Videokanál poslanca

Tento monitoring som čítal preto, aby sme vyšli z toho s nejakou cťou. Keďže do dnešného dňa sme sa, keď sme sa nevedeli dohodnúť tu a nevedeli ste sa vy ako koaliční poslanci dohodnúť na jednom kandidátovi, ktorí máte 79 hlasov, tak vám navrhujeme a dávam vám aj pozmeňovací návrh, aby generálny prokurátor sa volil verejne tak, jak sa volí prezident Slovenskej republiky. Čiže pripraviť do druhého čítania novelu, či už skrátené legislatívne, alebo proste, alebo akýmkoľvek spôsobom tak, aby mohli rozhodovať nie politici, nie my tu, ale aby rozhodovali o generálnom prokurátorovi ľudia.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážený pán podpredseda parlamentu, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, bolo tu už dosť povedané, pokiaľ sa týka novely rokovacieho poriadku.
Ja začnem trošku, že je to tragikomédia vládnej koalície pri voľbe nového generálneho prokurátora. Čakal som, že prídete so zákonom, pretože či bude zvolený v máji alebo júni, je to už úplne jedno, že bude verejná voľba tak, ako je verejná voľba prezidenta. Potom by som vedel pochopiť, že tu nejde o politickú nomináciu, ale máme dosť času. Keď sme nezvolili prokurátora do konca roka v druhom čítaní, môžme navrhnúť verejnú voľbu a nemáme problém a nebudeme musieť meniť pravidlá hry počas, aj keď ich zmeníme, ale budú seriózne.
Začnem chronologicky, lebo som si dal spraviť podrobne materiály, ktoré boli pri voľbe generálneho prokurátora.
Jeden z koaličných lídrov oficiálne tu z tohto rečníckeho pultu vyslovil obvinenia, že v koalícii sedia podlí zradcovia, pretože niekoľkí zo sedemdesiatich deviatich poslancov zahlasovali inak, ako si to želala Koaličná rada. Ak je to tak a menovaný koaličný líder ani nikto iný neupresnil, ktorí poslanci vládnej koalície sú podlí alebo zbabelí zradcovia, objektívne sa dá povedať, že je tu sedemdesiatosem potenciálnych podlých alebo zbabelých zradcov a tento ich tieň podozrenia všetkých vládnych poslancov okrem jedného, ktorý povedal o vás ostatných, takto označil či vás zaradil do bludného alebo uzavretého kruhu.
Poďme ale chronologicky, ako sa voľba vyvíjala, a k tomu som si dal urobiť analýzu.
Generálnemu prokurátorovi Dobroslavovi Trnkovi sa 2. 2. 2011 skončilo sedemročné funkčné obdobie. Kto bude jeho nástupcom, o tom rozhodovali poslanci Národnej rady v tajnom hlasovaní. Po štyroch neúspešných kolách volieb v novembri a decembri 2010 nastala patová situácia. Koalícia sa nedokázala dohodnúť na svojom kandidátovi a opozičného odmietla podporiť. Jej členovia sa navzájom osočovali. Hovorili o nedôvere, prekračovaní ústavného práva, porušovaní volebného poriadku i koaličných dohôd, dokonca o páde vlády.
O právnej norme sa začne rokovať na februárovej schôdzi parlamentu. Schválená mala byť v marci alebo v apríli. Ani v tejto otázke, sa zdá, že nie sú koaliční poslanci jednotní. Možno preto sa právom pýtam, či budú vôbec schopní riadiť túto krajinu a zabezpečiť jej stabilitu. Proti zmene pravidiel počas hry vystupuje najmä strana SMER. A podľa predsedu strany Roberta Fica nemožno akceptovať takúto zmenu iba preto, že koalícia nevie sa dohodnúť.
Pozrime sa teraz na dianie okolo voľby generálneho prokurátora podrobnejšie.
3. 11. 2010 v Národnej rade sa uskutočnilo prvé kolo tajnej voľby generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Poslanci si mali najvyššieho šéfa výkonnej zložky našej justície zvoliť spomedzi troch kandidátov: Dobroslava Trnku, nominanta SMER-u, ktorého na tento post navrhol poslanec SDKÚ - DS Stanislav Janiš, Evu Mišíkovú, kandidátku strán SaS, KDH, MOST - HÍD, a Jánom Hrivnákom, nominantom SDKÚ - DS.
Premiérka pani Iveta Radičová vyhlásila, že v prípade Trnkového znovuzvolenia sa zachová principiálne a pohrozila demisiou, čo by štyri mesiace po voľbách znamenalo pád vlády. Kauza voľby generálneho prokurátora sa vyhrotila a zdalo sa, že koalícia to bude riadiť pudom sebazáchovy.
Potrebu nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov napokon nezískal ani jeden z troch kandidátov. Víťazom prvého kola sa stal Trnka, ktorý získal 70 hlasov, 60 bolo proti, 17 poslancov sa zdržalo hlasovania. Spolu s ním do druhého kola postúpila aj kandidátka Mišíková so 49 hlasmi, 84 bolo proti a 14 sa zdržalo. Ak tri koaličné strany a ich poslanci nechceli zo seba urobiť vlajočku vo vetre, ktorá sa točí podľa toho, kam v poslednej chvíli fúkne SDKÚ - DS, museli v prvom kole podporiť svoju kandidátku. Kandidát SDKÚ - DS Ján Hrivnák neuspel. Hlasovalo zaň len 28 zákonodarcov. Na poslednú chvíľu mu odmietli podporiť tri koaličné strany, ktoré krátko predtým tvrdili, že ak SDKÚ - DS sa zhodne na jeho mene, sú ochotní podporiť jeho nomináciu.
"Som prekvapený, lebo pôvodný prísľub bol o niečom inom," povedal Ján Hrivnák. Predseda SDKÚ - DS Mikuláš Dzurinda vyslovil presvedčenie, že koaliční partneri SaS, MOST - HÍD a KDH ani nemali skutočnú vôľu dohodnúť sa na spoločnom koaličnom kandidátovi na generálneho prokurátora.
Prečo od 20. októbra až do včera nikto nejavil záujem sa dohodnúť a boli takí chtiví dohody? Prečo sa nechceli dohodnúť ani na včera, a keď sme aj počet našich kandidátov znížili z dvoch na jedného, povedal pán Dzurinda: "Po prvom kole voľby generálneho prokurátora sa ukázalo, že Radoslav Procházka z KDH mal pravdu, keď povedal, že jeden z najväčších domácich géniov politického zákulisia Mikuláš Dzurinda to trochu prekombinoval." Pomer hlasov tomu totiž nasvedčoval, že to bol predseda SDKÚ, ktorý zamedzil tomu, aby práve kandidát tejto strany Ján Hrivnák bol zvolený za generálneho prokurátora už v prvom kole.
"Áno, prekvapilo ma jeho správanie," v prvotnej fáze odvetil aj Richard Sulík, predseda SaS, na otázku, či za komplikácie pri voľbe môže predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda.
Voľba v prvom kole nebola úspešná, keďže ani Trnka, ani Mišíková bez hlasov SDKÚ prejsť nemohli. O Mišíkovej sa vravelo, že pre SDKÚ je od začiatku neprijateľná, pretože je vraj človekom KDH.
