Ďakujem pekne, pán predseda.
Dámy a páni, zdalo by sa, že návrh, poslanecký návrh na novelu zákona o rokovacom poriadku je len ďalšia súčasť nekonečného príbehu voľby generálneho prokurátora a možno aj nie nekonečného, ale konečného s jasným politickým cieľom mať na poste generálneho prokurátora človeka manipulovateľného, politicky ovládateľného, povoľného, prepáčte za tento frivolný výraz, ale najmä človeka, ktorý bude kamienkom v...
Ďakujem pekne, pán predseda.
Dámy a páni, zdalo by sa, že návrh, poslanecký návrh na novelu zákona o rokovacom poriadku je len ďalšia súčasť nekonečného príbehu voľby generálneho prokurátora a možno aj nie nekonečného, ale konečného s jasným politickým cieľom mať na poste generálneho prokurátora človeka manipulovateľného, politicky ovládateľného, povoľného, prepáčte za tento frivolný výraz, ale najmä človeka, ktorý bude kamienkom v mozaike tendencie, ktorá sa rozvíja už sedem mesiacov od nástupu tejto vlády, a to je absolutizácia názoru koaličnej pravicovej väčšiny, likvidácia opozície a absolútne neomalená deštrukcia ústavného právneho systému Slovenskej republiky.
Možno by sa zdalo, že sú to príliš silné slová, a budem používať argumenty, ktorými sa pokúsim vás presvedčiť, že tomu naozaj tak je. Ale začnem najprv od konca.
Asi pred dvoma dňami, troma dňami som v poslaneckom salóne stretol predstaviteľa vládnej koalície, ktorý sa ma spýtal: Naozaj si myslíš, že je to ohrozenie demokracie? A ak by som ho nepoznal už dlhé roky, ak by som nevedel, že je tak trošku recesista, tak by som sa s ním pravdepodobne bol pustil do trošku dlhšej debaty. Ale napriek tomu, že - ako som povedal - ho poznám tak trošku ako recesistu a v jeho hlase a v jeho otázke bolo až príliš veľa rešpektu k obsahu, až príliš veľa akejsi nedôvery, nechcel som sa púšťať do tejto debaty v tomto priestore, lebo som vedel, že sa pokúsim o dialóg s vami, aj keď nepochybujem, že opäť bude sprevádzaný, tak ako to tu býva zvykom, všetkým možným, len nie vecnosťou a argumentmi, ale položil som si takú tú klasickú otázku Nietzscheho: O čej pravde to hovorí tento človek? Je to ak, ako to je?
Aj dnešný deň - a použijem niekoľko príkladov - mi dáva za pravdu, že to, čo sa deje, dámy a páni, v rámci slovenského parlamentarizmu a demokratického systému, je niečo neuveriteľné, a preto sa vrátim na začiatok a poviem, to nie je nekonečný príbeh. Ten príbeh je konečný a ten príbeh je sofistikovaný, riadený, s jediným cieľom - vytvoriť absolútny mocenský, politický a ekonomický priestor na presadenie jediného názoru, ale v ceste stojí niekoľko prekážok a s tými sa treba vysporiadať.
Ja použijem taký príklad, možnože sa vám to nebude páčiť, pretože - a teraz si dovolím byť trošku politický - stáročia je najväčšou dilemou demokracie a budovania politických systémov obrovská dilema, ako inštitucionálne zabezpečiť fungovanie dvoch tendencií, ktoré sú absolútne legitímne. Tá prvá tendencia je tendencia partikulárneho názoru - a zámerne sa pozerám teraz na svojich kolegov liberálov, tzv. liberálov, pretože použijem schému najvýznamnejšieho liberálneho filozofa John Rawlsa, ktorý presne hovorí o tom, čo je partikulárny záujem alebo názor, ktorý je legitímny, aj jeho formovanie. A tá druhá tendencia, a to je ten najväčší problém, je pravidlá alebo sú pravidlá, na základe ktorých systémy, politické demokratické systémy fungujú.
