Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k predloženému návrhu zákona. Dá sa predpokladať, keďže som starosta šieste volebné obdobie, že v zásade môžem mať nejaký názor aj na platové pomery starostov a primátorov obcí a miest. Prvú pripomienku, kolegyne, kolegovia, predkladatelia, ak dovolíte, opätovne tak ako v prípade zákona o verejnom obstarávaní, myslím si, že aj v tomto zákone by bolo namieste, ak by tento zákon bol vládnym návrhom, aby prešiel riadnym pripomienkovým konaním, lebo sa dotýka takmer 2 900 starostov a primátorov obcí a miest a tá situácia v zásade nie je v prípade platových pomerov nejak zvlášť komplikovaná, keď chcete znížiť, ale treba tam zohľadniť aj niektoré nuansy, ktoré pri platových pomeroch sú. V princípe, ak by som sa zamyslel nad zmyslom zákona a potrebou šetrenia, to znamená, ak sa Slovenská republika nachádza v kríze a v kríze sa nachádzajú aj samosprávy, nemám nič proti tomu, aby adekvátnou mierou sa na šetrení podieľali aj samosprávy a možno platmi aj starostovia a primátori. Otázka znie, akým spôsobom nastavíme tieto kritériá, alebo ak si zoberiem tabuľku, ktorú vy vkladáte ako novú tabuľku, tak v prípade obcí do 500 obyvateľov je to zníženie o 10 %, v prípade miest nad 100-tisíc obyvateľov je to zníženie 9 %. Možno, že je to len matematická chyba, ale ak by som povedal, ak by sme išli do miest nad 300-, 400-, 500-tisíc, v prípade Bratislavy sme sa mohli potom dostať ešte nižšie, čo sa mi zdá nelogické, lebo degresívna marža, ak by som to nazval v tomto poňatí, aj keď sem tento termín nepatrí, v tomto prípade určite nie je na mieste. Je jasné, že v prípade veľkých miest sú platy primátorov v mnohých prípadoch vyššie ako platy ministrov a sú prípady, kedy sú aj na úrovni platu prezidenta, čo ja osobne nepovažujem za najšťastnejšie riešenie, ale je to vždy vec samosprávy. Ďalšia otázka, ku ktorej sa možno treba vrátiť a treba si povedať ako a kedy je, že ustanovujete, že obecné zastupiteľstvo môže tento plat hlasovaním kedykoľvek z priebehu funkčného obdobia meniť.
Ak si spomeniete tí, ktorí sa zaoberáte zákonom o obecnom zriadení, dali sme do 369 zákona o obecnom zriadení, a bolo to v tomto roku, pred týmito voľbami, že obecné zastupiteľstvo určuje úväzok starostu, na nasledujúce funkčné obdobie. Ten dôvod prečo to bolo tak, je úplne jednoduchý, aby v prípade, že je jednofarebné zastupiteľstvo, teda, zastupiteľstvo je v súlade so starostom a primátorom, v tom prípade väčšinu nemá tendenciu znižovať plat, ale má skôr tendenciu ten plat držať, alebo ho mierne zvyšovať. V prípade, ale kde zastupiteľstvo je iného politického zafarbenia, ako je starosta alebo primátor, sú tie tendencie presne opačné. To znamená zosekať plat na základný plat, zosekať odmeny na nulu a neumožniť mu v podstate nič, pokiaľ ten primátor alebo starosta nie je komformný s názormi obecného zastupiteľstva, ktoré ich má iné. To znamená, ak hovoríme o tom, že kedykoľvek v priebehu funkčného obdobia plat meniť, ako dá sa s tým za určitých podmienok súhlasiť, ale treba povedať kritéria, za akých kritérií môžme tento plat meniť. Vy na jednej strane hovoríte, že účelom tohto zákona je zaangažovať starostov a primátorov na hospodárení obcí a miest, ale na druhej strane hovoríte, že chcete paušálne znížiť plat. Ako mne logicky nedáva, nezapadá, že ak hovoríme o zainteresovaní na hospodárení obcí a miest, tak v tom prípade by to malo byť na princípe zásluhovosti vykonanej práce, dosiahnutých výsledkoch, získaných dotácií pre obce a mestá a tak ďalej a tak ďalej, ale nie paušálne. To znamená, že ten ods. 2 v § 4 v každom prípade bude potrebné, aby sa o ňom nejakým spôsobom detailnejšie diskutovalo, lebo má v sebe rad problémov, o ktorých by bolo dobré ich vydiskutovať.
