Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán kolega Beblavý tu už asi nie je, ale teda rád by som upozornil, že Bundesrepublik Deutschland je v slovenčine Nemecká spolková republika aj v súčasnosti.
A, pani poslankyňa Tkáčová, vy ste síce povedali, že pre vás je jediný štandard, ktorý uznávate, Zákonník práce, ale vzápätí ste argumentovali minimálnou mzdou. A musím vás upozorniť, že minimálna mzda nie je upravená v Zákonníku práce, ale v osobitnom zákone.
A vo všeobecnosti opäť teda najmä na pána Beblavého. Vy sa usilujete navodiť dojem, že ak s vami nesúhlasíme, tak niečomu nerozumieme. A ja som už o tom tu hovoril. Ja, samozrejme, chápem, že vy to musíte robiť, lebo jednoducho chcete z nás urobiť ľudí, ktorí tomu nerozumejú, a preto majú iný názor. Ale nie je to tak. Ľudia ak s vami nesúhlasia, to neznamená, že veciam nerozumejú, jednoducho majú iný názor, aj keď chápem, že vám iné názory veľmi prekážajú a boli by ste najradšej, keby iné názory ako tie vaše neexistovali.
A, pán kolega Dostál, jednoducho vždy my sa budeme zastávať zamestnancov a ich práv, ich postavenia a jednoducho práve preto sme sociálna demokracia. A skutočne musím povedať, že to je na úplne inú debatu, ale jednoducho zamestnanci nie sú vo vzťahu k zamestnávateľom bez týchto legislatívnych noriem vystavení do situácie, že by mohli jednať ako rovní s rovnými. Takže, bohužiaľ, pre vás, my tu vždy budeme sedieť tí, ktorí sa budeme zastávať zamestnancov, a budeme presadzovať také právne normy, ktoré budú určovať isté pravidlá hry, lebo zákony sú na to, aby určovali isté pravidlá hry a aby svojím spôsobom obmedzovali istú dobrovoľnosť, aby platili pre všetkých, nielen pre tých, ktorí si to vyberú.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pôvodne som aj ja, tak ako, myslím, to bola pani poslankyňa Tomanová, chcel, ale bez pejoratívneho významu, nazvať túto novelu kaníkovskou, jednoducho z toho dôvodu. že Ľudovít Kaník raz ako minister a teraz ako poslanec je predkladateľom tohto návrhu. Ale aby sa pán poslanec Beblavý necítil dotknutý, pokojne to môžem nazvať aj novelou kaníkovsko-beblavovskou, lebo zdá sa, že je vás dosť málo, páni, ktorých opakovane tento problém trápi tak, že navrhujete obmedzenie rozširovania kolektívnych zmlúv.
Keď dovolíte, ja by som tiež na úvod v nadväznosti na pani poslankyňu Vaľovú stručne vlastne vysvetlil, ako to dnes vyzerá. Takže keď príslušný zväz zamestnávateľov podpíše kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa s príslušným odborovým zväzom, napr. Zväz elektrotechnického priemyslu s Odborovým zväzom KOVO, tak jeden z týchto dvoch subjektov môže, čo stačí, požiadať, aby táto kolektívna zmluva platila aj v podnikoch, na ktoré sa kolektívna zmluva vyššieho stupňa nevzťahuje, pretože tie podniky nie sú členmi príslušného zväzu zamestnávateľov. Túto žiadosť predloží ministrovi práce. Ten ju nechá posúdiť tripartitnou komisiou, v ktorej sú opäť aj zamestnávatelia, aj odborári, a až na základe tohto odporúčania sa opäť on sám rozhodne, či platnosť kolektívnej zmluvy rozšíri na všetky podniky v odvetví alebo nie.
Aby som bol naozaj korektný, tak ako nás pán poslanec Beblavý vyzval, tak musím krátko zareagovať na to odporúčanie OECD. Pán poslanec, ak nás teda vyzývate ku korektnosti, tak musím povedať, že v tom prípade, čo ste vy povedali o odporúčaní OECD, ste vy asi tak korektný, ako bol Boris Jeľcin abstinent, lebo síce OECD naozaj takéto odporúčanie vydala, a dokonca máte aj pravdu v tom, že členmi OECD sú Nemecko a ja neviem ďalšie štáty, Francúzsko a tie, ktoré ste menovali, ale pravda je taká, že mechanizmus rozširovania, ktorý máme na Slovensku, s menšími obmenami používajú všetky európske štáty, a to aj členovia OECD. A dôvodov je niekoľko. Z nich jedným je vytváranie rovnakých nediskriminačných podmienok pre zamestnancov v rovnakom odvetví, iným je zamedzenie nekalej konkurencie, lebo ak jeden podnik dodržiava isté sociálne štandardy, mzdové, pracovné a tak ďalej, a druhý nie, tak ten druhý celkom pochopiteľne môže svoje výrobky ponúkať lacnejšie, ale za cenu tzv. sociálneho dumpingu.
Rád by som pripomenul, že tento princíp sa v medzinárodnom meradle používa bežne. Štáty napr. obmedzujú dovoz z krajín, ktoré nespĺňajú napr. politické kritériá pri dodržiavaní ľudských práv alebo práve sociálne kritériá pri dodržiavaní práv zamestnancov. Tento mechanizmus je dokonca taký bežný, že podľa porovnávacej štúdie Európskeho inštitútu pre sledovanie kolektívnych pracovných vzťahov neexistuje v Európskej únii krajina, v ktorej by v posledných dvoch dekádach existoval reálny tlak na rušenie či obmedzovanie rozširovania kolektívnych zmlúv. Výnimkou z tohto pravidla je iba Veľká Británia, kde toto rozširovanie zrušila ešte vláda Margaret Thatcherovej. Takže po odchode konzervatívcov z vlády túto otázku otvorili odborári, samozrejme, v tom zmysle, aby sa rozširovanie opäť vrátilo do legislatívy. Ak máme byť korektní, tak si povedzme aj, že pán spravodajca má pravdu, ak hovorí o tom, napr. že toto rozširovanie vo Švédsku neexistuje. Ale treba povedať, prečo to tak je. Totiž Švédsko nie je jedinou krajinou, ktorú by ste takto mohli menovať. Treba povedať, že rôzne princípy rozširovania kolektívnych zmlúv sa používajú v Európe s výnimkou Nórska, ktoré ale nie je členom Európskej únie, Švédska a Veľkej Británie. A teraz, Veľkú Britániu som spomenul. Tam to proste zrušila Margaret Thatcherovej. A severské krajiny jednoducho nemajú dôvod, aby mali takýto mechanizmus rozširovania, a to z veľmi jednoduchej príčiny. Severské krajiny majú už samotnými kolektívnymi zmluvami pokrytú takú obrovskú časť podnikov, resp. zamestnancov, že vlastne už nemajú ani na koho poriadne tie zmluvy rozšíriť. Tam tými zmluvami je pokrytých približne 90 % zamestnancov. Mimochodom, rozširovanie sa prakticky nepoužíva ani v ďalších dvoch nám oveľa bližších európskych krajinách, v susednom Rakúsku a v neďalekom Slovinsku. Ale prečo? Tam je zase bezmála 100 % zamestnávateľov čiže podnikov pokrytých samotnými kolektívnymi zmluvami vyššieho stupňa, pretože podľa ich legislatívy majú povinné členstvo v obchodných a priemyselných komorách. A obchodné a priemyselné komory majú zo zákona povinnosť viesť kolektívne vyjednávanie. Čiže zastupujú to, čo u nás robia zamestnávateľské zväzy a združenia. Čiže opäť v podstate niet ich na koho rozširovať, lebo už keď sa podpíšu tie kolektívne zmluvy, tak v podstate pokrývajú, ako som povedal, v podstate 100 % podnikov. No a v prevažnej väčšine krajín sa zmluvy rozširujú tzv. verejným aktom. Čiže buď je to rozhodnutie, alebo uznesenie, nariadenie alebo výnos nejakého vládneho orgánu, napr. ministerstva práce, alebo nejakého orgánu, ktorý podlieha ministerstvu práce.
