Pán predseda, ja som včera povedal, že to nebol prejav samoúčelného exhibicionizmu, a práve preto dnes nemám tú vestu na sebe, pretože dnes by to prejav samoúčelného exhibicionizmu bol. Vážené kolegyne, kolegovia, na úvod by som len chcel, a práve aj v súvislosti s tou včerajšou vestičkou, vás informovať o tom, že ja som to, samozrejme, stanovisko už poznal, ale špeciálne, kvôli dnešnému vystúpeniu, som si vyžiadal písomné stanovisko Konfederácie odborových zväzov k návrhu novely zákona o sociálnych službách, o ktorom teraz hovoríme a rád by som vás, teda, všetkých informoval o tom, že Konfederácia odborových zväzov na rokovaní tripartity podporila túto novelu a odporučila postúpiť návrh zákona do ďalšieho legislatívneho konania. Takže, ako vidíte, neplatí vaša stokrát opakovaná floskula, opakovaná vo viere, že sa stane pravdou, že my zneužívame odbory, alebo odbory zneužívajú nás. Sme partneri, ktorí sa nie vždy pri všetkom zhodnú, ale to neznamená, že na seba budeme kvôli tomu nadávať, kydať, alebo na seba zanevrieme.
Je zaujímavé, že poslanci Národnej rady za našu stranu prezentujú rozdielne stanovisko, nielen, teda, v súvislosti so stanoviskom KOZ, ale je zaujímavé, že, ak ste si všimli, tak až na pána poslanca Muňka, tu vystúpili všetko poslanci, ktorí pôsobia v samospráve, či už v krajskej alebo v miestnej samospráve, alebo v jednej alebo v druhej, a to zdôrazňujem kvôli tomu, lebo hovoríme o zákone, ktorý bude mať praktické dopady, a ktorého výkon bude na samosprávach. My, samozrejme, ako parlament uložíme nejaké úlohy, stanovíme nejaké pravidlá, určíme nejaké rámce, ale ten, kto bude musieť vykonávať povinnosti, ktoré stanovíme týmto zákonom, resp., teda, jeho novelou, a tak to platí, samozrejme, aj pri dnešnom zákone, sú samosprávy. A preto ja by som, podobne ako pani poslankyňa Vaľová, rád zdôraznil, že za stranu SMER tu, až na jednu výnimku, vystupovali iba ľudia, ktorí pôsobia v samospráve. Ja sám ako poslanec mestského zastupiteľstva, človek ktorý v samospráve má skúsenosti osem rokov, a to tak z veľkého mesta, z najväčšieho, z Bratislavy, ako aj z relatívne malého, možno aj jedného z najmenších miest.
Musím upozorniť na to, alebo zopakovať to upozornenie, o ktorom hovorili moji predrečníci. Tu, skutočne, nejde o to, že my by sme chceli brániť ľuďom, aby si vybrali poskytovateľa sociálnych služieb. A musím povedať v podstate nadväzujúc na to, čo tu spomenul vo svojom vystúpení aj pán Blanár, že vy, naozaj, máte pravdu, keď hovoríte o tom, že dnes tu je problém s poskytovaním sociálnych služieb v tom zmysle, že, naozaj, máme mnoho ľudí, ktorí majú záujem byť umiestnení do takýchto zariadení a, jednoducho, tam nie sú. Máme dlhé čakacie listiny a, skutočne, pani poslankyňa Gibalová, ja nemôžem vylúčiť, že, naozaj, máte, dokonca, pravdu aj v tom, keď hovoríte, že sú ľudia, ktorí sa pri čakaní na umiestnenie do zariadenia sociálnych služieb nedožili toho, že sa im to podarilo. Tento stav tu, naozaj, existuje.
