Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

7.9.2011 o 10:39 hod.

Ing. CSc.

Ľubomír Petrák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 7.9.2011 10:39 - 10:43 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Dneska, ako to hovorí pán predseda parlamentu, je koalícia neuveriteľne ústretová, keďže už tretíkrát môžem vystúpiť. Nie je to z titulu ústretovosti, ale z titulu pozície predkladateľa návrhu zákona.
Ctené dámy, páni, ja som veľmi rád, že na záver sme sa dostali do úplne vecného tónu a hľadáme riešenie, ako problém posunúť dopredu. Ja by som chcel upozorniť ešte na niekoľko vecí, možno okruhovo, o ktorých by sme reálne mohli debatovať.
Návrh zákona, vládny návrh zákona, ale aj teraz platný návrh zákona hovorí o tom, že samospráva je povinná každý rok posielať daňové výmery. Na druhej strane vo vládnom návrhu zákona sa hovorí o tom, že chcete odbremeniť od administratívnej náročnosti a na druhej strane u daňovníkov obyvateľov od toho, aby museli sledovať dva, tri daňové výmery alebo viacej daňových výmerov, či to zaplatili alebo nezaplatili jedným tlačivom. Ja sa potom pýtam, prečo nezavedieme v tomto prípade systém, ako je v prípade dane z príjmu fyzických osôb, keď podáte daňové priznanie a zaplatíte daň. Načo musíte posielať daňový výmer každoročne? Návrh zákona o miestnych daniach aj teraz platný stav hovorí o tom, že ak sa nezmení stav, nie je povinnosť podávať daňové priznanie, ale daňový výmer musíte každoročne doručovať. Ak chceme hovoriť o tom, že ideme odbremeňovať samosprávy od administratívnych poplatkov, toto je ďaleko lepšia cesta ako to, keď to zlúčime do jedného tlačiva.
A sa dotknem veci, nezazneli tu dneska slová z pozície predstaviteľov vyšších územných celkov. Ja osobne nie som stotožnený vo vládnom návrhu zákona v prípade oslobodzovania alebo znižovania sadzieb dane, v prípade ak vozidlá určené na podnikateľskú činnosť, ktoré podliehajú plateniu dane z motorových vozidiel, spĺňajú emisné limity Euro 5 a Euro 6, čiže tam sa tá trojka, štvorka odbúrala, s tým, že toto je to, o čom by sme sa mali baviť. Cesty nám dneska ničia preťažené nákladné motorové vozidlá. Prečo to ideme oslobodzovať na základe emisných limitov? Ak chce štát riešiť životné prostredie, má na to n ďalších nástrojov, ale poďme riešiť podstatu. Keď si zoberiete tabuľku, ktorá tvorí prílohu k návrhu zákona, a zoberiete si sadzby pri, som si to pozeral, trebárs hmotnosti vozidla 38 ton, pokiaľ má 4 nápravy, tak zistíte, že má nižšiu sadzbu, ako ju má, pokiaľ má 5 náprav. To znamená, ak má 5 náprav, je menší nápravový tlak, menšie ničenie ciest, ale vtedy sa za to platia vyššie dane, lebo má viacej náprav. Poďme odstrániť všetky tieto nelogickosti, ktoré sú tam, a nehrajme sa na to, že ideme byť ekologickí a neviem akí.
Proste týchto problémov tam nájdeme desiatky. Ak nájdeme politickú zhodu na tom, že ideme riešiť problémy a prestaneme sa deliť pri vecných problémoch na koalíciu a opozíciu, ja budem nesmierne rád. A budem ešte radšej, ak takú zhodu nájdeme na kardinálnych otázkach dôchodkového systému, zdravotného systému, komunálnej reformy a ďalších vecí, aby každé štyri roky tento štát nepostihlo zemetrasenie, lebo toto neprospieva nikomu. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.9.2011 10:26 - 10:28 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne kolegom za faktické poznámky. Myslím, že vládne tu na obidvoch stranách, aj na strane koalície, aj na strane opozície, minimálne náznak snahy hľadať vecné riešenia, čomu som ja rád úprimne rád.
