Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, poslanci, pán minister, budem veľmi krátky. Ale chcem upriamiť na vašu pozornosť na jeden z bodov spoločnej správy a to bod 6. Aj keď nebudem komentovať legislatívny proces a to, že práve v zákonoch práve pána ministra sa v najbližších spoločných správach ešte objaví množstvo nových článkov, ktoré páni poslanci na výbore povkladali, či už do zákona o dani z minerálneho oleja alebo aj do tohto. Keďže chceme byť seriózni a bod 6 spoločnej správy hovorí o novelizácii zákona o povinnom zmluvnom poistení a samozrejme, že to je návrh, ktorý prispeje k vyššej konkurencii na trhu povinného zmluvného poistenia a prispieva k tomu, že bude ten, ktorý poistenie uzavrel, informovaný vopred, kedy môže vypovedať zmluvu, za akých podmienok, aby mal čas porovnať si aj konkurenčné ponuky na trhu. Bol by som rád, aby sme mali možnosť aj my podporiť tento pozmeňujúci návrh, preto žiadam pána predkladateľa, či teda spravodajcu, aby vyňal bod 6 spoločnej správy na samostatné hlasovanie, aby sme sa mohli samostatne k tomuto bodu hlasovaním vyjadriť.
Ďakujem pekne.

Ja ďakujem pekne pani kolegyni za reakciu. Ono to, naozaj asi tak môže vyzerať, že sa tu opakujeme a stále, hovoríme stále dookola to isté. Ale naozaj, keď sme chceli byť v tom zápase o to sídlo dôslední, tak, žiaľ, musíme tieto zmeny vykonať vo všetkých právnych predpisoch, v ktorých sa tá zmena nachádza. Preto sme vystúpili teraz dvakrát, takže v tej prvej tlači je to v spoločnej správe pod bodom 4 a pri tejto tlači 401 je to pozmeňujúci návrh, ktorý som pred malou chvíľou predniesol. Takže už je teraz len na rozhodnutí poslancov Národnej rady ako zákonodarcov, ako sa k týmto našim návrhom a aj k petícii občanov postavia. Ja verím, že kladne.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Toto by už malo byť posledné moje vystúpenie dnes. Je už toho naozaj dosť veľa, ale zas aby nejako ten súlad nebol hneď taký nejaký príliš veľký, musíme sa zase vrátiť naspäť. A jednoducho preto, že sme sa dali s kolegami na ten boj o to sídlo budúceho finančného riaditeľstva, tak nemôžeme opomenúť ako legislatívci to, že o sídle budúceho finančného riaditeľstva hovorí nielen ten zákon, ktorý sme preberali pred malou chvíľou, ale aj návrh zákona o finančnej správe.
A preto dovoľte, aby som k tomuto návrhu zákona predložil pozmeňujúci návrh, ktorý znie: "V § 4 odsek 1 sa slovo "Bratislava" nahrádza slovom "Banská Bystrica". Odôvodnenie pozmeňujúceho návrhu: Na základe dlhoročnej tradície sa navrhuje ponechať sídlo finančného riaditeľstva v meste Banská Bystrica. Výhodná poloha v strede republiky, zrekonštruované priestory budovy daňového riaditeľstva, odborné, personálne zabezpečenie, ako aj nižšie prevádzkové a mzdové náklady zvýhodňujú Banskú Bystricu pred Bratislavou. Súčasne by presťahovanie jedného z centrálnych úradov štátnej správy a jeho následné umiestnenie do Bratislavy mali negatívny dopad na zamestnanosť v regióne, ako aj prehlbovanie regionálnych rozdielov.
Ja by som chcel upozorniť kolegu Mikuša, aj kolegyňu Dubovcovú, že koncentrovali sme sa všetci na zákon o orgánoch v oblasti ciel, daní a poplatkov, ktorý, žiaľ, bude platiť len rok. Čiže aj pozmeňujúci návrh pána Ondreja Mateja o kompetenčnom centre, to bude platiť len rok. Od 1. 1. 2013 bude platiť zákon o finančnej správe, ktorý nehovorí nič o kompetenčnom centre, ale nič, a iba o sídle finančného riaditeľstva. Čiže tá tlač, o ktorej sme hovorili pred chvíľkou, je len prechodnou, prechodným zákonom a od 2013 sa budeme riadiť zákonom o finančnej správe. Takže preto musíme túto zmenu navrhnúť aj v tomto návrhu zákona.