Paragraf 4 ods. 5 obecné zastupiteľstvo v obci s počtom obyvateľov do 500 môže kedykoľvek zo súhlasom starostu znížiť plat na 0-násobok počas jeho funkčného obdobia. Svojím spôsobom, svojím spôsobom, akože toto ustanovenie je dobré, ja som predstaviteľom obce, ktorá má do 500 obyvateľov. Poviem aj to, že prvé tri funkčné obdobia som nepoberal žiaden plat a v posledných dvoch funkčných obdobiach som mal úväzok na 0,3. To je ten úväzok, že ak by som plat mal aj nižší, alebo by som nepoberal žiaden, tak obec bude odvádzať za mňa odvody do sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, čo nedávalo zjavne žiadnu logiku a treba povedať, že ten plat, ktorý som poberal, bol nižší ako minimálna mzda. Ako áno, vedie aj tadiaľto cesta, ale na druhej strane, to nie je len otázka toho, že aký je plat starostu, ale ide o to, aby sa ten starosta o tú obec aj staral. To znamená, znovu by tam malo byť aj nejakým spôsobom zaangažovanie na výsledkoch hospodárenia obce, na rozvoji obce a podobných záležitostiach, lebo v určitom období, keď je menej práce, keď nie sú euro projekty, keď nie sú žiadne iné projekty, obec nevykonáva rozvoj, len v podstate svojím spôsobom živorí, je možno na mieste plat, ktorý je nižší ako 0,3-násobok, ale v prípade, že vám príde väčšie množstvo práce, ktorú nechcete zadávať externe, ak máte na to vlastné kapacity, tak v tom prípade má logiku, ak ten plat sa zvýši, ale tu už je to na vôli zastupiteľstva, tu už to nie je automatické. To znamená, na požiadanie starostu by sa ten plat vrátil na ten základný násobok vo výške úväzku. Minimálne, ktorý bol schválený na to 4-ročné obdobie. To znamená, to je ďalší problém, o ktorom treba úplne racionálne diskutovať.
Posledná vec, ktorá sa v tomto zákone nejakým spôsobom objavuje a to je odstupné starostovi, ktorý odchádza z funkcie.
Dámy a páni, trojnásobok jeho priemerného mesačného platu ako paušálne, no, neviem, či je to dobré riešenie. V súčasnom návrhu zákona je to odchodné vyriešené, myslím si, že tromi alebo štyrmi stupňami. Dvojnásobok, troj, štvor a päťnásobok podľa dĺžky obdobia, ktoré zastával, aj keď osobne si myslím, že viazať to na jedno funkčné obdobie v tomto by až taký zásadný problém nebol. Problém je vtedy, ak starosta alebo primátor vykonáva svoju funkciu viac funkčných období. To znamená, niekto vykonáva dve, tri, štyri funkčné obdobia a medzitým organizácia, v ktorej pracoval, zanikla. Medzitým organizácia, v ktorej pracoval, možno neexistuje, možno sa pretransformovala do nejakej inej, nemá sa kde vrátiť. V tomto prípade treba vyriešiť, čo v takomto prípade. Ja súhlasím s tým, že pre malé obce odstupné vo výške 5- alebo 6-násobku platu je odstupné vysoké a v takýchto prípadoch by možno bremeno finančnej záťaže mohol prevziať na seba štát a garantovať týmto verejným funkcionárom ich práva. Lebo na druhej strane, ak hovoríte o tom, že verejný funkcionár musí byť nejakým spôsobom zainteresovaný na hospodárení a obmedzený, tak treba si uvedomiť, že starosta, primátor spadá do toho istého zákona, ako spadáte vy, kolegovia a kolegyne, to znamená zákon o nezlučiteľnosti funkcií, kde má zakázané rad ďalších vecí, ktoré nemôže robiť. To znamená, ak ja som obmedzený na svojich právach, že niečo nemôžem vykonávať, tak musím mať za to nejakým spôsobom adekvátnu náhradu. A tu si postavme otázku aj v kontexte nulového platu. To znamená, ja budem poberať nulový plat, nebudem mať žiadne príjmy, ktoré mi z toho plynú, ale na druhej strane budem mať všetky obmedzenia, čo sa týkajú podnikania a tak ďalej a tak ďalej, čo vyplývajú zo zákona o nezlučiteľnosti funkcií. To tak isto nedáva logiku a treba to dať do nejakého vzájomného súvisu a hľadať tu konštruktívne, seriózne riešenie, ktoré bude znamenať úsporu finančných prostriedkov, ale zase na druhej strane nebude znamenať neúmerné, neúmerné obmedzovanie starostov a primátorov, lebo záver bude taký, že ak v týchto voľbách nekandidovalo na primátora, teda na starostu v malých obciach nejakých desať až pätnásť zostalo nepokrytých, ak prijmeme zákon v takomto znení, tak tých obcí do 500 obyvateľov je niekde okolo 800 až 1000, tak sa vám zrazu môže stať, že v tom ďalšom volebnom období nebude kandidovať na starostu alebo primátora v týchto obciach nie desať alebo pätnásť ľudí, ale dvesto alebo tristo. A tadiaľ cesta nevedie, lebo potom to bude znovu nejaké násilné zlučovanie, ktoré bolo pred rokom 1989, a potom opätovne budú samosprávy kričať, že my sa nechceme vrátiť pred rok 1989, ale chceme žiť v normálnej demokratickej spoločnosti. Toto sú, myslím, všetko racionálne fakty, ktoré treba zvážiť a treba sa nimi zaoberať. Ďakujem.