Pánovi kolegovi Matejovi chcem povedať, nikdy som nebojoval za to, aby starostovia, primátori boli pekní a vláda bola škaredá. Predstavitelia, ktorí riadia tento štát, či už je to na úrovni štátu alebo je to na úrovni samosprávy, sú na jednej lodi a všetci by mali hájiť záujmy občanov. Ale k tomuto sa jednoducho nevieme dostať. A to, že ten problém, ten horúci zemiak hodím niekomu druhému, to je to, čo ma irituje. A to je to, kde jednoducho chcem, aby to bolo odstránené. Čiže nie je to o tom, že ja hájim starostov a primátorov. Ale nemôžem súhlasiť s tým, že pán minister posúva problémy niekde inde a hovorí, že to sú veci, ktoré sa ho netýkajú, lebo on sanuje štátnu kasu. Pri prerokúvaní rozpočtu na rok 2011 som tvrdil a tvrdím to opätovne a budem to tvrdiť dovtedy, kým tieto disproporcie budú, že rozpočet verejnej správy je jeden a do okruhu verejnej správy spadajú aj rozpočty obcí a miest. Ak budeme hospodáriť s vyrovnaným štátnym rozpočtom, obce a mestá, a ak vy im to nezakážete zákonom, urobia deficit 6 %, tak tento štát bude mať deficit 6 %, či sa vám to páči alebo nie. Toto je tá podstata, čo ja tvrdím, že sme na jednej lodi a jednoducho ten problém musíme riešiť spoločne. Ak je medzirezortné pripomienkové konanie, tak to medzirezortné pripomienkové konanie nemôže byť rozprávanie sa hluchého so slepým, lebo musíme sa navzájom počúvať. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 7.9.2011 10:03 - 10:17 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vidím, že to prešlo do humorného tónu. Takže, ctené kolegyne, kolegovia, ak dovolíte, ja to vrátim do vážneho tónu, ale nakoľko sme na pôde parlamentu a táto pôda je aj politickou arénou, napriek tomu, že mám enormný záujem na tom, aby sme sa dohodli na racionálnych riešeniach, musím povedať aj politické stanovisko k tomuto.
Pán Ďurkovský povedal, že zatvorenie nožníc zo 40-násobku na 10-násobok bude znamenať výpadok rozpočtu obcí a miest a tým pádom bude treba zvyšovať dane z nehnuteľností v mestách za byty, v obciach a menších mestách aj za rodinné domy, aj za priestory, ktoré tvoria záhrady, nádvoria. Tu by som povedal, že ak voláme po finančnej doložke, kde ministerstvo tvrdí, že to nebude mať dopady na hospodárenie obcí a miest, to, čo tvrdí ministerstvo, že to nebude mať dopady na hospodárenie obcí a miest, hovorí presne to, čo hovoril pán poslanec Ďurkovský.
Ale tu je ešte jeden obludnejší návrh, ku ktorému sa postupne dopracujeme, keď bude predložený návrh štátneho rozpočtu. Ctené dámy, vážení páni, návrh rozpočtu na rok 2011 a zmena financovania obcí a miest znamená výpadok na príjmovej stránke pre obce a mestá 15 mil. eur, čo v jednoduchom prepočte znamená 30 eur na jedného obyvateľa, 30 eur na jedného obyvateľa. Ak nechceme, aby celé Slovensko sa ponorilo do tmy v budúcom roku, ak nechceme mať na Slovensku Neapol s hromadami smetí, to znamená, týchto 30 eur na obyvateľa musíme vybrať od tých ľudí, od tých, ktorí sú kojencami, aj od tých dôchodcov, ktorí ležia na smrteľnej posteli. Toto považujem za obludnosť tohto návrhu a konštrukcie zákona, tak ako je postavený. A s týmto nemôžeme súhlasiť nielen ja, ale, verím, nikto na Slovensku. (Potlesk.)
