Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, ja som už, keď sme prerokovávali vo výbore návrh na skrátené legislatívne konanie k tomuto zákonu, prezentoval postoj spoločne s ďalšími kolegami, v ktorom sme vyjadrili výhrady voči návrhu na skrátené legislatívne konanie z toho dôvodu, že ten návrh bol odôvodnený iba úplným minimom ustanovení, ktoré táto novela zákona obsahuje. Drvivá väčšina ustanovení, ktoré táto novela obsahuje, nemá nič spoločné so zrýchleným skráteným legislatívnym konaním. A domnievame sa, že bolo chybou, že tento celý zákon išiel takýmto spôsobom, pretože sa nevytvoril dostatočný časový priestor na diskusiu a debatu k viacerým návrhom, ktoré tento zákon obsahuje. Napriek tomu som teda v pléne ani vo výbore nehlasoval proti tomu návrhu, a to z toho dôvodu, že aj my sa stotožňujeme s takými návrhmi, ktoré obsahuje tento zákon, pokiaľ ide o zavedenie nového príspevku.
A myslíme si, že skutočne obciam a mestám tento nový príspevok pomôže, a sme radi, že takýto príspevok tu bude existovať, ale musím konštatovať, že aj pán minister za tento jeden pozitívny návrh schoval aj množstvo ďalších návrhov, o ktorých neprebehla adekvátna diskusia, vzhľadom na to, že nie je možné o nich diskutovať v priebehu dvoch dní, ktoré na prerokovanie celého tohto zákona sme v Národnej rade dostali. Z tohto dôvodu nebudem tu teraz hovoriť o konkrétnych ustanoveniach, voči ktorým máme výhrady, pretože je ich naozaj dosť. Vychádzajú, samozrejme, aj zo zásadne odlišného konceptu v niektorých oblastiach.
Napr. domnievame sa, že je potrebné zachovať čo najširší vejár možností a nástrojov na ovplyvňovanie politiky práve preto, aby bolo možné na úrovni úradov práce uskutočňovať adresnú politiku, adresnú, ktorá presne zodpovedá individuálnym potrebám v tom-ktorom prípade. A ak jednoducho zúžite počet nástrojov, tak nevyhnutne paušalizujete a v tom prípade vystavujeme pracovníkov na úrade práce, že sa budú dostávať do situácií, že nebudú schopní reagovať na konkrétne individuálne potreby, lebo jednoducho môžu zistiť, že v konkrétnych prípadoch jednoducho neexistuje nástroj, ktorým by bolo možné nejaký problém občanov alebo firiem, pokiaľ ide o zamestnávanie, vyriešiť. Domnievam sa, že nič nás, naozaj nič nás nestojí, ak necháme v zákone aj nástroje, ktoré doteraz využívané boli málo alebo neboli využívané vôbec, pretože je to otázka len jedného paragrafu v zákone. A zároveň ale stále vytvárame možnosť, že ak by sa taká situácia v budúcnosti objavila, tak, samozrejme, tento paragraf je možné využiť. Nie sú s tým spojené ani žiadne finančné náklady. Tie potom podľa takých reálnych skúseností z praxe možno nastavovať vždy pri schvaľovaní štátneho rozpočtu.
V zmysle týchto výhrad mi dovoľte, aby som predložil pozmeňujúci návrh, ktorý vypracovala pani poslankyňa Tomanová a ktorý predkladám a zdôvodním v tejto chvíli s tým, že v súlade s rokovacím poriadkom ho podporilo vyše 15 poslancov Národnej rady, aby mohol byť zaradený do rokovania aj v druhom čítaní v pléne Národnej rady.
Takže pozmeňujúci návrh. Vládny návrh zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení takto:
Bod 1. V čl. I sa vypúšťajú body 1 až 7.
Navrhujeme vypustiť tieto novelizačné body, ktorými by sa podľa vládneho návrhu mala zrušiť kompetencia úradov práce, sociálnych vecí a rodiny vypracovať a schvaľovať regionálne programy a projekty na zlepšenie situácie na trhu práce vo svojom územnom obvode, financované z Európskeho sociálneho fondu, ako aj participácia zamestnávateľov a odborov pôsobiacich v danom regióne. Tento vládny návrh znamená ničím neopodstatnený návrat k neželanému centralizmu. V podstate obmedzuje právomoci okresných úradov práce, aby práve tí ľudia, ktorí najlepšie poznajú situáciu vo svojom územnom obvode, mohli sa zapájať do riešenia problémov.
Bod 2. V čl. I sa vypúšťajú body 9 až 11.
V nadväznosti na návrh dávame návrh vypustiť novelizačné body 1 až 9, ktorým sa navrhuje zachovať regionálne programy a projekty, na zlepšenie situácie na trhu práce sa navrhuje zachovať aj vzdelávanie a prípravu pre trh práce uchádzačovi o zamestnanie a záujemcovi o zamestnanie v rámci týchto regionálnych projektov a programov.
