Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Začal by som múdroslovím Vtáka poznáš po perí, strom po ovocí a, voľne dodávam, poslanca po hlasovaní, ako tu už zaznelo z úst predrečníkov.
Pán poslanec Glváč povedal, že mu nejde o jeho imunitu. Tu nikomu nejde o jeho imunitu, ale sumárne sú mnohí, ktorým nejde o ich imunitu, proti tomu, aby o ňu prišli. To, že niekto nebude mať neprimeranú trestnoprávnu imunitu, nevnímam na rozdiel od poslanca Glváča ako právne barbarstvo, a to, že budem za múrmi parlamentu rovný všetkým občanom, nie je ohrozenie mojej zákonodarnej činnosti. Ja sa právom nestaviam do pozície blízkej ľudu, len pre ľud a všetko pre ľud, ja som normálny občan a nebojím sa mať rovnakú imunitu ako normálny občan.

Pán poslanec Paška tu so zápalom hodným lepšej veci bojuje o jedno celkom reálne teplé miesto, ale najväčšia záhada pre mňa je to, ako dramaticky sa takmer spája osud slovenskej integrácie v Európe s týmto miestom. Nuž dobre, ja napríklad, aj keď bol taký pohľad na nás upretý, som hrdý za to, že som bol jeden z tých, ktorý žiadal, aby sa v súvislosti s prijímaním Európskej ústavy a potom Lisabonskej zmluvy konalo na Slovensku referendum. Domnievam sa, že to bol jeden z troch dôvodov, keď sa referendum malo konať. A dodnes som hrdý aspoň na to, že som zdvihol svoj hlas proti tomu, že sa nekonalo.
Samozrejme, že môžme sa domnievať, že európska integrácia súvisí i s tým, že budeme podporovať tých, ktorí rozhadzovali, ktorí roky míňali, budeme podporovať záchranu krkov bánk, ktoré požičiavali nezodpovedným nezodpovedne, a to všetko zakryjeme pláštikom Olliho Rehna a podobných.
Ja napríklad som hrdý na svoju premiérku i na svojho ministra financií, ktorá v mene malej krajiny povedala "nie" podpore tureckého hospodárenia, a tým sa nechcem dotknúť vonkoncom tureckých priateľov, ale takýto je na Slovensku jazykový úzus. Inými slovami, je dobré, že Slovensko ukázalo, že to ide aj inak.
A pokiaľ ide o ten pekný historický exkurz pána poslanca k americkým populistom 19. storočia, konečne som pochopil, prečo opäť SMER so zápalom hodným lepšej veci bojoval za širokorozchodnú ako konkurenciu dráham Železníc Slovenskej republiky. No hernajs, u nás už sú tie železnice postavené! Tak správni populisti aspoň nejakú železnicu postaviť musia. A keď už nebolo na strieborné mince, aspoň bronz na koňa sa našiel. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, na úvod len ozaj malé jazykové okienko. To slovo "boľševistický" trhá uši. Prídavné meno od slova "boľševik" je "boľševický". Tým som jazykové okienko uzavrel.
Prosím vás, znova a znova sa tu demagogicky napáda náklad 7 mil. eur na vykonanie referenda. Bolo, samozrejme, v možnostiach všetkých zákonodarných zborov prijať takú úpravu, ktorá napríklad pre to, aby referendum mohlo sa konať, bude vyžadovať 3 mil. A tým pádom je táto otázka míňania peňazí vyriešená. Toto referendum sa koná plne v súlade so zákonmi. Náklady naň sú absolútne v súlade s tým, že táto krajina počíta so zákonom o referende. Hovoriť o povodňových škodách v súvislosti s takto minutými peniazmi je skutočne priečeniu sa platným normám. Iná vec, že by sa dalo hovoriť o povodňových škodách v súvislosti s nástenkármi a tendristami, prípadne v súvise s garážovými firmami, teplými vzduchmi a podobne. To by bola možno téma, kde by sa našli peniaze na povodňové škody. Ale ak sa míňajú v súlade so zákonom, ťažko povedať, že je, sú vyhadzované.
Pokiaľ ide o tú opakovane potvrdenú tézu, že len barbari búrajú sochy, ako ste sa k tomu prihlásili, tešilo by ma vidieť vašu reakciu povedzme na sochu sv. Štefana na dnešnom námestí SNP alebo na sochu admirála Horthyho v Košiciach, keby sme takú zdedili. Iste by ste s rovnakou intenzitou bránili Horthyho i sv. Štefana, pretože sú dokumentmi histórie.
