Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

9.9.2011 o 14:14 hod.

MUDr. CSc.

Peter Osuský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 11.10.2011 20:28 - 20:47 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Vážení členovia vlády, vážená vzácna snemovňa, mám vždy to šťastie, že vystupujem pred nabitou sálou. A teraz je tá situácia ešte trošku tristnejšia, pretože to, o čom hovorím a o čom budem hovoriť, budem hovoriť nerád. Budem hovoriť ako smutný Slovák v neradostnej Európe. Bude to, povedané biblicky, možno plač Jeremiášov a ešte raz, nebude to nič radostné.
O pár hodín uplynie čas, teda uplynie presne päťdesiatosem rokov od chvíle, keď som sa narodil. A musím povedať, že tento údaj hovorí o tom, že som väčšiu časť svojho života strávil v zaopatrovacom lágri za ostnatým drôtom. Za ostnatým drôtom som mal zaistené elementárne zaopatrenie, ale napriek tomu som, ako mnoho iných spoluobčanov, pozeral za ten drôt a pravdupovediac takmer sa nenádejal, že ten drôt raz padne a nebude. Keď sa po rokoch "epísmentu" so zlom, ktorý sa prevádzkoval pomerne plošne vo vtedajšej "demokratickej Európe" vo vzťahu ku Kremľu, objavil americký prezident, ktorý začal hovoriť niečo iné a zlé veci pomenúval, naša pomerne malá nádej trochu rástla. Európska únia, ktorá vtedy existovala, bola okrem iného i Európskou úniou Margaret Thatcherovej, bola každopádne Európskou úniou štátov, ktoré mali byť vo svojej podstate zodpovedné. Keď vznikali zárodky Európskej únie, Európa bola po strašnej vojne. I vtedy ale ešte platil dobrý mrav, že sa dlhy a pôžičky splácajú. Ak sa nepletiem, donedávna splácalo Spojené kráľovstvo dlhy, ktoré vznikli v čase, keď platilo v zápase s fašizmom cash and carry. Keď teda impérium potrebovalo a dostávalo pomoc od Spojených štátov. Dlhy sa platili, i keď v impériu bol lístkový systém. Nemecko sa zdvíhalo z nuly, keď ho Konrad Adenauer začal smerovať do mierovej Európy. Nemci netušili, že ich čaká hospodársky zázrak, ale svet bol zdravý, pretože sa dalo zdvihnúť z nuly a svojou prácou k niečomu dopracovať. Neexistovala ešte nároková civilizácia. Nároková civilizácia, ktorej výstrelky sa prejavili na uliciach Londýna a iných britských miest v ostatných týždňoch. Civilizácia, keď je absolútne normálne mať nároky a súbežne absolútne neúnosné niesť zodpovednosť. Európska únia bola pre nás spoza plota nepochybne Európou ideí. Veľmi sa mi páčila Európa slobody pohybu osôb, tovarov, lások, proste Európa slobody, kde každá krajina mala demokratickú ústavu. Možno každá trochu inú, ale každá demokratickú.
Strana, ktorej som bol členom, oponovala prijatiu európskej ústavy bez referenda, pretože nám bolo jasné, že je to prvý, ale nie zanedbateľný krok k odovzdávaniu právomoci. Pamätám sa na to, ako zrejme z úplne protichodných dôvodov túto ústavu zamietlo Francúzsko a Nizozemsko. Pamätám sa, že ich nikto nevylúčil, i keď už vtedy sa toto dielo Giscarda d'Estainga považovalo za alfu a omegu žiarivej budúcnosti. Proste muselo sa niečo urobiť, aby sa veľké Francúzsko stotožnilo. Potom sa ale pamätáme, aký bol osud malého Írska. Osud malého Írska bol menej pekný. Ako malému šteňaťu, ktoré urobí mláčku v predsieni, sa Írom omočil ňufák do prvého nie.
