Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja sa obmedzím len na jednu poznámku, lebo prihlásim sa potom radšej do rozpravy. Pán kolega Maďarič, vy ste tak okrajovo spomenuli, že vlastne toto je zákon, ktorý má nejako chrániť aj novinárov. Ja som hlboko presvedčený, že tlačový zákon má chrániť predovšetkým záujmy príjemcov informácií z médií, a to sú občania. A nemám žiadne pochybnosti o tom, že právo na odpoveď je práve nástrojom ako chrániť záujmy občanov, pretože záujmom občanov je byť informovaný pravdivo, objektívne a celistne a práve právo na odpoveď je nástrojom, ktorý by mal zaručiť práve takúto celostnú, objektívnu a pravdivú informovanosť verejnosti. A toto je podľa môjho názoru kľúčový argument, prečo by právo na odpoveď malo zostať aj v tomto zákone a malo by slúžiť predovšetkým tým, ktorí teda sú prijímateľmi informácií z médií.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Aj vám, pani ministerka, za jasné uvedenie, že to čo tu predvádzate, je podľa vás hra na vecnú diskusiu. Ja sa na tejto vašej hre zúčastňovať nebudem, pretože ja mám záujem o reálnu vecnú diskusiu, a nie o hru alebo teda ten paškvil, ktorý nám ponúkate vy. A z tohto dôvodu si ja dovolím uviesť teda reálne fakty, ktoré patria do vecnej diskusie. A jedným z nich je posudok Rady Európy z roku 2001, ktorý hodnotí našu právnu úpravu a legislatívu týkajúcu sa postavenia prokuratúry ako legislatívu, ktorá je v súlade s tým, čo možno očakávať od legislatívy demokratického štátu. Nenachádza sa v nej nič, čo by odporovalo ľudským právam a tak ďalej, v tomto zmysle ten posudok pokračuje.
Ja, pani ministerka, síce kvitujem, že ste priznali, a že ste jasne teda povedali, že podľa vášho názoru je správne, ak vláda, politická, stranícka, výkonná moc si chce podriadiť prokuratúru a urobiť si z prokuratúry svoju vlastnú slúžku, ale v tejto súvislosti vás musím upozorniť, že Benátska komisia iba pred nedávnom, v decembri minulého roka, skonštatovala, že tendencia smerujúca k väčšej nezávislosti prokuratúry je oveľa rozšírenejšia ako trend k prokuratúre, ktorá by bola podriadená exekutíve, alebo s ňou bola spojená.
A na základe tohto konštatovania Benátskej komsie si teda dovolím povedať, že trend, ktorý presadzujete v našej legislatíve vy, ide proti aktuálnemu trendu vo svete alebo minimálne v Európe. A napokon, vy si demokraciu predstavujete v štýle národného frontu, pani ministerka, ale podľa môjho názoru... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega, ďakujem za vystúpenie, pretože si myslím, že tu naozaj treba pomenovávať veci pravým menom, aby bolo úplne jasné, v akej situácii sa momentálne parlament nachádza.
A musím sa pripojiť k vášmu rozhorčeniu, musím povedať, že skutočne sme svedkami bezprecedentného znásilňovania parlamentu. A je mi strašne ľúto, že vládna koalícia, vládnej koalícii už nestačí, že parlament a parlamentarizmus jej slúži ako slúžka, už sa z nej rozhodol urobiť prostitútku, ktorá ak nechce poslúchať, tak ju treba znásilňovať. A to je to, čoho sme teraz svedkami... (Reakcia z pléna.)
Áno, pani kolegyňa Vášáryová, ďakujem za váš jasný príspevok k tejto diskusii, vecný a konkrétny, presne tak, a na takej inteligenčnej úrovni, ako presne sa snažíte riadiť a viesť celý tento parlament a robiť svoju vládnu politiku.

Ďakujem pekne, pán predseda. No, pán poslanec Dostál, musím vám povedať, že v tomto prípade bubo existuje. Existuje strašidlo, a tým strašidlom ste vy a ďalší politici, ktorí sa usilujú vystrašiť občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti, že je tu zákon, ktorý im nejakým spôsobom škodí, alebo ktorý ich nejakým spôsobom negatívne postihuje. Takže, bohužiaľ, my sa usilujeme práve poukázať neustále na to, že vy ste strašidlo, vy ste to bubo, ktoré sa usiluje vyvolať falošné dojmy ohrozenia v občanoch Slovenskej republiky, ktorí sa hlásia k národnostným menšinám, napríklad v tomto prípade k maďarskej.
Naopak, my sa usilujeme neustále zdôrazňovať, že ten zákon, ktorý dnes platí, je tu na ochranu práve ich, na ochranu slovenských občanov bez ohľadu na ich národnosť, ale dokonca ešte väčšiu ochranu občanov Slovenskej republiky, ktorí sa hlásia k národnostným menšinám. Práve chceme, aby zostali v štátnom zväzku so Slovenskou republikou, aby zostali občanmi slovenskej národnosti, pretože iba vďaka tomu im Slovenská republika môže poskytovať plné občianske, politické, sociálne a ekonomické práva a môže im poskytovať ochranu, napríklad aj ochranu zachovania si vlastného jazyka, vlastnej kultúry a všetkého ostatného, k čomu sa ako príslušníci národnostných menšín hlásia.
A musím povedať, že z tohto hľadiska, že práve ich zotrvanie v štátnom zväzku so Slovenskou republikou im poskytuje výraznejšiu ochranu, keďže žijú na území Slovenskej republiky, než keby prijali občianstvo inej krajiny. A práve preto opakujem, že tento zákon je zákon na ochranu všetkých občanov Slovenskej republiky a nie tak, ako vy sa ich usilujete vystrašiť, nie je to zákon, ktorý je namierený proti nim.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne a kolegovia, rád by som reagoval na diskusiu, ktorá sa tu už rozbehla k tomuto zákonu. Rád by som sa vyjadril najmä k problematike účelu novely zákona o štátnom občianstve, ktorá bola prijatá 25. mája v minulom roku.