Hrivnák zasa nemohol prejsť bez KDH, MOST a SaS. Vďaka vypadnutiu Jána Hrivnáka mali pred opakovanou voľbou poslanci Dzurindovej strany opäť voľné ruky. Voľba najvyššieho šéfa výkonnej zložky v našej justícii sa tak stala viac-menej straníckym divadielkom v réžii jednej strany, čo vypovedá aj o charaktere našej demokracie. Z Ústavy Slovenskej republiky totiž žiadna stranícka či politická podriadenosť generálneho prokurátora nevyplýva, veď aj preto sa volí na sedem rokov, čo je obdobie prekrývajúce sa so zvyčajným štvorročným vládnym cyklom.
Avšak ešte jeden moment bol zaujímavý. Niektorí poslanci z SaS za plentou si odfotili spôsob úpravy svojich hlasovacích lístkov napriek tomu, že voľba má byť tajná. Tento fakt kritizoval SMER - sociálna demokracia, ktorého predseda Robert Fico v tejto súvislosti požiadal Ústavný súd Slovenskej republiky o rozhodnutie, či poslanci za SaS neporušili Ústavu Slovenskej republiky, keď si fotili hlasovacie lístky.
V televíznom vystúpení predseda Národnej rady Slovenskej republiky Richard Sulík pritom na otázku, či existuje nejaký kontrolný mechanizmus, ktorý by preveroval hlasovanie poslancov v tajnej voľbe, odpovedal: "Nie. Nemáme to ako. To by sme porušili významné pravidlá, ktoré v tejto oblasti existujú, ústavu by sme určite porušili. Je to veľmi elementné začať sa snažiť nejako preverovať to, kto ako hlasoval. Ja teda určite nielenže nebudem niečo také iniciovať, ale budem aj výrazne proti. Garantujem vám, že tajná voľba v parlamente je naozaj tajná voľba, na to dohliadnem."
Predseda Národnej rady teda nielen klamal a podviedol voličov, ale opäť zlyhal, keď toleroval v rozpore so svojimi vyhláseniami porušovanie Ústavy Slovenskej republiky zo strany poslancov politického subjektu SaS.
Napokon aj podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Hrušovský z KDH na margo fotenia hlasovacích lístkov poslancov SaS vyhlásil: "Neviem, čo tým chceli dokázať. Nie je to dobrý príklad. Znižuje to autoritu, dôveryhodnosť celého parlamentu v očiach slovenskej verejnosti. Nemalo by sa opakovať," zdôraznil.
4. 11. 2010 koalícia stála pred kľúčovým hlasovaním od svojho nástupu po júnových parlamentných voľbách. Esá mali v ruke poslanci SDKÚ - DS, ktorých kandidát nepostúpil do druhého kola. K nemu sa proti sebe postavil kandidát SMER-u pán Trnka a kandidátka koaličných strán SaS, MOST - HÍD a KDH Eva Mišíková.
Ak by niektorí poslanci SDKÚ dali hlas Trnkovi alebo neprišli na hlasovanie, mohlo to znamenať koniec tejto vlády. Ako sa zachovajú, nebolo jasné do poslednej chvíle. Odhady boli rôzne.
1. Poslanci SDKÚ - DS v tajnom hlasovaní dajú hlas doterajšiemu prokurátorovi a opozičnému kandidátovi Dobroslavovi Trnkovi, SaS, MOST - HÍD a KDH to budú považovať za porušenie koaličnej zmluvy. Iveta Radičová, pani premiérka, povedala, že ak sa stane, podá demisiu, padne vláda. Prezident tak by musel poveriť zostavením vlády niekoho iného.
2. Poslanci SDKÚ dajú hlas Dobroslavovi Trnkovi. Dôjde k porušeniu koaličnej dohody, zmluvy. Dohody medzi koaličnými partnermi tak prestanú platiť a nebudú vedieť sa zhodnúť na základných otázkach. Pani Iveta Radičová demisiu nepodá, a preto nadchádzajúcim kongresom SDKÚ, na ktorom sa mal voliť nový predseda strany, sa ukáže, kto v najsilnejšej koaličnej strane ťahá nitky.
3. Poslanci SDKÚ - DS, ktorej kandidát sa nedostal do druhého kola, dajú hlas kandidátke SaS, MOST-u - HÍD a KDH Eve Mišíkovej. Na poste generálneho prokurátora nahradí Dobroslava Trnku. Podporia tak koaličného kandidáta a všetky štyri strany budú vládnuť ďalej.
4. Ani Dobroslav Trnka, ani Mišíková, Eva Mišíková nedostane nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov. A voľba generálneho prokurátora sa bude opakovať o mesiac.
Už tri mesiace po voľbách sa teda špekulovalo o páde vlády. To, že sa koalícia nedokázala dohodnúť na spoločnom kandidátovi na funkciu generálneho prokurátora, bolo ďalším krokom deštrukcie vládnej koalície.
Spor medzi predsedom SDKÚ pánom Mikulášom Dzurindom a premiérkou pani Ivetou Radičovou naberá na obrátkach. Zároveň vyhlásil, že koalícia bude mať veľký problém dohodnúť sa na osobe nového generálneho prokurátora, lebo oni sa navzájom, lebo sa nenávidia navzájom.
SMER - SD počítal s tým, že ani v druhom kole voľby 4. 11. sa obsadením tejto funkcie nerozhodne kvôli obštrukciám zo strany SDKÚ - DS.
To, že nový generálny prokurátor nebude zvolený do kongresu tejto strany 6. 11. 2010, malo za cieľ, aby boli dotiahnuté najmä personálne otázky, o ktorých sa tam rozhodovalo.
Šéf MOST-u - HÍD Béla Bugár taktiež tvrdil, že SDKÚ - DS nechce, aby druhé kolo vyšlo. Prokurátora nechce zvoliť pred kongresom strany, hovorí sa to, že Trnkov úspech by bol, že by Dzurindovi uškodil, uviedol Bugár. Dzurindovcov kritizovali aj za to, že koaličných odhovárali od voľby Mišíkovej. "Hrajú sa tu podivné hry," vyhlásil pán podpredseda Národnej rady Béla Bugár.
Ukázalo sa, že špekulácie o tom, že druhé kolo voľby generálneho prokurátora bude zmarené a poslancom sa ani na druhýkrát nepodarí zvoliť generálneho prokurátora, sa zakladali na pravde. "Existujú rôzne spôsoby, ako využiť napríklad legitímnu obštrukciu," povedal novinám ešte pred hlasovaním SDKÚ - DS Tomáš Galbavý. Až 27 zákondarcov si prevzalo hlasovacie lístky, ale neodovzdalo svoj hlas. Dva hlasy boli neplatné. Súčasný prokurátor Dobroslav Trnka tak získal 68 hlasov, jeho protikandidátka pani Mišíková 47. Na tajnom hlasovaní sa zúčastnilo 144 poslancov, na zvolenie bolo teda potrebných aspoň 73. Bolo rozhodnuté, že tajná voľba sa bude opakovať v decembri. Nových kandidátov by mali poslanci navrhnúť do 22. novembra. Do hry mohli vstúpiť aj úplne nové mená, ale aj kandidáti z prvého kola. Koalícia tak získala čas, aby sa konečne dohodla.