Ja len podotknem, že som predložil pozmeňujúci návrh skupiny poslancov Národnej rady, a to konkrétne Petra Pelegriniho, Jany Laššákovej, Ľubomíra Vážneho a Jána Senka.
V zmysle rokovacieho poriadku som ho predložil a žiadam, ctené kolegyne a ctených kolegov, aby aj za túto zmenu pri hlasovaní zahlasovali kladne. Ďakujem pekne. (Hlasy v sále.)

Asi ten spánok nám, ten nedostatok spánku nás nejak budí ešte k väčším aktivitám ako bežne, ale teraz vystúpim asi pod vplyvom toho sľubu pána, pána ministra, že by sme teda mohli presunúť to centrum Národnej banky Slovenska do Bystrice, pretože chcem vyjadriť podporu jednej časti návrhu tohto zákona, ktorú predložil. Pretože vyskytol sa tu, na neviem ktorom výbore jeden pozmeňujúci návrh, ktorý, chvalabohu, gestorský výbor odporúča neschváliť, ale evidentne tu asi bude sedieť pár poslancov, ktorí by chceli z novely, ktorú predložil pán minister do Národnej rady, vypustiť bod 19 novely, čím by sa zakonzervoval stav v tom, že s daňovou správou by bolo možné komunikovať len cez zaručený elektronický podpis.
Musíme si otvorene priznať, že elektronicky zaručený podpis sa zatiaľ nejak ani a pochybujem, že sa aj vôbec nejak masívne ujme pre svoju technickú, administratívnu a aj finančnú náročnosť a nemyslím si, že by sme mali tak úzkoprso dbať len na zákon, len na, na zaručenom elektronickom podpise. A vítam tú iniciatívu ministerstva financií a ministra, že chce vytvoriť priestor, aby sa daňový subjekt mohol dohodnúť s daňovou správou, akou formou bude s ňou elektronicky komunikovať a aké riešenia sa použijú, pretože naozaj dnes sme v stave veľmi rýchleho rozvoja informačných technológii a už ďaleko existujú modernejšie spôsoby komunikácie, či už s bankami alebo aj s inými orgánmi.
Takže chcem byť veľmi stručný a chcel by som poprosiť naozaj aj tých kolegov, ktorí navrhovali vypustiť devätnásty bod novely, aby tak neurobili a aby sme ponechali ten stav, ktorý, ktorý navrhlo ministerstvo financií. A ako vidím, tak aj pozmeňujúci návrh pána poslanca Mateja dokonca ešte nadväzuje na to, že tam zachováva tie možnosti a konkretizuje. Takže, aby to všetko súhlasilo. Naozaj, buďme moderní a v tomto prípade súhlasím s tým, ako to navrhlo ministerstvo financií.

Ďakujem pekne. Ja ten pozmeňujúci návrh, pán kolega, vnímam v dvoch rovinách. Jedna je tá, že dopĺňaš do zákona o orgánoch ďalší orgán, ktorý nemyslím si, že vznikol na základe našich debát, že či sa má finančné riaditeľstvo presídľovať hore-dole z Bratislavy alebo z Bystrice. Pretože podľa štruktúry budúcej, ktorú ja som mal možnosť vidieť, kompetenčné centrum bolo od počiatku kreslené v štruktúre budúceho finančného riaditeľstva, len asi sa to opomenulo do zákona o orgánoch v oblasti daní, ciel a poplatkov zakomponovať už pri jeho tvorbe, tak sa to teraz dopĺňa pozmeňujúcim návrhom. Fajn, to je úplne normálne a treba dorobiť veci, a to sme to robili aj my.
No a druhý ten rozmer je ten, že - to mi je veľmi sympatické - že aj sídlo tohto kompetenčného centra navrhuješ ponechať v Banskej Bystrici ako preddavkovú organizáciu, ktorá je napojená na finančné riaditeľstvo. To samozrejme ako Banskobystričan môžem len privítať, a to nemá absolútne žiaden rozpor s tým, aby aj sídlo finančného riaditeľstva, tak ako sa to navrhuje v spoločnej správe v bode 4, zostalo v Banskej Bystrici. Pretože to sú dve rôzne organizácie, alebo teda jedna je nadriadená tej druhej, ony navzájom sa nevylučujú. Takže sídlo kompetenčné finančných operácií, fajn, nech vznikne, treba ho a bez neho to asi, celý ten projekt UNITAS by nebolo možné ani, ani nejakým spôsobom uviesť do praxe a dobre ho spravovať. A som rád, že navrhuješ sídlo, aby bolo tiež v Banskej Bystrici. Takže nevidím problém, to sa navzájom nevybíja. Keby boli páni poslanci ochotní, tak ja budem len rád, aby podporili aj bod 4 zo spoločnej správy a aby podporili aj tvoj pozmeňujúci návrh a obidva tieto orgány môžu sídliť v Banskej Bystrici, čomu sa určite občania toho regiónu potešia.