Pán poslanec Dostál pri diskusii k poslaneckej novele zákona o štátnom občianstve, ktorú predkladajú poslanci za stranu SMER okrem iného povedal, že vládna novela zákona o štátnom občianstve v minulom roku bola účelová. Vážené kolegyne, kolegovia, to je, samozrejme, pravda.
Vážený pán poslanec Dostál, to je, samozrejme, pravda. Išlo o účelovú novelu zákona, pretože zákon by mal byť vždy svojím spôsobom účelový. Mal by napĺňať nejaký jasne stanovený definovaný cieľ, a teda účel. Prijímať zákony, ktoré nemajú žiadny zmysel a ktorý nemajú žiadny cieľ a účel, by parlament nikdy nemal. Z tohto hľadiska súhlasím, že aj tá novela, ktorá bola prijatá v minulom roku bola účelová a jej účelom bolo brániť Slovensko a slovenských občanov pred negatívnymi dôsledkami maďarského zákona o občianstve. Tie negatívne dôsledky vyplývajú predovšetkým z podmienok, za akých Budapešť svoj zákon o občianstve novelizovala. Parlamentná rozprava v maďarskom parlamente k nemu jasne ukázala, čo je účelom tej maďarskej novely. Jeden z predkladateľov zákona, pán Németh, vtedy napríklad vyhlásil, že: "prostredníctvom dvojakého štátneho občianstva môže vzniknúť takto celo maďarský inštitút, že maďarský štát bude štátom 15-miliónového maďarstva", koniec citátu.
Poslanec vládnej strany v súvislosti s pamätným dňom Trianonu zasa vyhlásil, že je potrebná nová národná politika, ktorá umožní, aby používanie slovného spojenia Maďari za hranicami a Maďari na tejto strane bolo bezpredmetné. Za potlesku poslancov Fidesu, ktorí sa hlásia k Európskej ľudovej strane, ktorej členmi sú aj naše pravicové politické strany odzneli aj tieto slová predstaviteľov extrémistického Jobbiku. Tento návrh zákona, teda k Trianonu, citujem: "symbolicky v podstate spojí opäť odtrhnuté časti národa. Stávajú sa súčasťou národa z verejnoprávneho hľadiska, to spečatí novela zákona o štátnom občianstve", koniec citátu.
Každému antifašistovi a antinacistovi v celej Európe však už musel behať mráz po chrbte pri vystúpenie poslanca za Jobbik Tamás Gaudi-Nagy, ktorý krátko po 65. výročí ukončenia II. svetovej vojny verejne chválil tzv. Mníchovskú dohodu a následnú Viedenskú arbitráž týmito slovami: "Medzivojnové Maďarsko si dokázalo nájsť cestu k pozdvihnutiu a vedelo si vytvoriť samostatnú armádu a vďaka tomu revízia priniesla významné výsledky, keďže zhruba polovicu odtrhnutých území sa podarilo získať späť a vôbec nie hriechom Horthyho, že sa tieto dosiahnuté výsledky nepodarilo udržať, veď Mníchovská dohoda a rozhodnutia Viedenskej arbitráže boli právoplatnými rozhodnutiami podľa medzinárodného práva a okupácii a ničeniu Červenej armády môžeme ďakovať za to, že sa tieto výsledky nepodarilo udržať. Výsledkom tejto revizionistickej politiky bolo aj to, že revizionistické zákony vrátili maďarské občianstvo obyvateľom žijúcim na tomto území". Šokujúce, podľa môjho názoru, je že tieto slová ocenili potleskom nielen poslanci za stranu Jobbik, ale aj poslanci Fidesu.
Poslanec Gaudi-Nagy pri debate o dvojakom občianstve žiadal, aby krajania na odtrhnutých územiach mali právo na sebaurčenie na najvyššej úrovni. Jeden štát, jeden národ sa nikdy nemôže vzdať toho, aby sa prostredníctvom mierových prostriedkov dosiahlo, aby v rámci jedného štátu žili jeho národní bratia, vyhlásil Gaudi-Nagy, ktorého politické ciele opäť ocenili potleskom aj poslanci vládnej strany.
Týmto sa otvorene hlásia k zámeru zmeniť súčasné slovensko-maďarské hranice, a to, ak nie na mape, tak iným spôsobom. Gaudi-Nagy ostro kritizoval ustanovenia základnej zmluvy so susedmi, čiže aj so Slovenskom, ktoré garantujú nedotknuteľnosť a nemennosť existujúcich štátnych hraníc. A chcem povedať, že nejde o plané reči.
Pán poslanec maďarského parlamentu Gaudi-Nagy už má aj premyslené, aké mierové prostriedky, by chcel na zmenu hraníc použiť. Citujem jeho slová: "ľudové hlasovanie, spoločnú vôľu tam žijúcich ľudí" a pokračujem v citáte: "a v tomto zmysle je toto príležitosť na začatie úplne novej národnej spolupráce" a od rečníckeho pultu opäť odchádzal za veľkého aplauzu väčšiny kolegov, vrátane zástupcov Fidesu.
Táto úplne nová národná spolupráca znamená úsilie o radikálnu zmenu hraníc Maďarska tak, ako ju presadzoval admirál Horthy, a ako ju garantovala Mníchovská dohoda a následná Viedenská arbitráž. V budapeštianskom parlamente navyše zjavne panuje dohoda, že Trianonská mierová zmluva bola nespravodlivá. Jeden z pravicových poslancov ocenil, že už aj maďarskí socialisti hovoria o diktáte a nie o dohode, ktorú nemaďarské národy Uhorska, po trpkých, historických skúsenostiach vyjadrili sa a za rokovacím stolom v Paríži dosiahli svoju vlastnú vôľu. Maďarskí poslanci sa ako jeden zhodli aj na tom, že je čas, aby sa o Trianone učili deti v školách ako o akte nespravodlivom, násilnom odtrhnutí maďarských území s maďarskými občanmi.