A úplne posledná poznámka. Skutočne stojí na Foro Italico mramorový obelisk, v ktorom je vytesané "Dux Mussolini" a skutočne je to pre Talianov dokumentom doby. Keby ste tam boli, videli by ste, ako vyriešili túto otázku, ktorá je možno na hrane, ale každopádne, keď si to celé zabsolvujete... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Maďarič povedal hneď v úvode svojho vystúpenia vec, s ktorou sa dá podľa mňa s úspechom polemizovať. Povedal, že odstraňovanie sôch je barbarstvo. No on je mladý človek, ale človek by musel patriť k ešte existujúcej skupine našich občanov, ktorí sa domnievajú, že dejiny štátu začínajú víťazstvom pracujúceho ľudu vo februári ´48.
Pretože v duchu teórie o barbarstve odstraňovania sôch by sa z kancelárie svojho ministerstva mal štyri roky pozerať na impozantnú sochu vodcu národov, najväčšieho génia ľudstva, génia jazykovedy, vojenskej vedy a všetkých vied sveta generalisima Josifa Vissarionoviča Stalina. Ten totižto stál pred oknami jeho ministerstva a barbari, dokonca ešte v tom čase na základe Chruščovových pohnútok, ho odstránili.
Je možné, že pán minister Vážny by sa s úľubou pozeral na krásneho belavého Gottwalda, bez krvavých rúk, ktorý stál pod oknami jeho ministerstva. A vida, barbari ho odstránili dynamitom.
Krajina by mohla byť zamorená najhroznejšími ľuďmi v podobe majestátnych sôch, ak by sa niekedy sochy neodstraňovali. Preto apriórne, a slovo barbarstvo použil pán exminister minimálne 20-krát, nie je barbarstvo odstraňovať sochu niečoho, čo nie je namieste, čo je nie je adekvátne a čo akýmsi spôsobom prieči zdravému rozumu.
Je otázkou osobného názoru každého, čo si myslí o Svätoplukovi na nádvorí Bratislavského hradu. Ale téza, že sochy odstraňujú len barbari, by viedla k tomu, že by som chodil do práce na Univerzitu Komenského... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ako konzervatívec som vo veciach využitia možnosti referenda zdržanlivý. Napriek tomu sa hlásim k tomu, že som bol členom dvoch petičných výborov, na konci ktorých snaženia bolo referendum, bolo to referendum za priamu voľbu prezidenta a vstup do NATO. To, čo znamenalo prezidentovanie Vladimíra Mečiara a následné, samoamnestia a iné veci, leží dodnes ako mrak nad slovenskou demokraciou. To, že sa tu dnes kope do SaS a jej predsedu kvôli tomu, že sa 18. septembra koná referendum, je ovšem zároveň kopaním do státisícov občanov Slovenskej republiky, ktorí využili svoju možnosť zúčastniť sa petície. A nech už si ja myslím o niektorých otázkach alebo o celom tomto referende čokoľvek, jednoducho tí občania využili svoje práva. A útoky na SaS a jej predsedu sú jednoducho útokmi na slobodnú vôľu vyjavenú občanmi. To nesvedčí o nadmernom vzťahu k ľudu, aký strana SMER inak na všetky strany preukazuje, a domnievam sa, že tí občania mali právo podpísať petičné hárky a z dostatočného počtu podpisov vyplynuli celkom reálne právne dôsledky a tieto dôsledky znamenajú referendum, ktoré sa koná absolútne v súlade so všetkými pravidlami. Nebolo na tom nič nezákonné, nebolo na tom nič než to, že si státisíce občanov prajú mať možnosť odpovedať na takéto otázky. Môžme si o nich myslieť čokoľvek, ale máme ctiť slobodného a slobodne sa rozhodujúceho sa občana tejto krajiny. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predseda. Pani poslankyňa, vy hovoríte, že pod rúškom povodňových opatrení sa idú presúvať peniaze na akýsi účel, o ktorom, samozrejme, nevieme. No, sekery, na ktorých zatínaní ste sa podieľali i vy, triumfálne sociálne podniky, zle použité európske peniaze, ktoré budú musieť platiť za vaše vládnutie daňoví poplatníci, sú miesta, kam môže vláda hladko alokovať čokoľvek, pod rúškom čohokoľvek. A som rád, že ste dnes vstúpili s parlamentom do dialógu a dúfam, že tak robíte dnes výnimočne bez príkaznej zmluvy. (Potlesk.)