Snaha sulíkovcov odfotiť svoje hlasovacie lístky pri tajnej voľbe poukázala aj na zaujímavý paradox. "Poslanci v rokovacej sále dennodennej porušujú zákon," Pavol Hrušovský z KDH. "Je zakázané do rokovacej sály prinášať zbrane, výbušniny, látky a prenosné telekomunikačné prostriedky. Ak ich už niekto z nás porušuje, porušuje rokovací poriadok."
SaS si ale hlasovacie lístky opäť fotili, tentoraz priamo fotoaparátmi. Či je to v rozpore s princípom tajnej voľby, by mal povedať Ústavný súd.
Koalícia vyhlásila, že do nových volieb nepôjde roztrieštená a dohodne sa na jednom mene. Dohoda sa však mohla opäť skomplikovať. Mikuláš Dzurinda z SDKÚ, ktorá bola pred novým kolotočom rokovaní znova rozdelená. Poslankyňa z klubu SDKÚ Jana Dubovcová sa totiž nemienila vzdať svojho kandidáta Jána Hrivnáka zo Špeciálnej prokuratúry. "Budem ho opäť navrhovať," povedala. Hrivnák pritom pohorel v súboji so súčasným šéfom prokuratúry Dobroslavom Trnkom a Evou Mišíkovou z Generálnej prokuratúry. Zopakujeme si: v prvom kole vypadol s dvadsiatimi ôsmimi hlasmi. Na neúspechu sa podieľala aj samotná SDKÚ. Prihlásila sa k nemu až vo chvíli, keď KDH, SaS a MOST - HÍD odskočili od ponuky, že ho podporia.
Predseda poslaneckého klubu SDKÚ - DS Jozef Mikuš o Dubovcovej rozhodnutí nechcel komentovať. "Chceli by sme nové meno," uviedol pán Mikuš. Premiérka pani Iveta Radičová neprezradila, či tiež požaduje úplne nového kandidáta: "Nerada predbieham dialógom."
Predseda MOST-u - HÍD pán Béla Bugár potvrdil, že na Hrivnákovi ani Mišíkovej, ktorú navrhli MOST - HÍD, KDH a SaS, už nie je možná dohoda celej štvorkoalície. "Budeme musieť hľadať iného kandidáta," vyhlásil po druhom kole voľby.
"Už hľadáme nového kandidáta, ktorého partnerom navrhnem," uviedol Jozef Kollár zo SaS. O kom uvažuje, odmietol komentovať.
Nové meno, ktoré predostrie koalícii, vyberalo KDH z ... (pozn. red.: nezrozumiteľne vyslovené) menách, malo hlasovať na decembrovej schôdzi.
V kuloároch sa objavila informácia, že koalícia zvažuje kandidatúru špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. "Nebudem sa k tomu vyjadrovať," reagoval Dušan Kováčik. "Nebudem sa k tomu vyjadrovať," reagoval Kováčik na otázku, či ho niekto z koalície oslovil.
Kandidatúra Dobroslava Trnku, ktorá vyvolala rozkol v koalícii, bola tiež reálna. "Nevylučujem ani opätovné navrhnutie pána Trnku," uviedol podpredseda SMER-u Dušan Čaplovič.
Opäť si pripomeňme, že Trnku do prvých volieb navrhol Mojmír Mamojka zo SMER-u a Stanislav Janiš z SDKÚ. "Do ďalších volieb nenavrhnem nikoho," reagoval pán Janiš. "Pani Radičová už pred prvými voľbami hrozila demisiou, ak by Trnka uspel."
Predsedu KDH Jána Figeľa oklamala obštrukcia poslancov z SDKÚ - DS, ktorí v druhom kole nedali hlas ani jednému kandidátovi. "Obštrukcia, ktorú časť koalície uplatnila, osobitne poslanci SDKÚ - DS, nie je cestou ani k potrebnej zmene a určite nie ani k vnútornej jednote alebo dôvere. Ale ideme ďalej. Budeme rokovať o ďalšom návrhu, ktorý je pred nami, a verím, že lekcia z tejto schôdze bude dôležitým východiskom pre úspešnú decembrovú schôdzu," konštatoval pán Figeľ. Upozornil, že "ak by akékoľvek garde mal opakovať podobný postup koalície pri ďalšej voľbe, nepôjde o dobrý signál do vnútra koalície a nepredstavoval by som si ani riešenie pre Slovensko. Koalícia ide ďalej, aj keď nedotiahla jednu dôležitú tému, ale verím, že úsilie a spoločný postup bude úspešnejší v decembri," uzavrel predseda KDH pán Figeľ.
2. 12. 2010: Poslanci Národnej rady sa tretíkrát neúspešne pokúsili zvoliť nového generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Nový kandidát koaličných strán SDKÚ - DS, SaS, KDH, MOST-HÍD Jožo Čentéš získal 73 hlasov od 149 prítomných poslancov, za nominanta SMER-u Dobroslava Trnku hlasovalo 74 poslancov. K zvoleniu mu chýbal jediný hlas. Ani jeden tak nezískal potrebnú nadpolovičnú väčšinu hlasov zákonodarcov prítomných na voľbe.
Okamžite po zverejnení výsledkov zavládla v sále bezradnosť. Niektorí hovorili už o konci koalície. Štyria koaliční poslanci, ktorí hlasovali za Trnku, a navyše dvaja odovzdali neplatné lístky. Kým v kuloároch sa začali všetci navzájom obviňovať, šéfovia poslaneckých klubov vyhlásili, že ich poslanci to neboli. Z SaS a strany SMER, MOST - HÍD mali robiť fotografie, ktoré to dokazovali a SDKÚ a KDH tvrdilo, že tiež môžu dokázať, že všetci ich poslanci hlasovali za pána Čentéša. Zradcovia koalície sa nepriznali. Premiérka pani Iveta Radičová opätovne prehlásila, že ak poslanci zvolia súčasného generálneho prokurátora, podá demisiu. Ak by sa hlasovalo podľa dohody, Jozef Čentéš by mal dostať 79 hlasov a bol by zvolený.
Podpredseda parlamentu pán Hrušovský z KDH: "Mňa udivuje, že vládna koalícia v tak vážnej veci po tretíkrát za sebou zlyhala. Čo to znamená? Ešte väčšie prehĺbenie nedôvery strán vládnej koalície navzájom voči sebe."
Podpredseda parlamentu pán Béla Bugár z MOST - HÍD: "Keby som sa mal vyjadriť, tak musíte to vypípať, lebo tak som naježený. Načo sedíme, načo rokujeme, načo sa dohadujeme, keď sa nič nedodržuje?"
Pán predseda parlamentu Richard Sulík z SaS: "Druhé kolo tejto voľby bude v utorok o 11.30. To je všetko, čo môžem k tomuto v tejto chvíli povedať."
Pán poslanec Mikuš, predseda poslaneckého klubu z SDKÚ - DS: "28 poslancov SDKÚ - DS dalo hlas doc. Čentéšovi. Každý z tých poslancov vie dokázať, že hlasoval za pána doc. Čentéša."
Už to, že sa nepodarilo generálneho prokurátora zvoliť prvýkrát, bol signál, že v koalícii niečo nefunguje. "Keby ste sa ma opýtali pred voľbou, povedal by som to, že na 100 % bude zvolený pán doc. Čentéš. Nie je to tak," uviedol poslanec za MOST - HÍD Peter Zajac.