Vážené kolegyne a kolegovia, toto všetko nie je žiadna maličkosť. Kľúčovým momentom pre nadobudnutie maďarského štátneho občianstva je totiž podpis sľubu, ktorý tu citoval predo mnou pán poslanec Maďarič, a ako ste počuli, v ktorom sa maďarský občan, v ktorom vyhlasuje Maďarsko za svoju vlasť, a čo je najdôležitejšie, zaväzuje sa brániť maďarské a obhajovať maďarské záujmy, teda záujmy Maďarskej republiky.
V tejto súvislosti chcem zdôrazniť a upozorniť, vážené kolegyne a kolegovia, že občianstvo je vzťah k štátu, nie ku krajine. Občianstvo Maďarskej republiky je vzťahom k Maďarskej republike, nie k Maďarsku ako krajine a záujmy štátu v každej demokratickej krajine diktuje aktuálna vláda. Brániť záujmy Maďarskej republiky ako štátu, ak má byť povinnosťou občana maďarského štátu, bude znamenať alebo môže znamenať aj ten vývoj, ktorý tu načrtol pán poslanec Maďarič.
Možno to aj v prípade nejakej inej krajiny, by nebol taký zásadný problém, ale nemožno si zatvárať oči pred faktami, ktoré som uviedol a možným vývojom, ktorý tu načrtol aj pán poslanec Maďarič. V takom prípade, okrem iného je neakceptovateľné, aby pedagóg na Slovensku učil deti o trianonskom diktáte, aby Mníchov a Viedenskú arbitráž vykladal ako právoplatné rozhodnutia podľa medzinárodného práva vďaka, ktorým sa zhruba polovica odtrhnutých území podarilo vrátiť späť, a že revizionistické zákony vrátili maďarské občianstvo obyvateľom žijúcich na tomto území. Je neakceptovateľné, aby vojaci a policajti konali na princípe vernosti a oddanosti inému štátu, a je neakceptovateľné, aby poslanci Národnej rady alebo diplomati Slovenskej republiky zastávali záujmy inej republiky. Ako budú konať, ak tieto záujmy pôjdu proti záujmom Slovenskej republiky?
Predkladateľov novely musím upozorniť, že zákon, ktorý platí v súčasnosti, myslím zákon o štátnom občianstve, nemá a nemôže mať exteritoriálne účinky. Veta: Slovenská republika neuznáva účinky udelenia štátneho občianstva cudzieho štátu štátnym občanom Slovenskej republiky, je právny nezmysel a nemá žiadnu reálnu účinnosť. Ak Maďarská republika niekomu udelí občianstvo podľa jej platného a účinného zákona, tak to občianstvo platí a je účinné, nech si o tom myslíme čokoľvek.
Nadväzujúc na faktickú poznámku pána poslanca Faiča, musím, pán poslanec Gál, povedať, že vy chcete prijať zákon, ktorým síce nebudete trestať svoje deti za hlasnú hudbu od suseda, ale budete ho presviedčať, že tú hudbu vlastne niet počuť, napriek tomu, že si pri nej budete musieť zapchávať uši, aby vám nepraskli ušné bubienky.
Vážené kolegyne a kolegovia, na tomto mieste by som chcel vyhlásiť, že nemám žiadne pochybnosti o lojalite Maďarov žijúcich na Slovensku, teda o lojalite slovenských občanov maďarskej národnosti, aspoň v prípade drvivej väčšine z nich. A myslím, že jedným z dôkazov je aj fakt, že nedochádza k masovej strate slovenského štátneho občianstva v dôsledku prijatia maďarského štátneho občianstva. Zákon, ktorý bol prijatý v máji minulého roku, má chrániť záujmy všetkých slovenských občanov, to znamená, aj občanov maďarskej národnosti a som presvedčený o tom, že Maďari na Slovensku v drvivej väčšine tento zákon takto aj chápu.
Vážené kolegyne a kolegovia, základná otázka je: O čo prichádzajú Maďari na Slovensku, ak budú mať len slovenské občianstvo? Pán kolega Dostál, hovorím o Maďaroch na Slovensku. To znamená Maďaroch, ktorí žijú tu u nás na Slovensku, pracujú, študujú, pôsobia tu, vychovávajú tu svoje deti. Ak budú mať len slovenské a nie aj maďarské občianstvo, neprichádzajú o nič. O nič zo svojich sociálnych, ekonomických, ba dokonca ani politických práv. Práve naopak. Občania maďarskej národnosti, občania Slovenskej republiky maďarskej národnosti, majú garantované rozsiahle práva, a to aj národnostné práva na kolektívnom princípe, ktoré aj aktívne využívajú. Využívajú aj svoje politické práva a vďaka tomu majú aj zastúpenie maďarskej politickej strany alebo politickej strany zastupujúcej maďarské záujmy v slovenskom parlamente. Ale tieto práva majú ako slovenskí občania, lebo Slovenská republika ochraňuje záujmy a práva svojich občanov bez ohľadu na ich národnosť, ba dokonca v prípade, že sa hlásia k národnostnej menšine, priznáva im také práva, ktoré im umožňujú slobodne žiť v Slovenskej republike ako príslušníci národnostnej menšiny. Tento zákon nikoho nevyháňa zo štátneho zväzku Slovenskej republiky, čoho dôkazom je opäť to, že slovenskí Maďari hromadne neprichádzajú o svoje slovenské štátne občianstvo a nemajú dôvody, aby strácali slovenské občianstvo.