Medzitým sme zažili výroky hegemónov Európy typu, že "sme prepásli možnosť držať hubu". A vtedy, s dovolením, som začal mať pocit, že to nie je celkom to, o čom som rozmýšľal a sníval spoza ostatného drôtu.
Slovensko bol uchádzač. Uchádzač, ktorý prešiel temným obdobím mečiarovskej éry. Uchádzač, ktorý sa z tej diery musel vyhrabať, a ktorý sa musel vylízať z toho, čo vzniklo ako demokratické rozhodnutie voličov tejto krajiny. Bolo mi radosťou a cťou, že som sa mohol v rokoch 1998 až 2002 zúčastniť tohto procesu. I vtedy, musím povedať, som sa viackrát presvedčil, že nie vždy je na strane väčšiny pravda. Nepochybne to bolo v období mečiarizmu, kedy vtedajšia opozícia hovorila, že nemôže byť demokraciou tyrania väčšiny. Boli momenty, keď - tie si spomínam už dnes, dá sa povedať, s radosťou, pretože to dobre dopadlo - keď sme ústami kolegu Tatára navrhli rovnú daň. Boli sme vtedy osočení ako ekonomickí voluntaristi, ako tí, ktorí chcú rozvrátiť štát. Neuplynulo ani jeden a pol roka a rovná daň, i vďaka zásluhe ministra financií Mikloša, tu bola. Vďakabohu zaňho a vďakabohu za ňu. Ale vtedy sme boli v absolútnej menšine a napriek tomu si nemyslím, že sme nemali pravdu. Človeka neteší, keď môže povedať o niečom čo nechcel, "že sme vám to hovorili".
Ak teda bola Európa založená ako Európa ideí a štátov, nie je celkom radostné to, že postupne dochádzalo k odbúraniu tejto idey. Nikto ma presvedčí, že Adenauer a de Gaulle snívali o odovzdávaní právomocí. To, že chceli Európu slobodného trhu, je absolútne v poriadku. To, že sa študentka v  programe Erazmus v Clermont - Ferrand vydá bez veľkej byrokracie a bez veľkého dokazovania na všetkých možných úradoch, je pekné a radostné. To je, že tam mohla ísť študovať, je tiež fajn. Ale to, že sa postupne ukrajuje z rozhodovania o vážnych veciach, pričom, podotýkam, sa jedná o veci, kde je slobodné rozhodnutie parlamentov absolútne štandardné je zlé! My naším postojom nechceme žiadne nadpráva, my chceme hlasovať podľa svojho vedomia a svedomia v bode, kde sa to predpokladá. My teda nie sme tí, ktoré chcú niečo porušiť. Je všeobecne známe, že OKS bolo to, čomu sa hovorí euroskeptická strana. Naša skepsa nevyplynula z nelásky k Európe, pretože nikto nemôže povedať, že v roku 1998 až 2002 sme neurobili všetko pre to, aby sme sa do tej Európy dostali. Ale mysleli sme, že keď sa tam prebijeme, splniac všetky podmienky, pri ktorých nám reálne málokto máločo uľahčil, ak nesťažil, že máme proste normálne práva v demokratickom spoločenstve. A keď sa prijala euroústava, ktorú sme nepovažovali za potrebnú, tak ako konzervatívci, ktorí ctíme pravidlo, ktoré tu už dnes zaznelo, "pacta sunt servanda", tak si myslíme, že ak v príslušnom paragrafe sa hovorí o nemožnosti bail-outu, tak by to malo platiť. A mrzí nás, že na tom stojíme my, ktorí sme ten dokument presne vzaté nechceli.
