Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy a páni, ja už som k tejto problematike návrhu zákona, novely zákona o rokovacom poriadku vystúpil aj v prvom čítaní a snažil som sa uchopiť niektoré politické rozmery a podstaty, ktoré nakoniec rezonujú aj pri rozprave v druhom čítaní, ale predsa len mi dovoľte zaujať niekoľko stanovísk a venovať sa tak trochu procedúre, pretože tú považujem tiež za veľmi dôležitú.
Nedá mi však, aby som tiež nepoužil niekoľko zrozumiteľných príkladov. Tak ako je Picassova Guernica zhmotnením zla, násilia, smrti, strachu a depresie, pretože je to abstrakcia obludnej podstaty doby, kedy vznikala, tak aj tento váš zákon, ak ho prijmete, bude tou abstrakciou a zhmotnením vašich obludných predstáv o výkone moci, o zneužívaní mechanizmov moci a o devastácii Národnej rady a parlamentarizmu.
Viete, ľudský mozog má našťastie od prírody tú danosť, že vie abstrahovať, obzvlášť v 21. storočí, keď žijeme vek neuveriteľného nárastu informácií, je asi veľmi dôležité pre každého z nás, a pre politikov obzvlášť, mať schopnosť abstrahovať a vystihnúť podstatu, čo, žiaľ, sa niekedy stáva, že nie vždy sa z tejto podstaty stanú symboly. Ale som presvedčený a zopakujem to ešte raz, že ak prijmete tento zákon a ak dovolíte takýmto obludným spôsobom deformovať právny systém Slovenskej republiky, navždy, ešte raz to zopakujem, navždy zostanete tým symbolom zla, deformácie, antidemokracie a neschopnosti načúvať a abstrahovať tým prirodzeným humánnym spôsobom.
Ale poďme k tej podstate, viete, tá procedúra je v legislatíve tiež formou abstrakcie. Všetky procedúry v legislatívnom poriadku, nakoniec aj v rokovaní Národnej rady sú len abstrakciou legislatívnej podstaty, podstaty vzťahov, hodnôt a, samozrejme, aj sankcií. A ak niekto nie je schopný pochopiť tento význam, nie je schopný ani formulovať štandardné návrhy zákonov. A toto je ten prípad.
A ja sa vrátim trošku do minulosti, pretože som sedel na poste predsedu Národnej rady štyri roky a zažil som rôzne situácie, ale viem, že bez ohľadu na to, akým spôsobom ste aj vy, a musím povedať, normálne, je to súčasť politického zápasu, sa snažili uchopiť problematiku a využiť ju vo svoj politický prospech, veď v konečnom dôsledku bojujeme o hlasy voličov, nikdy som, dámy a páni, nedovolil ako predseda Národnej rady niečo také alebo čoho ste schopní vy. A to sme disponovali pohodlnou väčšinou 85 hlasov.
A viete, prečo som to robil? Pretože nikdy za obdobie moderných dejín Slovenskej republiky po 1989 sa táto Národná rada neznížila k tomu, aby základnú abstrakciu, aby základný mechanizmus, aby základnú normu svojho fungovania, ktorá je tou esenciou, tým výcucom obsahu a foriem, prijímala bez toho, aby došlo k dohode naprieč politickým spektrom. A je jedno, či išlo o zásadnú novelu zákona o rokovacom poriadku a sedia tu ľudia, ktorí už takisto sú tu viac volebných období, alebo išlo o parciálne veci, ktoré niekedy boli skutočne veľmi populárne, alebo použijem výraz populistické, imunita, priestupková imunita, vždy jednoducho táto Národná rada bola schopná v tak vážnej veci, ako je abstrakcia fungovania, inštitucionálna abstrakcia fungovania tohto parlamentu, nájsť spoločnú reč a všetky politické kluby naprieč Národnou radou prijímali zásadné zmeny v elementárnom zákone fungovania, ktorým je zákon o rokovacom poriadku.