Ale to, čo je dôležité, je to, že ani minister, ani jeho poradný orgán nemôže pri rozhodovaní o rozšírení platnosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa rozhodovať svojvoľne. A aby vôbec sa mohlo uvažovať o tomto rozšírení, musia byť splnené viaceré podmienky. O niektorých sa tu hovorilo. To je napr. tá reprezentatívnosť. Čiže ak ju podpísalo málo podnikov v rezorte, tak sa jednoducho rozširovať nesmie, nesmie sa rozširovať ani na podniky, v ktorých je menej ako 20 zamestnancov, nesmie sa rozširovať na podniky, ktoré sú v konkurze, ktoré sú v reštrukturalizácii. A takisto je tam veľmi dôležité, že tam musí byť zachovaná klasifikácia tých pracovných odborov podľa už teda platnej podpísanej kolektívnej zmluvy. Takéto podmienky máme v zákone aj my. Lenže v niektorých európskych krajinách, aby sme pán kolega Beblavý boli úplne korektný, poviem, sú tie pravidlá dokonca ešte prísnejšie. Napr. niektoré spolkové štáty NSR prijali také zákony o verejnom obstarávaní, ktoré vyžadujú od dodávateľov v odvetviach stavebníctva a dopravy, že musia dodržiavať príslušnú kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, inak nedostanú verejnú zákazku. V Taliansku zase súdy musia posudzovať platové požiadavky pracovníkov v podnikoch, ktoré nemajú kolektívnu zmluvu uzavretú podľa taríf, ktoré sú dohodnuté v kolektívnych zmluvách v rámci príslušného rezortu. A vo viacerých európskych krajinách existuje systém, kde keď sa posudzuje pri verejnom obstarávaní, či ponúknutá cena je neprípustne nízka, tak sa vychádza aj z toho, akú mzdu majú v danom podniku. A tá mzda musí byť na úrovni alebo nad úrovňou dohodnutou v kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa. Takže náš dnes platný zákon o kolektívnom vyjednávaní v tých ustanoveniach, v ktorých definuje rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, je v porovnaní so zvyškom Európy štandardný, dokonca v niektorých krajinách je to ešte oveľa prísnejšie, stanovuje množstvo podmienok, ktoré musí byť najprv splnené, a až potom sa posudzuje, či vôbec minister dostane odporúčanie ich rozšíriť alebo nerozšíriť. A navyše sám minister sa nakoniec rozhodne, či to urobí alebo neurobí. V tejto súvislosti len poviem konkrétny príklad. Pán minister Mihál to už po svojom nástupe aj využil, keď 27. júla zrušil rozhodnutie svojej predchodkyne o rozšírení kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa medzi Zväzom strojárskeho priemyslu a Odborovým zväzom KOVO.
Vážené kolegyne a kolegovia, až do roku 2003 sme vlastne problém s rozširovaním kolektívnych zmlúv na Slovensku nemali. Tento systém nespochybňovali ani zamestnávatelia, ani pravicové vlády či pravicoví ministri. Obrat nastal až po nástupe pána Ľudovíta Kaníka na post ministra, ktorý začal blokovať rozširovanie zmlúv práve s týmto argumentom, že on bude rozširovať zmluvy iba na tie podniky, ktoré s tým súhlasia. Vtedy ho tripartitná komisia upozornila, že takúto podmienku zákon nestanovuje a on ako reprezentant štátneho orgánu musí postupovať podľa zákona. A tak sa pán minister, vtedy minister Kaník, rozhodol, že predloží do Národnej rady novelu, ktorá presne túto vec premietla do zákona. No a v tom období sa potom rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa zastavilo.
Treba povedať, že už vtedy, a niet pochýb, že aj teraz konal pán Ľudovít Kaník vyslovene na objednávku časti, opakujem, na objednávku časti zamestnávateľov, z ktorých vznikla Republiková únia zamestnávateľov. Práve táto republiková únia sa dvakrát obrátila aj na Ústavný súd, aby rozširovanie zakázal. Už tu odznelo, že rozširovanie nerozhodol. Pritom bola tu už debata, podkladá sa najmä demagogické odkazovanie sa na rozhodnutie českého Ústavného súdu, pri ktorom treba povedať, že český Ústavný súd rozhodoval o inom zákone, než máme my dnes. A dnes platný zákon v Českej republike nikto takýmto spôsobom nenapáda a rozširovanie kolektívnych zmlúv tam majú. Tie dôvody sme, samozrejme, už počuli. A ja si myslím, že pri tých dôvodoch, podľa ktorých rozhodoval český Ústavný súd, je dôležité povedať, že práve dôvody, pre ktoré rozhodoval, a to, ako rozhodol, dokazuje, že ani naša právna úprava nie je v rozpore s princípom právneho štátu, ako to vo svojom úvodnom vystúpení povedal pán Kaník, pretože to, čo povedal český Ústavný súd, je, že je dôležité, aby sa rozširovali kolektívne zmluvy podľa jasných kritérií určených zákonom. Čiže ak máte v zákone vymedzené všeobecné, opakujem, všeobecné znaky, právne, ekonomické, štatistické ap. a tieto znaky sú splnené, tak musí platiť dané ustanovenie zákona na všetky právne subjekty, nie na tie, ktoré sa rozhodnú, že ten zákon sú ochotné akceptovať. A z tohto hľadiska, opakujem, práve rozhodnutie českého Ústavného súdu svedčí o tom, že naša právna úprava nie je v rozpore s princípom právneho štátu.