Ďakujem pekne.

Ja ďakujem veľmi pekne za podporu. A kolegyňa poslankyňa Laššáková spomenula aj petíciu obyvateľov. Ja som zobral len časť z nej, tu ju mám v týchto doskách zviazanú, tu držím 7- tisíc podpisov občanov regiónu Banskej Bystrice, ktorí hovoria, žiadajú, dovolím si zacitovať: "My, obyvatelia Banskej Bystrice a banskobystrického regiónu nesúhlasíme s tým, aby sa sídlom nového finančného riaditeľstva stala Bratislava. Preto žiadame poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby prijali pozmeňujúci návrh v zákone o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, prípadne aj v iných zákonoch tak, aby sídlom budúceho finančného riaditeľstva ostalo aj naďalej mesto Banská Bystrica". Toľko znenie petície, ktorú podpísalo, naozaj to sú tisíce, tisíce podpisov, ktoré neustále pribúdajú. Tu ju mám so seboum, 7-tisíc, samozrejme nie je ich 100 tisíc, aby sme ju mohli predložiť ako oficiálnu petíciu, ale myslím si, že je jedno koľko tisíc obyvateľov, nie je to postoj iba nás poslancov, alebo pár Bystričanov, ale sú to tisíce ľudí, ktorí súhlasia s tým a žiadajú vás, aby ste to sídlo ponechali v Banskej Bystrici.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja nebudem hovoriť dlho, pretože k tej téme, o ktorej budem hovoriť, som už vystupoval v prvom čítaní. Áno, ide o to, že sídlom budúceho novovzniknutého finančného riaditeľstva sa má stať mesto Bratislava a Banská Bystrica by tak po dvadsiatich rokoch približne prišla o sídlo terajšieho Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky. Tie dôvody, ktoré nás vedú k tomu, aby to zostalo naďalej v meste, som menoval už minule. Naozaj v Banskej Bystrici je vysokokvalifikovaná pracovná sila, podotýkam pracujúca za určite menšie platy, ako by takíto istí pracovníci pracovali v Bratislave, keď porovnáme úroveň platov jednotlivých regiónov. Je tam zabezpečená dostatočná infraštruktúra, či už informačných prostriedkov, ako aj budovy a tak ďalej. Takže myslím si, že nič nebráni tomu, aby dokonca aj po rozšírení, pri zjednocovaní odvodov, o Sociálnu poisťovňu dokonca tento úrad nenabral ešte na väčšej váhe a ešte viac posilnil mesto Banská Bystrica a celý región okolitý. Takže nemusím dávať pozmeňujúci návrh, pretože takýto návrh už je v spoločnej správe. A chcem preto upriamiť pozornosť kolegov aj z koalície, aj z opozície, alebo tých aspoň, ktorým leží na srdci osud banskobystrického regiónu, že pod bodom 4 spoločnej správy sa nachádza pozmeňujúci návrh, kde sa navrhuje mesto Bratislava nahradiť slovami "Banská Bystrica" . Tento bod gestorský výbor v spoločnej správe odporúča neschváliť a je aj vyňatý, tak ako to hovoril pán spravodajca, na samostatné hlasovanie, pretože pán spravodajca hovoril o tom, že odporúča o všetkých, okrem bodu 4, hlasovať spoločne a o bode 4 samostatne s odporúčaním gestorského výboru neschváliť. Takže ešte raz chcem upozorniť, pod bodom 4 spoločnej správy sa nachádza pozmeňujúci návrh, ktorý stanoví za sídlo budúceho finančného riaditeľstva naspäť Banskú Bystricu. A preto by som chcel požiadať ctených kolegov, aby hlasovali opačne, ako je odporúčanie gestorského výboru a bod 4 spoločnej správy podporili a schválili.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, vládny návrh novely zákona o stavebnom sporení je ďalším príkladom rozporu činov a toho, čo pravicovo-liberálna vláda dala do svojho programového vyhlásenia. Táto vláda vo svojom programe píše aj o podpore nástrojov na rozvoj bývania okrem iného aj prostredníctvom stavebného sporenia. Predpokladám, že každý z nás s touto úlohou súhlasí. No, žiaľ, hneď druhým dychom musím povedať, že ten, kto si túto vetu prečítal, nadobudol presvedčenie, že stanovený cieľ určite neprinesie.