Bod 3. V čl. I sa vypúšťajú body 15 a 18.
Tento návrh reaguje na vypustenie § 51a, ktorý upravuje príspevok na podporu zamestnávania absolventov vzdelávania a prípravy pre trh práce. Vypustenie príspevku, ktorý v súčasnosti poskytuje úrad práce zamestnávateľovi, ak prijme do pracovného pomeru absolventa vzdelávania a prípravy na trh práce, je zlým opatrením, pretože prestane motivovať zamestnávateľov, aby zamestnávali absolventov, na vzdelávanie ktorých úrad práce už vynaložil nemalé finančné prostriedky; súvisí to s tým, čo som aj spomínal, že sa nedomnievame, že je správne vypúšťať aj také nástroje, ktoré nepatria medzi tie, ktoré sa najčastejšie používajú.
Bod 4. V čl. I sa vypúšťa bod 21.
Zdôvodnenie tohto návrhu je také isté, ako som zdôvodnil ten predošlý.
Bod 5. V čl. I novelizačný bod 22 znie: "V § 53c ods. 2 prvej vete sa vypúšťajú slová "alebo pilotného projektu" a v druhej vete sa vypúšťajú slová "alebo pilotné"."
Tento návrh súvisí práve s ďalšími návrhmi technicky, ktoré predkladáme v tomto pozmeňujúcom návrhu.
Bod 6 nášho pozmeňujúceho návrhu. Za § 53c sa vkladá nový § 53ca Pilotné projekty, ktorý znie: "Za aktívne opatrenia na trhu práce sa považujú aj pilotné projekty na overovanie nových aktívnych opatrení na trhu práce, ktoré schvaľuje ministerstvo a realizuje ústredie a úrad; tieto projekty sú financované zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu a spolufinancované zo štátneho rozpočtu alebo sú financované zo štátneho rozpočtu."
Navrhujeme ponechať doterajšie znenie § 54, podľa ktorého sa za aktívne opatrenia na trhu práce považujú aj projekty financované prevažne zo zdrojov Európskej únie alebo v kombinácii so štátnym rozpočtom. Ide totiž o projekty na zlepšenie postavenia uchádzačov o zamestnanie na trhu práce, schvaľované ministerstvom alebo Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré realizujú jednotlivé úrady. Ide tiež o individuálnu štátnu pomoc investorovi schválenú vládou Slovenskej republiky alebo Európskou komisiou na základe žiadosti o poskytnutie štátnej pomoci podľa osobitných predpisov formou príspevku na vytvorenie nového pracovného miesta a príspevku na vzdelávanie zamestnanca prijatého na vytvorené nové pracovné miesto, ako aj o investičnú pomoc schválenú vládou Slovenskej republiky alebo Európskou komisiou formou príspevku na vytvorenie nového pracovného miesta. Vládny návrh v novelizačných bodoch 21 a 22 pritom nijako nesúvisí s pomocou sanácie dôsledkov povodní, ktoré sú prevenciou na predchádzanie hroziacim škodám a ani inak nespĺňajú kritériá na skrátené legislatívne konanie.
Bod 7. V čl. I sa vypúšťa bod 24.
Zdôvodnenie tohto návrhu je rovnaké ako to predošlé.
Bod 8. V čl. I novelizačný bod 32 znie: "V § 65b sa vypúšťajú slová "§ 64a"."
Tento návrh zdôvodňujeme tým, že vlastne nadväzuje na náš iný návrh, a to ponechať v platnosti § 51a, 53a a 54.
Bod 9. V čl. I sa vypúšťa bod 33.
V nadväznosti na návrh, aby sme ponechali príspevok na podporu zamestnávania absolventov vzdelávania a prípravy na trh práce, navrhujeme ponechať aj splnomocňovacie ustanovenie na podrobnú úpravu výšky a dĺžky poskytovania príspevku na podporu zamestnávania absolventov vzdelávania a prípravy pre trh práce v závislosti od priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v okrese a od právnej formy a predmetu činnosti zamestnávateľa a ďalšie podrobnosti poskytovania príspevku podľa § 51a.
Bod 10. V čl. I novelizačnom bode 34 § 72p znie:
Odsek 1: "Pri poskytovaní príspevku na základe dohody o poskytnutí príspevku na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní podľa § 56a, ktorá bola uzatvorená pred 1. januárom 2011, sa postupuje podľa ustanovení účinných od 1. januára 2011."
Odsek 2: "Plnenie povinnosti podľa § 63 ods. 1 písm. d) za rok 2010 zadaním zákazky podľa § 64 alebo odoberaním výrobkov alebo služieb podľa § 64a účinných do 31. decembra 2010 je zamestnávateľ povinný preukázať úradu najneskôr do 31. marca 2011."