No už iba dodám, že Republiková únia zamestnávateľov, za ktorú tu dnes kope aj pán poslanec Kaník, bojuje proti tomuto zámeru verejne aj tak, že klame, podvádza verejnosť, ale aj samotné ministerstvo práce. Jeden príklad za všetky poviem. Napr. tento rok namietala rozšírenie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa v oficiálnom dokumente tak, že so zdvihnutým prstom uviedla zoznam 1 400 firiem, ktorých by sa rozšírenie dotýkalo. Lenže do tohto zoznamu nahádzala aj plno firiem, ktoré nemôžu spĺňať podmienky pre rozšírenie z hľadiska pracovných odborov zamestnancov. Boli tam firmy, ktoré už mali kolektívnu zmluvu, boli tam firmy, ktoré boli v konkurze alebo v reštrukturalizácii, no a takisto tam boli firmy z úplne iných odvetví, ako sú napr. doprava, poľnohospodárstvo, drevovýroba, zdravotníctvo, potravinárstvo, služby a podobne. Čiže takúto hodnotu majú argumenty Republikovej únie zamestnávateľov, keď argumentujú proti tomuto rozšíreniu. Na záver len dodám, že RÚZ si dala vypracovať v Nadácii F. A. Hayeka analýzu, ktorá potvrdila všetky argumenty, o ktorých tu v súvislosti s rozširovaním kolektívnych zmlúv hovorím, vrátane toho, čo som povedal o iných európskych krajinách.
Vážené kolegyne a kolegovia, domnievam sa z právneho hľadiska, že zmenou len ods. 1 v § 7 a ponechaním odsekov 2 až 12 a § 7a tohto zákona nastáva v systéme úplný zmätok. Ak máme postaviť rozširovanie kolektívnych zmlúv vyslovene iba na súhlase zamestnávateľa, tak potom je úplne zbytočné skúmať aj tie ďalšie skutočnosti, aj tie ďalšie podmienky, či vôbec sú splnené v zákone. Z tohto pohľadu je právne čistým riešením len vypustenie § 7 a §7a, teda úplne vypustenie systému rozširovania, alebo teda ponechanie súčasnej právnej úpravy, pretože je zbytočné a administratívne náročné zisťovať, či tá žiadosť o rozšírenie kolektívnej zmluvy spĺňa nejaké zákonné podmienky, keď napokon aj tak sa rozhodne samotný zamestnávateľ, či s tým rozšírením súhlasí alebo nesúhlasí.
Na záver by som rád podčiarkol, že návrh pána poslanca Kaníka vychádza z filozofie, že zákon určí nejaké pracovnoprávne povinnosti, ale platiť budú len pre tých, ktorí s nimi súhlasia. Moja otázka znie, kde sa táto filozofia zastaví. Je to úplne rovnaké rozmýšľanie, ako keby aj minimálna mzda alebo povinnosti pri prepúšťaní mali platiť len na tie firmy, ktoré s nimi budú súhlasiť. Chcel by som apelovať na váš zdravý rozum. Chcel by som apelovať na fakt, že ani vaši politickí spojenci v iných krajinách Európy neprichádzajú s takouto požiadavkou. A chcem vás preto požiadať, aby ste nesúhlasili s návrhom, ktorý vážne poškodí nielen pracovníkov v mnohých podnikoch, ale aj veľa moderných, serióznych firiem, a to len kvôli obhajobe egoistických záujmov zopár neserióznych podnikateľov.
Vážené dámy a páni, preto vás chcem požiadať, aby ste nepodporili tento návrh zákona, a podávam v zmysle rokovacieho poriadku aj procedurálny návrh, aby sme tento návrh zákona vrátili predkladateľovi na dopracovanie. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja, samozrejme, že v dvoch minútach sa nedá nejako odborne diskutovať k tej problematike, ale mám teda dve poznámky, pokiaľ ide teda o tú transformáciu nemocníc. Ja sa, samozrejme, bojím tej transformácie na akciové spoločnosti. A napriek tomu, čo vy hovoríte, že transformácia nie je synonymom privatizácie, tak vám poviem, že existuje veľmi jednoduchý návod ako možno v akciových spoločnostiach privatizovať. A to tým, že tam príde tzv. strategický investor.
Ten návod som nevymyslel ja, ale ten návod nám oznámila pani premiérka Radičová, keď hovorila o tom, že táto vláda nebude privatizovať, ale v niektorých prípadoch, a sú to práve prípady, v ktorých ide o štátne akciové spoločnosti, sa príjme strategický investor. A to je cesta na privatizáciu.
Vstup strategického investora nemôžte aplikovať v prípade rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie. A ja mám vážne obavy, že chcete transformovať nemocnice na akciovky práve kvôli tomu.
A druhý moment, na ktorý chcem upozorniť, argument, argument o tom, že tie štátne nemocnice alebo nemocnice v prípade, že sú neziskové organizácie, že sú mnohé v strate a naopak, tie akciovky stratu nevytvárajú, je podľa mňa veľmi krívajúci, a to z jediného dôvodu, pretože skutočne nie je problém urobiť v prevádzke zisk. Problém je, že vlastne to môžte dosiahnuť tým, že zoškrtáte náklady.
