Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

8.2.2012 o 10:07 hod.

MUDr. CSc.

Peter Osuský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 8.2.2012 10:35 - 10:39 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená snemovňa, keď mi prichodí vyjadriť sa k tomu, čo sa tu v priebehu pár posledných desiatok minút odohralo, musím povedať, že zo strany kolegov z opozície to bol kontinuálny pokus akýmsi spôsobom buď znevážiť prácu navrhovateľov, alebo to, že neobchádzali jeden po druhom všetkých poslancov s otázkou, či náhodou nechystáte návrh zákona o 28. októbri. Apropo, pán kolega Senko, nespomínam si, že by ste kedykoľvek vy za tých 1,5 roka za mnou prišli s niečím, čo ste navrhovali, spýtať sa, či nejdeme do konkurencie, alebo či chcete získať podporu naprieč spektrom bez ohľadu na stranícku príslušnosť. Dovolím si vás teraz takto citovať, je to spôsobené tým, že ste nič nenavrhli, alebo preto, že ste proste neprišli a neurobili to, čo mne teraz vytýkate? Tak to len na margo tohto bodu.
Pokiaľ ide o tú ostatnú diskusiu o dátume a o účasti Slovákov v Prahe. No bol tam jeden z významných slovenských politikov, Vavro Šrobár, prvý krajinský prezident, ale minister s plnou mocou pre Slovensko, aby som to povedal vtedajšou funkciou. Ale nič to nemení na tom, či keby tam bol ešte aj Hodža, ktorý bol skutočne relevantným slovenským politikom. Nič to nemení na tom, že to ťažisko toho, že sme vznikli neležalo ani v martinských uliciach, ani v Liptovskom Mikuláši v železiarstve môjho pradeda, ale ani v Skalici, ani v Prahe u "mužov října", to všetko a povedzme ťažiskovo ležalo v práci tých, ktorí boli v zahraničí, ktorí z pochopiteľných príčin tam nemohli byť. Tí, ktorí tú republiku reálne vybojúvali, boli hrdinovia - legionári, boli politici, na ktorých boli doma uvalené tresty smrti pre velezradu. Boli to tí, ktorí obchádzali salóny, ktorí obchádzali, diplomatické misie a hovorili, tí jedni o útlaku, ktorý zažívame stáročia, tí iní dokonca museli hovoriť o malom národe, ktorý žije pod Tatrami a ktorý nikdy nemal nezávislú existenciu, ale chce ju mať. Chce byť slobodný. Na tých stál a padal 28. október a je úbohým sofistikovaním, ak budem hovoriť o tom, že Masaryk a Štefánik tam neboli. No neboli tam. A čo? Domnievam sa, že všetko toto, tak ako "výtky", že sme sa nedohodli, je len proste pokus znevážiť tých, ktorí sú už ďaleko v minulosti, ktorí sú v hroboch, ktorí sú možno vo vojnových hroboch na Sibíri a vo Francii a v Taliansku. Tí, ktorí niečo urobili, aby sme my tu dnes mohli mať republiku a ústavu, ku ktorej sa tak radi vraciate. Tých znevažujeme tým, že tento návrh zrušíme. Tých, ktorí sa nemôžu brániť, ale ktorí nás bránili. Ktorí bránili našu budúcnosť. To nech si pri hlasovaní každý zváži.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.2.2012 10:27 - 10:29 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Pán kolega, mrzí ma, že tento sviatok, tento návrh, túto udalosť a tých, čo za ňou stáli, znevažujete úvahami o zlepencoch, nedohodách, individualistoch a všetkom podobnom. Viete, najlepšie poslanca poznáš podľa toho, nie aké reči vedie, ale ako hlasuje. Za čo hlasuje, čo podporuje, čo topí, čo si váži, čo zhadzuje zo stola. Ja vám svojim hlasovaním o týchto návrhoch dokážem, že vonkoncom nežiarlim na kolegu Kaníka, Štefanca a Harmana, a budem hlasovať za ich návrh, ak niet väčšieho dôkazu toho, že mi nezáleží na osobnej sláve, tak nech je hlasovanie za tzv. konkurenčný návrh dôkazom toho, že nie som žiarlivá subreta z treťotriednej operety a bude veľmi