Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega, ničím ste nás neprekvapili. Ja vaše vystúpenie som naozaj považoval za vtipné a z časti aj za humorné, ale vaša metóda, ktorú ste si vybrali, to sa volá v hantírke tieňové boxovanie, že ste vytrhli z kontextu nejaký obraz a začali ste cepovať do toho obrazu a bojovať proti neexistujúcemu obrazu a proti nepriateľovi.
Po druhé, chcel by som povedať, že tento zákon naozaj je o štátnom jazyku a nie o tom, o čom svedčí, alebo o čom bola tá verzia zákona, ktorá dodnes platí. Tá nebola o ochrane štátneho jazyka, ale o nepoužívaní jazyka národnostných menšín.
Po tretie, mňa prekvapovalo vaše nízke sebavedomie ako Slováka, že potrebujete tvrdiť nereálne, neexistujúce veci a bojovať proti tomuto a vytvárať si nejaký obraz nepriateľa zo spolunažívajúcich občanov a národností.
A po piate, chcel by som povedať, že naozaj pán minister môže ďakovať za dobrú charakteristiku toho, čo ste použili hneď na úvod, aby sme to Palárikovské, aby sme nezostali v hanbe. Pán minister vo svojej novele robí všetko pre to, aby Slovensko neostalo v hanbe aj doma, ale aj v Európe. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán kolega, chcel by som povedať v súvislosti s vaším vystúpením dve veci, po prvé, to, že ma teší, že si všímate, že v tomto parlamente sú ľudia a poslanci podľa vášho názoru, ktorí iba etnické veci si všímajú a berú akýsi patronát nad týmito záležitosťami. Ja si myslím, že nie je to celkom tak. Sú tu poslanci, ktorí popri iných celospoločenských problémoch všímajú si aj záujmy obyvateľstva a voličov, ktorí majú inú národnosť ako slovenskú. Ja si myslím, že je to celkom normálne.
Po druhé by som chcel povedať, že ak ste hovorili o časovom rozsahu, o postavení národnostného vysielania, či už v súčasnom Slovenskom rozhlase, či už v súčasnej Slovenskej televízii, chcem vám ako mediálnemu expertovi, človeku, ktorý dlhé roky pracoval v mediálnom výbore, pripomenúť známy fakt, známu skutočnosť, o ktorej som hovoril aj vo svojom prvom vystúpení. Slovenský rozhlas podľa dokumentu Rady Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu vysiela týždenne na prvom programe osemtisíc hodín, na druhom programe osemtisíc, na treťom programe sedemtisíc hodín. To je cez dvadsaťtisíc. Predstave si, že denne z toho je 7 minút národnostného vysielania. Ja si myslím, že je načase, aby táto situácia bola napravená, lebo sme hanbou celej Európy v tomto ohľade. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Len chcem povedať nám všetkým, že nemám na čo reagovať, lebo pán poslanec Jarjabek nereagoval na mňa, ale hovoril o niečom inom. Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vo svojom krátkom príspevku chcem sa vyjadriť k dvom okruhom problémov. Po prvé by som chcel vyjadriť stanovisko poslaneckého klubu Most – Híd k predlohe zákona o Rozhlase a televízii Slovenska a po druhé by som chcel upozorniť na niektoré otvorené otázky, ktoré bude potrebné riešiť ešte do prijatia tohto zákona.
Tak najprv k stanovisku poslaneckého klubu Most – Híd. Náš poslanecký klub víta a podporuje prijatie zákona o Rozhlase a televízii Slovenska minimálne z troch dôvodov. Po prvé, sme presvedčení, že tento návrh zákona vytvára rámec, podčiarkujem, rámec pre reformu verejnoprávnych médií, dáva nám šancu, aby sme uskutočnili v tomto ohľade základné a zásadné zmeny či už vo fungovaní Slovenskej televízie alebo aj Slovenského rozhlasu. Po druhé, tento návrh zákona vytvára predpoklady na riešenie akútnych a katastrofálnych finančných problémov Slovenskej televízie, ale aj Slovenského rozhlasu, v prvom rade ide o riešenie finančných problémov Slovenskej televízie v súčasnosti aj v budúcnosti. A po tretie, podporujeme tento návrh preto, lebo sme presvedčení, že vytvára šancu, a opäť opakujem a podčiarkujem, šancu posilniť verejnoprávny charakter Slovenskej televízie, ale aj Slovenského rozhlasu.