Európa bola nepochybne a je ešte stále demokratickým kontinentom. Ale predsa, Slovensko si svoje muselo zaslúžene odcvičiť, Slovensko muselo plniť a plnilo. To nám slúži ku cti, aj keď ma ťažko niekto môže podozrievať, že som čierno-čižmový hejslovák. V podstate sme sa dokázali z tej jamy vyhrabať. Dokázali sme to v zásade vlastnými silami. A ak tu kolega Beblavý hovoril o pomoci pri sanácii bánk, nemyslím si, že to celej Európe neprospelo. Že tí, ktorí dnes tie banky vlastnia, tým snáď utrpeli. A myslím si, že to je ten správny postoj. Minule, na medzinárodnom fóre, som pri večernej debate pri stole spomenul príklad Argentíny. Argentína si musela prežiť svoj štátny bankrot. Prežila si ho. Kolega pri stole mi povedal: ale s akými bolesťami! Nuž áno, Argentína nie je v žiadnej euro- ani v "sol" zóne. Ale jednoducho to bolo na Argentíncoch. A tak si myslím, že existujú veci, kde si krajina má niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia.
Novšou ideou Európy, od Európy de Gaullea a Adenauera, bola Európa spájajúca sa do Spojených štátov európskych, aj keď to tak nie je pomenované. S dovolením sme boli ako konzervatívci skeptickí, pretože sme mali pevné presvedčenie, že ešte dlho bude v Európe platiť bližšia košeľa ako kabát, a že ak pôjde o bližšiu košeľu veľkého, tak mu bude oveľa bližšie ako košieľka malého.
Ukázalo sa to už  v dnes zmienenom prípade, keď dva hnacie motory Európskej únie a jej ekonomiky, v čase najväčšej prosperity tohto kontinentu za posledných dvanásť, pätnásť rokov, dokázali vyprodukovať prekročenie deficitu a maastrichtských kritérií. To bol veľmi významný varovný signál. To sa nedialo v čase dramatickej situácie, to bola púha snaha kupovať si voličov a podporovať nárokovú spoločnosť. Míňať viac, ako produkujeme, pričom sa jedná o kontinent, kde je koncentrované bohatstvo sveta, kde ešte i tí priemerní a biednejší žijú podstatne lepšie ako drvivá väčšina zemegule. A v tomto zmysle to bol skutočne výrazne vážne zdvihnutý prst nad tým, kam spejeme. Keď som pred dvoma rokmi letel na univerzitné podujatie do Tokia,  tak som vo fejtóne Frankfurter Allgemeine čítal okrem iného veľmi pozoruhodný text o dlhoch. Autor si dal tú prácu a po každom odseku tohto päťstĺpcového polstranového článku nás informoval, o koľko vzrástol dlh Spolkovej republiky Nemecka, kým sme sa dočítali do tohto bodu v jeho fejtóne. A keď sme došli na koniec, tak nám oznámil, o koľko za tie minúty, ktoré sme čítali ten článok, vzrástol dlh najprosperujúcejšej a najsilnejšej ekonomiky Európy. Podľa mňa je to desivé. Podľa mňa je to desivé pre budúcnosť sveta. A preto možno chcem, keď je reč o Grécku, ale teraz sa skôr vrátim do Grécka klasickej antickej drámy, proste mám pocit, že tento zlý príbeh potrebuje katarziu. Ten zlý príbeh potrebuje rozuzlenie, tento gordický uzol potrebuje rozťatie a neurobenie ďalšieho uzla na vrch toho, ktorý tam je.
Európa si zvykla byť svetadielom blahobytu. Ale zvykla si byť svetadielom blahobytu bez zodpovednosti. Politici si zvykli kupovať si hlasy voličov prejedaním budúcnosti ich detí. Stalo sa to normou od biednejších až k najbohatším. Existujú výnimky, ale sumárne je desivý pohľad na to, ako sa tento najbohatší kontinent nevedel vpratať do vlastného opasku.
A preto, s dovolením, mám akýsi problém v tom, že ideme robiť ďalší uzol na tento gordický uzol. Mám problém s tým, že tá väčšina, na ktorú sa odvolávame, a ktorá vraj  na nás teraz hnevlivo pozerá, sa hnevlivo pozerá na to, že niekto chce využiť normálne svoje ústavné právo na hlasovanie podľa vedomia a svedomia. Je možné, a akceptujem nikoho neosočujúc, že videnie toho istého pohára môže byť u rôznych kolegov v tomto parlamente rôzne. A ja chápem i argumenty druhej strany. Ale domnievam sa, že ak sa má urobiť prietrž niečomu zlému, tak je takmer jedno kto zakričí, že kráľ je nahý. I keď je to malé dieťa. Pretože musíme povedať, že Európa je nahá a že urobila všetko pre to, aby taká bola. A domnievam sa, že ak to povie malé Slovensko, tak to neprestane byť kvôli tomu pravda.
