Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, vážená pani predsedníčka vlády Slovenskej republiky, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, k programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky by som sa rada vyjadrila najmä ako pedagóg s dlhoročnou praxou. Preto upriamim svoju pozornosť predovšetkým na problematiku regionálneho školstva.
Ak mám byť úprimná, vzhľadom na predvolebnú rétoriku a častú kritiku školstva zo strany súčasnej koalície, očakávala som, logicky, nové riešenia, ktoré by mali posunúť slovenské školstvo zásadnejším spôsobom ešte viac dopredu. Moje očakávania sa však nenaplnili. Z môjho pohľadu oblasť základného a stredného školstva je spracovaná ako nesystematický mechanizmus, ktorý nemôže priniesť očakávané výrazné zlepšenie. V programovom vyhlásení v tejto oblasti prevláda všeobecnosť, vágnosť a často snaha riešiť už vyriešené.
V prvej časti môjho vystúpenia svoju pozornosť upriamim na časť programového vyhlásenia vlády, ochrana a podpora ľudských práv. Je pre mňa, napríklad, záhadou, o akom presadzovaní moderného chápania občianstva, ľudských práv do učebných osnov hovoria tvorcovia programového vyhlásenia vlády, keď na dvojúrovňovom modeli vzdelávania sa podieľali pred necelými dvomi rokmi najmä odborníci z praxe, bez ohľadu na ich politickú orientáciu a vierovyznanie. Nemyslím si, že by títo ľudia boli nemoderní a neplnohodnotní občania tohto štátu, bez základného poznania, rešpektovania a dodržiavania ľudských práv. Možno sú tak paradoxne spochybňovaní aj tí, ktorí dali hlasy súčasnej koalícii. Vláda konštatuje, že vypracuje dlhodobú koncepciu ochrany a podpory kultúry a školstva národnostných menšín, vrátane rómskej menšiny, ako aj dlhodobú koncepciu interetnickej spolupráce, interetnického dialógu a interkultúrnej výchovy a vzdelávania, vrátane zabezpečenia príslušných inštitucionálnych a finančných mechanizmov, čím chce prispieť najmä k zlepšeniu vnútroštátnych slovensko-maďarských vzťahov a vzťahov medzi majoritou a Rómami. Nemyslím si, že by tieto vzťahy boli doteraz neriešené. Veď napríklad, občania slovenskej a maďarskej národnosti na južnom Slovensku žijú dlhé roky vo vzájomnej zhode a porozumení. Zostáva mi len veriť, že pripravovaná koncepcia tieto vzťahy nenaruší v prospech niektorej z nich.
Čo sa týka vzdelávania, nastavené štátne výchovno-vzdelávacie programy boli spracované za širokej účasti pedagogických zamestnancov, aj zo škôl s vyučovacím a výchovným jazykom menšín. Štátny pedagogický ústav, ako gestor a spracovateľ týchto programov, do jeho obsahu v podstate nezasahoval, pretože rešpektoval požiadavky z praxe. Úplne nepochopiteľný je pre mňa zámer spolurozhodovania podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny v oblasti menšinového školstva s posilnenými a rozhodovacími právomocami v oblasti národnej kultúry a školstva a ministerstva školstva v oblasti inšpekcie. Štátna školská inšpekcia je a mala by zostať nezávislá. Svojím organizačným začlenením v zmysle zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe školstva a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov nespadá do pôsobnosti ministerstva a ani podpredsedu vlády. Plánované narušenie nezávislosti Štátnej školskej inšpekcie iba v oblasti národnostných škôl avizuje možnú účelovosť a snahu o zvýhodnenie škôl s vyučovacím jazykom iným ako slovenským. Realizovať výskum v oblasti národnostných škôl prostredníctvom existujúcich metodicko-pedagogických centier vidím z hľadiska obsahovo personálnych dôvodov za nereálne. Veď metodicko-pedagogické centrá majú svojím poslaním predovšetkým zabezpečovať ďalšie vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov, podporovať nové aktivity vo výchove a vzdelávaní na školách, a nie uskutočňovať vedu a výskum. Pýtam sa, dokedy sa budú zvyšovať požiadavky národnostného školstva na jeho uspokojenie v oblasti nadštandardného financovania zo strany štátu? Kde je tá hranica, keď sa v programovom vyhlásení vlády hovorí o ďalšom zvýšení financovania národnostného školstva? Veď v súčasnosti nastavené normatívne financovanie zvýhodňuje základné a aj stredné školy s vyučovacím jazykom národnostných menšín. To znamená, že tieto školy dostávajú už dnes viac finančných prostriedkov, ako školy s vyučovacím jazykom slovenským. Otázne je, ako chce vláda Slovenskej republiky posilniť spoluprácu medzi školami s vyučovacím jazykom slovenským a jazykom menšín, keď sú tieto školy právne subjekty a o ich činnosti rozhoduje jej štatutárny zástupca, to je riaditeľ školy v spolupráci so školskou samosprávou. Myslia tým tvorcovia vládneho programu, že do škôl nastúpi nejaký štátny dirigizmus vo vytváraní družobných vzťahov?