A váš najväčší problém, dámy a páni z koalície, je, že vy po stáročiach skúseností a obrovského zápasu o presadenie podstaty, ktorú definujú politológovia, filozofi a využívajú z hľadiska riadenia demokratických politických systémov všetci významní európski a svetoví politici, ste zrazu vrátili dejiny na začiatok a povýšili ste partikulárny alebo komprehenzívny názor za esenciu demokracie a povedali ste: pravidlá neznamenajú nič, v záujme vyšších princípov - ja neskôr odcitujem niektoré slová aj pána kolegu Poliačika - je možné všetko.
Možno by na tom nebolo nič zlé, ak by historická skúsenosť neprinášala dôkazy obrovského nebezpečia takýchto počinov. Viete, ja použijem len aj dnešný rokovací deň a je to len ďalšia súčasť toho nezmyslu, ktorý realizujete sedem mesiacov, a to je totálna deštrukcia parlamentarizmu, dehonestácia, osobné útoky, invektívy, urážky, absolútne nerešpektovanie akéhokoľvek iného názoru.
A ja sa teraz spýtam a použijem možno trošku za vlasy pritiahnutý príklad, ale, dúfam, zrozumiteľný, o čom hovorím, ak hovorím o partikulárnom názore a ak hovorím o pravidlách ako záväznej inštitucionálnej bázy fungovania politického systému.
Nuž, pán predseda parlamentu, aj dnes ste dokázali, keď ste vstupovali do rozpravy a presadzovali z miesta predsedajúceho parlamentu svoje názory, že jednoducho ste najlepší dôkaz toho, že ste nepochopili podstatu demokracie. Viete, bavili sme sa niekoľkokrát a hovoril som - a ja som tam sedel štyri roky a hryzol som si pery, pretože tiež som mal takéto nutkanie a pocit, že by som pravdepodobne mal reagovať a povedať niečo, možno aj zosmiešniť niekedy, máme to ako prirodzenú ľudskú vlastnosť, to zas sa nehrajme, ale snažil som sa tomu vyvarovať. A keď som vás prosil, pán predseda, ste predseda parlamentu, a keď riadite schôdzu a ktokoľvek, robia to aj vaši kolegovia podpredsedovia, ktorí nevstupujú takto do rokovania, tak ste mi povedali, však ja som len poslanec, veď ja mám tiež právo na názor. Nuž áno, a teraz sme pri tej podstate pravidiel.
Viete, máme od prírody schopnosť sa reprodukovať. Možno niekto myslí, že od Boha, ja si myslím, že od prírody, a klasickým prejavom je prejav sexuálneho pudu. Nuž kňazi na základe inštitucionalizácie prijali celibát ako pravidlo a nepochybujem, že sú to takisto ľudia a že tá reprodukčná schopnosť, či ju už majú od Boha, alebo ju majú od prírody, tam je. A všetci z nás možno aj pri nákupe v supermarkete, keď vidíte peknú babu, alebo naopak, máte prirodzený prejav toho, čo máme, ale jednoducho to nerobíme. Nerobia to kňazi v celibáte a nerobíte to ani v supermarkete.
Viete prečo? Bez ohľadu na váš partikulárny názor a možno aj vyšší skupinový názor, lebo existuje určitá suma hodnôt a správania, ktorým sa hovorí pravidlá.
A tak je to aj v demokracii, dámy a páni. A ak naozaj dovolíme, aby pravidlá, ktoré sa veľmi krehko formovali a formulovali ako suma skúseností a poznania na ceste k dokonalosti demokratických politických systémov, nebudú nič, ale partikulárny názor alebo názor skupiny ľudí, ktorý môže byť odôvodnený akokoľvek, bude tým argumentom, ktorý nám dá právo na akúkoľvek zmenu pravidiel, je to cesta do pekla. Nikam inam. A ja vám dám minimálne päť príkladov, dámy a páni z koalície, ako za sedem mesiacov devalvujete pravidlá demokratického politického systému.