A Európa taká je, žiaľbohu,  v tomto zmysle nielen ekonomicky, v poslednom čísle Profilu, ktoré som včera čítal, je "krásny" graf zadlženosti. Európa proste stratila v istom smere súdnosť. A nevidím to inak, ako tak, že má prísť katarzia. Mrzí ma, že to hovorím ako ten, ktorý, ako som povedal, tridsaťšesť rokov svojho života pozeral na Európu ako na zasľúbenú krajinu. Ako na niečo, kde by som aj ja rád bol. Ale tá Európa, tá sa rozkysla. Tá Európa stratila to, čo umožnilo Nemecku povstať od roku nula do krajiny hospodárskeho zázraku. To stratila. To, čo tú Európu zničenú vojnou, obeťami pozdvihlo: schopnosť odriekať sa, schopnosť minúť toľko, koľko mám a schopnosť myslieť na blaho svojich detí. Som presvedčený, že tvorcovia hospodárskeho zázraku na tie deti mysleli. A potom sa to akosi zmenilo.
A musím teda povedať, že všetko to, čo hovorím, hovorím nerád. Ako som už povedal vo faktickej poznámke a vzbudilo to salvu úsmevov alebo smiechu, ťažko bude niekto OKS alebo mňa osobne obviňovať z toho, že z toho, čo hovorím, vytĺkam politický kapitál. Nevytĺkam politický kapitál, hovorím to z presvedčenia a uznávam presvedčenie všetkých ďalších, ktorí hovoria opak. Ale s dovolením, nech sa mi nesiaha na moje presvedčenie. A domnievam sa, že je jednoducho právom mať iný názor.
Zakončil by som to, priatelia, opäť vo vzťahu k cirkvi. Ak som začal plačom Jeremiášovým, tak to zakončím slovami Martina Luthera, ktorý povedal: "Tu stojím a nemôžem inak." Zhodou okolností týmto názvom nazval svoju biografiu môj obľúbený americký senátor Jesse Helms, názov biografie ktorého znie: Here´s Where I Stand.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie 11.10.2011 16:01 - 16:03 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, milý Mikuláš, Boh nám je svedkom, že sme v rokoch, keď sme obracali túto krajinu od Sibíri smerom do Európy, stáli v jednom šíku. Pravda je, že sme mali snahu vstúpiť do elitného klubu. Pravda je, že sa nám to podarilo. Pravda je, čo si hovoril o tom, aké majú byť pravidlá elitného klubu. A ja mám pocit a ja som vždy skôr skeptický, keď ide o samochválu mojej krajiny, že oprávnene sme tam mohli s hrdosťou vstúpiť, lebo, ako si správne povedal, nič nám nedarovali. Nič nám nedarovali. Embargo na pracovný trh našich najbližších susedov, ktorým sme otvorili svoje trhy, bolo ukážkou toho, že tu nič nebolo zadarmo. My sme sa nevklamali ani do eura, my sme sa nevklamali ani do Európskej únie.
A jednou z vlastností elitného klubu má byť to, že tam platia elitné pravidlá pre všetkých. A ja nemám pocit, že elitnosť toho klubu je v tom, kto je v ňom, ale elitnosť toho klubu by mala byť v tom, že drží pravidlá. Že nešvindľuje, že nepodvádza. Že nežije nad pomery. Že nemrhá. Mám pocit, že Slovensko v zásade, iste s výhradami, toto dodržiavalo. A v tom je elitnosť nášho členstva v klube. Ja mám ale pocit, že nie všetci sa v elitnom klube chovali ako v elitnom klube.