dobré, pán poslanec, ak si vyberiete jeden z tých dvoch návrhov a podporíte ho. Podporíte ho a ukážete, že dokážete podporiť niečo, čo sa vám nezdá vraj zlé, ale kde sa vraj len ukazuje naša revnivosť a individualizmus. Vyberte si ktorýkoľvek a podporte ho. Ja vám verejne poďakujem a znova hovorím, ukážeme tak, že nežiarlime jeden na druhého, ale nám ide o vec a vec je uctenie si odkazu a pamiatky tých, ktorí to chceli pre nás lepšie a pre to aj niečo urobili, a pripusťme, že to v ťažších a horších podmienkach hrozby žalárov a šibeníc a guliek ako dezertérom z rakúsko-uhorskej armády v porovnaní s pekným, teplým posedením v Národnej rade, keď sa prijímala ústava. Neznevažujem ju, ale tí ľudia si úctu zaslúžia.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.2.2012 10:21 - 10:23 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Tú debatu o tridsiatom som tu zažil, keď kolega z SDĽ-ky predkladal návrh na 28. október. Vďaka mu za to, vtedy nebola väčšia vôla, aby prešiel nami uvažovaný návrh o štátnom sviatku. A samozrejme, ten tridsiaty ste tam vniesli vy, páni kolegovia zo SMER-u, ten nebol tým, o čom sa tu hovorí. Takže nehovorte, že je rozpor. Ten ste tam nevniesli, ale ste ho zmienili. A pokiaľ ide o tie dátumy. Viete, človek je cenný v jeho, svojom diele. Človek je cenný v tom, čo vykonal a ak sa latinsky pekne hovorí "finis koronat opus", tak tragický osud generála Štefánika bol naplnený vznikom jeho dieťaťa - Česko-slovenskej republiky. A niet lepšieho dátumu, ktorým si pripomenieme statočný odboj Štefánika, Masaryka, Beneša, Štefana Osuského, Hlinku, všetkých tých, ktorí chceli niečo iné, ako to, čo bolo, ako to, že si uctíme deň ku ktorému svojim bojom smerovali. A nie dvadsať dátumov narodenia, ktoré si tiež máme pripomínať. Takže toľko na tému, čo je lepší dátum.
A úplne na koniec. Kolega Lazar tu zmienil: "Lebo vtedy začína školský rok." Ja som tu bol ten, ktorý oponoval svojmu koaličnému ministrovi vo veci vysvedčení, ktoré majú byť slávnostnou udalosťou. A prvý september má byť dňom, keď nie je voľno, ale keď deti dostanú novú tašku, dajú sa do parádneho a idú do školy. Takto v tejto krajine bolo desiatky a desiatky rokov a tým nikto neznevažuje pamätný deň, ktorým je vznik Ústavy Slovenskej republiky. Odhliadnuc od toho, že na rozdiel od tej americkej tá naša potrebovala o pár rokov deväťdesiatosem prijatých... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 8.2.2012 10:07 - 10:14 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, vážená snemovňa. Celkom pochopiteľne, keď sa jedná o veľmi blízke návrhy, tak odznie mnoho z toho, čo by človek povedal priamo k predrečníkom. Je teda iste nie namieste opakovať celú tú históriu. Ale musím povedať, že ak by sme začali s dátumovaním a s tým, kde bol Štefánik a kde bol Masaryk 28. októbra a kde bol Hodža a kde bol Hlinka, tak nedôjdeme nikam. Je veľmi cenné, že sa 30. októbra slovenskí národovci prihlásili k spoločnému štátu. Je zvlášť cenné, že sa bolo k čomu prihlásiť. Hovorím to s plnou úctou k ľuďom, ktorí sa zhromaždili v dvorane Tatra banky a podpísali Martinskú deklaráciu. Keď si pozrieme ten text, tak pod ním je podpísaný Ján Krivoš. To je môj prastarý otec. Prišiel z Liptovského Mikuláša do Martina ako slovenský vlastenec, ako sa vtedy vravelo - pansláv, podpísať to, že chceme byť spolu a že sa k tomu hlási. Prišiel tam Hlinka a povedal svoju pamätnú vetu o tisícročnom manželstve. Neskôr prišiel Hodža, v tom čase hádam najschopnejší skutočný slovenský politik a dodal deklarácii trošku upravenú tvár.