Skôr než pristúpim ku konkrétnym výhradám z mojej strany, dovoľte krátke všeobecné konštatovanie. Takto koncipovaná novela je proti dostupnosti bývania, je proti podpore stavebnej výroby na Slovensku a dovoľte, aby som ako zástupca sociálnodemokratickej strany vyjadril presvedčenie, že podstatným spôsobom znižuje dostupnosť k úverom na bývanie pre najslabšie sociálne vrstvy, pre ktoré je vlastne stavebné sporenie ako také najviac určené. A to všetko za cenu úspor v štátnom rozpočte.
To, že je potrebné konsolidovať verejné zdroje, určite nikto nespochybňuje. Otázkou však zostáva, či sú takto stanovené úspory nasmerované správne, alebo to je len ďalšia kocka z mozaiky súčasného vedenia ministerstva financií, ktorá sa riadi heslom, chceš zvýšiť príjmy rozpočtu, zvýš dane a poplatky, alebo zníž výdavky štátu na občana, veď on to vydrží. Škoda len, že súčasná vláda používa tak laxné metódy na napĺňanie štátnej kasy.
Preto sa pýtam, či nie je možné tých pár miliónov eur, ktoré chce štát od budúceho roka na stavebnom sporení ušetriť, hľadať inde a preukázať tak, že ministerstvo financií je schopné kumulovať zdroje aj nejakým sofistikovanejším spôsobom. Nakoniec, neustála kritika predchádzajúcej vlády o údajnom plytvaní, je istým námetom pre získanie peňazí. Veď vlastne podľa toho stačí len prestať plytvať a financie sú na svete.
Dovoľte, aby som si položiť ďalšiu otázku. Pripravila, alebo pripravuje táto vláda nejakú alternatívu v tejto krajine na podporu bývania ako základnej ľudskej potreby? Reč čísiel hovorí jasne. Znižujú sa výdavky na priame dotácie pre Štátny fond rozvoja bývania a o nič lepšie nie sú ani vyhliadky v systéme hypotekárneho bankovníctva. Chcem podotknúť, že v roku 2012 štátny rozpočet na podporu bývania má vyhradenú sumu vo výške nula euro, opakujem nula euro. Od týchto všeobecnejších, ale, bohužiaľ, skutočných faktov by som rád aj prešiel ku konkrétnym výhradám.
Navrhnutá novela zákona prešla skráteným medzirezortným pripomienkovým konaním. Chcem zdôrazniť, že zaznamenala výraznú kritiku. Zásadné pripomienky mala napríklad centrálna banka, dokonca stavovská organizácia Slovenská banková asociácia navrhuje, aby návrh novely bol stiahnutý z ďalšieho legislatívneho konania. A výhrady malo i koaličné ministerstvo spravodlivosti. Tým chcem povedať, že spackanosť tejto novely zákona o stavebnom sporení nie je predmetom len politickej, ale hlavne odbornej kritiky.
Ak odhliadnem od poradia dôležitosti jednotlivých pripomienok, ktoré boli vznesené v rámci pripomienkového konania na túto novelu, začnem poskytovaním medziúveru, ktorý je charakteristickou súčasťou stavebného sporenia ako systémového celku.
Podstata úpravy spočíva v tom, že stavebným sporiteľom, fyzickým osobám sa za obdobie od začiatku roka 2012 odoberá nárok na štátnu prémiu, a to za všetky kalendárne roky, od roku poskytnutia medziúveru až do jeho splatenia. Ministerstvo financií to odôvodňuje tým, že chce, aby stavební sporitelia boli demotivovaní využívať medziúvery a aby ich to vraj viedlo k zodpovedného zadlžovaniu sa. Zdá sa, že ministerskí úradníci sa s týmto problémom príliš neunúvali. Ak vychádzame zo štatistík, tak za takmer 18 rokov účinkovania stavebného sporenia boli len v dvoch rokoch úrokové sadzby na medziúvery vyššie na hypotéky, o necelý jeden percentuálny bod, pritom vôbec nie je vylúčené, že hypotéky v krátkom čase zdražejú a medziúver bude znovu výhodnejší.