Ak dovolíte, prejdem na tie faktické veci, kde myslím, že môžeme hľadať politickú zhodu a predovšetkým vecnú zhodu. Pán minister, ja som predkladal tento návrh zákona v júni tohto roku. A čakal som, že bude dodržaný rokovací poriadok. To znamená, keď bol riadne predložený návrh zákona, bude na schôdzi Národnej rady prerokovaný. A keďže platí klauzula, za ktorú sa zasadzoval pán predseda Sulík, že v prípade, že návrh zákona nebude schválený, tak o rovnakej veci sa nebude môcť rokovať 6 mesiacov, že vyvolám priestor na to, aby som prinútil vládnu koalíciu, aby sme rokovali vecne o podmienkach a hľadali priestor na dohodu. Vládna koalícia to vyriešila úplne jednoducho a úplne elegantne. Presunula návrh na túto schôdzu, kde je predložený spolu s vládnym návrhom zákona. A je jednoznačné, tak ako som povedal už vo svojom úvodnom slove, že nie som naivný a z tohto rokovania odíde iba jeden návrh zákona a určite to nebude návrh opozičného poslanca. To považujem za priestor, kde to nie je rokovanie úplne kóšer.
K veciam.
Čo vytýkam tomuto návrhu zákona alebo, kde boli problémy, prečo sa k tomuto vôbec pristupovalo. Vrátim sa na rokovanie, myslím, že bolo v decembri roku 2010, kde v súvislosti so štátnym rozpočtom na rok 2011 bol otvorený aj zákon o miestnych daniach a poplatkoch, kde som dával pozmeňujúce návrhy. A pamätám sa na slová pána ministra Mikloša, ktorý povedal, že zvažuje rácio pozmeňujúcich návrhov, ktoré som predložil, ale že treba ich zahrnúť do komplexnejšej reformy, lebo tam nie sú postihnuté napr. ubytovacie kapacity, kúpeľné mestá. Ten, kto chce, nech si pozrie tento návrh zákona alebo diskusiu k tomuto návrhu zákona.
A ja sa vrátim teraz späť. A, pán minister, chcem sa vážne spýtať: Z tých pripomienok, ktoré ste spomínali vtedy v rozprave, čo je tuto zahrnuté, čo je tuto zahrnuté? O kúpeľných mestách, pozemkoch tu nie je ani slovo. O ubytovacích kapacitách, po čom volali obce a mestá, sa jednoznačne hovorilo aj v stanovisku Združenia miest a obcí z 9. mája 2011. A pod číslom 321 z roku 2011 pod písmenom c) sa hovorí: „Požadujeme jednoznačne definovať zdaňovanie napr. apartmánových domov.“ A je tam celý ďalší odsek. Znovu, k tomuto nie je v zákone nič.
Budeme hovoriť o výnimkách, ktoré sú ďalšie. Načala ich pani kolegyňa Vaľová, ktorá to pozná takisto z praxe, je to zadefinovanie stavieb. Stavba je zariadenie, ktoré je spojené so zemou pevne základom, rozumej, betónovým základom. Máme desiatky hektárov slnečných elektrární, ktoré nemajú pevný betónový základ. De facto a de iure podľa tohto zákona nie sú predmetom zdaňovania ako stavby alebo ako zastavané plochy, lebo sú naďalej v katastri vedené ako orné pôdy, v lepšom prípade ako ostatné plochy. A jednoducho nie sú zdaňované stavby, lebo nemajú pevný základ. V tomto návrhu zákona, po čom volali mestá a obce, znovu nie je ani zmienka. Môžeme hovoriť o stánkoch, o unimobunkách, ktoré sú postavené na pevných plochách, trebárs na betónových paneloch, ktoré sa nepovažujú zo zákona za stavby. Znovu, nie sú žiadnym spôsobom zdaňované. Vo vládnom návrhu zákona sa to nijako neobjavuje. V návrhu zákona, ktorý predkladám, tento problém riešený je. Prečo sa nevieme dohodnúť na takejto obyčajnej jednoduchej triviálnej veci?