Takisto niektoré ďalšie navrhované zmeny v tomto programovom vyhlásení sú už od roku 2008 v novom školskom zákone zakomponované. Ak by ste si tento zákon naštudovali, prídete k záveru, že je postavený v rovnováhe k všetkým školám v Slovenskej republike, nezávisle k zriaďovateľovi alebo k vyučovaciemu jazyku. Ak sa tieto základné princípy zákona narušia, naruší sa aj rovnovážny vzťah štátu ku školám a ústavným právam občanov vo vzťahu a prístupu ku vzdelaniu.
V druhej časti svojho vystúpenia by som chcela venovať pozornosť školstvu, vede, mládeži a športu. Skôr, ako sa vyjadrím k jednotlivým úlohám, chcela by som upozorniť na to, že ich realizácia je tak finančne náročná, že som už teraz presvedčená o ich nereálnosti. Súhlasím s tvrdením, že zvýšenie finančných prostriedkov neprináša však automaticky lepšie výsledky. Faktom však je, že bez potrebného množstva peňazí v školstve, nie je možné dosahovať očakávané výsledky, aj pri zabezpečení iných motivačných mechanizmov. Aj keď sa to možno mnohým nezdá, v minulom volebnom období vláda zabezpečila najviac finančných prostriedkov v histórii rezortu. Na strane 32 je uvedené, že vláda Slovenskej republiky zvýši výšku finančných zdrojov na školstvo, vedu a šport počas volebného obdobia. Odporúčam zvýšiť výšku finančných zdrojov aj na výskum, nakoľko sa v texte tento termín neobjavil. Ide o dôležitý dokument a je potrebné byť presný. Na tej istej strane sa stretávam s absenciou termínu vzdelávania, nakoľko výchova a vzdelávanie sú vzájomne neoddeliteľnou zložkou vzdelávacieho procesu i v súvislosti s uvádzanou podporou normy, posilňujúcej nové zručnosti, interkultúrny dialóg a všeobecne prijímané normy morálky a etiky spoločnosti. Zaujímalo by ma však, o aké normy sa jedná. Tento výraz odborná verejnosť v pedagogike nepozná. Tvorcovia zrejme mysleli nové metódy a formy výchovy a vzdelávania. Vláda chce pripraviť zmenu štátneho vzdelávacieho programu tak, aby podporoval výchovu k sebestačnosti, zodpovednosti za vlastné konanie, šetrnosti a ohľaduplnosti, kritickému mysleniu a mysleniu v súvislostiach, k občianskemu aktivizmu, obhajobe vlastného názoru a rešpektu k názoru druhých ľudí. Bol by to záslužný počin, pokiaľ by toto všetko už neexistovalo a nebolo legitímne zapracované v predchádzajúcom období, nielen v tomto programe, ale aj v úvodných ustanoveniach platného školského zákona. Podobne je to aj v prípade avizovanej podpory posunu od memorovania k tvorbe spôsobilosti, ako schopnosti informácie získať, využívať, ale aj kriticky hodnotiť. Uvedené rieši nová školská reforma. Odporúčam kompetentným naštudovať si jej legislatívnu podobu. Treba si však uvedomiť, že bez dobre osvojeného všeobecného vedného základu to však nejde. V texte sa ďalej uvádza, že vláda Slovenskej republiky zharmonizuje legislatívne normy platné pre školy bez ohľadu na to, kto je ich zriaďovateľ. Tento zámer je úplne formálny, nakoľko všetky v súčasnosti platné všeobecne záväzne právne predpisy pre úsek regionálneho školstva, sú postavené tak, že nikto nie je zvýhodnený.