A ešte mám jeden pocit mám. My sme neboli za prijatie euroústavy, my sme mali výhrady v odovzdávaní právomoci, ale v tomto bode, v "bail out-e" nám ústava ponecháva právo hlasovať podľa vedomia a svedomia. Ja sa domnievam, že nikto nemá byť pranierovaný za to, že hlasuje podľa vedomia a svedomia. A pokiaľ ide o OKS, tie naše preferencie ukazujú, že nám nejde o popularitu... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Smiech v rokovacej sále. Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.9.2011 5:17 - 5:23 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážená snemovňa, keď hovoril jeden z mojich predrečníkov v našom včerajšom teambuildingu v tesnom závese potom o prvých lezeckých úspechoch svojho batoľaťa, alebo ako by sa po slovensky správne povedalo lezúňa, tak ma napadlo, keď som potom sledoval priebeh ďalšej debaty, aby ho nepostihlo to, že hrdá manželka mu bude ukazovať chodiace dieťa. Ale zdá sa, že sa tá rozprava chýli ku koncu, ale pokladám si za povinnosť, že keď už niekto so mnou robí teambuilding, tak tú hodenú rukavicu prijmem, a teda zúčastňujem sa teambuildingu.
Diskusia sa dotkla všetkého. Všetkého, čo sa len spomenúť dalo. Chvíľami to bola dosť tristná debata. Blato lietalo na všetky strany a pre mňa z toho ako sediment zostáva to, že sa vlastne i tuná, i v týchto časoch odohráva historicky jeden z prvých pokusov skúsiť vytrhnúť našu krajinu Slovensko, ale môžem povedať, že sa to netýka len nás, z akéhosi takmer historického marazmu. A aby som nevzbudzoval komplexy v súčasníkoch, vrátim sa viac do histórie.
Veľký Tomáš Garrigue Masaryk musel poznať svojich ľudí, keď im hovoril: "Nebát se a nekrást." Musel vedieť a poznať svojich pappenheimských, a ja si, s dovolením, toto heslo prisvojujem a hovorím si: "Nekradni a potom sa nemusíš báť." Prvá republika mala svoje liehové aféry. Mala svoje uhoľné aféry. Potom sme zbavili majetku a poslali na smrť 70-tisíc ďalších. A kradli sme. Potom prišiel režim, ktorý mal lúpež vo svojom takmer hesle. A potom bola nádej, že táto krajina by sa mohla konečne vydať na lepšiu cestu. To, že tá cesta existuje, nám úspešne predcvičujú naši nordickí európski bratia. Predcvičujú nám to politici v tých krajinách, ale aj občania. Občania, pre ktorých je politik dopúšťajúci sa toho, že kradne, morálnou mŕtvolou.
V tejto krajine sme odtiaľ strašne ďaleko. Neexistuje tlak na nekradnutie. Neexistuje nekorupčnosť. Existujú možno jedinci, ktorí sa snažia v duchu tohto žiť, a táto doba by mala byť príležitosťou, aby sme sa pokúsili, každý začnúc od seba, otočiť kormidlo tej lode z bahnitej plytčiny kamsi inak, kamsi lepšie. V nemčine je také krásne slovo, ktoré vystihuje, tí, ktorí sa zaoberáte staršími, najčastejšie plachetnicami, viete, že pod predným vodorovným sťažňom je často žena vyrezaná v dreve, často umelecky, často pikantne. Nemčina tomu hovorí "Galionsfigur". Mal som pocit - a mám ho doteraz a nestratil som ho -, že Iveta Radičová pri všetkej ženskosti, emotívnosti, dramatičnosti by mohla a mala byť Galionsfigur, s ktorou by slovenská flotila mohla vyraziť do čistejších vôd.