"Dnes som najmenej presvedčený o tom, že vládna koalícia vydrží štyri roky, je to veľmi vážna koaličná kríza," povedal po vyhlásení voľby poslanec SaS Igor Matovič.
Predsedníčka vlády Iveta Radičová sa po fiasku vo voľbe generálneho prokurátora novinárom vyhýbala. Po skončení hodiny otázok a odpovedí odišla pred plánovaným začiatkom Koaličnej rady v sprievode Pavla Hrušovského do jeho kancelárie a ani potom jej novinári nemohli klásť otázky. Do traktu predsedu parlamentu Richarda Sulíka síce prišla na návrh na Koaličnú radu, zvolila však výťah, ktorý premáva v priestore nedostupnom pre médiá.
Tajná voľba generálneho prokurátora začala zamestnávať aj policajných vyšetrovateľov. Polícia preverovala, či nedošlo k spáchaniu trestných činov korupcie. Niektorí poslanci koaličnej SaS totiž povedali, že sa ktosi neúspešne pokúšal podplatiť jedného z ich poslancov. Šéf poslaneckého klubu SaS Jozef Kollár sa v STV vyjadril, že "koaliční poslanci, ktorí nehlasovali za kandidáta koalície na post generálneho prokurátora Jozefa Čentéša, sú podplatení, vydieraní či vydierateľní alebo sa rozhodli povaliť vládu pani Ivety Radičovej".
Predseda SMER-u Robert Fico naznačil, že premiérku Radičovú mohol chcieť odstrániť napríklad predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda. Ten ale nepripustil, že na pozadí problému so zvolením nového generálneho prokurátora boli úvahy o zmene na poste predsedníčky vlády. "Je to úplne na smiech, sme a budeme veľmi jednotní," povedal pán Dzurinda.
Predseda strany MOST - HÍD, pán podpredseda parlamentu Béla Bugár zdôraznil, že "koaličná dohoda platí len pre vládnutie s pani Ivetou Radičovou z SDKÚ na poste premiérky a zvolenie súčasného generálneho prokurátora by znamenalo koniec koalície".
Prezident Slovenskej republiky pán Ivan Gašparovič bol od začiatku proti zmene spôsobu voľby generálneho prokurátora z tajnej na verejnú. Ústava Slovenskej republiky podľa neho poslancom zabezpečuje hlasovanie podľa vlastného presvedčenia a svedomia.
Nekonečný príbeh voľby generálneho prokurátora vtedy pokračoval. Situácia sa mala vyriešiť, opätovne tajná voľba 7. 12. 2010.
7. 12. 2010 v Národnej rade sa uskutočnila štvrtá, opäť neúspešná voľba generálneho prokurátora. Ani jeden z dvojice kandidátov, Jozef Čentéš ani Dobroslav Trnka, nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov poslancov prítomných na voľbe. Poslanci vládnych strán sa znovu uchýlili k obštrukcii. Prevzali si hlasovacie lístky, čím zdvihli kvórum, ale svoj hlas neodovzdali žiadnemu kandidátovi. Pán Trnka získal 71 hlasov, ktorými disponoval SMER - sociálna demokracia a SNS, Čentéš nezískal žiaden.
Koalícia sa dohodla, že zmení rokovací poriadok a následne už generálneho prokurátora budeme voliť verejne, čo by malo zabezpečiť zvolenie dohodnutého kandidáta. Z toho jasne vyplynulo, že vládna štvorka má záujem o politické ovládnutie Generálnej prokuratúry.
V kuloároch sa šírilo, že koaličný kandidát na generálneho prokurátora Jozef Čentéš by mal byť nominantom SaS, prvým námestníkom Jozef Szabó ako nominant MOST - HÍD a KDH má reprezentovať Martin Lauko. Hovorilo sa tiež, že existujú aj dohody o výmene riaditeľov odborov. Na trestné konanie má mať potom vplyv minister vnútra pán Daniel Lipšic z KDH.
Keď za týchto okolností nebol pán Čentéš dôveryhodný, terajší prokurátor Dobroslav Trnka bol zas neprijateľný pre koalíciu. Východiskom bolo, teda sa strany dohodli naprieč spektrom na inom mene. Ako zdôraznil Robert Fico: "Aj taký kandidát by sa mal stať generálnym prokurátorom v tajnej voľbe a nie vo verejnej, ktorú koalíciu(koalícia) avizovala."
Bývalý predseda vlády zároveň naznačil, že za dvojnásobným nezvolením Čentéša môže byť aj vzbura v SDKÚ - DS, pretože ich nominant mocenskej štruktúre na Generálnej prokuratúre nefiguruje. Reči o údajnom korumpovaní koaličných politikov sú podľa neho rozprávky. Vládna koalícia podľa predsedu SMER-u - SD láme demokraciu, ak zmení tajnú voľbu generálneho prokurátora na verejnú, a pôjde podľa neho o zlomenie chrbtice slovenskej demokracie. "Ale zdá sa, že sú v mene moci schopní všetko," povedal po neúspešných voľbách generálneho prokurátora Robert Fico.
Aj prokurátori boli znepokojení, najmä priebehom volieb generálneho prokurátora. Rada prokurátorov Slovenskej republiky vyslovila vážne znepokojenie nad spôsobom výberu, ale najmä voľbou kandidátov na funkciu generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ktorý sa Rade prokurátorov Slovenskej republiky, ako i prokurátorom javil ako značne spolitizovaný, čím evokuje neúmerný zásah do nadstraníckosti funkcie generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Rada upozornila, že podľa Ústavy Slovenskej republiky je prokuratúra samostatná, hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom Slovenskej republiky.
Právo poslancov Národnej rady Slovenskej republiky voliť generálneho prokurátora vyplýva priamo zo zákona. Z právneho poriadku však vyplýva aj nadstranícke postavenie prokurátorov, ako i generálneho prokurátora Slovenskej republiky. "Striktná deľba navrhovaných kandidátov na koaličných, opozičných nesie so sebou nebezpečenstvo spolitizovania tejto funkcie a následne tiež prokuratúry ako celku," upozornili prokurátori. Rada prokurátorov zastáva názor, že je v rozpore so zásadami materiálneho chápania právneho štátu meniť voľby generálneho prokurátora Slovenskej republiky počas už prebiehajúceho procesu jeho voľby. Nemožno spochybniť právo Národnej rady Slovenskej republiky prijímať a meniť zákony, avšak zákonodarná moc Národnej rady by nemala podľa prokuratúry byť zneužívaná s cieľom riešenia konkrétneho politického sporu. Podľa prokurátorov je potrebné akceptovať slobodnú voľbu poslancov Národnej rady tak, ako to vyplýva z ústavného postavenia, a ponechať im možnosť prejavu tejto vôle, ktorá bude ovplyvňovaná iba hodnotením profesijných a morálnych vlastností navrhnutého kandidáta. Zmena tajnej voľby na verejnú však vytvára možnosť neprimeraného politického tlaku na poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pri voľbe generálneho prokurátora.
V januári 2011 sa pripravovali zmeny zákonov, ktoré by mali umožniť verejnú voľbu generálneho prokurátora a ďalších štátnych funkcionárov.