Veľké obavy vo mne vyvoláva myšlienka uvedená v programe, prehodnotenie významu špeciálnych škôl. Z mojich skúseností viem, že systém špeciálneho školstva nám môžu závidieť mnohé vyspelé krajiny. Ak by sa zrušil, vrátili by sme sa o niekoľko desiatok rokov späť. Veď postihnuté deti a žiaci, postihnutie detí a žiakov je rôzne a u mnohých z nich nie je možná integrácia. Už dnes sú problémy s bežnou integráciou, ktorá rieši deti s postihnutím, umožňujúce ich bežné zaradenie a začlenenie do žiackych kolektívov. Problémy nie sú len s priestormi, materiálnym a personálnym zabezpečením, ale často i s kolektívom detí, v ktorých sú tieto zdravotne znevýhodnené deti začlenené. Sú známe problémy rôznych foriem šikany, posmechu a iných negatívnych aktivít zdravých žiakov, ale aj opačne. Učiteľ počas vyučovania a prestávok nie je schopný tieto neduhy postrehnúť, a nieto okamžite riešiť. V špeciálnych školách postihnutí žiaci žijú v rovnakom prostredí a tým, že sú špecializované, možno ich aj lepšie zabezpečovať odborníkmi, špeciálnymi pedagógmi a špeciálnou didaktickou technikou. Žiaci v špeciálnych školách musia používať špeciálne metódy a formy výchovno-vzdelávacej práce v procese vzdelávania, na rozdiel od zdravých detí. Triedy pre týchto žiakov sú menšie, určené pre menší počet žiakov, inak vybavené, prispôsobené pre bezproblémový výchovno-vzdelávací proces a pohyb žiakov. Ich financovanie prostredníctvom normatívov je zvýšené tak, aby mohli tieto školy plniť úlohy, ktoré vychádzajú z ich poslania. Preto je na zváženie uskutočnenie tohto kroku. Dovolím si tvrdiť, že je reálny vznik problémov nielen zo strany zákonných zástupcov postihnutých žiakov, ale aj zo strany zákonných zástupcov zdravých žiakov.
Vláda vo svojom programovom vyhlásení plánuje postupne zaviesť na všetkých školách ako povinný cudzí jazyk angličtinu. V súčasnom období v regionálnom školstve sa ako prvý cudzí jazyk učí 80 % žiakov anglický jazyk, 16 % žiakov jazyk nemecký a 4 % žiakov jazyk ruský, vrátane štátnych, cirkevných a súkromných škôl. Spoločenskú potrebu podpory výučby cudzích jazykov si uvedomovala aj predchádzajúca vláda. Tá, okrem iného, realizovala projekt umožňujúci deťom zo sociálne znevýhodnených podmienok bezplatne vycestovať na ročný študijný pobyt do krajín Európskej únie za účelom zlepšenia komunikácie v cudzom jazyku. Takto do zahraničia vycestovalo v priebehu troch rokov 695 žiakov.