Mám pocit, že ma nesklamala. Áno, Iveta Radičová nie je despota, nemá nás na palici ako hryzúcich psov. Nie je ani autokrat a dokonca nie je ani technológ moci. Iveta Radičová je a bola a bude, a verím tomu, nádejou preto, aby sme sa pohli z toho, v čom sme nielen my, ale naša spoločnosť. Pretože naša spoločnosť potrebuje rovnako statočných sudcov, ako statočných futbalových sudcov. Naša spoločnosť potrebuje statočného Wänkeho a potrebuje statočných všetkých tých, ktorí ju tvoria. Ľudí, ktorí nie sú pripravení dávať peniaze alebo protihodnoty a korumpovať tak, ako ich to naučil život, ale pokúsiť sa ísť niekam ďalej. A preto sa nebudem vôbec šíriť k osobám ani k veciam, ale mal som pocit, že ak niečo od nežnej revolúcie bolo tou najťažšou prehrou, tak to bolo to, že v ľuďoch, v každom z nás sme sa nepokúsili a rovnako oni v nás ako my v nich vykresať to prosté čaro rozprávky, v ktorej v zásade je zlo potrestané a dobro víťazí. Tí ľudia okolo nás a my s nimi sme za dvadsať rokov nedokázali vykročiť k spoločnosti, kde sa drzosť nevypláca, kde sa kradnúť nevypláca a kde prestane platiť, že kto nekradne, okráda svoje deti. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.9.2011 0:04 - 0:06 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Aj keď som už starší chlap a mal by som nárok na slabšiu pamäť, predsa mi len ešte pamäť dovolí spomenúť si, keďže som mal tú možnosť do februára tohto roku pôsobiť ako prorektor Univerzity Komenského, že v časoch, keď bol ministrom pán poslanec Mikolaj, si nijak nemôžem spomenúť na to, že by faktúry eurofondov dochádzali do 10 dní. Nijak si neviem spomenúť na to, že by sa žiaci nedostali do školy, pretože vchody do škôl boli zatarasené novými učebnicami akéhokoľvek predmetu, ktoré, samozrejme, boli k dispozícií všetkým v neprebernom množstve. Keď sa zamyslím nad plačom nad financovaním školstva, tak by človek musel mať očividne celkom jasno v tom, že táto vláda vedená premiérkou Radičovou znížila učiteľom plat na polovičku alebo možno na tretinu toho, čo dostávali v blahobytnom období do roku 2010.
Mám teda sumárne pocit, že ako sudca prichádza minister vytýkať veci, ktoré boli za jeho časov úplne iné, super fungujúce a dobré. A tu by som rád zdôraznil, že dva roky bolo na zvýšenie podielu financovania vedy a výskumu s HDP zlaté obdobie prosperity naštartované, kdežto táto vláda má na krku vykrývanie dlhov, ktoré nespôsobila, a preto by som rád volal k dobrej pamäti vystupujúcich.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.9.2011 17:15 - 17:15 hod.

Peter Osuský
Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpili štyria poslanci, neboli podané nijaké procedurálne návrhy, a preto vás prosím, dajte hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu o siedmom roku členstva Slovenskej republiky v Európskej únii.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.9.2011 9:46 - 9:46 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega Ondruš, samozrejme, nikto nemôže mať námietky, ešte raz hovorím, ak budeme štandardy približovať. Jedným z drobných háčikov tejto požiadavky dnes je to, že, žiaľbohu, časť tej kratšej deky, ktorou sa prikrývame, je deka na dlh. A bol by som rád, aby sme v prvej fáze mali deku zaplatenú takú, ako máme celú aj s tým dlhom, a potom nepochybne bude čas na to, o čom hovoríte. Ale my si stále musíme uvedomiť, že tak ako takmer všetky krajiny Európy, tak Slovensko nevynímajúc, ešte ani tú zatiaľ biednejšiu deku nemáme celú zaplatenú.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 13.9.2011 9:35 - 9:43 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, vážená snemovňa, ak bilancujeme siemy rok členstva Slovenska v Európskej únii, nepochybne ho bilancujeme na pozadí predchádzajúcich rokov a môžme povedať, že tak ako je z prieskumov známe, že občania Slovenskej republiky sú jedni z najnadšenejších Európanov, môžme s pomernou spokojnosťou povedať, že Slovensko ako členská krajina Európskej únie i jeho zahraničná politika i naše aktivity, ktorými pôsobíme, môžme hodnotiť dobre, môžme ju hodnotiť lepšie ako mnohé iné veci, ktoré sa v tejto krajine dejú.