Tá schéma, a opäť vám pripomeniem, prečo si myslím, že nie je vôbec nejakým nekonečným príbehom, ktorý vyplýva z vašej politickej neschopnosti komunikovať a formulovať, ale že je to sofistikovaný prístup, ktorý má jednoducho odstrániť všetky názorové, programové a hodnotové bariéry pri presadzovaní vašich partikulárnych názorov a tendencií. Tá schéma je, dámy a páni, sofistikovaná a má goebbelsovský charakter. Vždy je použitá rovnakým spôsobom. Nájde sa oblasť, naexponuje sa, pričom aj ja uznávam a som zástancom liberálneho názoru partikulárnej mienky, že naozaj v tých oblastiach, ale tak to bolo a vždy to bude, nie je všetko dokonalé, a tak začneme súdnictvom, potom sa vytvorí triedny nepriateľ, najlepšie v osobe, personifikácia je totižto veľmi vhodný nástroj hlavne pre médiá, ktoré zohrávajú v tejto hre nezastupiteľnú úlohu. A keď sa vytvorí personifikácia, začnú sa hľadať argumenty. A tá štruktúra argumentov a názorov je vždy identická. Najprv prídu občania, ktorí sa sťažujú, potom prídu predstavitelia občanov v podobe sektoru tretieho, takého, onakého. Potom sa zrazu objavia tzv. nezávislí analytici, ktorých vidíte od rána do večera na televíznych obrazovkách. A na to príde skupina tých spravodlivých, ktorí z hľadiska vyššieho princípu mravného povedia: Tak to už takto ďalej nejde, pretože to je hrôza a my s tým musíme niečo robiť. Čo tam po pravidlách. (Potlesk.)
A takto je to v súdnictve. A teraz vás poprosím, aj keď budem používať osoby, nehovorím o osobách, snažím sa hovoriť o systéme. Generálna prokuratúra, to isté. Čuduj sa svete, použil to aj bývalý predseda ústavnoprávneho výboru včera vo svojom vystúpení a ja som štyri roky pracoval s pánom generálnym prokurátorom a boli tu správy o činnosti Generálnej prokuratúry, boli tu niektoré parciálne akty, ktoré súviseli so spoluprácou ústavných inštitúcií. Ani raz nikto z vás, ktorí tu sedíte dnes a ktorí ste prijali tú hru na zmenu pravidiel, ste nepovedali ani mäkké "f". Ani raz som nezaznamenal, že by pán generálny prokurátor bol osobou neschopnou, že by Generálna prokuratúra ako súčasť ústavného systému nefungovala a že by nebodaj boli náznaky manipulácie alebo zneužívania právomoci tohto človeka. Ale keďže bolo treba začať odstraňovať bariéry na ceste k ovládnutiu systému a moci, zrazu, presne, najprv sa vymysleli veci Malinová, hento, tamto, nedotiahli ste toto. Nato sa vytvoril obraz triedneho nepriateľa, osoby generálneho prokurátora. A nato sa hneď formuluje, samozrejme, pod tlakom občianskej a verejnej mienky, tak ako to býva, nezávislých odborníkov, tlak na to, že to treba vyriešiť. Ďalší príklad. Rozhlas, televízia Slovenska, tiež to tu odznelo. To isté. Ako cez kopírak. Možno, možno, dámy a páni, kolegovia z koalície, ste aj vy len súčasťou veľkej hry. Ale tá schéma a výstupy z nej v týchto jednotlivých oblastiach sa až príliš na seba podobajú. Aby som minimálne nevyslovil takéto podozrenie, poďme ďalej. Opäť veľmi citlivá vec.
Starostovia, primátori, isteže, nehoráznosť, zarábajú peniaze také, hentaké, nuž ale keď hovoríme o nezávislosti a o pravidlách, tak elementárnym pravidlom samosprávnosti je autonómia. Tak ako u Generálnej prokuratúry, tak ako u súdnictva. My môžme zmeniť pravidlá, máme na to legitímne právo, ale nie o nich bez nich.
Ja teraz vôbec nechcem spochybniť to, či ten návrh napríklad na vstup do úrovne odmeňovania primátorov, starostov je legitímny, alebo nie. Áno, ekonomické prostredie, finančné nástroje, všeobecná mienka alebo tlak na šetrenie. Ale ten spôsob, dámy a páni, poslaneckým návrhom bez toho, aby ste sa spýtali ZMOS-u? Šesť rokov som sa snažil o zmenu zákona o meste Košice vyslovene z pohľadu ekonomickej efektivity, snahy znížiť počet mestských častí, znížiť náklady na samotnú správu a narazil som ale na to, že som si uvedomil, že môj alebo partikulárny názor skupiny ľudí, ktorí sme sa na tom podieľali, je síce logický, je odôvodniteľný, ale pravidlá sú iné. A pravidlom je, že nemôžte vstupovať do kompetencií samosprávy bez ich súhlasu, že nemôžete vstupovať do kompetencií súdnictva bez ich súhlasu... (Potlesk.) ... že nemôžete vstupovať do kompetencií prokuratúry ako súčasti ústavného systému bez ich súhlasu. A podľa mňa by ste nemali vstupovať ani do kompetencií verejnoprávnych médií bez ich súhlasu, bez ohľadu na to,... (Potlesk.) ... aké vzletné ciele použijete.