Ďakujem. Pána poslanec Paška urobil taký exkurz do histórie a povedal, že pred týmito voľbami súčasná koalícia vytvorila národný front v očierňovaní a šírení fóbie o stavu(? stave) Slovenska. Musím povedať, že ak pána poslanca neklame historická pamäť, tak, naopak, Národný front bol vždy spolkom, ktorý hovoril o svetlých dneškoch a ešte svetlejších zajtrajškoch. Kto bol teda pred týmito voľbami, bilancujúc svoje štvorročné pôsobenie, tým, ktorý hovoril o svetlých dneškoch a ešte svetlejších zajtrajškoch, je zrejmé.
K tomu je ovšem problém prázdna kasa, fond predsedu vlády a mnohé iné veci. Mal by to pán poslanec Paška vedieť, keďže vedúcou silou toho Národného frontu, ktorým nás nazval, bola rodná strana a tá ako zurčiaci pramienok stála na základe strany, pri prameni strany, ktorej členom je dnes.
Pokiaľ ide o to, že nás tituluje zlepencom, nuž dobre. Ja som členom širšej koalície a spája ma s mnohými stranami v tej koalícii viac či menej spoločných hodnôt. Koalícia, ktorú viedol on v parlamente, mala jedinú maltu, tú maltu vynašli pred tisícročiami Feníčania.
A úplne nakoniec na tému módnych praktík pána predsedu parlamentu. Pán predseda parlamentu je tu v obleku a v kravate. Je v parlamente tak, ako sa patrí. Keď hovoríme o zavádzaní nových konvencií, napr. bielej smútočnej ázijskej farby, spomínam si na situáciu v Európskom parlamente, keď si tamojší poslanci spolu s celým svetom uctili pamiatku veľkého občana Európy Karola Wojtylu. Bola tam jedna poslankyňa, ktorá ako smútočnú konvenciu použila tričko s Marilyn Monroe. Z akej bola strany? (Potlesk.)

Ja len taká malá literárna pripoviedka. Pán poslanec Kaliňák, poeticky ste bilancovali prebiehajúcu parlamentnú rozpravu o programovom vyhlásení vlády, keď ste povedali, končiac svoj prejav tým, že "sa tu štyri dni štekalo". No, je to poetické výrazivo. A keď teda vezmem túto terminológiu, tak by som povedal asi toľko. Aj vy ste si zabrechali a za veľa to nestálo. (Smiech v sále a potlesk.)

Vážený pán poslanec, musím povedať, že tak ako sa posledné roky dostáva do terminológie slovo "new speak", tak to, čo ste vy predviedli, bola neuveriteľná časostrojová, taká, by som povedal, zmena "old" do "old speaku". Človek má pocit, že je v časostroji H. G. Wellsa a že sme v dvadsiatom deviatom roku, keď gottwaldovské vedenie bojuje o moc s Jílkom a Bolenom. Jediné, čo chýbalo, bolo hádam to, že ste nám mohli povedať, že sa kamsi chodíte učiť, ako nám zakrútite krkom. Pravda je, že svetlo z východu trošku pohasína a Kominterna sa otriasala v základoch, ale napriek tomu je pozoruhodné z úst mladého Topola počuť takýto krásny žánrový návrat do minulosti.
A úplne nakoniec jedna poznámka. Ešte aj tých prašivých 1 000 euro minimálnej mzdy v tom Luxembursku, ktoré ste uviedli, vypláca pracujúcemu odporný fabrikant. (Smiech v sále a potlesk.)

Rád by som podporil a nedá mi nepodporiť pána ministra v jeho oprávnenej a pre prospech veci dobrej snahe o zavedenie angličtiny ako povinného výučbového predmetu. Domnievam sa, že združenie rodičov a priateľov školy alebo iná podobná inštitúcia nemá a nemôže hlasovať o tom, či sa má učiť fyzika alebo chémia. A dokonca ani obyvatelia a rodičia z Hornej Dolnej nemajú hlasovať, či deti majú nadobudnúť počítačovú gramotnosť. Jednoducho zodpovední za rezort iste majú vedieť, že počítačová gramotnosť a angličtina je dnes nevyhnutnosťou a nemôže byť ponechaná voľbe tých, ktorí o tom veľmi pravdepodobne vedia menej. Jan Amos Komenský, ktorého meno nesie moja univerzita, vedel, že ak chce, aby jeho dielo bolo vnímané a čítané, musí ho napísať po latinsky, pretože kralická čeština nebola v Európe medzi vedeckými kruhmi tým svetovým jazykom a lingua franca, preto vznikli Opera didactica omnia a Janua linguarum aperta v latine. A keď som mal pred rokmi možnosť navštíviť laboratóriá firmy Ciba-Geigy, kde šéfom oddelenia výskumu bol veľký slovenský vedec prof. Belluš, čestný doktor Univerzity Komenského, tak v tom kolektíve bolo 7 vedcov, v tom laboratóriu, z ktorých bol jeden Ind, jeden z Číny, jeden z Francúzska a traja Nemci a jeden Švajčiar. A títo všetci mali spoločný jazyk, anglický. Tak to proste je. A môžeme mať, samozrejme, osobnú preferenciu. Ja napr. milujem ruštinu ako jeden z mála ľudí mojej generácie, ale jednoducho je mi jasné, že ak chcem mať deti pripravené do života, tak angličtinu a počítač treba ovládať.