Problém je teraz v tom, že novela zákona, ktorú predkladáte, tento stav nerieši a tá situácia sa podľa všetkého môže ešte zhoršiť. Ako ste spomínali, tak vraveli ste, že, teda, my rozdeľujeme nespravodlivo nejaký balík, ktorý máme k dispozícii. Samozrejme, v tomto prípade otázka spravodlivosti alebo nespravodlivosti je otázka relatívna a vychádza z nejakých hodnôt, podľa ktorých tú spravodlivosť alebo nespravodlivosť posudzujete. V čom však niet sporu je, že vy týmto zákonom veľkosť toho balíka nijakým spôsobom nemeníte. Stále zostaneme v situácii, že budeme mať, povedzme, ten istý balík a ja opäť zopakujem to číslo, ktoré tu včera zaznelo vo vystúpení pána poslanca Petráka, vyše 51 mil. podľa prepočtov ZMOS-u bude nárok, alebo sú chýbajúce financie na výkon týchto činností bez toho, aby bol prijatý ešte tento návrh zákona. To znamená, že v skutočnosti tá diera, ten nedostatok finančných prostriedkov bude výrazne väčší. Ja mám vážne pochybnosti, teda, o tom, že v skutočnosti, keď prijmeme túto novelu bez toho, aby sme vyriešili to financovanie zároveň s touto novelou, vyriešime ten problém, na ktorý upozorňujete. Naďalej nám zostane obrovské množstvo ľudí, ktorí budú buď neumiestnení, alebo ako spomínal pán poslanec Blanár umiestnime ich, ale potom vybrakujeme ostatné časti našich rozpočtov samospráv. Jednoducho, nebudeme platiť plno iných vecí, plno iných služieb, plno iných povinností, ktoré zákon samosprávam ukladá, aby sme, teda, v dostatočnej miere naplnili literu zákona o sociálnych službách.
Tento problém tu reálne existuje, a preto, prosím, naozaj, verte, že ak my dnes vystupujeme proti tomuto návrhu zákona, tak to nerobíme preto, že by sme nesúhlasili principiálne s tým, aby existovala sloboda výberu, teda, aby existovala sloboda pri výbere zariadení sociálnych služieb. Nám ide o to, aby ten zákon, naozaj, odstránil aj to, áno, pán poslanec Brocka, presne, aby odstránil aj to, že dnes ten problém skutočne existuje a ani nám sa ho v plnej miere, proste, nepodarilo vyriešiť. Ale, čo sme robili? Hľadali sme podľa možnosti najprijateľnejšie riešenie. Toto riešenie je skutočne zlé z jednoduchého dôvodu. Dnes, vlastne po prijatí tohto zákona, bude úplne, jednoducho, možné, že občan si príde vybrať a bude žiadať od svojej samosprávy, aby mu zaplatila umiestnenie v nejakom zariadení sociálnych služieb, ktoré môže byť aj v úplne inom kraji, povedzme, než ten človek býva. Dokonca sa môže stať, čo v tejto chvíli tá situácia nie je, ale môže sa stať, že ak samospráva bude mať voľné miesta vo vlastných zariadeniach, tak bude musieť rešpektovať slobodný výber toho človeka a bude platiť, bude platiť jeho umiestnenie aj úplne inde. A môže sa stať, že napriek tomu, že vo vlastnom zariadení by mu tú službu tá samospráva vedela poskytnúť lacnejšie, bude musieť rešpektovať vyššie výdavky na takúto službu. No, a tu sa dostávame ale k veľmi vážnemu problému. Totiž, nás, poslancov samospráv, zaväzuje iný zákon aj k tomu, aby sme so všetkou zodpovednosťou a hospodárnosťou pristupovali k narábaniu s majetkom a financiami, o ktorých rozhodujeme. A ja sa obávam, že, skutočne, teraz napr. samosprávy, aj keď, samozrejme, je to taký teoretický spor, môžu byť postavené do situácie, že budú nehospodárne nakladať s prostriedkami samospráv, pretože budú nútené postupovať takýmto spôsobom. To znamená, že, opakujem, my sme za to, aby sme vytvorili podmienky, aby všetci, ktorí to, naozaj, potrebujú, boli umiestnení do zariadení sociálnych služieb, ale tento zákon, tento zákon, táto novela zákona v tom neurobí vôbec nič.