Ja som reagoval na otázku lojality pri vystúpení pána poslanca Matoviča, ktorý diskutoval k novele zákona o štátnom občianstve, ktorú predkladajú poslanci za stranu SMER, a už vtedy som odmietol tvrdenie, že stačí predĺžiť, alebo že iba predĺžením televízneho spravodajstva v maďarskom jazyku sa buduje lojalita Maďarov na Slovensku. Ak niečo vyháňa a mohlo by vyháňať Maďarov na Slovensku, tak to je napr. politika súčasnej vlády, lebo práve na juhu Slovenska, práve v oblastiach, ktoré sú obývané veľkými skupinami občanov žijúcich maďarskej národnosti, sa v súčasnosti rozbehla napr. petičná akcia, v ktorej práve slovenskí občania maďarskej národnosti protestujú proti rušeniu železničných spojov v ich oblasti.
A ešte by som rád zareagoval na opäť poznámku pána Dostála, ktorý neustále hovorí, že my zavádzame, keď hovoríme o vedomej strate alebo o slobodnom rozhodnutí pri strate slovenského občianstva podľa dnes platného zákona. Pán poslanec Dostál, v jednom svojom vystúpení povedal, že alebo dal na roveň situáciu, ktorú upravuje dnešný zákon so situáciou, keď niekto emigroval zo socialistického Československa, čím prišiel o svoje štátne občianstvo.
Chcem povedať, že toto je úplne neporovnateľná situácia, pretože, ak niekto emigroval zo socialistického Československa, tak to nebolo jeho slobodné rozhodnutie, pretože emigráciou získal politické a občianske práva, ktoré mu v socialistickom Československu nikto negarantoval. A dnes táto situácia nie je. Navyše, ako tu už odznelo, v takom prípade zostal tento občan bez akéhokoľvek občianstva, a to sa v tomto prípade nestane.
Na záver, vážené kolegyne a kolegovia, chcem aj ja podčiarknuť, že ide o štandardný európsky zákon, zákon ktorý v žiadnom prípade nie je namierený proti žiadnemu slovenskému občanovi bez ohľadu na jeho národnosť. Naopak, naším cieľom je chrániť všetky práva, a to napr. aj kolektívne národnostné práva, ktoré občania Slovenskej republiky majú a chrániť výkon a uplatňovanie týchto práv práve tým, že títo občania zostanú občanmi Slovenskej republiky. A chcem upozorniť, že za štandardný európsky, tento zákon označil aj vysoký komisár OBSE pre národnostné menšiny.
Vážené kolegyne a kolegovia, na záver vás chcem požiadať, aby ste nepodporili v druhom a v prípadnom aj treťom čítaní tento návrh zákona. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predseda. No, pán kolega, musím sa vám priznať, že ja mám pocit, že som asi zle počul, to čo ste povedali. A priznám sa, že som si hneď urobil poznámku, ale asi trikrát som si ju ešte prečítal, kým som sa prihlásil k tejto faktickej poznámke, lebo vy ste povedali, že novela zákona z minulého roka nesplnila svoj účel, lebo iba 25 ľudí prišlo o občianstvo a z toho iba jeden človek prišiel o slovenské občianstvo v dôsledku prijatia maďarského občianstva.
No, ale nehnevajte sa na mňa, toto je absolútne nekorektné znásilnenie podstaty zákona, ktorý my sme prijali. Veď preboha, my sme nepresadzovali zákon, ktorého podľa vašich slov bolo účelom, aby slovenskí občania prichádzali o štátne občianstvo. Toto je presne to, čo vy robíte so zákonom, ako ho interpretujete, to presne bol problém jazykového zákona a tak ďalej. Vy prekrúcate podstatu toho, čo my sme urobili.
My sme presadili zákon, ktorého podstatou je ochrana slovenských občanov a ochrana Slovenskej republiky. My sme strašne radi, že iba jeden občan v dôsledku tohto zákona prišiel o slovenské štátne občianstvo a boli by sme najradšej, keby nikto v dôsledku tohto zákona o slovenské občianstvo neprišiel. Takže, nehnevajte sa, ja si skutočne vyprosím, aby ste vy interpretovali tú zákonnú úpravu tak, že jej cieľom bolo pripraviť slovenských občanov o ich občianstvo. Naopak, cieľom tohto zákona bolo chrániť slovenských občanov, bolo chrániť Slovenskú republiku a jej záujmy.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán Matovič, základný problém vášho návrhu nevidím v tom, že by bol a priori ako celok neprijateľný, ale v tom, že ste nám nedali žiadny priestor na to, aby sme o ňom diskutovali. Moja babka hovorievala: "súdim teba podľa seba". A ak teda máte obavy, že by sme mohli byť pod vplyvom nejakých netransparentných lobistických skupín, tak chápem, že to hovoríte ako človek, ktorý má s tým vlastné skúsenosti, keď ho vraj chceli podplatiť a dať mu nejaké milióny eur za to, aby nehlasoval za programové vyhlásenie vlády. Ale to, že vy ste človek, ktorý komunikuje s nejakými lobistickými skupinami a dostáva sa pod ich tlak alebo niečo podobné, neznamená, že v takej situácii sa nachádzame aj my ostatní a ja teda skutočne nemám problém hovoriť o svojich pozmeňujúcich návrhoch a o svojich legislatívnych návrhoch otvorene a s dostatočným časovým predstihom, nebojím sa žiadneho lobistického tlaku, pretože takému nepodlieham a som pripravený verejne diskutovať o svojich legislatívnych návrhoch a potom sa dajú aj vylepšiť a potom sa s nimi dá aj pracovať. S tým vaším sa nedá, lebo nám ste nedali žiadnu príležitosť, a to som si pozrel, že podpísaní sú tam poslanci, ktorí sedia v našom výbore, dokonca spolupredkladateľkou je pani Jurinová.