Teraz k otvoreným otázkam, ja si myslím, okrem tých otázok, ktoré tu odzneli, ktoré sú otvorené otázky, resp. nie sú riešené v návrhu zákona, sú možno riešiteľné v priebehu tohto obdobia, ktoré nás čakajú do druhého čítania. Je to tých povestných 25 dní do druhého čítania, máme možnosť vyjadriť sa k týmto otvoreným otázkam vo výboroch, ale aj v priebehu druhého čítania, príp. dať aj pozmeňujúce návrhy.
Ja vidím také tri skupiny otvorených otázok.
Prvá skupina sa týka postavenia Rady Rozhlasu a televízie Slovenska. Rada bude mať enormne silné postavenie, oveľa silnejšie postavenie, ako je to prípade súčasnej Rady Slovenskej televízie alebo Rady Slovenského rozhlasu. Som za to, že to postavenie je potrebné aj iným spôsobom formovať, resp. definovať. V prvom rade treba zvýšiť zodpovednosť tejto rady smerom k Národnej rade Slovenskej republiky, nie iba smerom k výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ale k celej Národnej rade Slovenskej republiky. Nám tu chýba vymáhateľnosť tejto zodpovednosti minimálne zase v troch oblastiach, v oblasti verejnoprávnosti, v oblasti zodpovednosti za plnenie ekonomických úloh a aj v oblasti odborných úloh. Zákonom bude treba zabezpečiť iným spôsobom, ako je to zabezpečené v súčasnosti, aby táto rada mohla byť aj orgánom na sledovanie verejnoprávnosti Rozhlasu a televízie Slovenska, nie iba posudzovateľom právnych, ekonomických a organizačno-technických problémov, ale v prvom rade orgánom na zabezpečenie sledovania verejnoprávnosti novej inštitúcie.
Druhý okruh otvorených otázok sa týka národnostného vysielania Slovenského rozhlasu. Ako veľmi dôležitú úlohu tak aj v prípade televízie, ako aj celého rozhlasu vidím úlohu legislatívne posilniť verejnoprávny charakter aj národnostného okruhu, resp. národnostného vysielania a takisto legislatívne zabezpečiť a zakotviť v zákone rozvoj tohto vysielania tak po finančnej, personálnej, programovej stránke, ako aj toho, čo sa týka rozsahu tohto vysielania. Samozrejme, keď hovorím o národnostnom vysielaní, nemám na mysli iba vysielanie v maďarskom jazyku, ale v prvom rade vidím ako kritický súčasný stav rozsahu, zamerania a obsahu vysielania v rómskom jazyku. Je to kritický problém, nechcem sa o tom veľmi rozširovať, ale toľko, koľko sa vysiela, a to, čo sa vysiela pre Rómov, resp. v rómskom jazyku, absolútne je nepostačujúce a nejde to správnym smerom. Ešte osobitné problémy sú v národnostnom vysielaní, a bude to treba riešiť aj zákonom, v rusínskom a ukrajinskom jazyku, ako aj postavení redakcie aj umiestnení tejto redakcie v súčasnosti v Košiciach, a nie v Prešove. A napokon ešte k národnostnému vysielaniu Slovenského rozhlasu bude treba zabezpečiť aj isté prepojenie, resp. nájsť vhodnú formu spolupráce medzi okruhom národnostného vysielania Slovenského rozhlasu a, samozrejme, aj televízie s exekutívou, konkrétne s úradom podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Tretí otvorený okruh problémov, ktorý je ešte možnože vážnejší, je národnostné vysielanie súčasnej Slovenskej televízie. Slovenská televízia, nie je to presné číslo, ale poviem to, v súčasnosti vysiela týždenne asi 500 hodín. Z týchto 500 hodín vysielania v súčasnosti národnostné vysielanie predstavuje možnože hodinu a pol vysielania, ani nie jedno percento ale pol percenta vysielania. To znamená, po slovensky povedané, verejnoprávna Slovenská televízia prenecháva mediálny priestor iným vysielačom a iným vysielateľom televízneho signálu v jazyku národnostných menšín, či už ide o maďarčinu alebo rómčinu, alebo ukrajinčinu. Je to nezodpovedné a nedôstojné. Obyvatelia, či už Maďari alebo Rómovia, alebo Rusíni, alebo Ukrajinci, sú takisto platiteľmi koncesionárskych poplatkov a za to denne majú vysielanie 5, 10, 15 minút a katastrofálne personálne obsadenie, a nedôstojné postavenie. Toto je problém, ktorý bude potrebné zabezpečiť aj v samotnom novom zákone.
