Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa v krátkosti vyjadril k rozprave, ktorá tu prebehla. Mňa v zásade teší ten záujem o túto tému, lebo čakal som menší počet vystupujúcich či už v rozprave, alebo vo faktických poznámkach, ale je dobré, že sa tejto téme venujeme takto širšie.
Chcel by som zhodnotiť tézy, ktoré tu boli povedané, sanácie štátneho rozpočtu na úkor obcí a miest. Ako plne s týmto tvrdením súhlasím. Ja som opätovne aj pri predkladaní štátneho rozpočtu na rok 2011 upozorňoval na to, že sanácia štátneho rozpočtu na úkor rozpočtov obcí a miest je zlým krokom, lebo je vždy hodnotený rozpočet okruhu verejnej správy ako celku a kde samospráva takisto participuje. Ak sa napríklad v roku 2009 pri záverečnom účte roku 2009 hovorilo o tom, že vplyvom obcí a miest sa zvýšil deficit hospodárenia štátu o nejakého 0,7 percentuálneho bodu, bol z toho veľký poprask a všetci sa čudovali, ako tie obce a mestá zlé hospodárili.
Ale ak som spomenul túto tézu, tak musím povedať, že ak by sme si rozobrali na drobné rok 2009 a deficit obcí a miest vo výške 0,7 percentuálneho bodu, tak treba povedať, že to nebol deficit zo zlého hospodárenia, zadlžovania obcí a miest, ale napríklad drvivou väčšinou sa pod tento negatívny dopad podpísala metodika hodnotenia ESA 95, ktorá napríklad z nasporených finančných prostriedkov, ktoré obec má na vlastnom účte, tieto nasporené prostriedky v danom roku použije, tak v metodike ESA 95 sa vykážu ako deficitné hospodárenie. Čiže ak budeme hovoriť o zodpovednom alebo nezodpovednom správaní sa aj obcí a miest, tak treba povedať, že možno ani v metodike hodnotenia tohto deficitu nie je všetko v poriadku. Ak by sme chceli byť korektní, tak musíme to týmto spôsobom zmieniť.
Nesystematickosť daného návrhu vo vzťahu na daň z príjmu. No ja osobne sa plne podpisujem pod to, čo povedal pán poslanec Ďurkovský aj kolegovia Podmanický, Blanár, Bublavý, no nesystematickosť by to bola vtedy, ak by ste problém chceli vyriešiť komplexne. Prečo štátne orgány neplatia daň z nehnuteľnosti? Ak zavediem daň z príjmu pre obce a mestá, tak rovnaká nesystematická výnimka z inej dane, dane z nehnuteľnosti, je to, že štátne orgány a organizácie neplatia daň z nehnuteľnosti. No ak chceme byť systematickí a čistí v jednom prípade, no tak buďte systematickí a čistí aj v druhom prípade, alebo potom ani v jednom. Ako tu, tu nemáme, o čom polemizovať, že to, čo vyhovuje v danom okamihu vláde, je systematické, a to, čo jej nevyhovuje, je nesystematické.
Takto by sme mohli upozorňovať na rad ďalších vecí. Ak budeme hovoriť o systematickosti alebo nesystematickosti postupu vlády, alebo môžem povedať aj parlamentu v tomto prípade, tak potom poďme hovoriť o dopadoch jednotlivých návrhov zákonov na hospodárenie obcí a miest. Zákon o sociálnych službách, ktorý bol prijímaný koncom minulého roku, kde sme upozorňovali na výpadky, sa odhaduje v rozpätí 50 až 100 mil. eur. Ako je to drobné, ktorým zaťažujete obce a mestá, vyššie územné celky, ktoré už dneska sú v situácii tej, že nie sú schopné napĺňať literu zákona, a to znamená, mnohé obce a mestá, vyššie územné celky svojím postupom dneska pôsobia protizákonne de facto len preto, že nemajú finančné prostriedky, ktoré im štát na tieto kompetencie nepridelil. A na druhej strane, nie že by nepridelil, on im ešte aj z tých prostriedkov, ktoré mali, berie. Toto považujete za systematické riešenie, o ktoré sa dá nejakým racionálnym argumentom oprieť? Absolútne nesystematické, nelogické.
