Vážený pán predseda, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som sa k vládnemu návrhu zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach vyjadril aj v druhom čítaní. Myslím, že v prvom čítaní som zhodnotil jeho prínos pre slovenské zdravotníctvo a liekovú politiku dostatočne.
Dovoľte mi, aby som sa v druhom čítaní venoval skôr najdôležitejším momentom tohto zákona. Ale skôr, ako to urobím, mám ešte jednu povinnosť ako spravodajca. Keď som znovu sledoval pozmeňovacie návrhy a prípadnú vzájomnú kolíziu, všimol som si určitú kolíziu, ktorú sme si nevšimli na gestorskom výbore, preto si dovoľujem vyňať bod 77 na samostatné hlasovanie, a to z dôvodu, že je duplicitný s bodom 70. Sú to len legislatívnotechnické úpravy, ale keby sme ich oba schválili, mali by sme problém. Takže bod 77 vynímam na samostatné hlasovanie.
Takže znovu sa vraciam k tomu, o čom som začal hovoriť. Chcel by som sa venovať najdôležitejším momentom a hlavne diskusii, ktorá sa na výboroch aj v médiách k tomuto zákonu odohrala. Myslím, že najväčšia diskusia sa vedie okolo dvoch zmien, ktoré do liekovej politiky tento zákon zavádza: Je to zavedenie predpisovania liekov názvom účinnej látky a tzv. vernostné systémy v lekárňach.
Predpisovanie liekov názvom účinnej látky znamená, že sa nebudú predpisovať tak, ako doteraz výrobným názvom, ale generickým názvom, názvom samotného lieku účinnej látky, ktorá lieči. Generická preskripcia sa týka len liekov, ktoré sú plne alebo čiastočne hradené zo zdravotného poistenia. Neobsahujú omamné alebo psychotropné látky a sú uvedené v prílohe zákona. V prílohe zákona je celkovo uvedených 380 rôznych účinných látok.
V roku 2005 bola v slovenskej legislatíve ukotvená generická substitúcia. Jej cieľom bolo umožniť poistencom dostať sa ku generickým liekom s nižším doplatkom aj v prípade, ak im lekár predpísal niektorý z drahších liekov na trhu. Napriek jej zavedeniu sa generická substitúcia v praxi často nevyužíva, čo je jedným z dôvodov zbytočne vysokých doplatkov pacientov. Podľa odhadov približne 30 % všetkých doplatkov za lieky tvoria tzv. zbytočné doplatky, keď pacient dopláca za liek, ktorého ekvivalent mohol dostať s nižším doplatkom, resp. bez doplatku.
Pred prerokovaním zákona v prvom čítaní v Národnej rade sa na výbor pre zdravotníctvo obrátila Slovenská lekárska komora aj petičný výbor lekárov, ktorí prostredníctvom petície požadovali ponechať pôvodný spôsob predpisovania liekov. Ich argumenty proti generickej preskripcii boli v podstate tri: preferencia, informovanosť a zodpovednosť. Tak by som ich jednoducho nazval.
Preferencia je o tom, že lekári sa domnievali, že by predsa len mali mať nejakú možnosť, aby pacientovi vedeli povedať, ktorý konkrétny výrobok s danou účinnou látkou by mu odporúčali. Informovanosť je o tom, že lekári sa dožadovali toho, aby mali informácie o tom, akými liekmi je pacient liečený. A zodpovednosť je o tom, že lekári sa báli toho, že ponesú zodpovednosť za vydanie lieku, o ktorom vlastne oni nerozhodli. Lebo oni rozhodli len o účinnej látke, ktorá má byť v tomto lieku obsiahnutá.
Musím ohodnotiť prístup ministerstva zdravotníctva, ktorému sa podarilo vyriešiť už v samotnom vládnom návrhu zákona prvé dve výhrady. Preferencia, teda to, aby lekár mohol povedať pacientovi aj lekárnikovi, ktorý konkrétny liek, výrobný názov lieku, by mu odporúčali, je vyriešená tak, že za názov účinnej látky môže lekár napísať výrobný názov lieku. Lekárnik je potom v lekárni povinný vydať síce liek s najnižším doplatkom, ale ak sa pacient rozhodne, že predsa len chce liek s vyšším doplatkom, ktorý napríklad napísal pán doktor za názov účinnej látky, môže tak urobiť. Je to jeho slobodná voľba.
Informovanosť vyriešilo ministerstvo zdravotníctva tak, že každých 30 dní dostane informáciu od zdravotnej poisťovne ošetrujúci lekár o tom, ktoré konkrétne lieky s danou účinnou látkou boli pacientovi vydané.
A ten tretí problém, na ktorý upozorňovali lekári, teda zodpovednosť, sa podarilo vyriešiť vo výbore pre zdravotníctvo mojím pozmeňovacím návrhom, ktorý je v spoločnej správe pod číslom 89 s odporúčaním schváliť. Na základe neho lekár nesie zodpovednosť len za správne predpísanie účinnej látky na danú diagnózu. Za nič iné. Musí na danú diagnózu, ktorú musí stanoviť správne, predpísať správnu účinnú látku, v správnej liekovej forme a spôsobe podania. Ale za nič iné už nenesie zodpovednosť.
Myslím si, že týmto sme vyriešili hlavné výhrady slovenskej lekárskej komunity, Slovenskej lekárskej komory, petičného výboru. Ja rozumiem, že otázka generickej preskripcie predstavuje najdiskutovanejšiu zmenu predloženého návrhu zákona, pretože sa mení doterajší model fungovania vzťahov v liekovom reťazci, čo prirodzene vyvoláva otázniky. Domnievam sa však, že súčasné znenie návrhu úpravy generickej preskripcie je vyvážené a dobré.