Ak by som to smel prirovnať k futbalu, môžem povedať, že Slovensko vie, odkiaľ prichádza, aké boli jeho predchádzajúce možnosti a na čo má. Myslím si, že náš tím, ktorý sa nemôže oprieť o veľkú základňu, sa pritom vie, keď treba, celkom jednoznačne nasadiť a aktívne hrať v poli. Vie, čo treba brániť, a je schopný dobrej a dôslednej obrany proti tomu, čo by nás mohlo ohroziť. Je schopný rýchleho prechodu do útoku tam, kde treba, ale zároveň vie, že keď prichádza vhodný čas, vie hru aj spomaľovať. A sumárne to vytvára možno lepší dojem, ako vytvára slovenský futbal.
Pokiaľ ide o jednotlivé prvky zahraničnej politiky, Slovensko skutočne, a to ma veľmi teší, nezabúda na to, odkiaľ prichádza, a nezabúda na to, že existujú aj iní, menej šťastní doteraz, ktorí potrebujú a zasluhujú našu pomoc a tú pomoc im poskytuje.
Iste, pre mňa je možno srdcovou záležitosťou Bielorusko, lebo tie bieloruské študentky, ktoré prišli predčasom na Univerzitu Komenského, by rovnako chceli mať možnosti, ktoré už dnes majú napriek všetkým problémom školstva na Slovensku naši študenti. A sú to bystré hlavičky, tak ako sú bystré hlavičky našich študentov, a bolo by iste a je dobré, že ich, kde sa dá, v oblasti školstva, občianskych aktivít, podporujeme, pretože i my sme to nemali ľahké a myslíme na nich.
Pokiaľ ide o ostatné aktivity, ktorých sa už dotkol i predseda výboru Štefanec, skutočne nie sme malí hráči. Vieme sa v istej chvíli postaviť a ide len aj v budúcnosti o to, aby sme, ak sme presvedčení o spravodlivosti našej veci, aby sme sa držali husitského, teraz to nechcem postaviť tak naostro, ale ten citát historický tak znie: "Nepřátel se nelekejte a na množství nehleďte." Teda ak sme presvedčení, že to, čo robíme, je na prospech našej krajiny, robme to a necúvajme.
Európska únia bola založená na princípe istej spravodlivosti pre všetkých, a preto nie je dôvodné hrbiť sa preto, lebo niečo povedali veľkí. Ak by to malo byť tak, že veľkí budú rozhodovať, tak, samozrejme, stráca prvotné poslanie Európskej únie zmysel. A som rád, že slovenská zahraničná politika sa nehrbí.
Kolega Onduš zmienil v rámci iných kapitol kapitolu sociálnu. Je nepochybné, že by malo byť naším cieľom približovať sociálne štandardy v našej krajine vyspelým európskym krajinám. Nedá sa to však robiť prijímaním zákonov, ktorých napĺňanie by znamenalo zadlžovanie. Pri tomto mikrofóne som už viackrát citoval Ľudovíta Štúra: "Viacej tvoriť, menej troviť." A ja hovorím, voľne parafrázujúc: "Troviť toľko, koľko tvorím." Žiaľ, Európa sa odchýlila od tejto primárnej, zdravej a ako fundament nevyhnutnej hodnoty, pretože roky rokúce trovila viacej, ako tvorila. A ak sme sa dopustili viacerých zrád možno na hodnotách, na ktorých sme vyrástli, tak táto je najškodlivejšia. A preto je veľmi dobré, aby sme si uvedomovali, že približovanie sociálnych štandardov k tým, na ktoré hľadíme z diaľky a s - možno - závisťou, je možné len ruka v ruke s príslušným zvyšovaním národného produktu na obyvateľa. Pretože po sociálnych štandardoch rovnako môže túžiť obyvateľ Čadu či Bangladéša. Ale pokiaľ sa k nim nedopracuje tvorbou statkov, je ich prísľub čistou fikciou. Alebo, ako sa to dialo a deje ešte, žiaľbohu, v Európe, je to prejedaním budúcnosti detí a vnukov.