Čo je veľmi zaujímavé ešte v tejto schéme - a teraz použijem taký príklad dejín a mohli by sme hľadať od antiky z hľadiska formovania demokracie veľmi veľa príkladov, ale ma to napadlo s tým Caligulovým koňom, možno to poznáte, keď ho zvolil za senátora. A viete čo, neuveríte, verejná mienka bola absolútne na jeho strane. Caligula pri nástupe k moci bol obľúbený ako, nechce sa mi to hľadať v citáciách, ako hovoria kronikári a archívy, bol nesmierne obľúbený. Nuž jednoducho, kôň bol senátor, to prostredie bolo žičlivé, verejná mienka bola žičlivá, všetko bolo, len sa trošku zmenili pravidlá. O následkoch nebudem hovoriť.
Nechcem to vulgarizovať, ale je to skutočne tak. Ak sa vydáme touto cestou, bude to cesta do pekla.
A ďalší príklad, ďalšia bariéra, s ktorou sa treba vysporiadať, nikto z nás si to neuvedomil, keď tuším predvčerom ste zaradili návrh uznesenia na vykonanie kontroly v teplárenských spoločnostiach a vo vodárňach.
Dámy a páni, ešte raz, sedel som tu štyri roky aj s predsedom NKÚ. Predsedu NKÚ, tak ako šéfa Generálnej prokuratúry, v rámci ústavného systému volí tajnou voľbou plénum Národnej rady. A tento orgán s výnimkou rozpočtového vzťahu s Národnou radou je definované ústavne ako absolútne nezávislý. Táto vláda? Uznesenie a budeš kontrolovať. V záujme koho? Ja nehovorím, ja len narážam na to, že systém fungovania Najvyššieho kontrolného úradu je jasne definovaný a špecifikovaný príslušnými právnymi normami.
Kto vám dáva právo? Kto vám dáva právo povedať šéfovi Najvyššieho kontrolného úradu, no pôjdeš tam a tam a, s prepáčením, nájdeš to, to a to. Veď tam sú periodické plány kontroly, máme na to schvaľovaný rozpočet, ktorý schvaľujeme rok dopredu. Čo sú to za spôsoby? Kto potrebuje zneužívať tieto nástroje a v záujme čoho? Vyšších cien? Treba ukázať, lebo sa neviete dohodnúť, že či teplárenská má byť sprivatizovaná, alebo nie, lebo raz nerobí zisk, potom robí malý zisk. Jednoducho, dámy a páni, je to cesta do pekla.
Dovoľte mi ešte, aby som sa trošku zastavil aj pri tom súdnictve, a tu sa nedá neodcitovať a reagujem aj na to, čo ste povedali, pán kolega, a teraz aby kolegyne, kolegovia vedeli, my sme sa bavili trošku aj predtým, takže neberte to, že to je, že vy ste tým terčom, ale používam to ako konfrontáciu, lebo vás považujem za človeka, ktorý sa aspoň snaží formulovať nejaké ideové alebo programové ciele vašej strany, aj keď si myslím, že vy ste všetko, len nie liberáli, a aspoň by si mali vaši kolegovia niečo o tom prečítať, čo to je liberalizmus. Lebo si to mýlite s voľnomyšlienkarstvom a z toho presne je tá cesta nabok, kedy nechápete, čo je... (Potlesk.) ... čo je, lebo normálne by ste nemohli, pán Poliačik a kolegyne, kolegovia, tolerovať, že príde minister za KDH a zakáže interrupciu, aj keď zákon hovorí veľmi jasne a prijala ho Národná rada. Vy jednoducho proste vajatáte krížom-krážom.