Ako problém v tomto avizovanom zámere programového vyhlásenia vlády vidím nedostatok kvalifikovaných pedagógov pre anglický jazyk. Preto je tento zámer v dohľadnej dobe nerealizovateľný. Problematika nedostatku a neaktuálneho obsahu učebníc v regionálnom školstve rezonovala už počas niekoľkých predchádzajúcich vlád. V súčasnej dobe je tento problém o to vypuklejší, že sa vytvoril nový obsah vzdelávania a na ten chýbajú autori učebníc. Je to prirodzené, lebo napísať úplne novú učebnicu dokáže iba dobrý a dlhoročný učiteľ, ktorý dokonale pozná nový obsah príslušného predmetu a metodiku vyučovania. Obávam sa, že tento problém zotrvá ešte niekoľko rokov, ak súčasná vláda a minister školstva bude chcieť upravovať obsah štátnych vzdelávacích programov, problém sa môže prehĺbiť.
Vláda plánuje podporiť konkurenciu medzi školami a vyššiu efektívnosť využívania zdrojov v školstve prostredníctvom podpory fyzickej mobility žiakov vo forme školských autobusov. V súčasnej dobe je mobilita žiakov zabezpečená pre štát veľmi výhodne prostredníctvom školských obvodov a normálnych medzimestských autobusových spojov. Nemyslím si, že takáto forma podpory konkurencie medzi školami prinesie očakávaný efekt. Na Slovensku je 750 málotriednych škôl, z ktorých deti dochádzajú do plne organizovaných základných škôl. Koľko by malo byť tých autobusov na Slovensku? Sto, alebo tisíc? A čo to bude stáť daňového poplatníka?
V ďalších riadkoch sa uvádza, že vláda podporí rozširovanie prijímania žiakov na stredné školy bez prijímacích skúšok na základe objektívneho hodnotenia schopností detí a zavedie zjednotenie systému štátnych maturitných skúšok na stredných školách. V čom je nóvum? Veď prijímanie bez prijímacích skúšok je už dnes bežná prax na väčšine stredných škôl a už druhý rok sa uskutočňuje B variant externej časti maturitnej skúšky, ktorý je rovnaký pre všetky stredné školy.
Vláda vo svojom programovom vyhlásení plánuje zjednodušiť štruktúru štúdijných odborov stredných odborných škôl a podporovať rozvoj odborného školstva k posilneniu generických zručností, ale aj prepojenia na prax. Aj túto situáciu rieši už platný zákon o odbornom vzdelávaní a príprave z roku 2009, ktorý hovorí o pružnom reagovaní na aktuálne potreby praxe prostredníctvom Rady vlády pre odborné vzdelávanie a prípravu, krajských rád pre odborné vzdelávanie a prípravu a sektorových rád pre odborné vzdelávanie a prípravu.
Od 1. januára 2010 vznikol Fond rozvoja pre odborné vzdelávanie a prípravu na podporu a rozvoj odborného vzdelávania a prípravy. V súvislosti so snahou podporovať voľno časové aktivity, vrátane športu na pôde škôl, len toľko. Predchádzajúca vláda tieto aktivity pre mládež podporovala. Jednou z nich bola aj výstavba ihrísk, toľko kritizovaná vtedajšou opozíciou. Ďalšou formou podpory boli rozsiahle rekonštrukcie školských telocviční a športovísk. Keďže sú školy s právnou subjektivitou a ich zriaďovateľom je územná samospráva, tak štát má na ne, aj v tejto oblasti mimo vyučovací proces, malý dosah. Dôležitá je preto dobrovoľná aktívna spolupráca, najmä medzi zriaďovateľom, riaditeľom školy, pedagógmi a rodičmi.
Záverom svojho vystúpenia vás chcem ubezpečiť, že vždy som bola, aj budem pripravená pomôcť pri riešení problémov výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach v prospech detí, žiakov a pedagógov. Musí však ísť o reálne plány, požiadavky a kvalitu v prospech praxe. Nemôže ísť o náhodné experimenty, vágnosť a nekontrolovateľnosť tak, ako je to, žiaľ, uvedené v tomto programovom vyhlásení vlády. Preto ho nemôžem svojím hlasom podporiť. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