Poďme hovoriť o tom, akým spôsobom ideme riešiť členenie pozemkov, kde bol problém, po čom volali poľnohospodári, a čo bolo prvotným impulzom pre to, aby došlo k zmene zákona o miestnych daniach a poplatkoch. Poľnohospodári hovorili, že v niektorých dedinách, môžeme ich narátať na Slovensku 10 – 20, nie sú to stovky a nie sú to tisíce obcí, dochádzalo vzhľadom na zlé medziľudské vzťahy medzi vedením obce a podnikateľskými subjektmi k diferencovaniu stanovovania dane z nehnuteľnosti pre poľnohospodárov, predovšetkým súkromne hospodáriacich roľníkov, že jeden mal takúto daň, druhý mal takúto daň, čím sa ho snažil starosta zlikvidovať. Alebo pokiaľ to bol podnikateľ zo susednej dediny, alebo aj zahraničný subjekt, snažil sa ho nejakým spôsobom ukrátiť (alebo aj miestne zastupiteľstvo). Ak hovoríte, že zatváranie nožníc, ktoré ste nastavili 10-násobkom, toto neumožňuje, tak ja vám hovorím, že to umožňuje úplne jednoducho. Ak ja tam mám 10-násobok, Ferovi dám základnú sadzbu, Jožovi dám 10-násobok a Jožo do roka skrachuje. Čo ste vyriešili? Ako ste vyriešili problém, ktorý vyvolal vôbec diskusiu o návrhu zákona o miestnych daniach a poplatkoch? Nevyriešili ste ho nijako, len ste demonštratívne ukázali, že znižujete roztvorenie nožníc, ale problém ste nevyriešili, lebo sa dá zneužívať tento systém, takisto ako sa dal zneužívať doteraz. Prečo nejdeme riešiť tento problém tým, že pomenujeme problém a snažíme sa ho vyriešiť? Ja som povedal v decembri, a opakujem to opätovne, pre mňa je rozdiel, či je poľnohospodárska pôda, ktorá je ako orná pôda, ako aj trvalé trávnaté porasty, ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľností, ktorý tvorí podklad pre vyrubenie daní, lebo ja chcem rozlišovať, či tam niekto vykonáva cieľavedomú poľnohospodársku činnosť a tým zveľaďuje aj krajinu alebo tú pôdu necháva ležať úhorom, je zaburinená, prináša to spoločnosti škody tým, že tí susedia ostatných nehnuteľností to musia viac odburiňovať. A dokonca sú aj takí hrdinovia, ktorí na túto pôdu ešte berú štátne dotácie. No ja to chcem jednoducho riešiť, aby takéto nespravodlivosti v tejto krajine neboli, aby sa toto postihlo. Vládny návrh zákona o tomto nehovorí absolútne, absolútne nič. Ustanovenie, ktoré je uvedené v mojom návrhu zákona, ktorý hovorí o cieľavedomom obhospodarovaní poľnohospodárskej pôdy a odkazuje pod čiarou na príslušné návrhy zákona, tento problém rieši. Ja sa pýtam poľnohospodárov a napr. pána Goliana z vládnej koalície, vám, poľnohospodári, takýto postup nevadí, vy nechcete vyriešiť problém, ktorý sa vás bytostne dotýka? No ak nie, tak to povedzte verejnosti úplne rovno a jednoducho sa neskrývajte za to, že idete zastupovať záujmy niekoho.
Môžeme hovoriť o desiatkach ďalších vecí, ktoré sú tu. Ja som už jednu z nich pomenoval. Sú to byty a nebytové priestory, jedna skupina dane. Prečo nechcete oddeliť byty, ktoré majú aj svojím spôsobom sociálnu funkciu, od nebytových priestorov, ktoré slúžia vo veľkej časti na podnikateľskú činnosť? A prečo nemôžeme oddeliť nebytové priestory, ktoré tvoria doplnkovú funkciu k stavbám na bývanie, to znamená kočikárne, pivnice v bytových domoch, od toho, čo slúži na podnikateľskú činnosť? Prečo chcete zdaňovať rovnakou sadzbou kočikáreň ako obchod, krčmu, herňu, ktorá prináša státisícové a možno aj miliónové zisky? Toto považujete za sociálne a spravodlivé? To snáď nemyslíte vážne? Pre mňa je prioritou, aby mladé rodiny mali kde bývať, aby za kočikáreň neplatili také isté dane ako za herne, kde zarábajú desiatky a stovky miliónov korún. A na druhej strane predložíte návrh zákona, ktorým hovoríte, že obec môže zakázať herne, ale môže ich zakázať plošne. Buď ich v tom meste povolí, alebo ich v tom meste nepovolí. Veď to nie je riešenie problémov, to je len schovávanie sa za problém a deklarovanie nejakého postoja.
