Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená snemovňa, ktorá si zasluhuje zvláštnu úctu, pretože tí, čo sú tu, sú ozaj výnimočne vzácni hostia.
K téme, o ktorej dnes hovoríme, sa tu hovorilo v prvom, druhom kole a teraz sme, dá sa povedať, hádam v treťom kole, mohlo by platiť to, čo kedysi zaviedol môj ctený priateľ Vladimír Palko, trikrát je dosť. Preto nebudem príliš zdržovať a poviem len taký zhrnujúci záverečný komentár z môjho pohľadu.
Pani spravodajkyňa predniesla veľmi kultivovane a dosť ticho svoje stanoviská a pri všetkej kultivovanosti musím nerád povedať, že s veľkou väčšinou z nich teda nesúhlasím. Chcem povedať, že ak sa tu neustále opakuje to, že sa má demokraticky rozhodovať o tom či o onom, tak ak Slovensko zavedie povinnú angličtinu, bude v dobrej spoločnosti trinástich európskych krajín, ktoré sa rozhodli nedemokraticky zaviesť povinnú angličtinu, tak ako majú zavedenú povinnú matematiku alebo povinnú biológiu, možno. Nemyslím si teda, že je v tom niečo nedemokratické.
Pani spravodajkyňa citovala, že Európa volá po viacjazyčnosti. No nepochybne volá po viacjazyčnosti. Aj moji synovia vedia bulharsky, aby sa mohli rozprávať so svojou starou mamou, ale nikdy by som nepripustil, aby na povedzme bulharčine, a nemáme inú starú mamu, ale keby sme mali povedzme albánsku nejakú, aby na bulharčine a albánčine ostalo naplnenie európskej požiadavky ich mnohojazyčnosti. Domnievam sa teda, že je primerané a dobré, aby každý, ak má vôľu, vzdelával sa v čo najväčšom počte jazykov. V tom je ten multikulturálny význam poznania jazykov.
Pokiaľ počúvam o tej požiadavke iných jazykov, nuž áno. Z mojich politických pamätí môžem uviesť, že ak stretnete delegáciu siedmich členov talianskeho senátu, je málo pravdepodobné, že viac ako jeden ovláda iný jazyk ako taliančinu. Veľmi podobne to možno bude i s francúzskymi reprezentantmi, ktorých možno niektorý ešte nejaký iný jazyk ovláda, ale nebude ho používať. Na rozdiel od tu zmieneného Nemecka, kde sa nemecký politik v zásade ani nepokúša hovoriť po nemecky a hovorí rovno po anglicky. Samozrejme, povedzme si reálne, že tak ako v iných všetkých predmetoch je záver vyučovania, resp. záver vyučovacieho procesu v rukách toho žiaka alebo študenta. Ak ten záujem má o čokoľvek, napríklad ide o čítanie kníh a niečoho iného ako bulvárnych denníkov, tak potom nedopadne v PISA-nskej štúdii tak, ako dopadli slovenskí žiaci, teda na úrovni - jemne povedané - pásma debility.
Musím teda povedať, že tí, ktorí chceli, tí využili, a tak to bude vždy aj pri výuke jazykov. Hovoriť o nemeckom, španielskom či talianskom trhu, nuž zo svojej skúsenosti z akademického pôsobenia poviem jedno. Ak tam chcete ísť robiť vedca, výskumníka a verím, že i manažéra vrcholového alebo aspoň stredného, tak sa stretnete s tímom ľudí, pre ktorých bude angličtina lingua franca. Ak chcete oberať ovocie alebo sa starať o starých ľudí, je pravdepodobné, že medzi tým, ktorý bude riadiť dovoz bedničiek s jablkami alebo pomarančmi na plantáži, nebude zrejme veľa lingvistov, tam potom by sa vám tá španielčina hodila. Musím ale povedať zároveň, že nepredpokladám, že ľudia, ktorí si idú ekonomicky oprávnene pomôcť zberom pomarančov, budú presne tí, ktorí by pri voľbe naštudovali španielčinu tak, že za tri dni budú v španielčine ako doma.
To znamená, zmiešavajú sa tu rôzne veci: trh, medzikultúrnosť a podobne. Domnievam sa, že tak ako je dobré poznať základy matematiky a všetkého iného, o čom sa nehlasuje, je proste dobré rovnako bez hlasovania, ako to bolo v prípade informatiky, ktorá prenikla do školstva, aby doňho definitívne prenikla aj angličtina. Ešte raz hovorím, rád znesiem obvinenie, že sme štrnástou totalitnou krajinou, ktorá nedemokraticky zaviedla angličtinu. Nebudeme v zlej spoločnosti.
A pokiaľ ide o to, že je tu potreba pestovať multikulturalitu, no nepochybne áno. Je absolútne na vôli rozvíjajúceho sa mladého človeka ponechať, či si vyberie turkológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, alebo si vyberie nordistiku či bulgaristiku, ale ručím mu zato, že ak sa dostane do sveta, tak bude vysoko pravdepodobné, že na komunikáciu v kruhoch, v ktorých sa bude pohybovať, bude potrebovať okrem iného aj angličtinu.
Takže viackrát už sa asi vystupovať nebude a ja som presvedčený, že týmto krokom, odhliadnuc od technických potiaží, od kádrových potiaží, od všetkého toho, čo nastane a čo sa dá predpokladať, môžem povedať, že je to krok dobrým smerom. Lebo ak by sme čakali, kým budeme mať v "haptáku" v zborovni stojacich vysokokvalifikovaných, na shakespearovskej úrovni stojacich učiteľov angličtiny, nikdy by sme nezačali vzdelávaním v lingua franca Európy. Pretože najprv musí vzniknúť požiadavka a potom sa môže začať reálne napĺňať.
Veľa vecí by sa nikdy nepohlo, ak by na počiatku nebolo slovo. A tento zákon a táto jeho časť je tým slovom, ktoré bolo na počiatku potrebné.
Ďakujem za pozornosť.
