Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani ministerka, neviem, či nebudete musieť ešte raz vystúpiť po tom vystúpení, ale verím, že vás zaujmem. Dlho som uvažoval, či mám vystúpiť v rozprave k predmetnému návrhu vládneho návrhu zákona a, pravdupovediac, aj akým spôsobom k nemu vystúpiť.
Po prvé preto, že nezvyknem vystupovať k odborným témam, v ktorých sa nepochybujem, a teda k veciam odborným, ktorým sa ja nevenujem. A po druhé, akým spôsobom vystúpiť, nakoľko ide o vládny návrh zákona a ja som koaličným poslancom. Myslím si však, že v tomto prípade, pani ministerka, je tento zákon príliš šitý horúcou ihlou a je to kombinácia odborného s vysoko politickým kontextom. (Potlesk.) A k tomu už ako poslanec si myslím, že by som mal vystúpiť a mrzelo by ma práve, keby som k tomuto zákonu nevystúpil.
V prvom rade chcem konštatovať, že takto koncipovaný zákon si, bohužiaľ, myslím, že sa nemal objaviť v Národnej rade. V čase, keď je verejnosť traumatizovaná voľbou hlavy prokuratúry, generálnym prokurátorom, keď sa navzájom obviňujeme, že tajná, verejná voľba, čo je správne, kto háji nestrannosť, nezávislosť, transparentnosť prokuratúry, keď je toto absolútne nejasné a neviem ešte aká "stnosť" prokuratúry sa tu objavuje, objavuje sa tu zákon, ktorý minimálne vzbudzuje určité vážne podozrenia zo snahy naozaj podriadenia prokuratúry výkonnej moci. Hovorím to ako vládny poslanec, hovorím to s plnou vážnosťou a hovorím to v tejto oblasti ako laik, ako neprávnik, ale človek, ktorý, si myslím, že určitý prehľad v politike a vo veciach verejných má. Nakoniec aj v komisiách, ktoré tento zákon predpokladá pri výbere prokurátorov, sa môžu nachádzať ľudia, ktorí nie sú ani právnického vzdelania.
Pani ministerka, nebudem sa vyjadrovať k porušeniu nezávislosti prokuratúry v zmysle platnej Ústavy Slovenskej republiky. Nebudem sa vyjadrovať ani k porušeniu princípu monokratičnosti prokuratúry, ani k zverejňovaniu, sprístupňovaniu rozhodnutí, aj keď tieto idú niekde až do absolútnej krajnosti, minimálne v pôvodnom návrhu zákona, ani k asistentom. Vyjadrím sa však k otázke výberových komisií, ktoré vo mne vzbudzujú v pôvodnej minimálnej forme, bez tých návrhov, pozmeňujúcich, v ústavnoprávnom výbore, naozaj veľké obavy. Je tu, podľa týchto komisií, evidentná snaha podriadenia prokuratúry výkonnej moci pod kuratelou ministerstva spravodlivosti. (Potlesk.) Vymenujem... Nemáte čomu tlieskať. Vymenujem pôvodné koncipovanie komisií. Na vydávanie stanovísk, ktoré mali byť záväzné, a to ministrom spravodlivosti, napriek tomu, že generálny prokurátor má zodpovednosť, traja ministerstvo spravodlivosti, traja generálny prokurátor. No tak podľa tohoto jednoducho nie je možné bez človeka, ktorý je menovaný ministerstvom spravodlivosti, vydať záväzné stanovisko. Viem, že dochádza k zmene, ale takto to bolo pôvodne koncipované. Vadí mi aj výber. Je tam napísané najmä kandidáti, ktorí sú z vysokých škôl, neziskového sektora alebo, a to len, alebo, ktorí vykonávajú právnické povolanie. No, tak ja si myslím, že predovšetkým by to mali byť prokurátori a už keď, tak tí, ktorí vykonávajú právnické povolanie, a nie z neziskového sektora, vysokých škôl atď., lebo tu potom o odbornosti je vážna pochybnosť.
V bode dva, výberové komisie, ktoré rozhodujú o tom, kto bude krajský prokurátor, okresný prokurátor, kto bude jeho námestník - krajského, okresného prokurátora. Pôvodný návrh - jeden generálny prokurátor, jeden prokurátorská rada, jeden Národná rada, dvaja ministerstvo spravodlivosti. No podľa tohoto je jednoznačné, že pokiaľ by bol človek volený cez parlament, pravdepodobne by to bol človek cez vládnu koalíciu, dvaja ministerstvo spravodlivosti, to znamená tri na dva. To nemusím byť na to právnického vzdelania, aby som pochopil, že jednoducho je to podriadenie menovania krajských a okresných prokurátorov výkonnej moci. To je absolútne jednoznačné z tohoto, z tejto dikcie takto postaveného zákona. A opäť kandidáti najmä vysokých škôl, neziskového sektora alebo vykonávajúcich právnické povolania.
Tretia komisia - disciplinárna komisia, ktorá zostáva bezo zmien. V súčasnosti aj to, čo navrhuje ústavnoprávny výbor, tak k tomuto sa nevyjadruje. Disciplinárna komisia je zložená - jeden Národná rada, jeden ministerstvo spravodlivosti, jeden rada prokurátorov. No pod tlakom takto zloženej disciplinárnej komisie ja si nemyslím, že môže fungovať - nezávislo a opakovane transparentne - prokuratúra. Podľa mňa, určite nie a k tomuto sa ani ústavnoprávny výbor, bohužiaľ, nevyjadruje a nezaoberá sa týmto.
Návrh na disciplinárne konanie takisto ústavného činiteľa, generálneho prokurátora môže dávať minister spravodlivosti a dokonca verejný ochranca práv. Takisto nie je mi to jasné a zdá sa mi to príliš zvláštne. Odvolacie disciplinárne komisie, odvolacia disciplinárna komisia, to je štvrtá komisia, ktorú navrhuje ústavnoprávny výbor, aby som bol teda spravodlivý a aby som presne povedal, ako zrušiť, ale pomenujem, ako to bolo pôvodne koncipované v návrhu zákona. Päťčlenná, dvaja ministerstvo spravodlivosti, dvaja parlament - no tak opäť možná vládna väčšina, však ? - a jeden rada prokurátorov. Teda štyri na jeden. No, ja si myslím, že toto takto šitou ihlou ad hoc, proste účelovo vytvorené komisie jednoducho nemôžu prispieť k nezávislému rozhodovaniu ani k transparentnosti rozhodovania prokuratúry. Čo nás k tomuto vedie? A vôbec pýtam sa, čo toto má znamenať? Takto koncipovaný zákon, opakujem, bez pozmeňujúcich návrhov minimálne, ktoré prešli v ústavnoprávnom výbore, si myslím, že každej aktuálnej vládnej moci sa musia vrátiť ako bumerang. Jednoducho toto takýmto spôsobom riešiť nie je možné, napriek tomu, že sme si do vládneho návrhu, do programového vyhlásenia vlády dali aj zmeny v štruktúre a fungovaní, teda generálnej prokuratúry.
Na základe tohto môjho vystúpenia, chcem povedať, že pokiaľ nebudú minimálne tieto pozmeňujúce návrhy zapracované do tohto vládneho návrhu zákona, ja tento zákon nepodporím a nemôžem zaňho zahlasovať. Ale aj všeobecne si myslím, že je takto koncipovaný zákon, vládny návrh zákona o prokuratúre, zrelý na podanie na Ústavný súd, prípadne na vrátenie prezidentom republiky.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