Takže, aj nemocnica, ktorá jednoducho zoškrtá náklady tým spôsobom, že nebude poskytovať zdravotnú starostlivosť, alebo ju bude poskytovať iba výberovo a iba v minimálnom rozsahu, môže v konečnom dôsledku vykázať zisk. Zisk, vykazovanie zisku je chvályhodné iba v prípade, že sa zabezpečí aj kvalitná zdravotná starostlivosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, ja som sa prihlásil s faktickou poznámkou, vlastne, až na záver a je tam viacej, vo vašom vystúpení je viacero vecí, ktoré by som rád podporil, a ktoré by som sa vyjadril, ale keďže sa už blíži čas na hlasovanie, tak už to nebudem naťahovať. K vášmu vystúpeniu mám, teda, len jednu poznámku, čo ma zaujalo na ňom najviac. A to je fakt, že potom, čo ste oslovili túto snemovňu, vážené poslankyne, vážené kolegyne a kolegovia, tak po týchto dvoch vašich úvodných slovách sa pán kolega Matovič prihlásil s faktickou poznámkou. Čiže, to len svedčí o tom, že ako mal záujem reagovať na vaše vystúpenia, na obsah vášho vystúpenia a svedčí to aj o tom, ako vládni poslanci sledujú naše vystúpenia a reagujú vecne na naše vystúpenia. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, ja len chcem na margo toho, čo ste povedali, vás upozorniť, že to nebola naša vláda, ktorá stanovila výšku rodičovského príspevku na tých 164,22 eura, ale to je výška rodičovského príspevku, ktorý stanovila predchádzajúca vláda, vláda Mikuláša Dzurindu. Výška rodičovského príspevku, ktorý stanovila naša vláda, je výška 256 eur, to je tá, ktorú vaša vláda navrhuje zlikvidovať a znížiť na 190 eur. Takže, takto presne vyzerá prístup k určeniu výšky rodičovského príspevku. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Blahová, ja vám potom dám k dispozícii ten svoj príspevok, aby ste mi našli tú vetu, ktorú ste akože citovali z môjho vystúpenia. Pán poslanec Brocka, ja keď som hovoril o chaose, tak ja som citoval list štyroch poslancov z poslaneckého klubu SaS. To neboli moje slová. A v zásade, samozrejme, ja s vami súhlasím, že, teda, alebo rovnako kritizujem, ak niekto navádza a vysvetľuje ľuďom ako kľučkovať medzi zákonmi a paragrafmi, ale veď sme si to prečítali, myslím, že včera to bolo v denníku SME, že to je práve pán minister Mihál, ktorý svojimi radami pripravil Sociálnu poisťovňu, ja neviem, nejaké 3 mld. eur svojimi radami ako obchádzať zákon. Ja, keď som hovoril o tom, že je tam tá možnosť tých 13 eur, to nie je obchádzanie zákona alebo kľučkovanie. To je nástroj na to, ako prejaviť zodpovednosť pri plánovaní si budúceho rodičovstva. O tom som hovoril, a preto si myslím, že to je dobrý nástroj, pretože to umožňuje ukázať, že idem si zodpovedne teraz naplánovať, prosto, tú rodinu a je tam tých 270 dní, teda, ja, samozrejme, nehovorím, že každé dieťa sa narodí presne po deviatich mesiacoch, ale plus - mínus sa to kryje s tou dobou tehotenstva u žien, teda, u ľudí. Takže, ja som to spomenul, naozaj, preto, lebo ja to považujem, naozaj, nie za nejaké chytráčenie, ale za práve nástroj ako zodpovedne pristúpiť k tomu plánovanému rodičovstvu. A ešte, čiastočne k pani poslankyni Blahovej, ale aj pani poslankyni Tkáčovej, nie, ja nehovorím, že matka, ktorá dá svoje dieťa do jasieľ je krkavčia, lebo aj moja matka to urobila, ale hovorím, že zákon má vytvoriť, naozaj, práve na to, o čom vy vravíte, dostatočné podmienky na to, skutočne, slobodné rozhodnutie. A to, čo ja kritizujem v tejto novele je to, že, vlastne, tu sa nedostáva na roveň možnosť ísť pracovať a možnosť zostať doma, zabezpečiť svoju rodinu a byť plnohodnotne u detí, ak sa tak žena chce rozhodnúť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, na úvod len, teda, krátka poznámka, opäť si ju neodpustím, že aj v tomto prípade prezentujú poslanci za SMER, alebo, teda, budú dvaja prezentovať poslanci za SMER iné stanovisko ako Konfederácia odborových zväzov, ktorá súhlasila s týmto návrhom zákona, ale tak, či onak, nielen z tohto dôvodu, alebo z tohto dôvodu vôbec nie, ale z iných dôvodov sa mi zdá diskusia k tomuto zákonu v rámci rozpravy v prvom čítaní dosť bizarná preto, lebo, vlastne, ani neviem, ku ktorej z oficiálnych alebo neoficiálnych verzií tejto novely, vlastne, mám teraz vystúpiť. Totiž, nie opozičný predstaviteľ, ale vládny predstaviteľ pán Matovič verejne vykreslil pôsobenie tejto vlády ako chaos podľa listu, ktorý spolu s ďalšími troma poslancami podpísal a zverejnil, sa chaos stal, dokonca, pracovnou metódou vlády a koalície. V praxi to vyzerá tak, že jeden deň niekto z vlády niečo vyhlási, druhý deň to niekto iný opraví a tretí deň to niekto celé poprie.
No, chaos sa stal pracovnou metódou tejto vlády aj pri príprave legislatívy a táto novela zákonov o rodičovskom príspevku a o príspevku na starostlivosť o dieťa to plne potvrdzuje. Príčina tohto stavu je, samozrejme, úplne jednoduchá. Súčasná vláda, totiž, nemá pripravený žiadny akceptovateľný a vysvetliteľný spôsob konsolidácie verejných financií a úprimne povedané, ak aj nejaký mala, netransparentné, skôr iba tušené záväzky komusi v úzadí, ju núti, alebo konkrétnych členov vlády núti sa takéhoto spôsobu vzdať. Veľmi presne to predvčerom, myslím, pomenoval Peťo Kažimír vo svojom vystúpení, keď pripomenul niektoré rozumné predstavy pána ministra Jozefa Mihála, ktorý však od nich musel po napomenutí ľudí z SDKÚ ustúpiť. Takže, vláda chaoticky skúša raz tu, raz inde zobrať z peňazí radových občanov, a potom to zasa mení, ustupuje podľa toho, akú reakciu to vyvolá.
Pán minister Mihál sa tak, ako jeho kolegovia a kolegyňa vo vláde, pred časom dušoval, že šetrí, kde sa dá, a tak je aj postavený rozpočet jeho rezortu a jeho ministerstva, ale zrazu pred, myslím, troma dňami oznámil, že bez toho, aby to malo negatívne dopady, dokáže ešte nahrabať nejakých tých 15 mil. eur, o ktorých doteraz nebolo ani reči. No, ak má ministerstvo práce postavený rozpočet tak, že šmahom ruky dokáže nájsť bezbolestne 15 mil. eur, tak ja by som chcel poprosiť, pán minister, keby ste mohli šmahnúť rukou ešte zopárkrát, aby sme neoberali o peniaze ani dôchodcov. Lebo aj v tomto prípade ide len o peniaze, aj keď som, samozrejme, zaregistroval, že celkový rozpočet na dávky pre rodičov chcete v budúcom roku zvýšiť, hoci musím povedať, že aj to zvýšenie sa teraz ukazuje len ako také veľmi relatívne, alebo možno je to taký v podstate len marketingový ťah, keďže 10. októbra ste, pán minister, povedali, že ak by sme mali diskutovať o tom, či ide o zvýšenie alebo zníženie rodičovských príspevkov v globále, tak sme teraz pridali v rozpočte 70 mil. eur. My nekonzervujeme súčasný stav, my pridávame 70 mil. eur.
Zároveň ale sme sa dočítali informáciu, že v skutočnosti sa v priebehu tohto roka musel zvyšovať rozpočet na rodičovský príspevok približne o 60 mil. eur oproti plánu, takže v skutočnosti ten nárast bude vlastne necelých 20 mil. eur. Aj to je vlastne otázne, pretože v podstate do toho už je zahrnuté to, čo bude treba navýšiť kvôli tomu ústupku, ktorý ste urobili minulý týždeň.