To platí aj o tých druhých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sme tu doteraz počuli a, kolegovia z vládnej koalície, ja skutočne už nenachádzam normálnych slov na to, čo vy teraz stvárate, zásadné zmeny Zákonníka práce predkladáte takým spôsobom, aby sa k nim nikto, nielen lobistické skupiny, ale nikto nemohol vyjadriť a aby k nim nebola žiadna diskusia. A to navyše v čase, kedy vláda vlastne zverejnila vlastnú predstavu o veľkej novele Zákonníka práce, dokonca už existuje aj nejaké paragrafované znenie. Takže tento spôsob, nehnevajte sa na mňa, mali sme to na výbore, vaši poslanci deklarovali, že podporujú vládnu novelu bez zmien.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, na programe rokovania máme svojím spôsobom bezprecedentný návrh. Návrh, ktorý je vrcholom partokracie, víťazstvom dlhodobého úsilia pravicových strán o potláčanie slobodného myslenia a konania a výsledkom neschopnosti vládnuť modernými demokratickými metódami.
Dlhý čas nikto nespochybňoval tajné voľby v Národnej rade v prípade viacerých verejných funkcionárov, nikto takúto zmenu nepožadoval v predošlom volebnom období, ba dokonca nikto o tom nehovoril ani vo vlaňajšej predvolebnej kampani.
Toto je dôležitý moment, lebo odhaľuje odpoveď na klasickú otázku: Komu to prospieva? Až táto odpoveď ukazuje, o čo v tomto prípade naozaj ide.
Vládni poslanci sa nás usilujú presvedčiť, že tu ide o prehĺbenie demokracie, lebo táto zmena umožní lepšiu verejnú kontrolu zo strany voličov. Nuž ak by naozaj išlo o prehĺbenie verejnej kontroly, tak by toto opatrenie bolo súčasťou programov všetkých dnes vládnucich strán. Pravicové strany sa totiž dlhodobo usilujú vytvárať dojem, že práve ony kladú väčší dôraz na tzv. demokratické hodnoty a slobody. Ak by naozaj išlo o záujem voličov, netreba mať žiadne pochybnosti o tom, že pravicové strany by sa pred voľbami predbiehali, ktorá navrhne viac verejných volieb a super Sulík by na bilbordoch strkal spermiám do papuliek volebné lístky s vlastnoručným podpisom. Ale nič také sa neudialo, lebo v skutočnosti takáto verejná požiadavka neexistovala a neexistuje ani dnes.
Navrhovaná zmena teda nie je odpoveďou na požiadavku verejnosti, pravda je úplne iná. Je to odpoveď na krízu, v ktorej sa vlastne od začiatku nachádza vládna koalícia. Je to kríza vzájomnej dôvery. O potrebe zmeniť spôsob voľby totiž začali hovoriť vládni poslanci nie skôr, ale ani nie neskôr, ako medzi nimi prepukol spor, kto porušil vnútrokoaličnú dohodu a v tajnej voľbe generálneho prokurátora nehlasoval za Jozefa Čentéša.
Vyše týždňa politickí predstavitelia vládnych strán hovorili otvorene o potrebe zmeniť spôsob voľby generálneho prokurátora, neskôr po odhalení účelovosti takéhoto kroku začali svoj skutočný zámer ťarbavo kamuflovať rozšírením verejnej voľby aj na niektorých ďalších verejných funkcionárov.
Zmena spôsobu voľby verejných funkcionárov teda nemá prehĺbiť verejnú kontrolu, ale v skutočnosti je nástrojom na zotrvanie pravicovej vládnej koalície pôsobiacej v atmosfére vzájomnej absolútnej nedôvery.
Poslanec OKS pán kolega Ondrej Dostál 12. decembra v diskusnej televíznej relácii vyhlásil, že, budem ho citovať: "Ak sa našlo šesť poslancov, ktorí sa nechali kúpiť, vydierať alebo hrali nejaké veľmi zvláštne politické hry, tak s týmto vedomím už budeme musieť fungovať ďalej." Koniec citátu.
Áno, a keďže chcete fungovať ďalej, a to dokonca za každú cenu, tak s týmto vedomím prijímate opatrenia, ktoré vám umožnia fungovať aj bez vzájomnej dôvery, a to aj v prípade, že ide o opatrenia, ktoré sú v príkrom rozpore so základnými demokratickými hodnotami.
Po neúspešnej tajnej voľbe generálneho prokurátora pán poslanec Zoltán Horváth zverejnil podozrenie, že v rozpore s dohodou v rámci koalície hlasovali poslanci z poslaneckého klubu MOST - HÍD. Béla Bugár na to vyhlásil, citujem: "Nerozumieme tomu, ako môže najsilnejšia vládna strana takýmto spôsobom nechať cez svojho poslanca rozbíjať koalíciu." Koniec citátu.
Takže zmena spôsobu voľby verejných funkcionárov v Národnej rade opäť nie je cestou k prehlbovaniu verejnej kontroly zo strany občanov, ale je spôsobom, ako zabrániť rozbíjaniu vládnej koalície zo strany samotných vládnych poslancov. A ak tomu aj nedokáže zabrániť, mala by aspoň minimalizovať príležitosti na vnútorné spory v rámci vládnej koalície.
Váš návrh je priamym útokom na ústavu, ktorá poslancom zaručuje slobodný mandát, slobodný výkon mandátu, zohľadňujúc iba vlastné svedomie. Tajnosť voľby je totiž jedinou zárukou slobody, pri nej žiadna iná neexistuje. Preto sú parlamentné voľby tajné. Naopak, verejná voľba obmedzuje slobodu rozhodovania a zvyšuje jeho kontrolu. V tomto prípade ide o to, aby vládni lídri získali väčšiu kontrolu nad vlastnými poslancami, keďže dôvera medzi nimi neexistuje.
Váš návrh, vážení kolegovia z vládnych poslaneckých lavíc, je tragédiou dokonca aj v prípade, že by sme pripustili, že chcete, aby naozaj voliči vedeli o vašej voľbe. Vy si totiž už nedôverujete ani len s vlastnými voličmi. Samozrejme, keď vidia, ako ich denne klamete a podvádzate, keď vidia, ako neplníte svoje predvolebné sľuby, tak vám jednoducho nestačí verejne prezentovať, ktorého kandidáta podporíte. Ubezpečujem vás, že naši voliči o našej voľbe veľmi dobre vedia. Jednoducho im to povieme a vieme, že medzi našimi voličmi a nami panuje absolútna dôvera.