Môžme hovoriť o zákone o pedagogických zamestnancoch s výpadkom hospodárenia pre obce, mestá, vyššie územné celky viac ako 7 mil. eur. Môžme hovoriť o pripravovanej novele o miestnych daniach a poplatkoch, kde opätovne je v úmysle ministerstva financií zvýšiť dane z nehnuteľností až o 50 %, čo bude mať dopad vo výške 150 mil. eur, čo je v starých peniazoch zhruba 4,5 mld. slovenských korún, obrovský dopad, ktorý sa prenesie na občanov, ktorí už dneska sú mnohí v ťaživej sociálnej situácii a nie sú schopní platiť ani tie dane a poplatky, ktoré sú dneska, a nie sú schopní platiť ani základné životné potreby, ktoré dneska majú. Ak budeme to dávať do kontextu s pripravovaným zvýšením cien plynu a energií o 30 až 40 %, tak kam chcete dostať tých ľudí, do akej bezvýchodiskovej situácie? A toto považujete za systematické, za systematické riešenie? Ja jednoducho takéto kroky musím úplne rázne odmietnuť a povedať, že tadiaľto chceme alebo nechceme, cesta určite nevedie.
Mohol by som vyčítať alebo vypočítať celý rad ďalších vecí, ktoré sú. Ja poviem ešte niekoľko čísiel. Hospodárenie sa riadi rozpočtom, a ak budeme hovoriť o tom, v akom stave sú obce a mestá dneska. Porovnanie rokov: 2008 - 2009 bol nárast rozpočtu plus 2 %, 2009 - 2010 mínus 18,4 % vplyvom hospodárskej krízy. Rok 2010 - 2011 plánovaná prognóza na úrovni zhruba 15 %, ale z toho, ako sa vyvíja platba dane z príjmov fyzických osôb, sa očakáva, že tento výpadok, že tam bude výpadok v príjmoch a ten nárast bude niekde možno na úrovni 10 %.
Ak to dám do historického kontextu, tak v roku 2011 sa nedostaneme na úroveň roku 2009. Dostaneme sa možno na úroveň roku 2008. A toto je, toto je postup, ktorý pri plnení všetkých zákonných povinnosti, na ktoré upozorňovali aj moji kolegovia, starostovia a primátori, alebo predseda vyššieho územného celku, je úplne v poriadku? Peniaze zoberieme, podmienky zhoršujeme, kompetencie pridávame.
Posledné číslo: nárast kompetencií za predchádzajúce obdobie bol 775. Sedemstosedemdesiatpäť úloh mali obce a mestá navyše, časť z nich nebola finančne pokrytá. Ja som upozorňoval len na najvypuklejšie problémy, ktoré v tomto smere sú.
Ja vás vážne poprosím, skúste sa, prosím vás, seriózne zamyslieť nad týmto problémom, lebo tento problém je vecný. Tento problém nie je politický. A skúste podporiť tento návrh zákona.
Chcem upozorniť ešte na jeden moment a to je na interpretáciu rokovacieho poriadku, ktorý tu bol prijatý a ktorý súčasné vedenie parlamentu začalo dôrazne uplatňovať vo vzťahu k predkladaným návrhom zákonov. Ak neschválime tento návrh zákona - a bude sa to týkať aj ďalších, ktoré budeme predkladať -, tak o rovnakej veci sa dá najskôr diskutovať alebo sa dá predložiť najskôr o šesť mesiacov. Sme úplne na hranici, kedy môžme zachrániť alebo nezachrániť rok 2012 z tohto pohľadu. Ale ak budete en bloc odmietať opozičné návrhy zákonov, ak budete čakať na to, že vláda príde s komplexným riešením, ktoré to trošku učeše a dá to do polohy nejakého celku, ale predovšetkým týmto deklaruje, že to nie je návrh opozičný, ale koaličný, takýmto postupom sa dostane Slovenská republika do neriešiteľnej situácie, lebo o mnohých návrhoch zákonov sa nebude dať v ďalšom období rokovať a znefunkční to štát ako celok.
Ja vás poprosím, zvážte aj túto okolnosť a správajte sa pri hlasovaní o tomto návrhu zákona zodpovedne, tak, aby sme pracovali ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky v prospech štátu a nie proti záujmom štátu a občanov.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám v mene skupiny poslancov predložil návrh na novelu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Chcem povedať, že tento návrh zákona si kladie za cieľ napraviť chyby, ktoré sa stali v decembri predchádzajúceho roku, keď sa zákonom č. 548/2010 zrušila výnimka oslobodenia príjmov plynúcich z prenájmu a predaja majetku obcí a vyšších územných celkov, ako aj ich rozpočtových organizácií. Treba úplne jednoznačne povedať, že uvedená zmena, ktorá bola prijatá v decembri, nie je dobrá a má významný negatívny dopad na hospodárenie obcí, miest a vyšších územných celkov.
