Vystúpenie v rozprave
3.11.2010 18:39 - 18:48 hod.
Bibiána Obrimčáková
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa vo svojom vstúpení v rozprave o navrhovanej zmene zákona č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov vyjadrila aj ja k navrhovaným zmenám.
Z predkladaného návrhu vyplýva, že tento návrhy zmeny zákona je opäť charakteristický svojou nesystémovosťou, s nepremysleným dopadom na...
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa vo svojom vstúpení v rozprave o navrhovanej zmene zákona č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov vyjadrila aj ja k navrhovaným zmenám.
Z predkladaného návrhu vyplýva, že tento návrhy zmeny zákona je opäť charakteristický svojou nesystémovosťou, s nepremysleným dopadom na vlastenecké cítenie občanov Slovenska. Cítiť tu snahy o získavanie politických bodov za každú cenu. Pochopila by som to, keby tento návrh zákona prinášal aspoň jednu zásadnú, zásadnú alebo zmysluplnú zmenu.
Výchova mladej generácie v Slovenskej republike k vlastenectvu nie je jednoduchým problémom a musí mať určité smerovanie a systém. Ak tieto základné atribúty nemá, stáva sa celý proces neúčinný, s negatívnym dopadom nielen na formovanie osobnosti mladého človeka ako takej, ale aj na jeho vzťah k tradíciám a kultúrnym hodnotám tejto krajiny. Predkladatelia, skôr ako takýto návrh predložia, mali by si všímať aktuálne zmeny v tejto oblasti výchovy mladej generácie v okolitých štátoch. Musím sa teraz opakovať alebo reagovať aj na slová, ktoré povedal pán Senko, ale aj mňa upútala správa, že pred niekoľkými týždňami vyčlenila maďarská vláda osobitné finančné prostriedky na podporu spoznávania kultúrnych a historických miest mladou generáciou nielen súčasného maďarského štátu, ale aj okolitých území, ktoré boli pred Trianonskou dohodou súčasťou tzv. Veľkého Maďarska. Aký dopad bude mať tento krok bez adekvátnej odozvy z našej strany na integritu štátov Európskej únie a mieru zhoršenia vzťahov medzi občanmi susediacich štátov, sa neodvážim radšej ani odhadnúť.
Iba povrchné preštudovanie ustanovenia § 4 písm. f) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní môže byť dôsledkom mylného tvrdenia, že toto ustanovenie rieši v štátnych vzdelávacích programoch problematiku štátnych symbolov. Toto ustanovenie je koncipované všeobecne, tak ako aj iné ustanovenia tohto zákona, ktoré majú svojím obsahom vytvoriť dostatočný priestor pre slobodné rozhodovanie detí, žiakov a zákonných zástupcov či pedagógov vo výchove a vzdelávaní. Uvedené ustanovenie nerieši explicitne výchovu k vlastenectvu len vo vzťahu k žiakom zákonných zástupcov, ktorí sú občania Slovenskej republiky, ale aj žiakov, ktorých rodičia sú prisťahovalci alebo azylanti s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky. Preto sa vo vami uvádzanom ustanovení uvádza, že je potrebné posilňovať úctu k tradíciám štátu, ktorého je občan, k materinskému jazyku a k svojej vlastnej kultúre. Akiste ste si všimli, že ani raz tam nie je spomenutá Slovenská republika. Preto bolo potrebné výchovu k vlastenectvu prostredníctvom štátnych symbolov zvýrazniť v zákone č. 63/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov. Nie je pravdou, že sa tento problém už rieši v zákone č. 245/2008 Z. z. školského zákona prostredníctvom ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b), ktorý sa iba odvoláva na skôr uvedené ustanovenie § 4 písm. f) citovaného zákona. Týmto ustanovením sa dáva školám okrem iného aj možnosť smerovať výchovu a vzdelávanie žiakov, ktorých zákonní zástupcovia nie sú občania Slovenskej republiky a chcú si zachovať úctu k rodičom, tradície vlastného štátu, ich kultúrnu identitu a podobne. V tom je citovaný zákon demokratický a nie direktívny.
Za zamyslenie stojí, že 21 rokov po revolučných spoločenských zmenách v našej vlasti sa hanbíme spontánne prejaviť navonok vlastenecké cítenie, tak ako je v Nemecku, Rakúsku, Francúzsku, Taliansku alebo Poľsku.
V bode 2 navrhujete v zákone č. 63/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov vypustiť odseky 2 a 3 § 13a, ktoré ukladajú školám povinnosť umiestnenia štátnych symbolov v triedach, kde prebieha vyučovací proces. Ako dôvod uvádzate, že to verejnosť neprijala a školy na to nemajú peniaze. Pýtam sa, ktorá verejnosť? Vychádzajú tieto tvrdenia z existujúcich štatistík uskutočnených na základných a stredných školách alebo vychádzajú iba z toho, čo sa objavilo v médiách, alebo ide len o naplnenie politickej dohody?
Viem o tom, že takouto relevantnou štatistikou nedisponuje ani ministerstvo školstva. Odpoveď na tieto otázky si dajme preto každý sám. Jedinými, o kom vieme objektívne, že s týmto návrhom nesúhlasili, boli niektorí riaditelia škôl na južnom Slovensku. Argument, že školy na to nemajú finančné prostriedky, v súčasnej dobe tiež už neobstoja. Školy mali mať tieto symboly, tak ako sa tu už aj spomínalo, podľa príslušnej smernice ministerstva školstva umiestnené v triedach už od 1. septembra tohto školského roka. Pýtam sa preto obdobne, ako sa pýtal aj pán poslanec Rafaj, čo urobia školy, ktoré tieto štátne symboly už v triedach majú? Na to sa ma pýtali aj mnohí riaditelia.
Vážení páni predkladatelia, ubezpečujem vás, že vami riešený problém už nie v našom školstve aktuálnym problémom, svedčí o tom, že je opäť produktom neznalosti reálnej situácie na našich školách. Samozrejme, nebránim sa legislatívnej úprave citovaného zákona, ktorá by uľahčila školám, ktoré nemali finančné prostriedky na tieto symboly, aby ich zafinancoval štát, tak ako to v tejto oblasti bez problémov a politických debát robí vláda susedného Maďarska.
V čl. II je navrhované nadobudnutie účinnosti vami navrhovaného zákona dňom zverejnenia v Zbierke zákonov. Páni predkladatelia, myslím si, že je potrebné si uvedomiť a rešpektovať to, že naše školy majú systém výchovy a vzdelávania, ktorý začína vždy príslušným školským rokom.
Z uvedených dôvodov navrhované zmeny zákona v hlasovaní nepodporím.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