Ešte raz, 85 hlasov sme mali v predchádzajúcom období a to pokušenie bolo veľké. Aj tie návrhy, ktoré prichádzali na mňa ako na predsedu parlamentu, boli rôzne. Mali niekedy, priznám sa, veľmi podobný charakter. Obmedziť niektorého poslanca, bolo to veľmi lákavé a populárne, hlavne, viete, keď ste v tom mentálnom tlaku korektného politického zápasu, kedy bežia argumenty, povedia, no však ja ti to vrátim, počkaj, mám na to tento nástroj, mám na to ten rokovák a od zobratia kancelárie, platu asistenta, cez rôzne iné možnosti, obmedzenie dĺžky vystúpenia, rôzne iné procedúry, ktoré môžte vymýšľať od rána do večera a ktoré, ak máte tú väčšinu, môžte implementovať hocikedy, lebo to urobíte. Nikdy sme to, dámy a páni, neurobili. Ešte raz, nikdy sme to neurobili. Pretože sme si uvedomovali, že je to tanec na veľmi krehkom ľade.
Dnes sme po prvýkrát za 20 rokov alebo viac ako 20 rokov fungovania po roku 1989 svedkami neuveriteľného lámania a zneužívania moci. A to sa bavíme o veľmi krehkej väčšine veľmi krehkého zlepenca, ktorý dennodenne preukazuje a aj počas rokovania dnes sme mali niekoľko príkladov toho, že nie obsahovo, ale ani len formálne a organizačne nie je schopný zvládnuť fungovanie tak závažnej inštitúcie, ako je parlament Slovenskej republiky. Ani formálne. Veď dnes pomaly nikto nevieme, čo bude, aký bude program, kde bude program, kde a kto vám dáva právo na to, aby ste vstupovali do základných fundamentov fungovania demokratických parlamentných systémov len preto, lebo chcete absolútne uchopiť moc.
Keď som nastupoval pred štyrmi rokmi a už je to viac, tu, z tohto miesta, som prednášal prejav, kde som všetkým predstavil ambíciu, keďže som si bol vedomý, že ten politický život aj z hľadiska procedúry ako abstrakcie fungovania právneho systému a fungovania Národnej rady vyžaduje niektoré zmeny, predstavil som projekt komisie pre ústavu, komisie pre rokovací poriadok v záujem toho, aby, ak sme schopní prijať zmeny, ktoré budú musieť prevziať naši nasledovníci, aby to boli zmeny korektné, aby to boli zmeny na základe dohody, aby to boli zmeny na základe dlhodobej diskusie a aby to boli abstrakcie, ktoré jednoducho budú zohľadňovať všeobecný charakter fungovania Národnej rady. Samozrejme, štyri roky som sa nedočkal odozvy a napriek tomu, ešte raz to zopakujem, že sme disponovali veľmi výraznou väčšinou 85 hlasov, ani raz, napriek tomu, že nebolo grémium, kde by som sa nebol pokúsil hovoriť o navrhnutých zmenách, keďže som nenašiel odozvu u opozície, som si nedovolil navrhnúť ani len jednoduchú zmenu či už v procedúrach rokovania a nieto ešte v tak zásadných veciach, ktoré sú viazané dokonca ústavou a ktorých zmena tak krehkou neústavnou väčšinou je porušením ústavy a elementárnych pravidiel demokratického fungovania parlamentarizmu.