Ak dovolíte, ja by som okrem tohto strohého číselného konštatovania povedal, že v roku 2003 - 2004, keď sa prijímala fiškálna decentralizácia, ktorá zavádzala pravidlá pre hospodárenie samosprávnych orgánov, za základnú legislatívnu normu, ktorá mala vytvárať podmienky stability pre samosprávy, bolo určenie alebo jasné nadškrtnutie financovania obcí, miest a vyšších územných celkov formou participácie na dani z príjmu fyzických osôb ako jednej časti a ďalej ďalšia zložka bolo nakladanie s vlastným majetkom. Týmto zákonom, ktorá prijala vládna koalícia v decembri 2010, sa tento princíp významne narušil a dochádza k škodám, ktoré je potrebné napraviť.
Ak by sme hovorili o dopadoch, ktoré tento návrh zákona má, treba uviesť možno niekoľko faktov. Okrem tohto návrhu zákona bol prijatý celý rad zákonov, ktorý má takisto negatívny dopad na hospodárenie obcí a miest, a je to predovšetkým daň z pridanej hodnoty. Daň z pridanej hodnoty sa dotýka hospodárenia niekoľkokrát. Prvýkrát je to tým, že je zvýšená o jeden percentuálny bod pri všetkých bežných výdavkoch, ktoré obce, mestá, vyššie územné celky majú. Druhý, ďaleko vážnejší dopad na časť obcí a miest je v tom, že sú schválené projekty z Európskej únie, ktoré medzi oprávnenými výdavkami nemajú navýšenie dane z príjmu fyzických osôb, a to znamená nad rámec obvyklých výdavkov, ktoré sú určené na spolufinancovanie, sa tieto výdavky zvyšujú. Ak to urobíte v kombinácii, že všetky výpadky rozpočtu a všetky kapitálové výdavky boli sanované z predaja majetku a z príjmov z prenájmu, ktoré tvoria kapitálové príjmy a sú určené predovšetkým na rozvoj investícií, ktoré sú financované napríklad aj z európskych fondov, tak na druhej strane, keď ideme dieru v rozpočte obcí a miest zaplátať predajom vlastného majetku, ktorý je podmienený aj zvýšením dane z pridanej hodnoty, aj ďalšími zákonmi, tak ten majetok, ktorý predávame, zaťažíme daňou z príjmu a z toho príjmu, ktorý je, ešte obciam a mestám ukradneme. Toto považujem za absolútne nehoráznu vec, nesprávnu vec, ktorú jednoducho treba v každom prípade napraviť.
Ak v tejto súvislosti spomeniem ešte jeden fakt, treba ho brať úplne vážne, a to je fakt, že Slovenská republika v rámci prístupovej zmluvy sa zaviazala na splnenie niektorých kritérií, napríklad v oblasti životného prostredia, v oblasti budovania vodovodov, kanalizácií, čistiarní odpadových vôd, dnes už je takmer zrejmé, že tieto záväzky voči Európskej únii do roku 2015 naplnené nebudú, lebo nie je dostatok ani fondov z európskych zdrojov a tobôž už nie je dostatok finančných prostriedkov z vlastných zdrojov. A aj tento zákon ešte z tohto koláča, ktorý by sa dal použiť z predaja vlastného majetku tak, aby česť Slovenska v rámci napĺňania záväzkov z prístupovej zmluvy bola naplnená alebo uchránená, tak z tohto koláča odkrajuje a prevádza to do štátneho rozpočtu.
Ak dovolíte, pomenoval by som ešte niekoľko krokov, ktoré považujem za veľmi problematické aj v súvislosti s predajom majetku, kde dochádza k určite kumulácii zlých dopadov. Ak je majetok obcí, miest, vyšších územných celkov predávaných v roku 2011, to znamená v tomto roku, daň z príjmu sa platí v roku 2012, to znamená v marci 2012, ale okrem toho, ak príjem presiahne zákonom stanovenú hranicu, tak obce, mestá a všetci platitelia dane sú povinní platiť preddavky dane na ďalšie zdaňovacie obdobie. To znamená, ja ako starosta obce realizujem projekt, som nútený na spolufinancovanie predať časť majetku, viem, že už nemám žiaden iný majetok alebo nemám žiadnu potrebu, ale budem platiť v roku 2012 pri nedostatku financií ešte aj preddavky na daň v roku 2012 na príjmy, ktoré v živote nemôžem dosiahnuť. Toto je taká anomália, ktorá spôsobí významné problémy pri cash flow obcí a miesta a jednoducho mnohé obce a mestá, ktoré sa zodpovedne stavali k plneniu svojich úloh, sa dostanú do vážnych problémov.