Šéf MOST - HÍD, podpredseda parlamentu Béla Bugár vyhlásil, že novelu pripraví skupina poslancov predovšetkým z Ústavnoprávneho výboru Národnej rady. Či koalícia bude mať dosť síl na ich schválenie v parlamente, zatiaľ nie je isté. Poslanci OKS, ktorí sú v klube strany MOST - HÍD, totiž povedali, že odmietajú zrušiť tajnú voľbu. K Petrovi Zajacovi sa pridal aj Peter Osuský. "Nie som zástancom riešenia tohto princípu kvôli niekoľkým nestatočným ľuďom," uviedol s tým, že za tieto zmeny hlasovať nebude. Tajnú voľbu považuje za výdobytok nežnej revolúcie. OKS má štyroch členov a práve toľko hlasov zabezpečuje koalícii parlamentnú väčšinu. Po stretnutí s pani Ivetou Radičovou ale svoje rozhodnutie členovia OKS zmenili. "Cítime sa politicky zodpovední a zodpovední za osud tejto vlády," vyhlásil Peter Zajac. Pridali sa tak ku koaličným politikom, ktorí menili svoje názory podľa potreby. Už pri voľbe generálneho prokurátora ukázali, že dokážu svoje názory obrátiť o 180 stupňov za necelých 24 hodín.
Pani premiérka Iveta Radičová jeden deň verejnosť ubezpečovala, že opakovaná voľba generálneho prokurátora musí prebehnúť takým spôsobom, ktorý nebude môcť spochybniť Ústavný súd. Na druhý deň vyhlásila, že parlament v súvislosti s voľbou sa dostal do patovej situácie." Je to preto prirodzené a normálne a za takých okolností nebude pokračovať vo voľbe," uviedla po Koaličnej rade.
Podobne zmenil svoje stanovisko aj ďalší koaličný predstaviteľ. Podpredseda Béla Bugár, MOST - HÍD, a Pavol Hrušovský, KDH, hovorili o tom, že pri tejto nedôvere koalícia nemôže fungovať. Po rokovaní Koaličnej rady však označili stav koalície za normálny, keď je všetko v poriadku. Všetci predsedovia koaličných strán vyhlásili, že stoja za pani premiérkou Ivetou Radičovou. Nechýba im vraj ani vzájomná dôvera. "To, čo sme hovorili na Koaličnej rade, svedčí o dôvere," vyhlásil podpredseda parlamentu pán Bugár. Pritom už po prvom kole volieb tvrdil, že "hrajú sa tu podivné hry".
Rovnako to bolo aj s výrokmi o zmene tajnej voľby na verejnú. KDH po neúspešnej voľbe otvorilo otázku zmeny spôsobu voľby. Neskôr už verejnú voľbu podporilo iba SDKÚ. Ďalšie tri koaličné strany vrátane KDH, ktoré s návrhom prišlo, začalo tvrdiť, že "pravidlá by sa nemali meniť počas hry". Po koaličnej rade má už predseda SaS, pán predseda parlamentu Richard Sulík iný názor. "Ľudia, ktorí nás volili, majú nárok na to, aby vedeli, koho volia a ako hlasujú ich poslanci," vyhlásil.
S verejnou voľbou napokon súhlasili všetci štyria koaliční lídri. Koaliční politici zabudli aj na svoje výroky o tom, že rozmýšľali spojiť voľbu generálneho prokurátora s vyslovením dôvery vláde, čo navrhoval predseda KDH pán Figeľ. "O niekoľko mesiacov sa môže ukázať, že máme pri tej istej téme medzi sedemdesiatimi deviatimi poslancami niekoľkých judášov alebo obchodníkov, alebo vydieraných ľudí," vyhlásil pán Figeľ. Týmto návrhom sa Koaličná rada vôbec nezaoberala.
Pripomeňme si záverom teraz výroky koaličných politikov:
"Zásadne odmietam, aby sa menili pravidlá hry počas voľby," premiérka pani Iveta Radičová v televízii Markíza o verejnej voľbe generálneho prokurátora.
"Je prirodzené a normálne, ak za týchto okolností nebude sa pokračovať vo voľbe," premiérka pani Iveta Radičová po rokovaní Koaličnej rady o verejnej voľbe generálneho prokurátora.
" Klesli sme veľmi hlboko, nikto neverí nikomu," podpredseda parlamentu Béla Bugár, predseda strany MOST - HÍD, po decembrovej neúspešnej voľbe generálneho prokurátora.
"To, čo sme hovorili na Koaličnej rade, svedčí o dôvere," Béla Bugár, predseda strany MOST - HÍD, po rokovaní koaličnej rady. (Reakcia podpredsedu Bugára.)
Pán podpredseda, ja by som poprosil, keby ste ma nechali dopovedať. Ja som to čítal preto, aby som navrhol, aby sme volili pána generálneho prokurátora v závere... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Prekvapujú ma niektoré veci, pretože Národný strategický rámec bol ešte založený za vlády pána Dzurindu. Aj my sme sa snažili zmeniť a presunúť prostriedky na úkor iných rezortov do rezortu dopravy, pretože sme infraštruktúru a železnice potrebovali budovať. Bolo nám povedané vtedy v Bruseli, že minimálne rok zbrzdíme celú záležitosť, a preto Národný strategický referenčný rámec prakticky bol s minimálnymi korekciami vtedy schválený vo vláde v septembri, tak ako ho predtým nastavila predchádzajúca vláda. To je za prvé, chcem, aby sme si povedali pravdu.
Druhá vec, čo ma prekvapuje, pretože táto schôdza mala vyvolať, samozrejmá vec, aby sme sa vyjadrili k diaľniciam, pretože je to životná naša povinnosť, pretože bez diaľnic a bez ciest infraštruktúry nemôže proste ísť ekonomika dopredu, aby sme posunuli veci ďalej. Prekvapuje ma hlavne od pána ministra, ktorý, samozrejmá vec, už počíta peniaze, dostane zo štrukturálnych fondov presunom. Ja som presvedčený, že čo tu povedal pán exminister Štefanov, a to som chcel povedať ja, keby som sa bol skorej prihlásil, že presun peňazí, pokiaľ nám vami Brusel povolí, bude trvať minimálne rok a viac. To je jednoznačná záležitosť. Druhá vec je, že ešte budete musieť doma spraviť serióznu analýzu, čo z ktorých rezortov je vyobjednané a aké vôbec prostriedky budete môcť presunúť do dopravy.
Pokiaľ sa týka PPP projektu, veľmi dobre viete všetci, ktorí tu sedíte, že ani jeden ten projekt sa nerodil veľmi ľahko, a vieme, že PPP projekty sú predražené. Nikdy neboli, nikde neboli ekonomické výsledky dobré, tie, ktoré sa stali vo Francúzsku, v Maďarsku, v Taliansku, možno v Amerike, pokiaľ sa týka, kde je celkom iná ekonomika a celkom iná dopravná sieť na to, ako aby bol PPP projekt proste jednoducho ekonomicky výhodný.