Tak sa pýtam, dámy a páni, o čo tu ide, čí záujem sledujeme a o čo komu v takýchto návrhoch ide? Som presvedčený, že procedúra fungovania Národnej rady, a chcem sa striktne držať tej procedúry, totižto naráža v dnešnom zložení parlamentu a v dnešnom zložení politického spektra vládnej koalície na elementárny nedostatok pochopenia bazálnych, bazálnych, fundamentálnych podstát fungovania demokratického parlamentu. A návrh tohto zákona je dôkaz toho, že veľa z vás, a hovorím veľa preto, lebo som presvedčený, tak ako to povedali či Marek Maďarič, alebo predseda Robert Fico, tie politické špičky veľmi dobre vedia, o čo im ide, to je manipulácia. Ale veľa z vás ani netuší, aký je rozdiel medzi reprezentatívnosťou a aký je problém medzi exekutívou. Aký je problém z hľadiska parlamentu, a to je tá najväčšia dilema, ktorú riešia parlamenty demokratické naozaj desaťročia, a to ako zabezpečiť rovnováhu medzi elementárnou podstatou fungovania moci, ktorou je parlamentná väčšina a jej dôvera pre výkon programu a výkon moci, a medzi reprezentatívnosťou ako základom fungovania demokratických systémov, kedy každý občan, ktorý sem pošle kohokoľvek za podmienok stanovených ústavou a zákonom, má právo, aby jeho názor bol reprezentovaný, aby mal možnosť podieľať sa, ak nie na výkone moci, pretože všetci sú na štartovacej čiare, tak aspoň na kontrole.
A toto nepochopenie tohto elementárneho princípu vás dovádza potom do situácie, v ktorej sme aj dnes, že niekto môže prísť vôbec s takým obludným návrhom,ako je zmena voľby generálneho prokurátora z tajnej, stanovenej ústavou a rokovacím poriadkom, na voľbu verejnú.
Možno sa vám to zdá smiešne a nepodstatné, ale tá vlajka symbolizuje čosi, o čom hovorili aj moji predrečníci. Lebo tu naozaj ide o Slovensko. My tu budee dva roky, tri roky, niektorí možno ďalšie, ale, dámy a páni, tak ide o moje deti, o moje vnúčatá, ako ide o vaše. Keď som v prvom čítaní hovoril a položil tu rečnícku otázku, či je ohrozená demokracia,alebo nie, snažil som sa vyhnúť striktnej odpovedi najmä preto, že som mal pocit, že nie celkom sa chápeme v tej samotnej podstate, o ktorej hovoríme. Dnes, ak mi túto otázku kladiete, tak pred všetkými z vás odpovedám áno. A tento symbol roztiahnutý na laviciach opozície je ten najlepší, korektný, slušný dôkaz nášho pocitu.
A odpoviem aj kolegovi poslancovi, ktorý tu nie je, ktorý sa ma tak trošku ironicky v poslaneckom salóne na to spýtal, že áno a nie preto, že všetci cítime ten neuveriteľný tlak a že tá mozaika a tie schémy sa opakujú, už som o tom hovoril, všetko to beží tak, ako to má bežať, ale preto, že zakladáme nebezpečný precedens do budúcnosti. A tých precedensov historicky bolo strašne veľa.
Viete, nedá mi, aby som sa nevrátil k tej podstate, už som to spomenul a budem sa opakovať a budem sa tisíckrát opakovať aj preto, že neustále vnímam, že odchádzame od práva, že odchádzame od ústavy, že odchádzame od štandardov a hľadáme alternatívu. A tou alternatívou je čosi veľmi nebezpečné.
A teraz, aby ste ma nechytali za slovo, pretože samotný pojem nie je nebezpečný. A to je morálka. Všade tam, kde nie sme schopní argumentovať podstatu právnej zmeny, dnes hovoríme o morálke, o vyšších princípoch. A ja budem donekonečna používať ten príklad starého českého filmu Vyšší princí, kedy ten pán Smolík, hovorím o českom hercovi, vraví pred tou triedou svojich študentov po om,ako zavraždili Heydricha, ako jeho najlepších študentov, ktorých on od rána do večera viedol k úcte k právu, úcte k demokracii, úcte k humanizmu ľudskej podstaty, hovorí: "Z hlediska vyššího principu mravního vražda na tyranu není zločinem."