Ale ešte k tomu. Vy ste povedali, viete čo, a to je podľa mňa hlboké nedorozumenie, pred chvíľočkou. A zase to dokazuje, ako nie ste schopní pochopiť, aký je rozdiel medzi pravidlami, ktoré sú formulované v podobe právnych predpisov s inštitucionálnym postupom, ako sa k nim dospeje, a medzi názorom. Viete, čo ste povedali, pán Poliačik? Že primárny je vzťah občana a voleného. Ale jasné, veď to nikto nespochybňuje. Ale to je hlboké nedorozumenie, že toto je fundament alebo odôvodnenie toho, že vy môžete svoju hodnotovú orientáciu, svoju názorovú orientáciu povyšovať nad pravidlá.
A viete, ako to funguje a prečo v demokratických systémoch existuje okrem zastupiteľskej demokracie aj priama? Pretože jedno z riešení tých dilem, o ktorých dneska hovoríme, bolo to, že fajn, všade tam, kde je zastupiteľská demokracia, ktorá so sebou presne nesie tieto riziká, že ja vám dám ako občan, v tom tzv. podľa vás primárneho vzťahu, dôveru, no ale vy sa sem posadíte a budete robiť úplne niečo iné, a aj to robíte. Veď ste oklamali tých svojich voličov, nič ste za sedem mesiacov z toho, čo ste im nasľubovali, homosexuáli, drogy, neviem čo, nič ste... (Potlesk.)
Ale dneska vy prídete a poviete, že najdôležitejším fundamentom nie je parlamentarizmus a vzťah práva, ale vzťah občan a volený, zástupca a volič, a ja teda mám právo na to zmeniť počas hry pravidlá a voliť nie tajne, ale verejne, ja mám právo zmeniť pravidlá takto, ja mám - no, viete čo? Ja som presvedčený, že keby sme mali tú možnosť priamej, nie zastupiteľskej demokracie, spýtať sa dnes možno vašich voličov, aj vašich konkrétne, ktorých boli desaťtisíce, nepamätám sa, ospravedlňujem sa, koľko to bolo hlasov, tak by ste boli prekvapení. A veď to čítate aj na tých blogoch, ja to tiež sem-tam čítam.
Ja to nevyčítam, ja len hovorím ešte raz, preboha, uvedomte si, kde je tá krehkosť prechodu na povýšenie názoru, to je jedno, čím ho odôvodníte, nad pravidlá hry. A nájdeme historicky neuveriteľné množstvo paralel. Ja to nechcem devastovať ako, viete, tie debaty čo niekedy, alebo tie názory, ktoré tu prezentujete a vraciate sa stále do tej minulosti a je to vulgárne, je to smiešne, pretože dalo by sa o tom všeličo povedať.
Ale jednoducho historicky existujú paralely, že práve spôsoby myslenia a koncipovanie a ovplyvňovanie a manipulovanie verejnej mienky spôsobom, ktorým to robíte vy dnes, viedli k totalite, k nástupu radikalizmu a k obrovským stratám na ľudských životoch.
Ja teraz, aby som nevyzeral úplne naivne, samozrejme, to nechcem preexponovať, používam to ako argument preto, a tým skončím, že jednoducho tá krehkosť systému a nepochopenie rozdielu medzi názorom a medzi pravidlami a rešpektovaním ústavy, rešpektovaním práva je naozaj veľmi, veľmi citlivá záležitosť. A pokiaľ to nebudete rešpektovať, tak sa dostaneme na veľmi, veľmi krehký ľad.
Pán navrhovateľ sa postavil a takisto zaútočil na kolegyne a kolegov z opozície: Už prestaňte tu tárať a vráťte sa k veci, lebo čo to tu rozprávate? Nuž, tiež to je taký typický príklad toho, kedy si niekto mýli názor a pravidlá. Pravidlá parlamentarizmu sú a ja ich ctím a budem ich stále vštepovať, aj keď prednášam deťom, že jednoducho v parlamente rozprávajme, tu veďme ten svoj hodnotový konflikt, tu hovorme o našich záujmoch bez ohľadu na to, či si myslíme, že sú legitímne alebo nelegitímne, len nechoďte na ulicu. Ale vy robíte všetko pre to, dámy a páni, aby ste ten systém dostali do podoby, kedy možno práve tou vulgárnosťou a dehonestáciou dostanete hodnotový programový konflikt na ulicu.