Dámy a páni, môžeme hovoriť o desiatkach ďalších vecí, ktoré sú tu, ale ja sa vrátim, opätovne k podstate tohto. Pán kolega Matej povedal, že starostovia musia poznať hranicu, ktorá je znesiteľná pre dané územie. Ale ak povieme, že dostanete na jedného obyvateľa o 30 eur menej v budúcom roku, ak nemám pravdu, nech to pán minister vyvráti, že toto nenapísal do návrhu štátneho rozpočtu, ak nemôžete vybrať od podnikateľov to, na čo ste boli zvyknutí a na čom ste boli dohodnutí a čo fungovalo a s čím neboli problémy, tak to musíte vybrať od obyvateľov bez ohľadu na to, či to urobiť chcete alebo nechcete. (Reakcia poslanca z pléna.) Pán poslanec, nie je to otázka toho, či to chcete alebo nechcete, či si starosta, primátor zníži plat o tisíc, o dvetisíc eur alebo ho nebude poberať vôbec. Drvivá väčšina obcí alebo veľká časť obcí, boli dve programovacie obdobie, v rokoch 2004 – 2006, to ďalšie beží, v rokoch 2007 až 2013, sa zapojila do európskych projektov, aby pozdvihli svoje obce a mestá. Väčšina projektov, takmer všetky projekty, mala svoje kofinancovanie. A na kofinancovanie si museli zobrať úvery. A bol daný finančný rámec, v ktorom sa pohybujú. Pri finančnej decentralizácii pán minister tuto na tomto mieste stál a bil sa do pŕs, kde hovoril, že účelom finančnej decentralizácie je priniesť stabilitu a predvídateľnosť krokov do budúcnosti. Dneska keď si tie obce a mestá nabrali úvery, keď im zoberieme peniaze zo štátneho rozpočtu, keď ich postavíme pred úlohu, či budú zdaňovať kojencov a ľudí na smrteľnej posteli, tak im povieme, že „máš voľbu“. No jednoducho nemáš voľbu, lebo donesieš obec a mesto do nútenej správy a uškodil si všetkým.
Dámy a páni, takto sa ísť ďalej nedá. Ja opätovne volám po serióznej diskusii, aby sme problém vyriešili vecne, lebo toto bude politikou vtedy, keď budeme pokračovať takto. Ak si sadneme za jeden rokovací stôl, nemusí to byť politickým problémom, nemusíme sa obviňovať, nemusíme hovoriť, že tých 30 eur na toho obyvateľa bude nová Miklošova daň, a nemusíme hovoriť ani o tom, že niekto chce chytať jedovatého hada cudzími rukami, to znamená, ak sa pán predseda buchne o zem a povie, že už ďalej sa dane zvyšovať nebudú, tak povieme, dobre, vláda ich zvyšovať nebude, ale zvýšite ich vy, starostovia, primátori. Dámy a páni, tadiaľ to cesta nevedie. Ak máte cit a zmysel pre zodpovednosť za spravovanie tejto krajiny, tak musíme hľadať spoločné riešenia, spoločné východisko. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.9.2011 9:23 - 9:32 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil inú alternatívu zákona o miestnych daniach a o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. Aj tu vo všeobecnosti platí, že ak dvaja robia to isté, nie je to to isté. V podstate s predkladateľom, ktorý predkladá zákon predošlý, teda vládou Slovenskej republiky, máme aj my rovnaký záujem na úprave miestnych daní a miestnych poplatkov. Máme záujem na tom, tie nožnice, ktoré boli doteraz v platnom návrhu zákona a hovorili o 40-násobku rozdielu sadzieb medzi jednotlivými daňovníkmi, aby teraz hovorili o 10-násobku. Ale, samozrejme, pri filozofii konštrukcie postupu, akým spôsobom sa to má dosiahnuť, sa v jednotlivostiach líšime a de facto. Aj keď na prvý pohľad návrh jedného a druhého zákona vyzerá veľmi podobne, možno v niektorých statiach až identicky, dá sa povedať, že to nie je pravda a tie návrhy zákonov sú diametrálne odlišné.