Ja som presvedčený, že okrem týchto troch okruhov problémov, o ktorých som hovoril, existuje veľa otvorených otázok, ale som presvedčený, že čas, ktorý máme k dispozícii do druhého čítania, ale i samotné druhé čítanie otvára nám možnosť dať spoľahlivé odpovede na tieto otázky a príslušné riešenia. A v tomto presvedčení teda vyjadrujem podporu poslaneckého klubu Most – Híd k návrhu tohto zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne cteným kolegom za pripomienky.
Čo sa týka pána poslanca Rafaja a prvá jeho pripomienka sa týkala toho, že nebolo, resp. bolo dodržiavané status quo v oblasti práv národnostných menšín. Stačí sa pozrieť na, ak chcete, môžem vymenovať všetky zákony, ktoré porušili tento status quo vo vzťahu k národnostným menšinám, či už ide o zákon o štátnom jazyku, či už ide o zákon o geografických názvoch, či už ide o ďalšie zákony. Takže to, čo sľuboval premiér, nebolo nijako dodržiavané.
Či v pojmoch neexistuje národnostné školstvo na Slovensku, tak si myslím, že potom, alebo v názvoch neexistuje národnostné školstvo na Slovensku, tak to nie je chyba názvov, ale je to chyba používateľov. Národnostné školstvo, samozrejme, existuje. Existuje sústava základných škôl, stredných škôl aj vysokých škôl. Že sa používa iné názvoslovie, hantírka, ale v skutočnosti je to národnostné školstvo, ktoré je súčasťou jednotnej školskej sústavy na Slovensku.
Čo sa týka charty regionálnych a menšinových jazykov, prosím, my máme záväzok a je zapísaný v zmluve, prostredníctvom ktorej sme pristúpili k implementácii charty, aké záväzky má Slovensko, nič z týchto záväzkov nenaplnilo. Stačí si... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Čiže na strane druhej voliči súčasnej parlamentnej opozície očakávali, či programové vyhlásenie bude mať dostatočnú odvahu sa postaviť proti opatreniam predchádzajúcej vlády, ktoré pod kepienkom tzv. národnoštátnych záujmov zaviedli nezmyselné reštrikcie v používaní jazyka národnostných menšín, obmedzovanie ústavných práv občianstva Slovenskej republiky a najmä či dokážu eliminovať umelo vykonštruovanú hrozbu národnoštátnych záujmov Slovenska zo strany Maďarov žijúcich na Slovensku a zo strany Maďarska. A, samozrejme, aj volič súčasnej opozície očakáva, či dokáže nová vláda ponúknuť, čo dokáže nová vláda ponúknuť v riešení rómskej otázky.
Ako poslanec strany MOST - HÍD nemôžem opomenúť ani očakávania voliča našej strany, novej politickej strany na Slovensku. Ako je známe, sme v našom programe sľubovali spoluprácu, toleranciu a slušnosť. Spoluprácu v riešení základných otázok občanov Slovenska včítane otázok národnostných, toleranciu v interetnickej spolupráci a slušnosť vo verejnom živote v medziľudských vzťahoch.
Keď porovnáme programové vyhlásenie predchádzajúcej vlády a vlády Ivety Radičovej, už na prvý pohľad aj z hľadiska čisto formálneho je zjavné, že problematika ochrany a podpora ľudských práv, v rámci ktorej sú rozoberané aj práva národnostných menšín, v systematike nového programového vyhlásenia má výrazne významnejšiu pozíciu, ako to bolo predtým, čo do umiestnenia a ako aj čo do rozsahu.
Oveľa významnejšia je však obsahová časť dokumentu, princípy, ktorými sa chce riadiť nová vláda. V dokumente sa uvádza, že rešpektovanie základných práv a slobôd je predpokladom budovania moderného demokratického štátu a spravodlivej spoločnosti. Nedodržiavanie ľudských práv vedie k podkopávaniu základov právneho štátu. Ľudské práva bude preto vláda Slovenskej republiky dôsledne chrániť a podporovať.