Som presvedčený, že tento návrh je nielen nedemokratický, ale je tiež v rozpore s duchom ústavy. Aj tá, rovnako ako celá legislatíva, prísne rozlišuje medzi hlasovaním a voľbou. Návrh pravicových straníckych lídrov nad ústavný rámec obmedzuje výkon poslaneckého mandátu, pri ktorom poslanci, citujem čl. 73 ods. 2 ústavy, "mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi", koniec citátu. Vládna koalícia chce nad tento princíp postaviť princíp straníckej kontroly.
Nesmieme mať žiadne pochybnosti o tom, že tento návrh obracia našu spoločnosť na cestu pred november 1989. Pán poslanec Galbavý predvčerom povedal, že považuje, citujem, "za veľký nezmysel, že tajná voľba je výdobytkom demokracie, veď tajnú voľbu mali aj komunisti", koniec citátu. No tak to, že tajná voľba je výdobytkom nežnej revolúcie, sme nezdôrazňovali len my, ale pred časom to verejne vyhlásil aj pán poslanec Osuský. Takže nech sa páči, pán poslanec Galbavý mu môže vysvetliť, aký komunistický nástroj to vlastne vychvaľoval a spájal s nežnou revolúciou. Ale možno ani netreba, keďže pán Osuský sa ukazuje ako veľmi flexibilný konzervatívec a už je pripravený svoje slová o tajnej voľbe v praxi poprieť. A prečo? Z jediného dôvodu: hodnoty nežnej revolúcie musia ísť bokom, aby sa podarilo udržať rozpadajúcu sa vládnu koalíciu. Na cene nezáleží, a to ani v prípade, že ide o hodnoty nežnej revolúcie.
Avšak nech už to popierate akokoľvek, komunisti tajnú voľbu nemali. Tajné boli spravidla iba voľby do národných výborov a parlamentov, ale bolo známe, že kto si dovolil ísť za plentu volebnej komisie, si ho mali poznačiť a ihneď sa stal takýto človek podozrivým. V tzv. spoločenských organizáciách alebo politických orgánoch sa volilo hromadne a verejne. A dôvod mali komunisti úplne rovnaký ako vy teraz: museli fungovať s vedomím, že moc si udržujú v atmosfére všeobecnej nedôvery. Dôveru nahrádzali čo najprísnejšou kontrolou a obmedzovaním samostatnosti a slobody. Všetci museli byť v Národnom fronte, všetci museli byť na jednotnej kandidátke, všetci museli hlasovať za stranícky vybraných a politicky preverených kandidátov.
Tento návrh ukazuje, že z principiálneho hľadiska nie sú slovenskí pravičiari demokrati, ale v skutočnosti sú učebnicoví boľševici. (Potlesk.)
Vážené kolegyne a kolegovia, niet pochýb, že toto znásilnenie demokracie má za účel stranícky kontrolovať prokuratúru. Je to pokračovanie doterajších krokov na stranícke ovládnutie súdnictva. Keď si uvedomím, kto je na čele rezortu vnútra, ako včera brutálne zasiahla polícia proti zákonne štrajkujúcemu odborárovi, ktorého musela odviezť záchranka do nemocnice, jasne sa vytvára obraz pokusu o autoritárske ovládnutie mocenských nástrojov v štáte.
Ak vám tak veľmi ide o to, aby ste mali svojho straníckeho šéfa prokuratúry, ak sa tak veľmi usilujete odstrániť zo Súdnej rady ľudí, ktorí vás neposlúchajú, tak iba s hrôzou očakávam, do akej miery pripravujete politické zneužívanie mocenského aparátu štátu proti svojim názorovým, politickým či spoločenským oponentom. Áno, umlčanie opozície, umlčanie nezávislých názorov a likvidácia slobody vo vnútri koalície i v spoločnosti, to všetko má byť cena, ktorú majú ľudia, občania platiť za naplnenie vašej túžby zostať pri moci a udržať inak neudržateľnú vládnu koalíciu pokope.
Vážené dámy a páni, pripájam sa ku kolegom, ktorí odmietajú podieľať sa na demontáži demokratických princípov v slovenskom parlamente, a preto v zmysle § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku predkladám dva procedurálne návrhy.
Prvý, aby podľa písmena b) Národná rada nepokračovala v rokovaní o návrhu zákona, a ak toto uznesenie nebude schválené, tak navrhujem, aby Národná rada podľa písmena a) vrátila návrh navrhovateľom na dopracovanie.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Jahnátek, chcem vám poďakovať za dôkladnú, obšírnu a veľmi zrozumiteľnú analýzu tohto právneho paškvilu, o ktorom teraz rokujeme a ja nie som odborník na energetiku, ale ako člen výboru pre európske záležitosti, by som chcel, ktorý sa teda orientuje v európskych pravidlách, reguláciách a legislatíve, by som chcel ešte raz podčiarknuť, čo ste myslím, v úvode svojho vystúpenia povedali a mierne to rozšíriť.