Ja apelujem na váš zdravý rozum, kolegyne a kolegovia, toto nie je otázka politická, toto je otázka úplne vecná, aby ste zvážili pri posudzovaní tohto návrhu zákona, pri jeho postupovaní do druhého čítania, a odporučili ho alebo zahlasovali za postúpenie do druhého čítania a vyriešenie tohto problému.
Myslím, že v tejto chvíli ako úvodné slovo stačí.
Ďakujem pekne.

Pán predseda, poprosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som predniesol správu v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica, Roberta Kaliňáka a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením zo 4. mája 2011 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady na vydanie citovaného zákona, ktorý som uviedol pred chvíľočkou. Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní túto spravodajskú informáciu.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Konštatujeme, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Navrhovateľ v dôvodovej správe uvádza , že predmetná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a dohodami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Uvádza tiež, že návrh bude mať priamy vplyv na štátny rozpočet, tak ako je to uvedené v doložke finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.
Nepredpokladá zvýšené nároky na pracovné sily, nebude mať dopad na zamestnanosť ani vplyv na podnikateľské prostredie.
Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v článku 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.
Dovoľujem si upriamiť vašu pozornosť na to, že predložený návrh zákona si dáva za cieľ zmeniť spôsob vydávania záväzných stanovísk pre jednotné uplatňovanie zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov všetkými prokurátormi pri súčasnej eliminácii rizík politického zasahovania do činnosti prokuratúry, čo chcem zvlášť podčiarknuť. Ďalej si predkladaný návrh dáva za cieľ rozšíriť povinnosť zverejňovať a sprístupňovať informácie o činnosti prokuratúry, čo je v súlade so súčasnými trendmi väčšej transparentnosti. Ďalej si predkladaný návrh zákona dáva za cieľ skvalitniť a stransparentniť rozhodovacie a personálne procesy v prokuratúre pri súčasnej eliminácii rizík politického zasahovania do činnosti prokuratúry, ktoré dneska vnímame ako politický a celospoločenský problém.
Z uvedených informácií, ktoré som predniesol, a vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 29. apríla 2011 č. 342 navrhnem, aby zákon prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ďalej navrhnem za gestorský výbor Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. A odporučím, aby predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem pekne aj pán minister aj za odpoveď, ale opätovne musím konštatovať, že tá argumentácia mi dajako vôbec nesedí, lebo na jednej strane hovoríte, že je potrebné znižovať deficit verejnej správy, s týmto sa dá absolútne súhlasiť, ale, tak ako som upozorňoval pri schvaľovaní štátneho rozpočtu, do okruhu deficitu verejnej správy spadá deficit štátu a deficit samospráv. Tu vy idete riešiť jeden jediný bod tohto problému a to je deficit štátneho rozpočtu. A ja vám poviem, v čom ten problém spočíva. Ten problém spočíva v tom, že vy návrhom zákona umožníte zvýšiť príjmy z dane z nehnuteľností, ale na druhej strane tú sumu, o ktorú zvýšite príjem obcí na jednej strane, zoberiete obciam pri rozdeľovaní výnosu dane z príjmov fyzických osôb. Čiže de facto vy tu neriešite problém deficitu, vy riešite problém deficitu štátneho rozpočtu, lebo obciam na jednej strane zoberiete a na druhej strane im vytvoríte možnosti, aby viac zarobili výberom daní od občanov, čo určite v tom objeme nenastane. A ten dôvod je úplne jednoduchý, preto, že už niet priestoru na to, aby ste ďalej daňou zaťažovali občanov a predovšetkým slabšie zárobkové skupiny alebo príjmové skupiny obyvateľov. To je jedna vec.