Vážené kolegyne, kolegovia, ako vidíme, ľudské práva a práva národnostných menšín sa tu neobjavujú ako hrozba pre štát, ale ako významný prvok stmeľovania občanov štátu. Programové vyhlásenie však ide ďalej, vytyčuje, že vláda Slovenskej republiky napraví reštrikčné legislatívne a politické opatrenia z predchádzajúceho obdobia, ktoré neboli v súlade s ľudskoprávnymi princípmi. V minulosti sme neraz boli svedkami toho, že neboli to iba občania, ktorí porušovali základné ľudské práva, ale boli to aj orgány štátnej moci. Preto vláda Slovenskej republiky bude dbať o posilnenie uplatňovania ľudskoprávnych princípov v činnosti vlády a štátnych orgánov pri tvorbe všeobecne záväzných predpisov a implementácii medzinárodných noriem. Avšak z hľadiska komfortu všetkých občanov je dôležité, aby všetci mohli mať pocit, že štát má slúžiť občanovi a nie občan štátu. Štát je iba prostriedkom k spokojnému životu a k spokojnému spolunažívaniu ľudí.
V minulom období sme zažili niekoľko nepríjemných a trápnych situácií pri pravidelnom hodnotení našich medzinárodných záväzkov v oblasti ľudských práv a práv národnostných menšín. Niektoré záväzky dodnes neplníme a bude to úlohou novej vlády a nového parlamentu, aby sme napravili našu medzinárodnú reputáciu v tomto ohľade, či už ide o OSN, či už ide o Radu Európy, alebo o OBSE.
Národnostné menšiny teda nie sú hrozbou pre Slovenskú republiku, sú hrozbou iba pre niektorých politikov, ktorým chýba politická agenda. Nová vláda si to v plnej šírke uvedomuje a uznáva a oceňuje význam a príspevok kultúry národnostných menšín tradične obývajúcich územie Slovenska, jeho kultúrnemu bohatstvu, duchovným hodnotám a kultúrnej rozmanitosti. Vláda Slovenskej republiky bude preto vytvárať čo najlepšie podmienky pre to, aby príslušníci národnostných menšín uplatňovali svoje právo na vyjadrenie, zachovanie a rozvoj vlastnej identity. Vláda, ako sa píše v dokumente, vypracuje dlhodobú koncepciu ochrany a podpory kultúry a školstva národnostných menšín včítane rómskej menšiny, ako aj dlhodobú koncepciu interetnickej spolupráce, interetnického dialógu a interkultúrnej výchovy a vzdelávanie včítanie zabezpečenia príslušných inštitucionálnych a finančných mechanizmov.
Myslím si, že, vážené kolegyne, vážení kolegovia, mnohí sa pamätáte na obdobie rokov 1998 až 2004. Bolo to obdobie národnostného mieru na Slovensku. Z tohto hľadiska rozhodujúce bude, aké budú vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi tu doma a vzťahy medzi majoritou a Rómami. Vláda preto chce prispieť najmä k zlepšeniu vnútroštátnych slovensko-maďarských vzťahov a vzťahov medzi majoritou a Rómami.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som sa na tomto mieste vrátil ešte raz i k mojej úvodnej otázke, som sa opýtal, čo urobí nová vládna koalícia s reštrikčnými opatreniami a zákonmi v oblasti jazykovej politiky, školskej politiky, kultúrnej politiky vo vzťahu k národnostným menšinám. Či bude mať odvahu nastaviť nediskriminačný právny stav, ktorý bol charakteristický pred obdobím roku 2006. Odpoveď môžme čítať v programovom vyhlásení, kde sa konštatuje, že okrem novelizácie zákona o štátnom jazyku, prijatia nového zákona o ochrane a podpore zachovania a rozvoja kultúry národnostných menšín a novelizácie školského zákona vláda Slovenskej republiky naplní princíp efektívnej rovnosti všetkých občanov Slovenskej republiky aj novelizáciou zákona o používaní jazykov národnostných menšín, zákona o geodézii a kartografii a zákona o označovaní obcí a ďalších súvisiacich predpisov. A napokon dôsledne bude uplatňovať odporúčanie Charty regionálnych alebo menšinových jazykov, kde sa zameria na riešenie problémov obsiahnutých v hodnoteniach, v hodnotiacich správach.