Takže nepochybne nikto z nás si nemôže želať iné, aby sme i v sociálnej oblasti robili kroky k zvyšovaniu štandardov, ale bolo by veľmi zlé, ak by sme sa vystierali viac, aká je dĺžka deky, ktorou sa prikrývame. Verím tomu, že Slovensko nebude patriť k týmto krajinám, a verím tomu, že naša politika i zahraničná politika bude viesť k oprávnenej obhajobe záujmov Slovenska a jedným z tých oprávnených záujmov je hľadieť, aby sme žili tak, ako pracujeme, a nie na dlh.
S radosťou môžem povedať, že keby sme vo všetkých oblastiach fungovali tak dobre ako v zahraničnej oblasti, bolo by to dobré. A verím, že tento štandard neznížime.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.9.2011 9:19 - 9:19 hod.

Peter Osuský
Hlásim sa ja.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 13.9.2011 9:17 - 9:19 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní Správy o siedmom roku členstva Slovenskej republiky v Európskej únii (tlač 435) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 441 z 18. júla 2011 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil výbor pre európske záležitosti.
Zahraničný výbor Národnej rady uznesením z 30. augusta 2011 č. 82 a Výbor Národnej rady pre európske záležitosti uznesením zo 7. septembra 2011 č. 138 odporúčajú Národnej rade zobrať na vedomie predmetnú správu.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie Správu o siedmom roku členstva Slovenskej republiky v Európskej únii.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní tejto správy (tlač 435a) bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti č. 139 zo 7. septembra 2011. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.
Toľko, prosím, pán predsedajúci, spoločná správa, prosím, aby ste otvorili rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.9.2011 14:14 - 14:16 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Kolegovi Petrákovi hovorím len tú drobnú jazykovú pripomienku: Partia nerešila, nametila... Dobre, my nie sme presne celkom z tých, ktorí potrebujú "razrešenie", ale uvidíte, ako sa rozhodneme.
Pokiaľ ide o tie ďalšie výčitky, ja som aj v socializme liečil ľudí a učil študentov piateho ročníka obor dermatovenerológiu. Ako ten, ktorý mal na starosti jeden krúžok, väčšinou dievčenský, som s nimi chodieval na rôzne miesta, napríklad na Bradlo a hovoril som im o bielych miestach v našej histórii. A ku cti tým študákom treba povedať, že ma nedali zavrieť, neudali ma a chovali sa celkom solídne. Takže môj pocit z toho, čo som prežil, je ten, že sa to nesmie opakovať a že som v rámci toho nikoho nepráskal, nikoho neudával a nič si nevybojoval na nejakých svinstvách.
A pokiaľ ide o to, o ten pocit priaznivcov, viete, pán kolega Šuca, ono je to s tými priaznivcami tak, ja som dostal od Slovákov a iných občanov tejto krajiny, ktorí hlasovali v parlamentných voľbách, istý počet hlasov, ktorí ma tu chcú mať osobne. Bolo to najmenej z mojich troch kolegov, preto som "posledný" z nich a poskočil som o tých 30 miest. Napriek tomu, že vy ste veľká strana, dostali ste sotva tretinu tých hlasov, ktoré si priamo želajú Šucu v parlamente. A to by som raz a navždy odkázal všetkým, ktorí na to narážajú, lebo veľká väčšina z tých, ktorí s tým vystupujú, nemajú toľko hlasov ľudí, ktorí si ich tu želajú, ako ja, nehovoriac o mojich kolegov, ktorí majú viac. Takže vy, keby ste nemali svojho predsedu, tak mnohí z vás by neboli nikde.
Skryt prepis