Ale je úbohým sofizmom, na základe dátumových debát a otázok úrovne - bol Štefánik, či ktokoľvek v Prahe - akýmsi spôsobom spochybňovať udalosť, ktorá sa stala. Chcel by som povedať, že ak sme hovorili viacerí z nás o míľnikoch na našej ceste, tak záležalo na našich predkoch a od istého momentu aj na nás, čo sme potom minúc tie míľniky, s tým, čo sme mali v rukách, urobili. Samozrejme, dajú sa napísať bachanty spisov o prvej česko-slovenskej republike. O tom, čo v nej mohlo byť inak a lepšie. Dajú sa napísať vedecké štúdie o tom, kde sa v Slovenskom národnom povstaní odohrali veci, ktoré ho nepochybne nectili. Dá sa nepochybne napísať hrubá kniha o tom, čo sa dialo po 17. novembri z našej demokratickej vôle. To ale nič nemení na tom, že tie míľniky tým potriesnené nie sú. Legionári, ktorí cedili krv za vznik Česko-slovenskej republiky, nie sú zodpovední za liehové aféry, za korupciu, ktorá i vtedy bola, za všetko možné, čo sa za 20 rokov v živote krajiny s 15 miliónmi obyvateľmi odohrá. Tí, ktorí sa vybrali do hôr bojovať za demokratický štát, a tí, ktorí ich podporovali pri všetkej chudobe a biede chlebom či slaninou a potom končili vo vápenke v Nemeckej, nie sú zodpovední za sfalšovanie dejín, ktoré sa odohralo v rámci neskoršieho prepisovania histórie Slovenského národného povstania. Tí tam nešli preto, aby z toho niečo mali. Tak ako tí legionári. A tým, že znevažujeme udalosť, znevažujeme ich, pretože z pozície generála po bitke hodnotíme to, čo sa stalo potom, a pripisujeme to legionárom, obetiam z vápenky v Nemeckej alebo študentom v Bratislave pred univerzitou, či pred úradmi a na Národní tříde. Lebo len to robíme, ak znevažujeme tie dátumy. Seba znevažujeme od toho posledného dátumu, ale nemáme znevažovať tých študentov.
To znamená, považujem tie míľniky, nie za míľniky toho, čo sme potom veľmi často, viackrát s plným našim kvázi demokratickým súhlasom absolvovali. Pretože tak ako po 17. novembri, tak aj po iných dátumoch musíme povedať, že sme vykročili preto, aby sme rozhodovali o svojich veciach. A ako sme o nich rozhodovali a k čomu to viedlo, nech hádže ani maličký tieň na tých, ktorí ten zápas vybojúvali a ktorých odkaz, keď tak chceme, sme možno kazili. Domnievam sa preto, že hovoriť napríklad v súvislosti s týmto zákonom o volebnej kampani - najlepšia odpoveď na to, či je to volebná kampaň, je to, keď všetci poslanci tohto parlamentu podobne ako pri zrušení priestupkovej imunity zahlasujú za tento zákon a urobia si volebnú kampaň. Ja nežiarlim na kolegu Harmana, Štefanca a Kaníka. Je mi úplne jedno, ktorý prejde. Nie je to moja volebná kampaň. Som za to, aby to bola volebná kampaň celej snemovne, pretože dejiny si nebudú pamätať prvého, druhého ani tretieho predkladateľa. Dejiny si budú pamätať, že táto snemovňa to prijala a tým to uznala. A ak toto nie je dostatočná motivácia na to, aby sme si uctili pamiatku tých, ktorí na Transsibírskej magistrále a v bitkách u Doss' Alto, Vouziéres, či Bachmači bojovali a cedili krv za to, aby sme mali slobodnú republiku, v prvej svetovej vojne. Ak toto nie je dôvod na to, aby sme stlačili tlačítko, tak nám dopomáhaj Pán Boh. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 8.2.2012 9:49 - 9:53 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená snemovňa. Dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona týkajúci sa 28. októbra ako štátneho sviatku Slovenskej republiky. Návrh, ktorý sme si vypočuli krátko pred mojím vystúpením, nie je vonkoncom dôkazom, že sa vládny zlepenec nedokáže na ničom dohodnúť, ako tu bolo hanlivo povedané, a nie je tiež vonkoncom dôvodom pre jeho uvedenie to, že je volebná kampaň. Tí, ktorí poznajú predkladateľov vedia, že toto nie je volebná kampaň, tak ako nie je volebnou kampaňou viacero návrhov, ktoré sme predložili mesiace a mesiace predtým, ako sa vôbec mohlo hovoriť, že sa blíži volebná kampaň. 28. október je príliš vážna a významná udalosť v našich dejinách, než aby sme ju odbavili floskulami o volebnej kampani.