A toto dnes počúvam každý deň. Použijem si príklad, začala debata o majetkových priznaniach. Nuž,fajn, dámy a páni, lebo opäť je to iniciatíva našich kolegov zo Slobody a Solidarity, ako veď otvorme to, ale ostaňme v rovine práva. Dobre, o čom sa to bavíme? Majetok, ale zmeňme zákon, nealternujme morálkou, pocitmi a emóciami právny systém. Pretože dnes sú to možno ušľachtilé emócie, sú to emócie, ktoré reflektujú podstatu, ale ktovie, čo bude o rok, čo bude o dva,a práve preto ten systém abstrahoval a vytváral symboly, procedúry, mechanizmy a právny poriadok, ktorý striktne má formulovať pravidlá hry. Hovoril som o tom.
Viete, teraz mi odpustite, že použijem taký možno pre ľudí viery nie celkom vhodný príklad, ale neustále tu donekonečna, nakoniec kolega z Obyčajných ľudí to použil teraz ako reakciu, tu počúvame, že a čo je na tom, že ideme verejne voliť, veď nech ten volič vie, koho ja volím. Čo? Nuž dnes sme debatovali a tá debata bola niekde inde trošku, bohužiaľ, o ochrane kresťanov a pán podpredseda Národnej rady Pavol Hrušovský dal návrh na to vyhlásenie, ktoré s radosťou podporím a dúfam, že všetci ľudia dobrej vôle, pretože ochrana ľudských práv, slobôd, bez ohľadu na vieru by podľa mňa malo byť tým istým symbolom a tou istou abstrakciou ako čokoľvek iné.
Ale, viete, tak sa vás teraz spýtam, nuž a prečo to konkláve, tie stáročia takisto tí kardináli volia toho pápeža tajne a všetci tam čakajú na tom Svätopeterskom námestí, aký dym sa vyvalí z tej rúry, veď nakoniec ten kardinál a jeho milióny veriacich, či je to v Afrike, v Ázii, v Amerike, všetci tí katolíci, tí ľudia viery, ľudia Boha čakajú, koho zvolia za toho zástupcu Boha na zemi. Akoto, že za tie stáročia niekto nepríde a nepovie, že, panebože, veď tí moji veriaci tam chcú vedieť, koho som zvolil a ako je to možné, že sme to neurobili? (Silný potlesk.)
A tá odpoveď je veľmi jednoduchá. Hovorí sa tomu jednak zotrvačnosť ducha, čo nie je vôbec pejoratívny výraz, ale hlavne je to abstrakcia podstaty viery, podstaty slobody ducha, podstaty vierovyznania a presvedčenia toho, čo tvorí hodnoty samotnej viery aj katolicizmu. A nikto dnes nebude špekulovať a nikto napriek tomu, že možno v tom konkláve sa nájdu ľudia, ktorí povedia, vieš čo, ale tak tento a tento neprejde, lebo, ale keby sme to tak urobili, že vyjdeme na to Svätopeterské námestie a budeme tam mávať, kto koho zvolil, tak možno by sme presadili toho svojho, lebo ktovie, ako je to z hľadiska toho vplyvu.
Ja sa ospravedlňujem, skutočne všetkým ľuďom, nechcel som ani útočiť, ani dehonestovať, práve naopak, chcel som použiť, že jednoducho ľudstvo je výnimočné a vymanilo sa z tej animálnej a prírodnej ríše nielen tým, a teraz všetkým tým, ktorí ma považujú za marxistu, dám dôvod, aby sa prihlásili s faktickou poznámkou, že použili palicu ako nástroj práce a práca ako nástroj poľudštenia opice, to písali klasici, ale najmä tým, že pochopili, kde je abstrakcia, alebo boli schopní abstrahovať od všeobecných podstát a tieto podstaty definovať ako nemenné.
A dnes sme v situácii, kedy debatujeme z hľadiska procedúr o čomsi, čo by sme vôbec nemali. Lebo môžeme debatovať o tom, či môže pán Sulík zobrať Robovi Kaliňákovi slovo, môžeme debatovať o tom, či ho môže vyhodiť, keď na neho vykrikuje, môžeme debatovať o tom, ako som, a to sa ospravedlňujem kolegyni, za tú reakciu, ale prišlo mi to také celkom podstatné zato, že môžete reagovať ako spravodajkyňa, čo podľa mňa nemôžete, pretože vy máte podať spravodajskú informáciu. Môžeme debatovať o tom, že či pán Sulík zavrie bufet, alebo vyhodí vodičov, alebo či kúpi pre podpredsedov, ako sa to volá, Daewoo Tico a nebudú mať audinu, možnože by mohol zhasnúť na balkóne, pretože ja si myslím, že tie žiarovky tam svietia úplne zbytočne. Môžeme debatovať z hľadiska procedúr o, ja neviem, či novinári majú chodiť v ponožkách pod kotník, alebo majú mať ponožky nad kotník, alebo či môžu proste robiť to a to.