Navyše spôsob, akým chcete tieto peniaze prideľovať rodičom po novom, je pre mňa neprijateľný, a to preto, lebo ho považujem za nesystémový, poškodzujúci mladé rodiny a predovšetkým deti. Systém, ktorý nastavila naša vláda pred rokom, vychádzal z filozofie, že táto štátna sociálna dávka má zmysel najmä v tom, aby aspoň čiastočne, pokiaľ možno, samozrejme, v čo najväčšej miere nahrádzala výpadok príjmu rodiča, ktorý preruší zamestnanie kvôli rodičovskej dovolenke. Z hľadiska sociálnej politiky štátu považujem za správne hľadať nástroje, ktoré zamestnaných ľudí, ak už nie priamo motivujú k rodičovstvu, tak minimálne vytvárajú prostredie, v ktorom kvôli príjmu nemusia mladí ľudia na rodičovstvo rezignovať. To v žiadnom prípade neznamená, žeby tí, ktorí príjem zo zamestnania nemajú, nemali mať nárok na primeranú podporu štátu pri riadnej starostlivosti o deti, najmä v ich ranom veku. Ale prax ukazuje, že mladí ľudia s príjmom z práce oveľa dôkladnejšie zvažujú založenie alebo rozšírenie rodiny a strata takéhoto príjmu, čiže príjmu z práce, je pre nich dôležitejším, je pre nich dôležitejším faktorom, ako u ľudí, ktorí ten príjem z práce nemajú. Pritom aj zo spoločenského hľadiska je dobré, ak sú k rodičovstvu motivovaní práve títo ľudia. Vždy je lepšie a pre spoločnosť prospešnejšie, ak deti vyrastajú vo fungujúcich rodinách, kde im rodičia idú príkladom aj tým, že v nich vytvárajú pracovné návyky.
V tejto súvislosti musím upozorniť, že podľa dnes platného zákona majú nárok na ten vyšší 256-eurový rodičovský príspevok aj matky, ktoré sa rozhodli hneď po troch rokoch od narodenia prvého dieťaťa mať dieťa ďalšie. Totižto, podľa dnes platného zákona aj tie tri roky na tzv. materskej dovolenke sa zarátavajú alebo za nich, za tieto matky štát platí tak sociálne, ako aj zdravotné poistenie, to znamená, že spĺňajú podmienku, ktorú podľa dnes platného zákona treba spĺňať, 270 dní za posledné dva roky sú zdravotne poistené a, teda, majú nárok na to, aby si uplatnili nárok na ten 256-eurový príspevok. Dokonca, musím upozorňovať, že toto, vlastne, zaviedla vláda na návrh vtedy pani ministerky Tomanovej a to aj preto, že, vlastne, je možné, aby sa tých deväť mesiacov aj dobrovoľne matka poistila. Vychádza to na 13 eur mesačne, čo nehovorím, že je malý peniaz, ale v každom prípade, v prípade toho plánovania rodiny, rozšírenia rodiny, je možné sa trištvrte roka dobrovoľne poistiť 13 eur mesačne a opäť vznikne nárok na tento vyšší 256-eurový príspevok.
Z tohto hľadiska s navrhovanou novelou nesúhlasím. V nej, totiž, nejde o nejakú spravodlivosť. Táto novela núti mamičky, ale, samozrejme, aj otcov, ktoré pred nástupom na rodičovskú dovolenku pracovali, aby sa zasa čo najskôr vrátili do práce a svoje dieťa niekam odložili. Títo rodičia majú prísť oproti dnešnému stavu o časť sociálneho príjmu, hoci o jeden, zväčša vyšší príjem už prišli tým, že odišli z práce na rodičovskú dovolenku.
Je úsmevné, že vládna koalícia kritizuje dnešný stav, ktorý, vraj, citujem: "Trestá ľudí za snahu nečakať dávky od štátu zákazom súbehu práce a riadnej starostlivosti o dieťa." Pokojne ale navrhuje potrestanie doteraz pracujúcich rodičov, resp. budúcich rodičov znížením výšky rodičovského príspevku. Myslím, teda, v prípade, ktorí na rodičovskú dovolenku nastúpia od budúceho roka.
Za úplnú zvrhlosť však považujem úsilie nastaviť všetky parametre v zákone tak, aby matky či otcovia čo najskôr ukončili rodičovskú dovolenku, resp. aby akože v rámci nej čo najskôr odložili svoje dieťa do starostlivosti cudzím ľuďom a išli pracovať. Opakujem, oceňujem rodičov, ktorí pracujú, a tým dávajú kľúčový príklad, pozitívny príklad svojim deťom. Ale nie vo veku jedného či dvoch rokov. Vtedy, naozaj, treba, aby sa rodičia maximálne venovali svojim deťom. Keď je dieťatko hore, teda, keď nespí, treba sa mu venovať. Keď sa zase ide spať, tak v tom prípade, a to je, naozaj, vyčerpávajúce starať sa o dieťa, tak si mamička môže oddýchnuť, nehovoriac o tom, že má na starosti aj celú domácnosť. Nezlučiteľnosť rodičovského príspevku s prácou nie je v tomto kontexte žiadnym nezmyslom, pretože opäť vytvára pre mamičky alebo otecka na rodičovskej dovolenke priestor pre to a podmienky pre to, aby sa, naozaj, kvalitne a plne mohla venovať svojmu dieťaťu. Samozrejme, dávku musíme nastaviť tak, aby v rozumnej miere nahradzovala rodičovi výpadok príjmu a umožňovala rodine dôstojný život. A musíme ju nastaviť tak, aby umožňovala rodine dôstojný život aj v prípade, že rodičia dovtedy nepracovali.
Fígeľ argumentácie autorov zákonov je v tom, že nová výška jednotného rodičovského príspevku nevytvára možnosť ísť pracovať, ako to tvrdí vláda, ale ona ich vyslovene núti, aby pracovať išli. Ešte aj novou výškou príspevku na starostlivosť o dieťa vláda hovorí rodičom najmenších detí: "Bežte od svojho dieťatka, odložte ho niekam, nebojte sa nákladov, ktoré sú s tým spojené, veď my vám ich preplatíme." Pritom, navyše v tomto zákone chýba analýza, v akom stave je napr. ponuka detských jaslí, ktorých je, najmä, vo väčších mestách absolútny nedostatok. Tiež tu chýba analýza reálnych možností rodičov starajúcich sa o takéto malé dieťa nájsť si zamestnanie. Nie je žiadnym tajomstvom, a pani poslankyňa Blahová to, vlastne, zdôraznila pred chvíľou vo faktickej poznámke, že takíto rodičia majú, naozaj, problém sa uplatniť na tzv. trhu práce, pretože zamestnávatelia sa bránia prijímaniu takýchto rodičov, väčšinou žien do práce, keďže u nich je častejšia fluktuácia, potenciálne slabšie pracovné výsledky kvôli stresu pri starostlivosti o dieťa a pod. A takisto tu úplne chýba možná analýza dopadov na dieťa, ktoré v tomto útlom veku nebude vychovávané osobne svojimi rodičmi.