Takisto, aj pokiaľ sa týkalo, pokiaľ sa týkalo tunela... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja som chcel povedať, to čo povedal pán Jarjabek, že som rád, že pán minister, ktorý prišiel z tohto prostredia, berie na svoju zodpovednosť, keď to nebude. Mne vadí na tej celej záležitosti, lebo však treba niečo so Slovenskou televíziou, so Slovenským rozhlasom robiť, o tom nikto nepochybuje, tá zadlženosť je a bude ďalej. Ja som čakal, že bude spravená jedna seriózna analýza, čo bude odstupné, čo budú proste veci, ktoré sú staré dlžoby, ako sa celá táto záležitosť bude v prvom kole riešiť a pripraví sa celá záležitosť, ktorá by mala byť trebárs k 1. 1. 2012. Pán Krajcer, ja som presvedčený ako 66-ročný človek a dlhoročný riaditeľ, že keby som akokoľvek chcel túto celú záležitosť riešiť, tak k strate sa alebo k nule dostanem za dva roky, alebo, samozrejme, budete musieť zvýšiť koncesné poplatky a budete musieť riešiť veci, pretože žiadnu analýzu, pozrel som si, ja som sa na to díval nie z hľadiska politického, ale z hľadiska ekonomického, čo budú, aké programy budete, aké veci budete mať, akými vecami sa vysporiadate. Ale keď ste toto celé povedali, to čo ste tu na záver povedali, že beriete politickú zodpovednosť, keď tento hybrid, ktorý vznikne, ja netvrdím, že to nefunguje niekde, proste, že nebude ku koncu roka stratový. Ja budem rád, keď v roku 2013 sa dostane táto zložka, tak ako je postavená, na nulu. A pokiaľ sa týka, vôbec ma neprekvapuje, alebo vôbec by som nebazíroval na plate na manažmentu, pokiaľ je schopný tento manažment vykorčuľovať z celej tejto záležitosti, ale jednoducho zo skúsenosti mojej praktickej, že celý život som robil riaditeľa, viem ako sa odstraňujú straty a ešte tobôž vo verejnoprávnych inštitúciách. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán podpredseda. Páni poslanci, ja som sa nikdy nesnažil nikoho urážať. Ja sa vás snažím presvedčiť, alebo zobudiť vás, že tá "461" je zlá. Podotýkam, je tam tridsaťsedem noviel. Podstata veci je druhý pilier. Povedzme si to na rovinu. Pokiaľ nezmeníme druhý pilier, ja netvrdím, že netreba druhý pilier, ale tvrdím, že treba zmeniť a tento celý zákon prepracovať. Vy si zoberte jednu vec. Ja si neviem predstaviť, čo bude robiť riaditeľ Sociálnej poisťovne, keď tento zákon prejde s týmito pozmeňovacími návrhmi a zákon bude prijatý. Musíte brať do úvahy, že sú tam ľudia, ktorí majú 500-eurové platy, majú vzdelanie nie základné, ale majú stredné odborné alebo majú gymnázium. Musia podľa toho zákona robiť. Čakal som od pána ministra, že príde s novelou zákona, alebo príde s novým zákonom niekedy v roku 2011 alebo 2012, ale ten zákon treba od podlahy prekopať.
Ja som nepočul argumentáciu, keď sa spýtate ktoréhokoľvek ekonóma na Slovensku, že ten zákon je dobrý. Teraz už berme to, že či ho tvorila vláda tá alebo iná, či sme ho mrvili my, posledné záležitosti s tými novelami, ktoré sú. Ide o ďalšiu novelu. Pôjde ďalšia novela, preto som povedal, načo sme sa vôbec ponáhľali s tou valorizáciou, keď mala ísť od roku 2012. Vy ste s tou vecou prišli. Prišli ste s inými vecami. Ja som pánovi ministrovi predložil návrhy, ktoré Sociálna poisťovňa dala, aby ich zapracoval. Ale treba si skutočne sadnúť a nájsť politickú zhodu k tejto celej záležitosti. Pri tej kríze, ktorá dnes v Európe je, ktorá neskončila. Pokiaľ nenájdeme, nemáme šancu riešiť verejné financie. To nie je len Sociálna poisťovňa, to je zdravotná poisťovňa, odvody, to je verejná správa, to je samospráva. Páni, tam sú hlavné rezervy.

Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni. Do rúk sa nám dostal návrh zákona, ktorý zďaleka nie je tým potrebným impulzom ku zmene dôchodkového systému, aké Slovensko potrebuje. Prináša iba čiastkové riešenia, ktoré majú zakryť neschopnosť ministerstva práce, vlády a koalície a pozrieť sa globálne na problém verejných financií a pripraviť ucelenú reformu. Návrh zákona je rozvláčny, podľa môjho názoru by potreboval prepracovať vo všetkých bodoch, nehovoriac o tom, že ide v poradí už o tridsiatu siedmu novelu, takže prehľadnosť v tejto právnej norme je na bode nula. Pritom zákon ukladá zamestnancom, živnostníkom a podnikateľom veľké množstvo povinností, ktorých neplnenie sa tvrdo trestá. Tu by malo byť pre ministerstvo a vládu morálny záväzok pripraviť nové úplné znenie zákona, ktoré by bolo možné prehľadne a jasne stanovilo práva a povinnosti dotknutých občanov. Ako nám však koalícia touto novelou dokazuje, neprejavuje ani len základnú snahu pomôcť verejnosti. Tento chaos zvyšuje fakt, že pri schvaľovaní tejto novely najprv bolo stopäť pozmeňovacích návrhov, potom sedemdesiatpäť a teraz prišli ďalšie pozmeňovacie návrhy, ktoré, si treba podrobne prečítať a argumentovať, nehovoriac, že tieto pozmeňovacie návrhy, ktoré dnes došli, sú zlé.
Prosím vás, ako chcete pripraviť takýmto spôsobom seriózny zákon? To, že vznikla táto situácia ma neprekvapuje, keď návrh predkladá minister, človek, ktorý nepracuje na základe vlastného presvedčenia a poznania, ale pod tlakom koalície alebo verejnej mienky v snahe byť čo najkrajší a najlepší. Už veľa ráz sme boli svedkami ako prezentoval svoje názory a vzápätí doslova ich ako malý žiačik musel pod dohľadom premiérky korigovať a poprieť seba samého. Kde je teda v jeho návrhu odbornosť, argumenty, za ktorými by si stál a trval na nich? Treba tiež pripomenúť, že tento návrh predkladá človek, ktorý je známy svojím poradenstvom na tému ako neplatiť odvody. Nechcem tu povedať to, čo povedal predseda výboru sociálnych vecí, že pripravil svojimi odbornými poradami zhruba o 1 miliardu. To svedčí o serióznosti, nie že to hovorí koaličný, resp. opozičný politik, ale to povedal koaličný predstaviteľ a ešte predstaviteľ, predseda sociálneho výboru.
Nehovoriac už o tom, že strana SDKÚ predložila zmenu, pretože celý zákon, pokiaľ sa týka valorizácie, je absolútne zlý a  má platiť od roku 2012, tak prečo by sme mali už v roku 2011 vyvodiť búrku nevôle voči dôchodcom? Ale nemôžem to nepovedať, to, čo tu mám napísané, z toho dôvodu, pretože zatiaľ platí to, čo tu pán minister predložil. V dôsledku uvedených skutočností sa nám dostáva na stôl návrh zákona, ktorý je zlý, neprijateľný vo viacerých stránkach. Za jeho najväčší nedostatok považujem spôsob ako upravuje valorizáciu starobných dôchodkov. Navrhovaný spôsob väčšinu dôchodkov poškodzuje, a to už teraz sme v situácii, kedy 7 % z obyvateľov Slovenska žije na hranici chudoby, keď 40 % dôchodcov nedosahuje príjem na hranici minimálnej mzdy. Ako chce teda koalícia posunúť životnú úroveň našich občanov dopredu, keď navrhovaná valorizácia dôchodcov o dôchodkoch roztvára nožnice medzi životnou úrovňou aktívneho obyvateľstva a dôchodcov, teda medzi mzdami a dôchodkami. Očakávaný rast HDP postupne zvýši príjmy aktívnemu obyvateľstvu a dôchodcovia majú živoriť. Taká je predstava v tomto návrhu zákona, tak ako je predložený. Návrh koalície valorizovať dôchodky mesačne o 2,82 eura, ročne to bude zhruba 33,84 eura. Za desať rokov 330 eur. Kde už vtedy bude Európa?