Ak dovolíte, ja by som uviedol, v čom je podstata filozofie návrhu zákona, ktorý predkladám. Filozofia vychádza z premisy, že máme záujem na tom, aby sa zmenšilo roztvorenie nožníc, ktoré je medzi jednotlivými sadzbami dane pre jednotlivých daňovníkov. Ale rozmením to na drobné a pôjdeme k jednotlivým konkrétnostiam.
V prípade dane z nehnuteľností, napr. ktorými sú pozemky, tvrdíme, že nemôže byť jediným kritériom to, čo je napísané v liste vlastníctva, ale kritériom musí byť aj to, na aký účel je daná pôda využívaná. To znamená, máme záujem rozčleniť hodnoty sadzieb dane pre intravilán, to znamená zastavané územie obce, a extravilán, územie, ktoré je využívané predovšetkým na poľnohospodársku činnosť, na lesnú hospodársku činnosť alebo na nejaké iné účely, a to preto, aby nebol v jednom daňovom koši násobok sadzby pri stavbách alebo záhradách, nádvoriach, rodinných domoch ako nejaká východisková báza a aby rovnaký násobok bol pre poľnohospodársku pôdu alebo pre priemyselné parky, čiže aby neboli tieto dve sadzby viazané. Má to svoj obrovský význam, lebo v prípade ak si zoberiete konštrukciu toho zákona, hovoríme o tom, že v prípade poľnohospodárskej pôdy môžeme mať 10-násobok rozdielu sadzieb, tak ten 10-násobok pre podnikateľa, ktorý hospodári v jednej časti obce, voči poľnohospodárovi, ktorý pôsobí v druhej časti obce, znamená likvidačné prostredie. To ten poľnohospodár nemôže jednoducho ustáť. V návrhu zákona, ktorý predkladám, sú uvedené štyri hranice, že môže byť uvedený štvornásobok rozdielu sadzieb dane. A ten štvornásobok nebol vybratý samoúčelne. Ale myslí sa tým predovšetkým to, že máme šesť bonitných stupňov kvality pôdy, ak hovoríme o poľnohospodárskej pôde, o tom, aký výnos je na poľnohospodárskej pôde. A de facto daň z nehnuteľnosti je majetkovou daňou, to znamená, jediným kritériom, ktorý je oprávnený pre určovanie nejakých rozdielov, je hodnota tej pôdy a kvalita toho výrobného prostriedku, na ktorom ten poľnohospodár pôsobí. To znamená, odstupňujme to podľa bonitných stupňov pôdy. Ak chceme určiť nejaké iné miestne rozdiely, tak tam dajme ešte nejaký priestor, ale nedávajme to do jedného daňového koša.
Ďalší príklad, ktorý môžem uviesť, rozdielneho postupu riešenia tej istej problematiky je otázka daní z nehnuteľností v prípade stavieb. V návrhu zákona, ktorý predkladám, hovoríme o tom, že dane zo stavieb by sa mali rozdeľovať na dane zo stavieb určených na bývanie a dane zo stavieb určených na ostatné činnosti, teda aj na výkon podnikateľskej činnosti, aj na ostatné činnosti verejnoprospešného charakteru. Ale opätovne nemôžem sa prikloniť k téze, že sa to dá zhrnúť do jedného daňového koša. Daň z nehnuteľnosti je majetkovou daňou. Ak budeme hovoriť o tom, že máme snahu majetkovú daň riešiť tak, ako je to riešené v zahraničí, na základe nejakých cenových máp, na základe oceňovania hodnoty majetku, tak potom si ale povedzme aj tézu o majetku, ktorý bol nadobudnutý v predchádzajúcom období štyridsiatych, päťdesiatych, šesťdesiatych rokov, rodinných domoch, ktoré boli postavené v tých časoch za desiatky, možno stovky tisíc korún, ktoré dneska majú trhovú hodnotu tri, päť, osem, desať miliónov slovenských korún. Môžeme prejsť aj na hodnoty v eurách. Ale tí ľudia, ktorí v týchto domoch bývajú, majú reálne dôchodky 250 alebo 300 eur. Ak postavíme majetkovú daň v takomto podaní, tak jednoducho tí ľudia nebudú schopní tú daň zaplatiť. A jednoducho z nich urobíme ešte väčších žobrákov, ako sú nimi dneska, pri týchto nízkych dôchodkoch, ktoré poberajú.