Ale nemôžeme, dámy a páni, nemôžeme, ak len trošku chápeme podstatu fungovania systému, debatovať o tak elementárnych veciach, ako hovoríme dnes - o zásadnej zmene spôsobu voľby. O spôsobe, ktorý je elementárnym zvýraznením, ktorý je abstrakciou a symbolom slobody prejavu, demokracie a občianskeho prístupu. A je jedno, či priameho, alebo zastupiteľského. (Potlesk.)
Viete, keď sa bavíme o niektorých súvislostiach, ja som skutočne zvedavý, kam je schopná táto vládna väčšina zájsť. Už som hovoril, že ak trošku budeme sledovať tú genézu a vývoj a začneme u súdov, u sudcoch, prísediacich, prokuratúre, verejnoprávnych médiách a tak ďalej, NKÚ, Úrad pre verejné obstarávanie, kde všade vidíte presne ten istý spôsob, už som o tom hovoril, hovoríme teraz o volebnom systéme, pretože je to taký veľmi závažný problém, je tam spústa technických problémov. Tak ako v rokováku je neuveriteľné množstvo technických problémov, ktoré všetci, ktorí tu sedíme dlhšie, sa zhodneme, že poďme si sadnúť a niektoré tie techniky, ktoré buď sú nezrozumiteľné z hľadiska formulácie zákona, alebo sú zbytočné, prežili sa, alebo jednoducho niečo, čo život priniesol, by sme tam mali dať, tak poďme sa o tom baviť, tak teraz sa budeme baviť o volebnom systéme. A ja vám garantujem, že nič mi nedáva a ani Slovensku, ktorého zástava tu je, nádej na to, že to bude objektívne, že to nebude účelové, že to nebude manipulované a že ten konečný výraz zmeny volebného systému nebude mať žiadny iný cieľ. Len, preboha, nedovoľte Ficovi a sociálnej demokracii, aby sa dostala k moci. Žiadny iný cieľ, dámy a páni, nemáte.
Pri akomkoľvek prístupe akéhokoľvek riešenia, čohokoľvek, akejkoľvek právnej normy, tak ako to povedali aj predo mnou predrečníci, krvavé oči, len, preboha, z hľadiska vyššieho princípu mravného, vášho princípu mravného, tie ostatné státisíce ľudí, dnes som sa dozvedel, že podpora SMER-u vo verejnosti je 45 %. Bavíme sa o miliónoch ľudí, čert tam po nich, koho to zaujíma, ich názor. My to uchopme tak, aby sa nikdy, nikdy myšlienky sociálnej demokracie už nemohli vrátiť do slovenského politického systému a nech tí ľudia platia, nech sú radi, že majú robotu a ožobračujme ich od rána do večera. Toto je jediný váš cieľ, toto je jediné východisko akýchkoľvek riešení, ktoré robíte. (Potlesk.)
A už keď som pri tom volebnom systéme, viete, škoda, že tu nesedia predstavitelia OKS, nehovorím zámerne o Obyčajných ľuďoch, pretože tí nie sú politickou stranou, ale, viete, to je taký typický príklad a som veľmi zvedavý, ako sa to vyrieši. A opäť sme pri tom základnom konflikte reprezentatívnosti a exekutívnosti. Vládna väčšina, nevyhnutná väčšina v parlamente, ale reprezentatívnosť ako elementárny predpoklad zastúpenia názorov všetkých ľudí, ktorí sa podieľajú na demokratickom systéme. A teraz, aby to bolo korektné, je to v súlade s ústavou, je to v súlade so zákonom, hovorím o tom preto, lebo som presvedčený, že aj tu dôjde k ďalšej manipulácii a k ďalším deformitám a ďalšiemu zneužívaniu vládnej väčšiny na to, aby sa jednoducho táto moc využila.