Čiže, vy vlastne idete zobrať mizerných 66 eur mesačne rodičom, ktorí by sa celodenne chceli starať o svoje dieťa a na druhej strane im ponúkate bonus 300 eur, ak sa starostlivosti o svoje dieťa vzdáte. Pritom aj táto výška, musím upozorniť, je takým skrytým podvodom, alebo, teda, ak chcete marketingovým ťahom, lebo ministerstvo napriek tomu, že, teda, tvrdí, že to vypočítalo podľa priemerných nákladov, musím povedať, že nevychádza z reality. Totižto, za prvých osem mesiacov tohto roka bolo priemerné čerpanie tohto príspevku 66 eur, čo je, teda, ešte hlboko aj pod dnes stanovenou hranicou vyše 160 eur tohto príspevku ako maximum.
Ak už, teda, ponúkate tieto peniaze, teda, tak ich dajme rovno rodičom, budú mať dokonca viac peňazí ako dnes a môžu sa o deti starať tri roky bez toho, aby ich niekam odkladali. Samozrejme, ja si uvedomujem, že toto nie je také jednoduché, vzhľadom na to, čo už vo faktickej poznámke povedal aj pán poslanec Brocka, že v tomto prípade ide o peniaze financované z Európskeho sociálneho fondu.
Na záver musím upozorniť, že tento nový systém negatívne zasiahne oveľa väčšie percento mladých ľudí, než sa všeobecne hovorí. Podľa dostupných štatistických údajov totiž narastá počet práve takých mladých ľudí, ktorí si svedomite založenie a rozšírenie rodiny plánujú a poctivo tomu prispôsobujú aj svoje pracovné pôsobenie. Čiže, skôr než si založia rodinu, tak pracujú, aby mohli tejto rodine vytvoriť zodpovedajúce podmienky. Vychádzam z údajov o novo priznaných rodičovských príspevkoch po 1. januári tohto roka, keď začal platiť súčasný zákon. Podľa údajov, ktoré mám k dispozícii, rodičovský príspevok po 1. januári 2010 získalo 38 196 rodičov, z toho v 17 376 prípadoch bolo priznaný 256-eurový príspevok a v 20 820 prípadoch bol priznaný 164-eurový príspevok. Čiže takmer polovica, nazvem ich nových rodičov, získala ten vyšší rodičovský príspevok, alebo inak, takmer polovica nových rodičov bude navrhovaným systémom poškodená.
Vážené kolegyne a kolegovia, pozorne som zaregistroval všetky aj tie avizované zmeny zo strany vlády oproti zneniu, ktoré nám predložila. A zaregistroval som, samozrejme, aj sľuby napr. ohľadom materského príspevku, na ktoré však vláda zatiaľ nepredstavila reálne finančné krytie. Celý chaos okolo tohto zákona sa nesie v duchu hesla: Teraz vám berieme, ale sľubujeme, že neskôr vám pridáme. Preto a z týchto dôvodov naši poslanci takéto zmeny podporiť nemôžu. Nemôžu podporiť zmeny, ktoré budú brániť pracovitým rodičom, aby sa riadne starali o svoje dieťa v útlom veku. Naopak, prídeme s návrhmi, ktoré poskytnú spravodlivú podporu všetkým rodinám s malými deťmi už teraz a neohrozí to verejné financie, pretože my nielen vieme, ale sme aj odhodlaní brať zopár vyvoleným jednotlivcom, aby bolo dosť peňazí na spravodlivú podporu slušných rodín. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predseda. Pani poslankyňa Tkáčová, ja som nepovedal, že tu zastupujem samosprávy, ja som povedal, ja som povedal, že tu vystupujeme ľudia, ktorí máme skúsenosti zo samospráv, a to je veľký rozdiel, pretože tak v mestskom zastupiteľstve, ako aj v tomto parlamente, ja zastupujem občanov. Tí ľudia ma zvolili do toho mestského zastupiteľstva a bola to vaša strana, ktorá tvrdila, že prechod kompetencií na samosprávy je dobrý, lebo tam majú občania bližšie k svojim voleným zástupcom, takže, vychádzam z toho, že ešte lepšie tam, a zo skúsenosťami zo samosprávy, ešte lepšie reprezentujem záujmy občanov. Práve naopak, ja som tu hovoril práve o ľuďoch, vy tu vystupujete ako keby ste nezastupovali občanov, ale neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. V tom je ten rozdiel. A ja práve hovorím o tom, že máme prijať zákon, ktorý nezlepší podnikanie pre neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, ale zlepší prístup občanov do zariadení sociálnych služieb, aby sme na minimum znížili ten počet ľudí, ktorí žiadajú o umiestnenie, ale ho nedostanú. A nedostávajú ho pre nedostatok finančných prostriedkov a to tento zákon, táto novela nerieši.
Pán poslanec Brocka, aj vy ste boli od roku 1998 vo vláde a tiež ste mali osem rokov na to, aby ste riešili ten problém a ten problém s tým neumiestňovaním ľudí pre nedostatok financií bol úplne rovnaký. Dokonca v roku 2002 sa tak nezodpovedne odovzdali kompetencie aj v tejto oblasti samosprávam, že mnohé obce, ktoré dovtedy boli schopné poskytovať sociálne služby, už potom ich neboli schopné poskytovať. A napokon, v zásade nemám problém, aby sme takýmto spôsobom vyriešili poskytovanie sociálnych služieb, ale podľa odborných odhadov na to treba 70 mil. eur, 50 mil. eur pre miestne samosprávy, 20 mil. eur pre regionálne a môžme uspokojiť každého, kto to potrebuje.

Pán predseda, ja som včera povedal, že to nebol prejav samoúčelného exhibicionizmu, a práve preto dnes nemám tú vestu na sebe, pretože dnes by to prejav samoúčelného exhibicionizmu bol. Vážené kolegyne, kolegovia, na úvod by som len chcel, a práve aj v súvislosti s tou včerajšou vestičkou, vás informovať o tom, že ja som to, samozrejme, stanovisko už poznal, ale špeciálne, kvôli dnešnému vystúpeniu, som si vyžiadal písomné stanovisko Konfederácie odborových zväzov k návrhu novely zákona o sociálnych službách, o ktorom teraz hovoríme a rád by som vás, teda, všetkých informoval o tom, že Konfederácia odborových zväzov na rokovaní tripartity podporila túto novelu a odporučila postúpiť návrh zákona do ďalšieho legislatívneho konania. Takže, ako vidíte, neplatí vaša stokrát opakovaná floskula, opakovaná vo viere, že sa stane pravdou, že my zneužívame odbory, alebo odbory zneužívajú nás. Sme partneri, ktorí sa nie vždy pri všetkom zhodnú, ale to neznamená, že na seba budeme kvôli tomu nadávať, kydať, alebo na seba zanevrieme.