Môžeme prejsť na daň z bytov a nebytových priestorov. Opätovne v dani z bytov a nebytových priestorov je povedané, že rozdiel tej sadzby môže byť desaťnásobok. Áno, ja súhlasím s tým, že iná sadzba musí platiť pre centrum Bratislavy a iná sadzba musí platiť pre Jarovce, Rusovce alebo okrajové časti Bratislavy. Ale zase nemôžem súhlasiť s tým, keďže predmetom dane z bytov je aj daň z nebytových priestorov, že ja nemôžem zvýšiť v danej lokalite daň na nebytové priestory, ktoré sa využívajú na silne lukratívne činnosti, na dobrú podnikateľskú činnosť, byty, ktoré sú v katastri na listoch vlastníctva určené tak, že sú to priestory určené na bývanie a sú to de facto byty, sa v centre Bratislavy využívajú ako nebytové priestory, ktoré sa prenajímajú na administratívne účely za lukratívnych podmienok, že nemôžem tieto rozdiely nejakých spôsobom postihnúť a musím všetkých hodiť do jedného koša.
Toto je podstata filozofie návrhu zákona ktorý predkladám a v tom sú tie rozdielnosti.
Ja osobne si myslím, že táto téma nie je politická vo svojej vecnej a odbornej podstate, táto téma je politická v tom, akým spôsobom sa predkladá, akým spôsobom sa komunikuje a kto akým spôsobom obhajuje aké skupiny obyvateľov. V tom je politická. Ale myslím si, že je tu obrovský priestor na to, aby sme si sadli spoločne za jeden rokovací stôl a prestali sa hrať na to, kto má väčšiu pravdu, kto si dokáže čo presadiť. Pán minister, ja sa dostanem k tomu aj vo svojom vystúpení, lebo chcem vystúpiť aj v rozprave, aby bola možnosť korektnej debaty o týchto problémoch, ktoré som načrtol. Ale je potrebné, aby sme hľadali spoločnú cestu, lebo ten dopad nebude dopadom na politikov, ten dopad bude dopadom na bežných občanov, ktorý pri konštrukcii zákona, ktorá bude zvolená nešťastne, môže mať v niektorých prípadoch fatálne dopady. A myslím si, že to nie je záujmom nikoho z nás, nikoho z nás, ktorí sedíme v tejto ctenej snemovni. A preto prosím, aby sme sa pozerali na tento problém vecne a konštruktívne a zvažovali aj filozofiu, ako je postavený zákon. Mne je jasné, že dnes po hlasovaní odtiaľto odíde len jeden návrh zákona, že druhý návrh zákona nebude schválený. Nie som naivný, aby som si myslel, že schválený bude môj návrh zákona a nebude schválený vládny návrh zákona. Ale aj za tejto konštrukcie, aj za tejto situácie hovorím, že aj v návrhu zákona, ktorý predkladám, je dobrá filozofia. Dajú sa premietnuť veci do spoločného návrhu zákona, ktorý bude v druhom čítaní upravený do podoby takej, aby mal hlavu, pätu, zmysel, aby to neboli prázdne politické gestá, ale aby to boli reálne riešenia problémov občanov tejto krajiny. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 6.9.2011 13:03 - 13:04 hod.