A teraz chcem povedať, čo je dôvodom tohto sofistikovaného a logického prístupu k likvidácii opozície. Nuž, dámy a páni, či sa vám to páči, alebo nie, stredopravý priestor na Slovensku nie je schopný vytvoriť legitímnu programovú a hodnotovú bázu reprezentovanú štandardným politickým subjektom, tak ako je to vo vyspelých európskych demokratických politických systémoch, lebo jednoducho je vás príliš veľa kohútov na tom smetisku. A ak náhodou neviete nájsť zhodu - a týchto sedem mesiacov to dokazuje -, utiekate sa len k tomu, aby ste nie našli toho kohúta a zadefinovali si to smetisko, ale to smetisko neustále rozširujete a zväčšujete. Čo by bol váš problém dovtedy,... (Potlesk.) ... pokiaľ by ste s tým neotravovali - a teraz budem demokrat - minimálne 40 % ľudí na Slovensku. To je tiež zásadný rozdiel. Kolega sa tam pousmial, no neuveríte, je to tak v demokracii. Viete, máte vy, ale 40 % ľudí, vy ich neberiete na vedomie. Hovoríme o zastupiteľskej demokracii, pán Poliačik povie, že vzťah voliť, on to dokonca označí ako za fundament, ale keď my hovoríme o našom vzťahu medzi nami poslancami a našimi státisíc voličmi, tak vtedy sa smejete: Ale však čo tam po nich, nie? Však koho to zaujíma? Komu to treba? (Potlesk.)
Dámy a páni, skúste urobiť napravo - a ja budem takto tlieskať - subjekt, ktorý bude programovo, hodnotovo homogénny, ktorý bude trvalou súčasťou slovenského demokratického politického systému, ktorý bude schopný jasne formulovať svoj program a ciele, cez ktorý získa mandát od voličov a bude ho realizovať, a potom pôjde Slovensko cestou prosperity. Dnes, keď sa budete neustále hádať, keď ja už ani neviem, koľko je tu vlastne politických subjektov dnes, prepáčte, ja to použijem, tá snaha o vytváranie nových a nových politických subjektov a vymýšľanie vecí, ktoré - niekedy rozum zastáva - sú cestou zase k tomu, že jednoducho nemôže Slovensko normálne fungovať. Elementárny predpoklad stability je stabilita politického systému. A stabilita politického systému stojí a padá na stabilite politických subjektov a na hodnotovej a programovej a personálnej vybavenosti politických subjektov. To som nevymyslel ja, to sa píše v múdrych knihách a fungujú takto všetky vyspelé európske demokratické krajiny. Skúste to aspoň.
Len nevnášajte na Slovensko chaos a nerozbíjajte systém, ktorý je neuveriteľne krehký a ktorý je neuveriteľne citlivý, a nepovyšujte partikulárne záujmy a názory nad pravidlá a nedeštruujte ústavný slovenský politický systém.
A aby ste si nemysleli, že opäť sa snažím opierať argumentačne o nejaké svoje len názory, tak vám odcitujem niekoľko veľmi zaujímavých citátov podľa mňa zaujímavých osobností. A bez toho, aby som vás chcel uraziť, začnem Edmundom Burkeom, čo je konzervatívny filozof, aby si dakto nemyslel, a ja mám rád aj toho Marxa, niekedy porozprávam. Takým, čo by ste chceli niečo o tom vedieť. Nie aby ste tu reagovali hlúposťami, ako tu reagujete. Lebo, viete, Marxa dnes číta celý svet, ekonomické teórie aj z hľadiska vývoja globálnych kríz. Môžte sa usmievať, koľko chcete, je to tak, dámy a páni.
Ale Edmund Burke, konzervatívny filozof, hovorí: "Demokracia sa ľahko môže stať vládou darebákov." (Potlesk.) To povedal Edmund Burke, nie ja.
Poďme ešte aj na väčšie autority, keď Ján Pavol hovorí: "Pluralistický a demokratický štát môže žiť a prosperovať iba na základe vzájomného rešpektovania práv a povinností väčšiny a menšiny."
No a na záver, ak náhodou tí, ktorí vedia, o čom tento citát Jána Pavla bol: "Dejiny učia, že demokracia bez hodnôt sa rýchlo premieňa na jasnú alebo kamuflovanú totalitu."
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