Čo mne osobne chýba okrem toho, čo spomenuli moji kolegovia, to znamená, naozaj, seriózna analýza toho, na čo upozornilo ministerstvo financií, že tento zákon bude mať reálny negatívny dopad na rozpočty samospráv. Tak takisto mi tu chýba nejaká seriózna analýza nákladovosti verejných a neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Myslím si, že keby sme mali, naozaj, k dispozícii dobrú analýzu verejných a neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, mohli by sme sa lepšie rozhodovať, skutočne, ako to je s tými nákladmi. Koľko čo nás stojí. Napokon, vy ste tiež, pani poslankyňa Gibalová, upozorňovali, že vlastne nemožno paušalizovať, nejde tu len o ten jeden príspevok, pretože sú tam aj tie ďalšie náklady. Ale faktom je, že práve preto by bolo dobré, aby sme, naozaj, mali dobrú, objektívnu a serióznu analýzu nákladovosti fungovania verejných a neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, aby sme, naozaj, mohli sa aj my, povedzme, na samosprávach rozhodovať ako vynaložiť čo najlepšie prostriedky.
Viete, ja mám, totiž, jednu skúsenosť a ja si ju dovolím tu pripomenúť. Keď sa spustila tzv. dôchodková reforma, ten nový dôchodkový systém, ktorý zaviedol tzv. kapitalizačný pilier. Ak si spomínate, ak nie, dovolím si vám to pripomenúť. Po niekoľkých týždňoch reklamných kampaní súkromných DSS musel regulátor zasiahnuť a vydal reguláciu reklamných kampaní, pretože sa ukázalo, že, jednoducho, DSS v tých reklamách klamali, podvádzali, zavádzali, zamlčovali niektoré podstatné informácie, a to iba s jediným cieľom, aby získali klientov, získali klientov spôsobom, že, vlastne, majú zaručené zisky, keďže tie poplatky, ten ich biznis garantuje existujúci zákon. Ja mám obavy, že takýto model by mohol nastať aj v tomto prípade. Ja, samozrejme, rešpektujem vaše osobné skúsenosti a ja, skutočne, nepochybujem o tom a nechcem tvrdiť, že všetci neverejní poskytovatelia, všetky neziskové organizácie a ja, neviem, mimovládne organizácie, nadácie, ktoré chcú prevádzkovať, alebo prevádzkujú neverejných prevádzkovateľov sociálnych služieb, že sú to, teda, prepytujem, nejakí zlodeji, darmožráči a chcú len na tom ryžovať, to by som v žiadnom prípade netvrdil, a ani také niečo by som si nikdy nedovolil. Čo ale chcem je, aby sme mali nejaké poistky proti tomu, že sa môžu takíto poskytovatelia vyskytnúť a, bohužiaľ, v tomto prípade takéto poistky v tomto zákone neexistujú. Napokon, ja súc presvedčený o tom, že skutočne po prijatí tejto novely zákona, ktorá, teda, ide, naozaj, nad rámec toho nálezu Ústavného súdu, a to si musíme, teda, otvorene povedať, že, skutočne, toto nie je len urýchlené riešenie situácie, ktorá nastala po náleze Ústavného súdu, lebo v konečnom dôsledku, ak by aj parlament v tejto chvíli neprijal túto novelu, tak, vlastne, stalo by sa to, že, vlastne, tie ustanovenia zákona, ktoré Ústavný súd vyhlásil za neústavné, by stratili, najskôr, stratili účinnosť, a potom by stratili platnosť. Ale ja vzhľadom na to, na čo tu upozorňujem, určite na výbore, keď budeme sa týmto zákonom zaoberať, navrhnem uznesenie, aby sme sa po nejakom napr. pol roku alebo po deviatich mesiacoch zaoberali nejakou serióznou správou o realizácii zákona v praxi, lebo som, naozaj, hlboko presvedčený, že tento zákon bude mať po prvé negatívne dopady na rozpočty samospráv a po druhé nebude mať pozitívne dopady na riešenie problémov, ktoré dnes máme pri poskytovaní sociálnej starostlivosti. Takže, z týchto dôvodov, vážené kolegyne a kolegovia, sa aj ja prikláňam k tomu návrhu, ktorý už dvaja moji predrečníci tu dali a ja navrhujem, aby sme sa ďalej, teda, podávam procedurálny návrh, aby sme sa v druhom čítaní týmto návrhom zákona nezaoberali. Ďakujem vám pekne za pozornosť.