Máte pravdu, že táto legislatíva v podstate nemá nič spoločné s posledným energetickým balíčkom, ale nielen to. Musím povedať, že táto legislatíva, teda nielenže ju nemožno nazvať akosi aproximačnú, alebo nejako takto podobne, ale dokonca ona je ešte aj v rozpore s inými nariadeniami a s inými legislatívnymi aktmi Európskej únie. A za dôležité považujem to, že v rozpore so zaužívanými pravidlami v Európskej únii zasahuje do nezávislosti regulačného úradu. A v tomto smere ide teda priamo, ide teda priamo proti zaužívaným pravidlám aj priamo proti legislatíve, ďalšej legislatíve, ktorá v Európskej únii platí, resp. v jednotlivých členských štátoch. Takže musím povedať, že táto novela je naozaj právnym paškvilom aj z tohto hľadiska, z hľadiska nadväznosti na európsku legislatívu alebo európske pravidlá a skutočne, čo chcem povedať na záver, táto legislatíva a vaše vystúpenie to jednoznačne dokazuje. Táto legislatíva je práve naopak, ako to povedal, pán poslanec Jurčík vo svojom úvodnom vystúpení, táto legislatíva ide priamo proti záujmom radových občanov. Ide priamo proti záujmom ľudí, ktorí žijú na Slovensku. Spôsobí im obrovské problémy a prinesie im len ďalšie náklady a žiadne zjednodušenie života.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som sa veľmi krátko vyjadril k problematike štrukturálnych fondov alebo teda toho, čo nazývame slangovo eurofondy, a v nadväznosti na legislatívny návrh pána kolegu Štefanca.
Chcem povedať, že myslím si, že nikto nemá problém nikdy privítať akékoľvek opatrenia, ktoré zvyšujú či už transparentnosť alebo efektívnosť alebo jednoducho zvyšujú kvalitatívne nakladanie s tzv. eurofondmi a s peniazmi, ktoré Slovenská republika dostáva k dispozícii ako finančnú pomoc z Európskej únie. A niet pochýb o tom, že venovať pozornosť tejto oblasti je určite záslužná činnosť a je to správne aj bez ohľadu na to, v akej dobe k takýmto opatreniam pristupujeme.
Ale aby tu existoval aj nejaký koncepčný a seriózny prístup k vládnej koalícii, k využívaniu štrukturálnych fondov Európskej únie a k čerpaniu prostriedkov, ktoré z týchto fondov máme, v tejto súvislosti len veľmi krátko mi dovoľte upozorniť, že spôsob, akým sa jednotlivé prostriedky zo štrukturálnych fondov čerpajú, je taký, že rámcovo celé čerpanie zastrešuje Národný strategický referenčný rámec. A z tohto rámcového dokumentu potom vychádzajú jednotlivé operačné programy. Operačné programy sú práve tými dokumentmi, ktoré, zjednodušene povedané, podľa jednotlivých rezortov potom konkretizujú predovšetkým účel čerpania financií zo štrukturálnych fondov, resp. Kohézneho fondu Európskej únie.
V tejto súvislosti chcem pripomenúť, že Národný strategický referenčný rámec, podľa ktorého sa riadi Slovenská republika v tomto programovacom období, to je programovacie obdobie, ktoré bude trvať do roku 2013, pripravovala ešte vládna garnitúra alebo teda vláda, na čele ktorej bol po druhýkrát Mikuláš Dzurinda. A táto vládna garnitúra pripravovala aj členenie Národného strategického referenčného rámca do jednotlivých operačných programov.
Musím povedať, že napriek tomu, že neskôr došlo k istým zmenám, a domnievam sa, že to boli pozitívne zmeny, pokiaľ ide o jednotlivé operačné programy, napr. poviem taký jeden konkrétny príklad, kedy pôvodne do volieb v roku 2006 bol pripravovaný operačný program Znalostná ekonomika a neskôr sa z tohto operačného programu stal operačný program Informatizácia spoločnosti, čo by som naozaj oceňoval ako pozitívny posun, pretože je veľmi nesprávne, aby sme sa v súvislosti s rozvojom znalostnej alebo vedomostnej spoločnosti sústreďovali len na jej ekonomickú stránku, nedošlo k zásadným zmenám. A možno povedať, že Národný strategický referenčný rámec vychádzal z akéhosi širokého spoločenského alebo politického konsenzu.
Preto ma veľmi prekvapuje prístup súčasnej vlády k čerpaniu štrukturálnych fondov, ktorý vyústil do dnešného zasadania vlády Slovenskej republiky. Na svojom dnešnom rokovaní totiž vláda Slovenskej republiky prijala uznesenie k návrhu realokácie štrukturálnych fondov. A by som teda povedal a by som objasnil presne, o čo ide. V rámci jednotlivých operačných programov existuje konkrétna alokácia konkrétnych finančných prostriedkov na tieto operačné programy. Chcem upozorniť, že táto alokácia finančných prostriedkov na jednotlivé operačné programy je nielen výsledkom vlastnej vôle členského štátu Európskej únie, ale aj výsledkom dohody medzi príslušným členským štátom Európskej únie a Európskou komisiou, pretože stále napriek tomu, že tieto prostriedky čerpáme na národnej úrovni, ide o prostriedky Európskej únie. To znamená, že tu existuje nejaká dohoda, ktorá má podobu písomného záväzku vo vzťahu medzi Slovenskou republikou a Európskou komisiou o tom, aké množstvo finančných prostriedkov budeme čerpať v rámci jednotlivých operačných programov. Musím zdôrazniť to, že to nie je výsledok len našej vlastnej slobodnej vôle, pretože tým, že je to výsledok dohody medzi členským štátom a Európskou komisiou, je zaručené, že pri čerpaní európskych fondov každá členská krajina musí rešpektovať nielen vlastné národné potreby, nielen vlastné národné záujmy alebo štátne záujmy, ale takisto aj isté priority, najmä teda programové politické priority, na ktorých sa dohodla Európska únia ako celok. Práve preto jednotlivé operačné programy musia odzrkadľovať aj priority stanovené na celoeurópskej úrovni. A práve preto aj jednotlivé operačné programy musia viesť k tomu, aby v celoeurópskom meradle príslušná krajina sa postupne dostávala na úroveň ostatných členských krajín. To je to, čo sa stanovuje už v Národnom strategickom referenčnom rámci ako rámcový cieľ Konvergencia. Z tohto dôvodu ma mimoriadne prekvapilo rozhodnutie vlády Slovenskej republiky pristúpiť k takej realokácii, o akej dnes vláda aj rozhodla.