Z toho mi vychádza, že naši dôchodcovia dosiahnu úroveň európskych dôchodcov možno o niekoľko desiatok rokov. Návrh valorizácie je zlý, politický. Vláda, ktorá v roku 2004 zaviedla súčasný model valorizácie, chce ho zrušiť, čím popiera samu seba. Pritom nik doteraz nevysvetlil, prečo im vtedy tento systém vyhovoval a teraz už nie. Za vysvetlenie nemôžem prijať to, že potrebujú na dôchodcoch ušetriť. Neprijateľné je to, ako koalícia s týmto návrhom ponáhľa, hoci má nový spôsob valorizácie platiť až od roku 2012. Tempo jeho prípravy je také vysoké, že nebol prerokovaný so zástupcami týchto, ktorých sa to dotýka, dôchodcov. Rada vlády pre seniorov nebola k tomuto bodu zvolaná, o tej väčšej vážnej zmene nerokovala. Nie je seriózne zo strany vlády, ani ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Mihála, ktorý je podpredsedom tejto rady. Rokovanie sa neuskutočnilo napriek tomu, že Jednota dôchodcov o to žiadala. Pýtam sa prečo? Je to arogancia moci, je to strach, že by museli čeliť odborným argumentom, na ktoré by nemali odpoveď? Iné vysvetlenie na to nemám. Eticky je navrhovaná zmena valorizácie neprijateľná, pretože poškodzuje tých, ktorí sa nedokážu brániť, niektorým chýbajú sily na to, aby si privyrobili, nedovoľuje im to zdravotný stav, alebo inde sú zase pre svoj vek diskriminovaní.
Keď minister Mihál začal hovoriť o tom, že siahne na materské a rodičovské dávky, zdvihla sa verejná vlna odporu mamičiek. Okamžite v úvodzovkách našiel potrebné milióny a mamičky ukrátené nakoniec neboli. Alebo iný príklad. Keď minister Mihál chcel vytiahnuť koncoročné odmeny na ministerstve, opäť už avizuje, už našiel na to peniaze. Pýtam sa, prečo pátračský talent neuplatňuje v prospech dôchodcov a nenájde milióny na zachovanie doterajšieho spôsobu valorizácie alebo miernejší dopad finančnej krízy na týchto ľudí? Je to preto, lebo ho títo ľudia nezaujímajú, je to preto, lebo táto skupina ľudí je už zo svojej podstaty sociálne orientovaná, a teda nie je voličská základňa pre pravicovú vládu zaujímavá. Tento návrh valorizácie je neprijateľný preto, že zavádza ďalšie neodôvodnené rozdiely medzi dôchodcami. Veď okrem valorizácie starobných dôchodkov sú v súčasnosti na raste miezd závislé aj platy ústavných činiteľov, valorizácie výsluhových dôchodkov či výpočet aktuálnej dôchodkovej hodnoty. A zatiaľ som nezachytil správu, že by sa mal meniť spôsob výpočtu uvedených dávok a orientovať sa podobne ako valorizácia dôchodkov len na jedno kritérium - infláciu. Tento návrh teda neodôvodnene poškodzuje starobných dôchodcov.
Na verejnosti minister pán Mihál a koaliční poslanci argumentujú tým, že navrhovaný spôsob valorizácie bude v konečnom dôsledku pre dôchodcov výhodný. Je to účelové zavádzanie, nie je to pravda. Moje prepočty sa zhodujú s prepočtami Jednoty dôchodcov na Slovensku, podľa ktorých bude vládou navrhovaný spôsob valorizácie výhodný iba pre dôchodcov s príjmom do výšky 156 eura. Ide relatívne o malú skupinu dôchodcov, iba 6 % z ich celkového počtu. Ak by sme chceli rátať s takouto valorizáciou od roku 2011, tak by sme dôchodky asi zvýšili o 2,82 eura. To je oproti súčasnému modelu pre 94 % dôchodcov jednoznačne nevýhodné. O tom, že treba šetriť nepochybuje nik. Ak sme túto potrebu premietli do podmienok seniorov, potom sa mi pozdáva návrh už spomínanej Jednoty dôchodcov na Slovensku, tá navrhuje, aby sa dôchodky valorizovali o jednotnú sumu a nie percentuálnu ako doteraz. Súčasne žiada, aby sa zachovali obidve veličiny vplývajúce na dôchodky - rast priemerných miezd a inflácia. Pri takejto valorizácii sa za hranicami výhodnosti posúva na úroveň dôchodku vo výške 351,72 eura. Takýto návrh je výhodný už pre 65 % dôchodcov.
Zásah je teda pomerne pre veľkú skupinu seniorov, do ktorej patria ľudia s nižším priemerným dôchodkom, teda najzraniteľnejší. Takáto valorizácia by prihliadala na reálnu situáciu dôchodcov, postihla by iba tých, ktorí majú nadštandardné dôchodky. Súčasne táto valorizácia rešpektuje potreby úspor v prvom dôchodkovom pilieri, ale koalícia veľmi dobre vie, prečo chce pri valorizácii prejsť na pevnú sumu a súčasne odbúrať vplyv priemernej mzdy. Bojí sa ekonomického vývoja na Slovensku. Sú predsa známe fakty, že Slovensko láka zahraničných investorov, a predovšetkým na lacnú pracovnú silu. Priemerná mzda na Slovensku dosahuje zhruba 30 % miezd krajín pôvodnej európskej pätnástky. Pri našom raste HDP, ktoré patrí na špičku Európskej únie, je teda predpoklad, že priemerná mzda v hospodárstve bude rásť a ak chce vláda na dôchodcoch čo najviac ušetriť, potrebuje tento fakt valorizácie dôchodcov vylúčiť.