Vážené kolegyne a kolegovia, programové vyhlásenie predchádzajúcej vlády sa správalo voči národnostnému školstvu, ako keby ani neexistovalo. Chýbalo o ňom, o tomto školstve, akákoľvek zmienka v programovom vyhlásení minulej vlády. Na rozdiel od neho dnes prerokovaný návrh konštatuje, že pri riadení a financovaní národnostného školstva, pri metodickej pomoci a tvorbe vzdelávacích obsahov bude vláda Slovenskej republiky vo zvýšenej miere prihliadať na skutočné potreby a záujmy príslušných národnostných menšín, podporí zvýšenie kvality vyučovania materinského jazyka rovnako ako kvalitu a účinnosť slovenského jazyka v školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín. Podporí taktiež inováciu pedagogických metód v menšinových školách včítane zásobovania menšinových škôl aktuálnymi a modernými učebnicami, posilní spoluprácu medzi školami s vyučovacím jazykom slovenským a jazykom menšín. Vláda bude pokračovať v podpore ukrajinského národnostného školstva. A zároveň v regiónoch, kde žijú príslušníci rusínskej národnostnej menšiny, zabezpečí v základných a stredných školách aj vyučovanie predmetu rusínsky jazyk a kultúra.
Je ďalším pokrokom v tejto oblasti skutočnosť, že k zabezpečeniu uvedených úloh vláda Slovenskej republiky ustanovuje funkciu podpredsedu vlády pre ľudské práva a menšiny s posilnenými riadiacimi a rozhodovacími právomocami v oblasti národnostnej kultúry a školstva.
Na zabezpečenie výkonu spolurozhodovacích kompetencií je podpredseda vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny v oblasti menšinového školstva. Vláda Slovenskej republiky prispôsobí štruktúru ministerstva školstva. Ďalej zmení štatút Rady vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny tak, aby tento orgán bol reprezentatívnym a funkčným fórom národnostných menšín v Slovenskej republike a nie tak, ako to bolo v minulosti, že to bol hybrid štátnych úradníkov a predstaviteľov národnostných menšín. Osobitnú pozornosť bude venovať otázke postavenia, integrácie a rozvoja rómskej komunity ako prierezovej problematiky a nie len ako problém akýsi sociálny.
Uplatnením uvedených princípov chce vláda Slovenskej republiky prispieť k vyššiemu stupňu sociálnej súdržnosti medzi obyvateľmi Slovenskej republiky, príslušníkmi väčšinového slovenského národa a všetkými menšinami. Chce dosiahnuť, aby kultúra a etnická rôznorodosť nebola bremenom, ale, naopak, obohatením štátu, impulzom na to, aby sa menšiny cítili u nás doma, aby sa rozmnožil ľudský, občiansky, kultúrny a ekonomický kapitál.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladané programové vyhlásenie predstavuje zásadný prelom v chápaní ľudských práv a práv národnostných práv na Slovensku oproti minulosti. Nebolo jednoduché prelomiť obavy v myslení niektorých kolegov z vládnej koalície z toho, že návrh na európsky spôsob usporiadania ľudských práv a práv národnostných menšín vo vládnom programe môže byť zneužité našou opozíciou na oživenie tzv. maďarskej karty na obvinenie novej koalície zo zrady národnoštátnych záujmov Slovenska. Ja pevne verím, že sa to nestane. Naopak, som presvedčený, že úspešná realizácia vládneho programu aj ohľadne ľudských práv a práv národnostných menšín, bude na prospech všetkých občanov Slovenska.
Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani podpredsedníčka vlády, vážená pani predsedníčka vlády, ospravedlňujem sa (smiech v sále), ctené kolegyne, ctení kolegovia, vidím, že si dávate pozor, pani predsedníčka.
Po štyroch rokoch, núdznych rokoch národnostnej politiky predchádzajúcej vlády voliči súčasnej vládnej koalície s veľkým záujmom a očakávaním sledovali proces tvorby nového programového vyhlásenia vlády, ako aj samotné programové vyhlásenie. Hlavným otáznikom bolo, čo urobí nová vládna koalícia s reštrikčnými opatreniami a zákonmi z oblasti jazykovej politiky, školskej politiky, kultúrnej politiky vo vzťahu k národnostným menšinám. Čo urobí nová vládna koalícia s neriešenými otázkami rómskej národnostnej menšiny. Či uverí sľubom a ako bude hodnotiť slová bývalého premiéra Roberta Fica, že v oblasti národnostných práv v rokoch jeho vlády nedôjde k zníženiu štandardu práv národnostných menšín na Slovensku.
Na strane druhej voliči súčasnej parlamentnej opozície očakávali, či programové vyhlásenie bude mať dostatočnú odvahu sa postaviť proti opatreniam predchádzajúcej vlády, ktoré pod kepienkom tzv. národnoštátnych záujmov zaviedli nezmyselné reštrikcie v používaní jazyka národnostných menšín... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)