Chcem povedať, že mojím cieľom nie je samoúčelne útočiť na vládu. A napokon aj predkladateľ tohto zákona pán poslanec Štefanec, ktorý je predsedom výboru pre európske záležitosti, môže dosvedčiť, že túto otázku som na rokovaní nášho európskeho výboru otváral už vlani. A výsledkom je aj platné uznesenie, ktoré prijal výbor pre európske záležitosti ohľadom otázok realokácie medzi jednotlivými operačnými programami, pretože ja osobne považujem za mimoriadne nebezpečné a osobitne aj mimoriadne chybné, že vláda rozhodla o takejto realokácii. Totižto, a teraz, prosím, dobre počúvajte, k akej realokácii, k akému presúvaniu finančných prostriedkov medzi jednotlivými operačnými programami by malo dôjsť. To je veľmi dôležité, pretože toto je stanovisko vlády Slovenskej republiky, s ktorým vláda musí ísť do Bruselu. Tam budú musieť sa uskutočniť rokovania. A až výsledkom týchto rokovaní môže byť schválenie zmien alokácií alebo teda vyčlenenia finančných prostriedkov pre jednotlivé operačné programy.
Cieľom vlády je navýšiť zdroje v operačnom programe Doprava, pričom prakticky výlučne sa majú tie navýšené finančné prostriedky použiť na výstavbu diaľnic. Nechcem spochybňovať tento cieľ. A my sme tu politicky jasne deklarovali, že budeme podporovať vládu v takých opatreniach, ktoré umožnia urýchliť výstavbu diaľnic na Slovensku, pretože, a to nepochybne je jasným faktom, diaľničná sieť na Slovensku nedosahuje úroveň diaľničných sietí v členských krajinách alebo, nazvem to, v starých členských krajinách Európskej únie. Napriek tomu ale musím upozorniť, z akých operačných programov do operačného programu majú natiecť peniaze. Dnes vláda rozhodla, že, po prvé, presunie finančné prostriedky z operačného programu Informatizácia spoločnosti, po druhé, presunie finančné prostriedky z operačného programu Výskum a vývoj, po tretie, presunie finančné prostriedky z operačného programu Vzdelávanie, po štvrté, presunie finančné prostriedky z operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia. Okrem toho sa budú presúvať aj nejaké prostriedky vnútri operačného programu, pretože ten systém funguje tak, že aj v rámci jednotlivých operačných programov sú tzv. prioritné osi. A na tieto prioritné osi sú opäť záväzným spôsobom alokované nejaké finančné prostriedky. Takže vláda Ivety Radičovej sa rozhodla, že z európskych peňazí potrebuje menej na informatizáciu spoločnosti, na rozvoj výskumu a vývoja, na vzdelávanie a na podporu zamestnanosti a sociálnej inklúzie.
Vážené kolegyne a kolegovia, nehovorím o maličkostiach. Dokopy ide o 350 mil. eur, ktoré majú takýmto spôsobom byť presunuté z týchto operačných programov. A moja otázka zásadná znie: Aký má význam zaoberať sa rôznymi otázkami súvisiacimi s čerpaním štrukturálnych fondov, ak sme postavení pred takúto „tristnú“ skutočnosť, že tu máme vládu, ktorá na jednej strane deklaruje podporu rozvoja modernizácie Slovenska a na druhej strane z európskych fondov sa rozhodne, že na to nepotrebuje peniaze a nepotrebuje peniaze na také kľúčové oblasti, ktoré sú nevyhnutné pre modernizáciu Slovenska, ako je informatizácia spoločnosti, podpora výskumu a vývoja, podpora vzdelávania a napokon podpora zamestnanosti a sociálnej inklúzie.
Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som v tejto súvislosti vyslovil rozhorčenie a zásadný nesúhlas s takýmto rozhodovaním vlády, a to takisto v súvislosti s tým, že toto rozhodnutie urobila vláda bez nejakej širšej odbornej diskusie. Musím povedať, že pri tomto rozhodovaní o operačných programoch, ktoré sú v súčasnosti kľúčovým nástrojom na financovanie politík v daných oblastiach, teda v oblasti informatizácie, v oblasti výskumu a vývoja, resp. vzdelávania, aj v oblasti zamestnanosti, nebola o týchto návrhoch diskusia ani v jednotlivých príslušných výboroch Národnej rady. Ministri riadiaci tieto dotknuté rezorty, ide o tri rezorty, rezort školstva, rezort financií a rezort práce a sociálnych vecí, ani nediskutovali, ani neinformovali, aspoň formálne, príslušné výbory Národnej rady, že sa pripravuje takáto realokácia. A to ja považujem za vážnu chybu a vážny prešľap, pretože týmto spôsobom sme nedostali možnosť, aby sme sa seriózne vyjadrili k takémuto návrhu a k takémuto vážnemu kroku, ktorý, a o tom som hlboko presvedčený, vážne poškodzuje aj deklarované ciele, ktoré táto vláda deklarovala pri svojom nástupe v rámci programového vyhlásenia vlády.
Vážené kolegyne a kolegovia, dnešné rozhodnutie vlády považujem za vážnu chybu, zdôrazňujem, za vážnu chybu. A pevne verím, že vzhľadom na to, že budú o tomto rozhodnutí musieť sa ešte uskutočniť aj rokovania na úrovni Bruselu, že aspoň príslušné výbory Národnej rady sa ešte dodatočne touto otázkou budú zaoberať, že ešte dodatočným spôsobom sa k tomu vyjadríme. A pevne verím, že ešte bude možné predsa len dosiahnuť nejaké zmeny, možno aj teda v rámci rokovaní s Bruselom tak, aby sme nepoškodili to, čo nepochybne Slovensko pre svoju modernizáciu potrebuje, a to investície do informatizácie, vedy a výskumu, do vzdelávania a napokon aj do zvyšovanie zamestnanosti a zlepšovania sociálnej inklúzie v rámci našej spoločnosti. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)