Prosím vás, tu dnes sedia ľudia, ktorí vystupujú legitímne ako politický subjekt. Tento politický subjekt si uplatňuje nároky v rámci zlepenca vládnej väčšiny, ale tí ľudia dostali pár tisíc hlasov a vonku za bránami parlamentu sedia ľudia z politických strán, do ktorých dostali stotisíc hlasov, ale neprekročili hranicu 5 %. A o čom sa tu bavíme? Ja nemám nič proti tomu, že tu sedia páni z OKS, do momentu, pokiaľ sa podieľajú na reprezentatívnosti. Pretože vtedy, splniac podmienky ústavy a zákona, zaujali miesto a reprezentujú svojich, ja neviem, 10, 12, 15, neviem koľko tisíc hlasov, ktoré dostali. Ale, dámy a páni, nie, že oni dnes budú rozhodovať a budú chodiť pani Radičovej a diktovať podmienky. Alebo pán Matovič, alebo Obyčajní ľudia, ktorý ešte aspoň má tú slušnosť, že o politickej strane ešte len hovorí. To znamená, aspoň formálne spĺňa požiadavky reprezentatívnosti a nie exekutívnosti. A to som veľmi zvedavý, kam sa dostaneme z pohľadu týchto politických deformácií, ktorých sme dnes svedkom. A to všetko znovu s jediným cieľom: za každú cenu udržať moc a za každú cenu vnútiť ľuďom na Slovensku strach a obavy z toho, len, preboha, nech sa nevráti sociálna demokracia k moci.
Nuž, dámy a páni, ja som ale presvedčený, že tak ako ten Picasso v tej Guernice mal tú neuveriteľnú schopnosť výtvarne abstrahovať, tak ľudia na Slovensku nie sú hlúpi. Len im to budeme hovoriť a budeme im to hovoriť bez ohľadu na to, či to médiá chcú, alebo nechcú. Viete, to sú veci, ktoré keby ja za štyri roky svojho pôsobenia vo funkcii predsedu Národnej rady som si milióntinu toho dovolil z hľadiska lámania procedúr, zneužívania ústavy, zneužívania rokovacieho poriadku, tak ja netuším, čo by ste zo mňa urobili, akého antidemokrata, akého nepriateľa občianskej spoločnosti a nepriateľa ľudu. Títo ľudia z vyššieho princípu mravného môžu všetko, pretože oni majú ušľachtilý cieľ zlikvidovať sociálnu demokraciu na Slovensku. A vtedy môžu všetko. Lámať ústavu, lámať rokovací poriadok, zneužívať súdy, zneužívať prokuratúru, zneužívať políciu, odpočúvať poslancov, nasadzovať VOS-ku, nasadzovať SIS-ku, to všetko je úplne v poriadku.
Lenže ešte raz, použijem to, čo povedal pán Robert Fico. Toto nie je rok 1941. Toto nie je rok 1988. Sme v roku 2011, sme členom Európskej únie. Sociálna demokracia dostala Slovensko do Schengenu, sociálna demokracia dostala Slovensko do elitného klubu eurozóny a žiadny z našich partnerov či euroatlantických, či európskych, ani raz nevzniesol ani len elementárnu výhradu proti tomu, že by sme snáď prekračovali akékoľvek rámce štandardných prístupov z hľadiska riešenia sociálnodemokratického programu. A za to budeme bojovať, či sa vám to, dámy a páni, páči a môžte nás prenasledovať, odpočúvať, nasadzovať na nás SIS-ku, nasadzovať na nás VOS-ku.