Je zaujímavé, že poslanci Národnej rady za našu stranu prezentujú rozdielne stanovisko, nielen, teda, v súvislosti so stanoviskom KOZ, ale je zaujímavé, že, ak ste si všimli, tak až na pána poslanca Muňka, tu vystúpili všetko poslanci, ktorí pôsobia v samospráve, či už v krajskej alebo v miestnej samospráve, alebo v jednej alebo v druhej, a to zdôrazňujem kvôli tomu, lebo hovoríme o zákone, ktorý bude mať praktické dopady, a ktorého výkon bude na samosprávach. My, samozrejme, ako parlament uložíme nejaké úlohy, stanovíme nejaké pravidlá, určíme nejaké rámce, ale ten, kto bude musieť vykonávať povinnosti, ktoré stanovíme týmto zákonom, resp., teda, jeho novelou, a tak to platí, samozrejme, aj pri dnešnom zákone, sú samosprávy. A preto ja by som, podobne ako pani poslankyňa Vaľová, rád zdôraznil, že za stranu SMER tu, až na jednu výnimku, vystupovali iba ľudia, ktorí pôsobia v samospráve. Ja sám ako poslanec mestského zastupiteľstva, človek ktorý v samospráve má skúsenosti osem rokov, a to tak z veľkého mesta, z najväčšieho, z Bratislavy, ako aj z relatívne malého, možno aj jedného z najmenších miest.
Musím upozorniť na to, alebo zopakovať to upozornenie, o ktorom hovorili moji predrečníci. Tu, skutočne, nejde o to, že my by sme chceli brániť ľuďom, aby si vybrali poskytovateľa sociálnych služieb. A musím povedať v podstate nadväzujúc na to, čo tu spomenul vo svojom vystúpení aj pán Blanár, že vy, naozaj, máte pravdu, keď hovoríte o tom, že dnes tu je problém s poskytovaním sociálnych služieb v tom zmysle, že, naozaj, máme mnoho ľudí, ktorí majú záujem byť umiestnení do takýchto zariadení a, jednoducho, tam nie sú. Máme dlhé čakacie listiny a, skutočne, pani poslankyňa Gibalová, ja nemôžem vylúčiť, že, naozaj, máte, dokonca, pravdu aj v tom, keď hovoríte, že sú ľudia, ktorí sa pri čakaní na umiestnenie do zariadenia sociálnych služieb nedožili toho, že sa im to podarilo. Tento stav tu, naozaj, existuje.
Problém je teraz v tom, že novela zákona, ktorú predkladáte, tento stav nerieši a tá situácia sa podľa všetkého môže ešte zhoršiť. Ako ste spomínali, tak vraveli ste, že, teda, my rozdeľujeme nespravodlivo nejaký balík, ktorý máme k dispozícii. Samozrejme, v tomto prípade otázka spravodlivosti alebo nespravodlivosti je otázka relatívna a vychádza z nejakých hodnôt, podľa ktorých tú spravodlivosť alebo nespravodlivosť posudzujete. V čom však niet sporu je, že vy týmto zákonom veľkosť toho balíka nijakým spôsobom nemeníte. Stále zostaneme v situácii, že budeme mať, povedzme, ten istý balík a ja opäť zopakujem to číslo, ktoré tu včera zaznelo vo vystúpení pána poslanca Petráka, vyše 51 mil. podľa prepočtov ZMOS-u bude nárok, alebo sú chýbajúce financie na výkon týchto činností bez toho, aby bol prijatý ešte tento návrh zákona. To znamená, že v skutočnosti tá diera, ten nedostatok finančných prostriedkov bude výrazne väčší. Ja mám vážne pochybnosti, teda, o tom, že v skutočnosti, keď prijmeme túto novelu bez toho, aby sme vyriešili to financovanie zároveň s touto novelou, vyriešime ten problém, na ktorý upozorňujete. Naďalej nám zostane obrovské množstvo ľudí, ktorí budú buď neumiestnení, alebo ako spomínal pán poslanec Blanár umiestnime ich, ale potom vybrakujeme ostatné časti našich rozpočtov samospráv. Jednoducho, nebudeme platiť plno iných vecí, plno iných služieb, plno iných povinností, ktoré zákon samosprávam ukladá, aby sme, teda, v dostatočnej miere naplnili literu zákona o sociálnych službách.
Tento problém tu reálne existuje, a preto, prosím, naozaj, verte, že ak my dnes vystupujeme proti tomuto návrhu zákona, tak to nerobíme preto, že by sme nesúhlasili principiálne s tým, aby existovala sloboda výberu, teda, aby existovala sloboda pri výbere zariadení sociálnych služieb. Nám ide o to, aby ten zákon, naozaj, odstránil aj to, áno, pán poslanec Brocka, presne, aby odstránil aj to, že dnes ten problém skutočne existuje a ani nám sa ho v plnej miere, proste, nepodarilo vyriešiť. Ale, čo sme robili? Hľadali sme podľa možnosti najprijateľnejšie riešenie. Toto riešenie je skutočne zlé z jednoduchého dôvodu. Dnes, vlastne po prijatí tohto zákona, bude úplne, jednoducho, možné, že občan si príde vybrať a bude žiadať od svojej samosprávy, aby mu zaplatila umiestnenie v nejakom zariadení sociálnych služieb, ktoré môže byť aj v úplne inom kraji, povedzme, než ten človek býva. Dokonca sa môže stať, čo v tejto chvíli tá situácia nie je, ale môže sa stať, že ak samospráva bude mať voľné miesta vo vlastných zariadeniach, tak bude musieť rešpektovať slobodný výber toho človeka a bude platiť, bude platiť jeho umiestnenie aj úplne inde. A môže sa stať, že napriek tomu, že vo vlastnom zariadení by mu tú službu tá samospráva vedela poskytnúť lacnejšie, bude musieť rešpektovať vyššie výdavky na takúto službu. No, a tu sa dostávame ale k veľmi vážnemu problému. Totiž, nás, poslancov samospráv, zaväzuje iný zákon aj k tomu, aby sme so všetkou zodpovednosťou a hospodárnosťou pristupovali k narábaniu s majetkom a financiami, o ktorých rozhodujeme. A ja sa obávam, že, skutočne, teraz napr. samosprávy, aj keď, samozrejme, je to taký teoretický spor, môžu byť postavené do situácie, že budú nehospodárne nakladať s prostriedkami samospráv, pretože budú nútené postupovať takýmto spôsobom. To znamená, že, opakujem, my sme za to, aby sme vytvorili podmienky, aby všetci, ktorí to, naozaj, potrebujú, boli umiestnení do zariadení sociálnych služieb, ale tento zákon, tento zákon, táto novela zákona v tom neurobí vôbec nič.