A druhá vec. Zhodneme sa určite na tom, že daň z nehnuteľností je majetkovou daňou. A ak budeme hovoriť o tom, že dôchodcovia, ktorí majú dneska priemerný dôchodok na úrovni niekde okolo 300, 330 eur, majú rodinné domy, ktoré si postavili v predchádzajúcom období v hodnote niekoľkých miliónov korún alebo desiatok tisíc eur, zaťažíme ich majetkovou daňou podľa hodnoty majetku. Ale oni nemajú príjem na to, aby mohli splácať tieto dane. V tom je ten problém.

Bude iná, takže rád si to vypočujem aj v inej verzii.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda vlády, neuspokojili ste ma pri svojej odpovedi za pani premiérku. Nezdajú sa mi tie argumenty, ktoré ste použili, ako úplne relevantné, lebo mantra znižovania schodku štátneho rozpočtu je síce pekná, ale na druhej strane sa musíme pýtať, na úkor koho to je. V tomto prípade, tak ako to vláda pripravuje, je to opätovne na úkor obyvateľov.
A to, čo považujem za najhoršie, a možno sa mi žiada povedať, aj za najšpinavšie, je to, že jedovatého hada chcete chytať cudzími rukami. Tým chcem povedať to, že vláda predloží vládny návrh zákona, ktorý sa schváli, a zvýšenie daní na úkor obyvateľov budú musieť vykonať starostovia, primátori.
Na druhej strane chcem povedať aj k tvrdeniu, ktoré ste použili, že tento krok neovplyvňuje podnikateľské prostredie, že je hlbokým omylom, lebo v žiadnom prípade mestá a obce nebudú chcieť využiť naplno zvyšovanie daňového zaťaženia nízkopríjmových skupín obyvateľov, dôchodcov a ďalších a zaťažiť tieto najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov. A v konečnom dôsledku podstatné zvýšenie dopadne práve na podnikateľov, na obchodné, výrobné, skladovacie priestory. Ale toto, by som povedal, táto skupina by ešte mohla uniesť, ale to, čo bude to najhoršie, je, že to dopadne neuveriteľným spôsobom na veľkú časť poľnohospodárov, kde dôjde k zvýšeniu dane z pôdy, ktorá je ich výrobným prostriedkom. A vieme, že rezort pôdohospodárstva je výrazne finančne poddimenzovaný, je ukrátený oproti iným členským krajinám Európskej únie. A toto bude ešte ďalší útok na slovenské poľnohospodárstvo, ktorý ho dostane úplne do kolien. Preto považujem tento krok, ktorý pripravuje vláda, za absolútne nekompetentný. A jednoducho vás vyzývam, aby ste od tohto kroku ustúpili. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán predseda, chcem upozorniť na to, že pri tom zmätku, ktorý bol pri hlasovaní o postúpení tohto návrhu zákona do tretieho čítania, ste hlasovanie, ktoré bolo otvorené, nevyhlásili za neplatné alebo zmätočné a mám pochybnosti, či tento zákon bol schválený v súlade s rokovacím poriadkom.

Ďakujem pekne, váženým kolegom za faktické poznámky k môjmu vystúpeniu. Som rád, že moje vystúpenie vzbudilo takú širokú odozvu. Ak dovolíte, ja by som sa dotkol dvoch faktických poznámok a chcel by som k nim niečo povedať.
Pán poslanec Dostál, áno, ja súhlasím s tým, že je potrebné si vypočuť všetky názory, ktoré sa k danej problematike objavujú. Ale keď ste spomínali napríklad zákon o majetku obcí aj zákon o majetku vyšších územných celkov, tak tam tá verejná diskusia pokračovala takým spôsobom, že sme sa stretli koalícia, opozícia, tretí sektor. Sadli sme si za jeden rokovací stôl a našli sme zhodu. Našli sme zhodu takú, že pri nástupe novej vládnej garnitúre nie potrebné tento zákon meniť, lebo sú tam premietnuté názory a objektívne pripomienky všetkých. Toto je ten rozdiel postupu v predchádzajúcom období a v tomto období. A to je ten problém, na ktorý poukazujem.
Pán poslanec Pado, ja si myslím, že vo svojom vystúpení som dostatočne vysvetlil všetky problémy predovšetkým nevyváženosti tohto návrhu zákona. Uvedomujem si, že ste poradcom pani premiérky, a preto som ani neočakával, že vaše vystúpenie bude iné. Avšak, to, čo som očakával, predovšetkým od bývalého ministra vnútra, že bude uvažovať aj v širších súvislostiach, a tobôž v tom prípade, ak rezort verejnej správy bol vo vašej gescii.
Ďakujem pekne.