Som zvedavý, kto bude o tom dnes ešte diskutovať v pléne? Ale keď sa pamätáte, v prvom čítaní sme hlavne hovorili o generickej preskripcii a dnes aj zo strany opozície je v podstate akýsi zmier k tejto téme. Myslím, že je to vyriešené vyvážene a dobre. Tento model má všetky predpoklady na to, aby pre slovenských pacientov priniesol pozitíva. Budú menej doplácať, pretože lekáreň im bude vydávať automaticky liek s najnižším doplatkom, ak nebudú požadovať iný. Pacienti by tak podľa odhadov mohli ročne ušetriť až 30 % zbytočných výdavkov na zbytočne vysoké doplatky, odhadom 48 mil. eur. To nie je málo peňazí, ktoré pomôžeme pacientom ušetriť v ich peňaženkách.
Pre verejné zdravotné poistenie bude úprava predstavovať úsporu verejných zdrojov, keďže sa očakáva pokles indukovanej preskripcie. Generická preskripcia tiež prispeje k cenovej konkurencii medzi výrobcami generických liekov, čo zníži cenu liekov. V situácii, keď v zdravotníctve zo všetkých strán počúvame, že chýbajú zdroje na investície, či mzdy, by bolo hriechom takýto priestor pre úsporu nevyužiť. Pre predpisujúcich lekárov predstavuje generická preskripcia tak isto zjednodušenie. Nemusia si memorovať náročné a často veľmi podobné výrobné názvy liekov, pod ktorými ich výrobcovia predávajú. Budú sa môcť sústrediť na odborné informácie o liekoch a nevenovať sa učeniu nových názvov. Zároveň sa aj tým zvyšuje bezpečnosť pacienta v systéme, pretože predchádzame možným nešťastným omylom z popletenia výrobného názvu lieku.
Druhým veľmi diskutovaným problémom vládneho návrhu zákona je zavedenie vernostných systémov v lekárňach. Návrh zákona upravuje podmienky pre dobrovoľné poskytovanie zliav a výhod pacientov v lekárni. Rád by som predsa len podčiarkol to slovo, že dobrovoľné. Lekáreň môže zaviesť vernostný systém buď na základe zmluvy uzatvorenej s príslušnou zdravotnou poisťovňou, alebo formou oznámenia poisťovni. Lekáreň však naďalej nesmie poskytovať zľavy práve tie, pre ktoré boli vernostné systémy v minulosti zrušené v tejto Národnej rade, a to zľavy v naturáliách, alebo vyplácať peniaze pacientom v hotovosti. Zľavy a výhody vernostného systému budú mať len formu zľavy z ceny súčasného alebo budúceho nákupu.
Ide o návrh, ktorý je veľmi podobný môjmu pozmeňovaciemu návrhu z jesene minulého roka, o ktorom tu už hovoril aj poslanec Raši. Samozrejme, tak,ako na jeseň, aj v lete sa otvorila diskusia o podmienkach vernostného systému. V podstate sa diskutovali tri možnosti, akoby ten vernostný systém v praxi mohol fungovať.
Tá prvá možnosť je, že celú zľavu, ktorú môže lekáreň poskytnúť vo vernostnom systéme, dá pacientovi, teda z tohto systému by najviac profitoval pacient. Samozrejme, má to aj mnohé iné úskalia, a aj preto bol nakoniec pozmeňovací návrh takéhoto znenia v spoločnej správe označený písmenom N, teda gestorský výbor neodporúča schváliť túto možnosť.
Ďalšou možnosťou, o ktorej sme diskutovali, bolo vrátiť sa v podstate k tomu, čo bolo vo vládnom návrhu zákona v decembri už v tejto snemovni raz schválené. Až potom, keď to pán prezident vrátil, to neprešlo. A to, že ak poisťovňa, ak lekáreň poskytne zľavu pacientovi vo vernostnom systéme, táto sa rozdelí medzi pacienta a poisťovňu v rovnakom pomere, aký je pomer úhrady na cene lieku. Priznám sa, že táto možnosť je pre pacienta najmenej výhodná, pretože reálne ten pomer úhrady je asi v pomere 1 : 9 medzi pacientom a zdravotnou poisťovňou. A nakoniec teda, podporu v gestorskom výbore získala tretia alternatíva, ktorá je vyjadrená vo vládnom návrhu, to znamená, že lekáreň pri poskytnutí zľavy poistencovi pacientovi musí zároveň poskytnúť zľavu aj zdravotnej poisťovni do výšky 50 % tej zľavy, ktorá bola poskytnutá pacientovi. V praxi to teda znamená, že zľava bude zhruba v pomere 2 : 1 v prospech pacienta.
Myslím si, že tento návrh je najvyváženejší, aj keď každý návrh má svoje za a proti, neexistuje optimálne riešenie, ale zdá sa mi najvýhodnejší z niekoľkých aspektov. Zvýhodňuje pacienta, poisťovni však zachováva kontrolu nad celým systémom, čoho sa veľmi obávali lekárnici v minulosti, keď sa s nimi ešte dalo racionálne diskutovať. Ochráni to malé lekárne pred možným dumpingom zo strany sietí a hlavne aj zabráni špekuláciám farma firiem s fixným doplatkom... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