Predkladatelia sa domnievajú, že štát a jeho obyvatelia majú vedieť, odkiaľ vyšli a kam smerujú a myslím si, že poznajúc túto cestu, mali by sa rozpomínať na míľniky, ktoré boli rozhodujúcimi na križovatkách ciest osudov štátu. A to, že sa slobodný a demokratický štát z hľadiska "tisícročného snaženia", aby som použil citát z preambuly ústavy, naplnil 28. októbra ´918, hádam niet pochybností. Nedá mi, než súhlasiť s kolegom Štefancom, ktorý vymenoval tie 4 rozhodujúce body na križovatke ciest, nás, ktorí žijeme v tejto republike. Križovatky ciest, okolo ktorých išli naši pradedovia, dedovia, naši rodičia a ktoré určili v zásade vždy v tom najlepšom z existujúcich možností to, kam máme smerovať my.
Dovolím si teda požiadať, bez akejkoľvek konkurenčnej žiarlivosti snemovňu o podporu tohto návrhu. Od samého počiatku sme nešli s našimi kolegami v konkurencii. Je smiešne hovoriť pri historicky významnej veci o zlepencoch, o súperení. Je to pod úroveň udalosti, o ktorej hovoríme a pod úroveň priania, ktoré týmto návrhom vyslovujeme. Budem veľmi rád, ak každý triezvo zváži hodnoty, ktoré sú spojené s dátumom, o ktorom hovoríme, o jeho kontexte v našich dejinách a verím, že tento návrh podporíte. Niet nijakých problémov, aby tieto návrhy vyzneli ako vôľa zástupcov občanov, ktorá dokladuje, že vieme, o čo sa v histórii môžme oprieť a na čo by sme mali nadväzovať. Ďakujem, pán predsedajúci, môžte otvoriť rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.2.2012 9:47 - 9:48 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
... predseda. Musím veľmi oceniť to, čo kolegyňa Žitňanská uviedla ako doplnenie existujúceho stavu. Samozrejme, diskusia o právnej čistote je oprávnená, ale v konečnom dôsledku sa jedná o vysoko záslužnú úpravu, a môžem povedať, že i z pozície bývalého zodpovedného, jedného z pracovníkov univerzity veľmi oceňujem to, čo bolo predložené, a nemyslím si, že by v konečnom dôsledku mala prevážiť, povedzme, nejaká taká pozícia právne puristická nad prospechom veci. A ak sa budeme držať toho, že nie hádam salus patriae, ale salus transparentnosti vysokého školstva a jeho korektnosti vo vzťahu k rôznym veciam vrátane mnohočíselných úväzkov a podobne, je toto krok správnym smerom, na ktorý normálni poctiví vysokoškolskí pracovníci oprávnene roky čakali.
Skryt prepis
 

Vstup predsedajúceho 1.2.2012 11:28 - 11:28 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou o pristúpení Chorvátskej republiky k Európskej únii a rozhodla, že Zmluva o pristúpení Chorvátskej republiky k Európskej únii je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 1.2.2012 10:49 - 10:53 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predseda. Rád by som povedal, že je to možno z pohľadu všetkého možného len jeden bod programu. Ale ako my sme mohli očakávať pred rokmi rozhodnutia parlamentov členských štátov Európskej únie, tak myslím si, že aj naši slovanskí bratia, ak to tak môžem povedať, v Chorvátsku čakajú v podobnej situácii na tieto rozhodnutia.
Ku cti našej politickej reprezentácie treba povedať, že sme boli dobrými tútormi tohto kandidáta a že naším hlasovaním sa zavŕši dobré dielo.
Chorvátsko okrem prvoplánových sloganov o tom, že tam máme naše more, je krajina, ak sa trochu niekto venuje histórii, tak to vie, neuveriteľne podobná našej krajine. Tým nemyslím Plitvické jazerá a krásu Dubrovníka, more nemáme. Ale osudy tejto krajiny sú, dá sa povedať, takmer cez kopirák osudmi Slovenska. Oslobodené zo žalára národov stalo sa súčasťou slovanskej Juhoslávie pôvodne ako kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov. Bolo podobne ako Slovensko trošku v pozícii junior partnera, toho menšieho pri väčšom Srbsku. Prežilo svoje temné roky spolupráce s fašizmom, ktoré poznačili hrôzy, aké už také zlé časy prinášajú. Zažilo potom komunistickú éru a zamrazenie problémov, ktoré existovali. A potom na rozdiel od nás nezažilo zamatový rozvod. Napriek tomuto všetkému a neľahkým peripetiám a napriek tomu, že nad cestou pri Dubrovníku visí už roky nedotknutý portrét človeka, ktorý sedí vo väznici v Haagu, generála Ante Gotovinu, je radostné, že sa dve tretiny Chorvátov vyslovili za inú alternatívu.