Nehovoriac už o tom, že aj medziúvery využívané len na stavebné účely, teda prostriedky z neho získané idú na podporu bývania či už vo forme obstarania nového bytu, alebo rekonštrukčných prác a podobne. Ak zoberieme do úvahy fakt, že medziúver je poskytovaný z dočasne voľných zdrojov stavebnej sporiteľne a tie sú tvorené z vkladov sporiteľov, tak každému musí byť nad slnko jasné, že odobratím štátnej prémie počas čerpania medziúveru sa stráca motivačná zložka sporiteľa s následným dopadom na objem vkladov sporiteľov. Domino efekt tak bude pokračovať znížením bytovej výstavby, ale hlavne v možnosti zaobstarania si bytu, či rekonštrukcie existujúceho bytového fondu. Ale je tu aj ďalší problém, s ktorým sa treba popasovať, a to sú prvky retroaktivity navrhnutého nového zákazu súbehu medziúveru a štátnej prémie na stavebné sporenie, ktorý nerešpektuje princíp ochrany legitímnych očakávaní stavebných sporiteľov, fyzických osôb, že novým zákazom sa nebude zasahovať do práv a povinností stavebných sporiteľov vzniknutých ešte pred účinnosťou a pretrvávajúcich aj po účinnosti navrhnutého nového zákazu.
Konkrétne predložený návrh zákona predpokladá, že nárok na štátnu prémiu na stavebné sporenie za všetky roky do začiatku roka 2012 až do splatenia medziúveru absolútne sa odoberie aj takým stavebným sporiteľom, fyzickým osobám, ktorým ešte pred začiatkom roka 2012 vznikla zmluvná povinnosť splácať dlhoročné vklady na stavebné sporenie s perspektívou poberania štátneho príspevku za celú dobu stavebného sporenia, a súbežne ešte začiatkom roka 2012 začali čerpať a vznikla im povinnosť splácať medziúver. Do takýchto dlhodobých práv a povinností stavebných sporiteľov, ktoré vznikli ešte pred začiatkom roka 2012, teda počas zákonného súbehu medziúveru a štátnej prémie na stavebné sporenie, by sa nemalo retroaktívne zasahovať dodatočným odobratím štátnej prémie v dôsledku navrhnutého nového zákazu súbehu medziúveru a štátnej prémie.
Ministerstvo financií a údajne ani legislatívna rada vlády v tomto problém vraj, v tomto probléme retroaktivitu nevidia, aspoň podľa slov štátneho tajomníka ministerstva prednesených na Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Tieto tvrdenia však neznamenajú, že predložený návrh zákona neobsahuje prvky neprípustné, retroaktivity, o čom bude v konečnom dôsledku príslušný rozhodnúť len Ústavný súd a predpokladám, že v prípade schválenia tohto zákona v takom znení, v akom je, dôjde pravdepodobne k podaniu na Ústavný súd a ten rozhodne, či je to retroaktivita, alebo nie je.