My ľuďom, pre ktorých sú myšlienky sociálnej demokracie atraktívne, a nielen na Slovensku, ale v celej Európe, budeme stále ponúkať, nie to, čo vy, chaos, neschopnosť, programovú vágnosť, hodnotovú nezrovnalosť, ale zrozumiteľné, alternatívne riešenia v záujme týchto symbolov, ktoré sme tu slušne, slušne rozprestreli. A, samozrejme, reakciou bolo čo? Zosmiešňovanie, útoky, ataky. Toto je váš spôsob vedenia politiky. Nič iné neviete. Hrýzť sa sami medzi sebou a útočiť na opozíciu.
Viete, dnes, keď som bol svedkom toho, čo sa stalo, nie je tu pán Kaník, ale bolo mi to komické, pretože keby ktokoľvek viedol toto hlasovanie, keby ktokoľvek viedol toto hlasovanie, tak by som bol možno ochotný prijať tú myšlienku, že došlo k omylu. U pána Kaníka nie. Viete, takíto ľudia, ktorého demagogické výpady sú niečo neuveriteľné a niekedy žasnem, ktorý predal Demokratickú stranu, ktorého mimochodom pán premiér Dzurinda dvakrát vyhodil z vlády, ktorý dodnes má všetky tie svoje veci, on nás tu bude poučovať, on nám tu bude vykrikovať, zosmiešňovať, kritizovať opozíciu. No tak ja by som za neho, dámy a páni z koalície, ruku do ohňa nedal na to hlasovanie, aj keď uznávam, že ten chaos, ktorý tu vládne počas rokovania z hľadiska vedenia - teraz, Milan, sa ti ospravedlňujem, nehovorím o tebe, ale hovorím hlavne o predsedovi Sulíkovi -, tak to už je niečo, na čo sme si zvykli.
A ešte sa vrátim k tej podstate toho postavenia vlády a parlamentu počas tých uplynulých štyroch rokov. To bolo dennodenne. Od rána do večera či už v pléne, alebo zo strany médií. Národná rada je slúžka vlády, Národná rada je slúžka vlády, Národná rada nie je nezávislý inštitút, Národná rada, poslanci vládnej koalície sú sluhami vládnej koalície. Nuž dobre. Tak budem trošku expresívnejší, pretože ja už som sa to snažil vysvetliť, aký je rozdiel medzi tou podstatou väčšiny a fungovania elementárneho predpokladu parlamentnej väčšiny ako možnosť výkonu vládnej moci. To sa učia deti na spoločenskej náuke, ale dobre.
My sme to robili v jedinom záujme. V záujme stability Slovenska, fungovania Slovenska, realizácie programu sociálneho štátu, ktorý sme pred voľbami sľúbili a ktorý sme štyri roky realizovali. A nemusíme dnes rozprávať o volebnom podvode, ktorý pokračuje už desať mesiacov, pretože vy robíte niečo úplne iné, čo ste tým ľuďom sľúbili. Tak ak my sme boli sluhovia vlády, dámy a páni z koalície, táto Národná rada je prostitútkou vlády, pretože (potlesk) na rozdiel od nás, kedy sme realizovali a podporovali program, ktorý sme pred voľbami sľúbili a počas volebného výkonu realizovali, tu nikto nevie, či otvorí rozpravu ten a za čo to otvorí, či sa daň na pivo zníži preto, lebo niekto vypije dve pivá na klube alebo snáď tam dostane niečo iné, čo sa stane s takými vecami, ako je voľba generálneho prokurátora a čo tam za tým všetko je.
Dámy a páni, je mi ľúto, že aj tak vážne veci, ako sú procedúry a mechanizmy fungovania Národnej rady, sa stali nástrojom politického zneužívania tejto vládnej koalície. Ešte raz, elementárnym, chválapánubohu, veľmi významným výdobytkom ľudského umu je to, že je schopný tvoriť symboly. A zopakujem vám to, ak prijmete tento zákon, všetci vy, ktorí za to budete hlasovať, navždy zostanete symbolom politickej parlamentnej korupcie a zneužívania demokracie.
Ďakujem. (Potlesk.)