Zabúda však aj na to, že slovenské dôchodky siahajú na európske dôchodkové dno a žiť z nich už teraz je vo väčšine prípadov nedôstojné. Vo výške priemerného dôchodku je Slovensko z tridsiatich štátov Európskej únie na 21. mieste. Kým priemerný Nór má dôchodok 1760 eur, priemerný slovenský dôchodok sa žije z 350 eur. Veľmi zlá vizitka je aj, že priemerný dôchodok na Slovensku predstavuje len 47 % priemernej mzdy. Na stole máme teda návrh zákona, ktorý ignoruje potreby vyše 1 mil. obyvateľov Slovenska, to už samo o sebe je dosť na to, aby tento vládny návrh parlament neprijal, dal ho úplne prepracovať. Chcel by som vás ale poprosiť o jednu vec, pretože dnes tie pozmeňovacie návrhy, ktoré boli podané pani Blahovou, je časť z nich dobrá  a som presvedčený, že opoziční poslanci ju podporia. Ale poprosil by som vás o jednu vec a poprosil by som, pán podpredseda parlamentu, aby tento bod, keď skončí táto rozprava, bol daný a aby sa o tomto zákone hlasovalo trebárs na konci tejto schôdze, keď bude končiť, aby sme mohli si veľmi seriózne preštudovať tie pozmeňujúce návrhy, ktoré tu boli dnes dané, či ich predložil, kvitujem, že sa SDKÚ zobudila, a že pán Horváth predložil z hľadiska zákona o valorizácii, ale chcel by som vás poprosiť, aby sme si v kľude mohli, nie to, že zajtra budeme, a mohli tiež tie pozmeňujúce návrhy, ktoré pani Blahová dala, aby sme si ich mohli kľudne preštudovať, zrovnať, dať dohromady. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ja by som len chcel doplniť pána poslanca Buriana to, čo tu povedal, pokiaľ sa týka Európskej únie. Ak Európska únia má prežiť, tak ako jednotná obranná politika, ako je zahraničná, ako je menová, tak v konečnej fáze sa musí vrátiť k jednotnej daňovej, jednotnej penzijnej, ale, pokiaľ sa týka z hľadiska bánk, pretože banky túto krízu zavinili, čiže to, čo my vám dnes navrhujeme, navrhujeme vám, aby sme riešili to v štátnom rozpočte, nie na úkor tých najchudobnejších ľudí, ale riešili to, pokiaľ je to možné. Ja som presvedčený, že k tejto celej záležitosti prídete, nechávate si to do budúcna, pretože viete veľmi dobre, že tak, ako máte nastavený teraz rozpočet na rok 2011, nemáte šancu ho naplniť, takže toto sú vaše zadné dvierka, ktoré máte otvorené na to, aby ste to v budúcnosti riešili, či už kozmetickými alebo akýmikoľvek úpravami. Ďakujem pekne.

Ja by som chcel len doplniť pána poslanca Počiatka, že koľko stálo ozdravenie slovenských bánk. Zhruba 100 mld., oddlženie celkove s úrokmi zhruba 170 mld. Keď hovoríme k jednotlivým bankám, ktoré padli, nechcem sa vyjadrovať a nechcem ani hovoriť medzi štyrmi očami, pokiaľ a sa týka bánk, lebo viem o čom hovorím, či to je Poštová banka - navýšenie 2 mld., potom okamžite zníženie, predanie. Kreditná banka, Priemyselná banka, pád prakticky a predanie Východoslovenským železiarniam a môžem ich vymenovať, celkové záležitosti, ktoré tu jednoducho prebiehali, pokiaľ sa týka bánk, ale vráťme sa k veciam.
Kde v Európe nie je zdanenie právnických osôb, pri vyberaní dividend, tak ako je na Slovensku, kde sme spravili, že je rovná daň 19 %. Treba sa vrátiť, banky vytvorili ten problém, ktorý dneska vo financiách je z hľadiska finančnej krízy. Treba sa vrátiť k tým veciam, čo ste tu aj povedali, a to, čo tu povedal aj pán poslanec Počiatek, že aké problémy dnes slovenské banky majú. Ja netvrdím, že všetko je v poriadku, ale berme aj to, čo ste povedali, pokiaľ sa týka Národnej banky, kedy intervenovala, za akých okolností intervenovala v niektorých finančných operáciách. Takže, keď by sme si k tej celej záležitosti sadli, tak tento problém je ďaleko širší a nechcel by som tu rozvádzať, lebo je to krátka doba.

Pán poslanec, som presvedčený, ste poznačený ako bankár určitými vecami. Ale, menovali ste Devín banku, ja vám menujem ešte Poštovú banku, Transpetrol, ktoré zavinila pani Schmögnerová. Iste viete ako bankár, o čom chcem hovoriť, ale mám dve minúty. Takže, to je prvá záležitosť.
Druhá záležitosť. Rakúske banky, ktoré potrebujú zhruba 34 mld. na to, aby zachránili bankový sektor a finančný sektor a vôbec, podnikateľské prostredie, žiada úver od Európskej centrálnej banky. Preto navrhujeme zdanenie, to čo je. Ukážte mi v Európe, kde sú banky zdanené okrem právnických osôb ešte z dividend 15 %, okrem Slovenska. Možno vymenujete dve krajiny Európskej únie. Prečo to celé hovorím? Keď nájdete iné riešenie, kde budete zháňať finančné prostriedky, môžete zháňať ich, že spravíte reformu verejnej správy, samosprávy a v ďalších veciach, pokiaľ sa týka do štátneho rozpočtu. Pokiaľ sa týka, to čo ste menovali z hľadiska rakúskych bánk. Viete veľmi dobre, ako stoja rakúske banky, či to je, ktoré ste menovali Bavak, Erste banka, Raiffeizen alebo ktorákoľvek banka. Pokiaľ sa týka, všetky sú prakticky na slovenskom trhu. Vy tiež ste boli zástupca jednej banky materskej, takže viete, o čom hovorím. Takže, nehovorte o tom, že sa nedá zdaniť určitou daňou. Teraz nehovorme o aké percento. To je otázka. Ak vy, ste pri moci ako vláda, akým percentom zdaníte jestvujúce banky na to, aby ste si pomohli pri štátnom rozpočte na rok 2011. To je podstata veci, aby sme neprenášali zadlženosť, ktorú prenášame na našich občanov. To je to isté, čo tu stále hovorím, pokiaľ sa týka veci. Pokiaľ nebudeme riešiť sociálnu a zdravotnú poisťovňu, prenášame to stále na daňových poplatníkoch. Som len zvedavý, dokedy naši občania budú znášať, hlavne naši dôchodcovia, ktorí sa zaslúžili o tom, že tieto veci tuná boli.
A pokiaľ sa týka to, čo ste tu presne povedali. Nemenujte Devín banku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Marcinčin, absolútne súhlasím s vami, len by som chcel povedať jedno. Nemám žiaden problém so znížením, či to bude o 10, alebo o 20 % platu poslancov. Ale chcel by som poukázať na iné veci, ktoré tuná, samozrejmá vec, vláda by mala predložiť. To, čo tu ste povedali a povedal to pán Přidal, treba sa vrátiť znova k Sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni a celý ten balík nastaviť tak, aby verejné financie boli nastavené úplne ináč.
Kde, povedzte mi, je v Európe nastavený penzijný systém tak, ako je u nás? Odmietate ho a čím neskoršie sa k nemu vrátime, tým nás to bude viacej stáť. To je, pokiaľ sa týka aj zdravotníckych reforiem, ktoré tuná boli. Takže vráťme sa absolútne seriózne k veciam.
Kde v Európe boli oddlžené banky tak, ako boli u nás oddlžené banky? Znovu sú banky tam, kde boli pred oddlžením. Znova budú vytvárať opravné položky z hľadiska úverov, ktoré dávajú.
Takže by som vás poprosil, keby sme, či je to ľavica, pravica, sadli si a povedali sme si veci, ako proste budeme postupovať z hľadiska ozdravného balíka verejných financií. Pokiaľ si tu nesadneme, tak sú to len kozmetické, populistické veci, ktoré nič neriešia.
Ďakujem.