O mne isto nikto nepochybuje, že nie som nekritickým posudzovateľom Európskej únie. Ale i pre Chorvátsko je to reálna alternatíva. A myslím si podobne ako môj predrečník a pán minister zahraničných vecí, že by bolo primerané a pekné, aby sme sa zhostili tej úlohy tútora, ktorý má rád svojho zverenca a ktorý preňho má pochopenie, ako som hovoril, vyplývajúce i z dobrej a zlej histórie našich národov, aby tento tútor tento svoj boj za svojho chránenca dobojoval čestne. A i keď nie som priaznivec manifestačných hlasovaní, myslím si, že naše vyjadrenie súhlasu s pristúpením Chorvátska bude dobrým rozhodnutím, i keď sa stane alebo práve keď sa stane manifestačným. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 1.2.2012 10:41 - 10:45 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená snemovňa, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Belgickým kráľovstvom, Bulharskou republikou, Českou republikou, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Estónskou republikou, Írskom, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Lotyšskou republikou, Litovskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maďarskou republikou, Maltskou republikou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Poľskou republikou, Portugalskou republikou, Rumunskom, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou, Fínskou republikou, Švédskym kráľovstvom, Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska (členskými štátmi Európskej únie) a Chorvátskou republikou o pristúpení Chorvátskej republiky k Európskej únii vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 615 z 2. januára 2012 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu uznesenia nehlasoval, pretože nebol v tom čase podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov uznášaniaschopný.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti uznesením z 26. januára 2012 č. 193 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 19. januára 2012 č. 98 odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť so Zmluvou o pristúpení Chorvátskej republiky k Európskej únii súhlas a zároveň rozhodnúť, že Zmluva o pristúpení Chorvátskej republiky k Európskej únii je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť so Zmluvou o pristúpení Chorvátskej republiky k Európskej únii súhlas a zároveň rozhodnúť, že Zmluva o pristúpení Chorvátskej republiky k Európskej únii je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Belgickým kráľovstvom, Bulharskou republikou, Českou republikou, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Estónskou republikou, Írskom, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Lotyšskou republikou, Litovskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maďarskou republikou, Maltskou republikou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Poľskou republikou, Portugalskou republikou, Rumunskom, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou, Fínskou republikou, Švédskym kráľovstvom, Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska (členskými štátmi Európskej únie) a Chorvátskou republikou o pristúpení Chorvátskej republiky k Európskej únii bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti č. 194 z 26. januára 2012. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.
Toľko, prosím, pán predseda, zo spoločnej správy. Prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.2.2012 10:16 - 10:17 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem. Pokiaľ ide o tú poslednú myšlienku kolegu Mateja, chcem povedať jedno, nepochybne nie je našou úlohou posudzovať vkus a chute ľudí. Nepochybne je alkoholizmus na Slovensku podobne ako fajčenie celkom dokázateľne zrejme zdrojom väčších nákladov na zdravotnú starostlivosť o takto závislých. To ale platí aj pre cigarety a napriek tomu ich nevymykáme z niečoho štandardného. A ak teda iné alkoholy, tiché vína a podobné, nevymykáme z toho, tak je zvláštne hojiť zdravotníctvo a náklady s tým spojené na tom, že konzumenti ovocných vín sú zrejme z istej skupiny ľudí. Nepochybne nezachránime týchto ľudí zvýšením dane. Ale opäť, zamerať sa na to, kto to konzumuje, a povedať plošne, že je to zdraviu škodlivé, zrejme nie je ani zdravotnícky reálna pravda. Možnože mnohý destilát škodí viacej ako karloveské ríbezľové víno a mnohí z mojich priateľov, sám som nebol toho prívržencom, rozhodne netrpeli tým, že naň do Karlovej Vsi chodievali. Znova teda hovorím, je trošku neprimerané vybrať si jednu kapitolu, zamerať sa na konzumenta a potom sa pokúšať spasiť zdravotníctvo. To je otázka na oveľa širšiu diskusiu a na úvahy o tom, či prohibícia je v konečnom dôsledku zdravá. Iste i taký názor môže existovať.
Skryt prepis