Nemenej závažným problém, s ktorým prichádza predkladateľ - ministerstvo financií, je stanovenie nových pravidiel pre priznanie nároku na štátnu prémiu v prvom roku sporenia. Skôr než vyjadrím stanovisko strany SMER – sociálna demokracia k tomuto návrhu, dovoľte, aby som odcitoval informáciu z "itrendu" z konca augusta tohto roka. Podľa prieskumu spotrebiteľskej atmosféry, ktorý urobil štatistický úrad, až tretina slovenských domácností si zo svojich mesačných príjmov nedokáže ušetriť a s peniazmi vydržia len do najbližšej výplaty. Časť príjmov dokáže usporiť 41 % domácností a ďalších 24 % domácností má dlhy, alebo žije z úspor. Opakujem, toto nie sú účelové, ale sú to oficiálne štatistiky. Ich vypovedania schopnosť by nás však mala primäť k tomu, aby sme sa tu na pôde parlamentu zamysleli, čo vlastne, ale hlavne proti komu je schválenie návrhu novely namierené. Financ majstri navrhujú, aby maximálnu sumu štátnej prémie, teda 66,39 eur dostal len ten sporiteľ, ktorý už v prvom štvrťroku príslušného roku vloží na svoj účet 663 eur. Ak si zoberieme štatistiku Prvej stavebnej sporiteľne, ktorá je, ako som už spomínal, lídrom na trhu v segmente, v tomto segmente, tak najväčšou skupinou stavebných sporiteľov sú obyvatelia vo veku 19 až 30 rokov - pre informáciu 28 644 nových zmlúv od prvého januára 2011, ale napríklad takmer 15 tisíc novouzavretých zmlúv v tomto roku tvoria občania s vekovou štruktúrou od 50 do 60 rokov. Teda ide o vekové skupiny, ktorí požívajú skôr nižšie príjmy, pretože sú spravidla na začiatku profesionálnej kariéry, a zas u tých vyšších ročníkoch samozrejme na sklonku tej profesionálnej kariéry. Pritom priemerný čistý príjem žiadateľa o úver za roky 2007 až 2011 je 596 eur. Preto si kladiem otázku, či je normálne pýtať od občana sumu 663 eur aj 90 centov už v prvom štvrťroku. Aj keď sa na to pozrieme z praktického hľadiska, tak občania sú spravidla v prvých mesiacoch roka finančne vyčerpaní, pretože je po viacerých sviatkoch, ktoré predstavujú finančnú záťaž. Áno, tvrdíte, že ide o úsporu v rámci rozpočtu, ale tak ako doteraz v ďalších desiatkach prípadov aj toto opatrenie je len priamym ožobračovaním ľudí s nižšími príjmami. Zaujímavosťou je, že maximálna výška štátnej prémie v Maďarsku je o takmer 184 eur, aj keď, prirodzene, nechcem dávať Maďarsko za príklad ekonomického zázraku a to ani v oblasti stavebného sporenia, vyššia. Ale sú to aj štáty s reálnou ekonomikou, ako je Chorvátsko, kde je to vyššie o 33,66 eur, alebo náš západný sused Česko, kde je maximálna výška štátnej prémie vyššia o 13,60 eur. Aj to by mohlo poslúžiť ako príklad toho, že siahať na stavebné sporenie len škrtaním štátu, nie je tou najlepšou cestou.
Návrh novely zákona sa zaoberá aj reguláciou poplatkov stavebných sporiteľní. Môžeme povedať, že je to jedna zo zásadných tém tohto návrhu. Prirodzene, téma poplatkov komerčných bánk a teda aj stavebných sporiteľní je veľmi populárnou témou, pretože v spoločnosti prevláda názor, že poplatky bankového sektora sú vysoké. S tým sa dá súhlasiť a pravdou je, že s touto témou treba aj vážne pracovať. Určite by sme mohli diskutovať o viacerých bodoch, kde neboli jednotné názory na reguláciu poplatkov, ako napríklad, či viazať výšku štátnej prémie na výšku poplatku stavebnej sporiteľne, alebo vôbec regulovať poplatky len v segmente stavebných sporiteľní a tak ďalej. Oceňujem však, že navrhovaná zmena poplatkovej politiky stavebných sporiteľní, či už zavedenie účtu stavebného sporenia, uzatvorenia zmluvy o stavebnom sporení, alebo poplatku za spracovanie stavebného úveru, je výsledkom konsenzu medzi ministerstvom financií a stavebnými sporiteľňami.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia z koalície, je fakt, že ak schválite túto novelu, rozpočet v roku 2012 získa isté zdroje. Ale tak, ako tieto peniaze jedným kanálom prídu do rozpočtu, druhým odtečú, predovšetkým v podobe zníženia daňových príjmov. Kto bude potom vlastne spokojný? No v zásade asi nikto. Stavebné sporiteľne preto, že stratia klientov, klienti preto, že prídu o štátu prémiu, stavebné firmy preto, že sa zníži objem stavebnej produkcie, no a v neposlednom rade sklamanie zažije aj ministerstvo financií, ako som už spomínal, kvôli zníženiu daňových príjmov v nasledujúcich rokoch.
Preto klub strany SMER - sociálna demokracia tento vládny návrh zákona nepodporí. A zároveň podávam procedurálny návrh, nepokračovať v rokovaní o predmetnom návrhu zákona v zmysle príslušných paragrafov rokovacieho poriadku.
Ďakujem pekne za pozornosť.