... že veď program vlády nepotrebuje žiadne konkrétne riešenia, to je len taký nejaký vágny materiál, ktorý vytvára akúsi dispozíciu, a však my si potom uvidíme, čo urobíme a aké budú konkrétne riešenia.
Pýtam sa na to najmä preto, a dúfam, že ste nezmenili názor od prvého momentu, kedy túto otázku položil pán Robert Fico vo vzťahu k tzv. obyčajným ľuďom a k pánovi Matovičovi, a zaujíma ma to najmä preto, aby sme vedeli, aká je teda cena takéhoto politologického dobrodružstva, ktoré takisto nemá obdobu.
A dovoľte mi ešte na záver opäť takú, ani to nebude vtip, ale ja som možno veľmi konzervatívny z pohľadu tradícií našich civilizačných hodnôt, a keďže je tu časť, a hovorím naozaj zámerne časť ľudí, pre ktorých čosi, čo sa nazýva spoločenská konvencia, ktorá, mimochodom, má nejaký historický vývin a je fixovaná na rôzne hodnoty od najvyšších, ktorým sa hovorí záväzné normy správania v podobe právneho systému, potom formy, ktoré sú združené v čomsi, čomu sa hovorí etika alebo morálka, a potom tá celkom najnižšia úroveň, ktorej sa hovorí niekedy etiketa alebo zaužívané spôsoby, či naozaj pripustíme, aby takýto názor výrazne devastoval naše civilizačné prostredie a častokrát aj naše hodnotové zameranie. Ja nemám nič proti tomu, aby sme niekedy tie spoločenské konvencie búrali, aby z času na čas, samozrejme, progres spoločnosti pokračoval, ale zdá sa mi, že to, čo sa deje aj tu na pôde Národnej rady, je tak trošku civilizačným a spoločenským nihilizmom. A možno sa potom len spýtam tých, ktorí sú takými silnými zástancami takého spôsobu, kde bude tá miera? Možnože sa dozvieme, že aj na birmovku budú deti chodiť len tak v šortkách, trenkách, možnože sa dozvieme, že farbou smútku nebude čierna, ale si osvojíme ázijskú bielu. A možno nájdeme opäť všetci tí, ktorí sa zľakneme tohto tlaku, lebo si myslíme, och, bože môj, akí sme len nemoderní a pod akým tlakom sa to ocitáme, a prijmeme všetky tieto zmeny.
Takže na záver ešte ten bonmot a vyslovenie viery, že bude aj na Slovensku súčasťou politickej scény a politického systému štandardne program, reálny program, ktorý je postavený na hodnotách, ktoré jednotlivé politické subjekty zdieľajú, ale hlavne na praktických riešeniach, na základe prežitia ktorých - prežitia, nie pozerania internetu a televízie, ale prežitia - sa ľudia reálne v slobodných voľbách rozhodnú, či to riešenie je správne takéto alebo hentaké. Nuž a ja verím, že nezanikne ten večný rozpor medzi ľavicou a pravicou, ktorý raz tak trošku parafrázoval úsmevne jeden z filozofov, už si teraz nepamätám, odpusťte, čas beží, ale ktorý vždy napádal štandardné socialistické a sociálnodemokratické riešenia spôsobom: Netreba dávať hladnému každé ráno rybu, lebo on ju do večera zje a na druhý deň ráno zase mu musíš dať tú rybu. Je lepšie mu dať udicu, naučiť ho chytať ryby a potom nemáte problém. Ja rešpektujem, že aj takéto riešenia sú veľmi racionálne a pragmatické, ale všetci tí, ktorí zdieľate tento názor, že tá udica je lepší názor, berte na vedomie, že v každej normálne sociálne štruktúrovanej spoločnosti existujú skupiny ľudí, ktorým môžte kúpiť aj štyri udice a stále budú odkázaní na to, aby tú rybu ráno dostali. Niekto preto, že jednoducho je slabý a nie je schopný to zvládnuť, a druhý možno preto, aby tú udicu večer spálil, keď chytí rybu, založil oheň a na druhý deň si prišiel pýtať rybu.
Dámy a páni, chcem sa vám poďakovať za pozornosť, dúfam, že všetky návrhy, ktorými sme sa snažili konštruktívne doplniť programové vyhlásenie vlády, schválite. A za klub SMER-u - sociálnej demokracie chcem vyhlásiť, že vzhľadom na túto marketingovú nedôslednosť, nedôveryhodnosť a falošnosť tohto programu návrh programového vyhlásenia vlády nepodporíme.
Ďakujem. (Potlesk.)