Bod 11. Novelizačný článok III znie: "Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. 231/1992 Zb., zákona č. 600/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 132/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 200/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 216/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 290/1996 Z. z., zákona č. 288/1997 Z. z., zákona č. 379/1997 Z. z., zákona č. 70/1998 Z. z., zákona č. 76/1998 Z. z., zákona č. 126/1998 Z. z., zákona č. 129/1998 Z. z., zákona č. 140/1998 Z. z., zákona č. 143/1998 Z. z., zákona č. 144/1998 Z. z., zákona č. 161/1998 Z. z., zákona č. 178/1998 Z. z., zákona č. 179/1998 Z. z., zákona č. 194/1998 Z. z., zákona č. 263/1999 Z. z., zákona č. 264/1999 Z. z., zákona č. 119/2000 Z. z., zákona č. 142/2000 Z. z., zákona č. 236/2000 Z. z., zákona č. 238/2000 Z. z., zákona č. 268/2000 Z. z., zákona č. 338/2000 Z. z., zákona č. 223/2001 Z. z., zákona č. 279/2001 Z. z., zákona č. 488/2001 Z. z., zákona č. 554/2001 Z. z., zákona č. 261/2002 Z. z., zákona č. 284/2002 Z. z., zákona č. 506/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 219/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 423/2003 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 586/2003 Z. z., zákona č. 602/2003 Z. z., zákona č. 347/2004 Z. z., zákona č. 350/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 420/2004 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z., zákona č. 544/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z., zákona č. 624/2004 Z. z., zákona č. 650/2004 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 725/2004 Z. z., zákona č. 8/2005 Z. z., zákona č. 93/2005 Z. z., zákona č. 331/2005 Z. z., zákona č. 340/2005 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 470/2005 Z. z., zákona č. 473/2005 Z. z., zákona č. 491/2005 Z. z., zákona č. 555/2005 Z. z., zákona č. 567/2005 Z. z., zákona č. 124/2006 Z. z., zákona č. 126/2006 Z. z., zákona č. 17/2007 Z. z., zákona č. 99/2007 Z. z., zákona č. 193/2007 Z. z., zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 577/2007 Z. z., zákona č. 112/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 448/2008 Z. z., zákona č. 186/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z. a zákona č. 568/2009 Z. z. sa mení takto: "V § 58 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie: "Návrh na pozastavenie činnosti sprostredkovateľa alebo zrušenie povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu podľa odseku 2 je oprávnený podať a) príslušný daňový úrad, ktorý zistil porušenie právnych predpisov v oblasti daní36i), b) príslušný orgán štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti36j), ktorý zistil porušenie právnych predpisov v oblasti služieb zamestnanosti, c) Národný inšpektorát práce, ktorý zistil porušenie pracovnoprávnych predpisov a predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci36k), alebo d) fyzická osoba, ktorá bola činnosťou sprostredkovateľa poškodená."."." Poznámky pod čiarou k odkazom 36i) až 36k) znejú: "36i) Zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. 36j) Zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 36k) Zákon č. 125/2006 Z. z.o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov."
Tento návrh reaguje na vládny novelizačný bod 8, podľa ktorého pri zrušení oprávnenia na činnosť sprostredkovateľa alebo pri pozastavení činnosti sprostredkovateľa sa postupuje podľa § 58 živnostenského zákona. Navrhujeme upraviť subjekty, ktoré sú oprávnené dávať živnostenskému úradu návrh na zrušenie oprávnenia na činnosť sprostredkovateľa alebo pozastavenie činnosti sprostredkovateľa. Týmito subjektmi sú podľa súčasnej právnej úpravy daňové úrady, úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, inšpektoráty práce, ako aj občan, ktorý bol činnosťou sprostredkovateľa poškodený.
Vážené kolegyne a kolegovia, ospravedlňujem sa v niektorých prípadoch za nudné čítanie, ale dodržiavajúc rokovací poriadok som musel prečítať presné znenie pozmeňujúcich návrhov. Pevne verím, že tieto pozmeňujúce návrhy podporíte. V takom prípade nám vytvoríte dostatočnú možnosť, aby sme pri plánovanej veľkej novele tohto zákona, ktorú pán minister už ohlásil, mohli podrobnejšie prediskutovať všetky tieto návrhy, pretože sa domnievame aj my, že aplikačná prax dokazuje, že v niektorých prípadoch si tento návrh zákona vyžaduje upraviť niektoré terajšie ustanovenia aj v oblastiach, do ktorých sa púšťa tento vládny návrh novely. Ale domnievame sa, že v súčasnosti vo viacerých prípadoch tento vládny návrh neupravuje tie ustanovenia správnym spôsobom. Ak nám vytvoríte dostatočný priestor na diskusiu tým, že dnes z tejto novely, o ktorej rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, vypustíme tieto ustanovenia, verím, že sa nám spoločne môže podariť pripraviť skutočne kvalitnú novelu zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.
Vážený pán predsedajúci, pán minister, ďakujem za pozornosť a odovzdávam pozmeňujúci návrh spoločnému spravodajcovi.