Čo mne osobne chýba okrem toho, čo spomenuli moji kolegovia, to znamená, naozaj, seriózna analýza toho, na čo upozornilo ministerstvo financií, že tento zákon bude mať reálny negatívny dopad na rozpočty samospráv. Tak takisto mi tu chýba nejaká seriózna analýza nákladovosti verejných a neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Myslím si, že keby sme mali, naozaj, k dispozícii dobrú analýzu verejných a neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, mohli by sme sa lepšie rozhodovať, skutočne, ako to je s tými nákladmi. Koľko čo nás stojí. Napokon, vy ste tiež, pani poslankyňa Gibalová, upozorňovali, že vlastne nemožno paušalizovať, nejde tu len o ten jeden príspevok, pretože sú tam aj tie ďalšie náklady. Ale faktom je, že práve preto by bolo dobré, aby sme, naozaj, mali dobrú, objektívnu a serióznu analýzu nákladovosti fungovania verejných a neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, aby sme, naozaj, mohli sa aj my, povedzme, na samosprávach rozhodovať ako vynaložiť čo najlepšie prostriedky.
Viete, ja mám, totiž, jednu skúsenosť a ja si ju dovolím tu pripomenúť. Keď sa spustila tzv. dôchodková reforma, ten nový dôchodkový systém, ktorý zaviedol tzv. kapitalizačný pilier. Ak si spomínate, ak nie, dovolím si vám to pripomenúť. Po niekoľkých týždňoch reklamných kampaní súkromných DSS musel regulátor zasiahnuť a vydal reguláciu reklamných kampaní, pretože sa ukázalo, že, jednoducho, DSS v tých reklamách klamali, podvádzali, zavádzali, zamlčovali niektoré podstatné informácie, a to iba s jediným cieľom, aby získali klientov, získali klientov spôsobom, že, vlastne, majú zaručené zisky, keďže tie poplatky, ten ich biznis garantuje existujúci zákon. Ja mám obavy, že takýto model by mohol nastať aj v tomto prípade. Ja, samozrejme, rešpektujem vaše osobné skúsenosti a ja, skutočne, nepochybujem o tom a nechcem tvrdiť, že všetci neverejní poskytovatelia, všetky neziskové organizácie a ja, neviem, mimovládne organizácie, nadácie, ktoré chcú prevádzkovať, alebo prevádzkujú neverejných prevádzkovateľov sociálnych služieb, že sú to, teda, prepytujem, nejakí zlodeji, darmožráči a chcú len na tom ryžovať, to by som v žiadnom prípade netvrdil, a ani také niečo by som si nikdy nedovolil. Čo ale chcem je, aby sme mali nejaké poistky proti tomu, že sa môžu takíto poskytovatelia vyskytnúť a, bohužiaľ, v tomto prípade takéto poistky v tomto zákone neexistujú. Napokon, ja súc presvedčený o tom, že skutočne po prijatí tejto novely zákona, ktorá, teda, ide, naozaj, nad rámec toho nálezu Ústavného súdu, a to si musíme, teda, otvorene povedať, že, skutočne, toto nie je len urýchlené riešenie situácie, ktorá nastala po náleze Ústavného súdu, lebo v konečnom dôsledku, ak by aj parlament v tejto chvíli neprijal túto novelu, tak, vlastne, stalo by sa to, že, vlastne, tie ustanovenia zákona, ktoré Ústavný súd vyhlásil za neústavné, by stratili, najskôr, stratili účinnosť, a potom by stratili platnosť. Ale ja vzhľadom na to, na čo tu upozorňujem, určite na výbore, keď budeme sa týmto zákonom zaoberať, navrhnem uznesenie, aby sme sa po nejakom napr. pol roku alebo po deviatich mesiacoch zaoberali nejakou serióznou správou o realizácii zákona v praxi, lebo som, naozaj, hlboko presvedčený, že tento zákon bude mať po prvé negatívne dopady na rozpočty samospráv a po druhé nebude mať pozitívne dopady na riešenie problémov, ktoré dnes máme pri poskytovaní sociálnej starostlivosti. Takže, z týchto dôvodov, vážené kolegyne a kolegovia, sa aj ja prikláňam k tomu návrhu, ktorý už dvaja moji predrečníci tu dali a ja navrhujem, aby sme sa ďalej, teda, podávam procedurálny návrh, aby sme sa v druhom čítaní týmto návrhom zákona nezaoberali. Ďakujem vám pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Tak vzhľadom na to, že ma vládni poslanci vôbec nepočúvali, tak to bolo obrovské množstvo faktických poznámok, čo teda asi dokazuje, že vládni poslanci reagujú ako na bežiacom páse aj na veci, ktorým vôbec nevenujú pozornosť a ktoré vôbec nepočúvajú, tak reagujú, ani nevedia na čo. Ale v každom prípade ja zareagujem len na dve tie poznámky.
Prvá poznámka sú tie platy. Páni kolegovia, vy si naozaj neuvedomujete, že odborári nemajú platy z verejných financií platené, ich platy nepochádzajú zo štátneho rozpočtu, aj keď, samozrejme, chápem vašu tajnú túžbu, že ideálne by bolo, keby ste mali štátne odbory, kde by ste určovali nielen platy ich bossom, ale, samozrejme, aj všetko, čo môžu a čo nemôžu robiť. Zatiaľ to tak ale nie je. A ak, pán Kollár, máte pravdu o tých platoch, tak musím povedať, že tie odborárske platy sú ešte stále celkom slušne pod hranicou toho, čo vaši ministri dávajú ľuďom, ktorí prichádzajú do ich najbližšieho okolia, svojim najbližším poradcom, hovorcom ap., lebo to sú teda dosť vyššie sumy a tie idú naozaj zo štátneho rozpočtu.
No a druhá poznámka. Milé kolegyne a kolegovia z vládnej koalície, z toho, čo väčšina z vás povedala, vy si jednoducho naozaj neviete predstaviť, že by politická strana mohla mať s niekým, nazvem to tretím sektorom, z občianskeho sektora aj reálne partnerský vzťah, v ktorom jedni aj druhí navzájom naozaj partnersky spolupracujú. To je jediné, čo mi vychádza z toho, čo ste povedali. Musím ale povedať, že my si to vieme predstaviť. A taký partnerský, a nie vazalský vzťah my napr. naozaj s odborármi naozaj máme. Ďakujem.