Ľubomír Petrák
Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, chcel by som navrhnúť, aby sa bod č. 44 zaradil za bod č. 13. Vecne ide o rovnaký návrh zákona, aby sa zlúčila rozprava o týchto dvoch bodoch.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.7.2011 11:04 - 11:06 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, nebolo cieľom môjho vystúpenia, aby som povedal, že chcem postihnúť všetkých, ktorí stavajú načierno aj drobné stavby, plot alebo ešte nejaké menšie prístrešky v záhradách. To určite nie je mojím cieľom. Ja som sa na príkladoch snažil poukázať na to, že tak definovaná skutková podstata trestného činu, ktorá sa vzťahuje na jednoduché stavby, zahŕňa aj stavby s úžitkovou plochou 900 metrov štvorcových. To nepovažujem za bežný príbytok. To nie je bungalov 9 krát 10 metrov, ktorý je najbežnejším typom stavby, ktorý sa stavia v dnešnej dobe. To sú stavby vo výmere desaťnásobne väčšej. Desaťnásobne väčšia výmera pokiaľ je na vlastnom pozemku, to znamená, že je na akejkoľvek pôde, na poľnohospodárskej pôde, na lesnom pozemku, na akomkoľvek pozemku, kde sa rozhodnem stavať mimo zastaveného územia obce. Proste všetko je možné. Na toto som chcel poukázať. A hovorím, že tieto skutkové podstaty to nepostihuje. A spoločnosť vníma dnes ako jeden z veľkých problémov toto, a nie stavby, ktoré sú nad 300 metrov štvorcových, to znamená veľké priemyselné stavby alebo niečo podobné. Isteže sa tam vzťahujú na to aj bytové domy v Bratislave, kde sa nadstavuje ja neviem desať poschodí. Áno, vzťahuje sa to na ne. Ale toto je pár prípadov, ktoré budú týmto postihnuté, aj keď ťažko povedať, či v zásade budú tým postihnuté, lebo znovu je tu otázka toho, akým spôsobom sa pristupuje aj ku zmenám stavby pred dokončením. Pokiaľ ide o zásadnú zmenu stavby, by sa mala táto zmena stavby realizovať až po rozhodnutí. Ale bežná prax pri menších stavbách je aj taká, že všetky zmeny, ktoré sa vykonajú v priečkach, možno aj v nejakých drobných odchýlkach, sa urobia v rámci kolaudačného konania.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.7.2011 10:03 - 10:37 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ctené kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, ja som pôvodne nemal v úmysle vystupovať k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa aj Trestný zákon, ku ktorému predovšetkým chcem hovoriť. Ale v zásade ma k tomuto vystúpeniu vyprovokovala včerajšia rozprava, paradoxne o vianočnom príspevku. Počas rozpravy o tomto vianočnom príspevku sme sa dozvedeli, že v Sociálnej poisťovni sa zvyšujú platy z 2 830 na 4 000 eur mesačne, že šéfka jej sekretariátu poberá 3 200 eur mesačne, že správnymi kanceláriami sa uzatvárajú zmluvy, kde hodinová sadzba za prácu advokáta je viac ako 5 000 korún za hodinu. A v týchto súvislostiach, keď som si to dal všetko do súvisu s tým, akým spôsobom ideme postihovať verejných funkcionárov pri trestných činoch spáchaných z nedbanlivosti, som si povedal, že jednoducho asi treba o týchto veciach hovoriť. Pán minister včera obhajoval tieto kroky riaditeľa Sociálnej poisťovne s tým, že boli za vedomia aj predstaviteľov ministerstva a že sa jedná o výkon vysoko odbornej práce, ktorá si zasluhuje adekvátnu odmenu, a že ide o manažérsky spôsob riadenia výkonu verejných vecí. No a ja sa potom chcem spýtať, ak ideme zavádzať nedbanlivostné trestné činy v prípade volených predstaviteľov, napr. starostov malých obcí, tak pri slovách „volený predstaviteľ“ je od akého slova odvodený ten výkon funkcie, keď v prípade iných vecí, kde sú podstatne vyššie platy, platy radových zamestnancov alebo trošku vyššie postavených zamestnancov, ako plat premiéra Slovenskej republiky, je to absolútne v poriadku, lebo ide o manažérsky výkon spravovania vecí verejných.
Toto je to, čo ma podnietilo k dnešnému vystúpeniu, a preto budem hovoriť na začiatku o nedbanlivostných trestných činoch. Predkladateľ zákona hovorí v dôvodovej správe, že návrh novely Trestného zákona predstavuje nástroje trestnoprávnej ochrany, riadeného výkonu funkcií verejných činiteľov pri správe a riadení verejných záležitostí zavedením trestnoprávnej ochrany pred nedbanlivostnými konaniami, ktorými sú spôsobené vysoké škody. V snahe reagovať na podnety z aplikačnej praxe a vážnosť pochybení verejných činiteľov pri správe vecí verejných v ostatnom období sa navrhuje nový § 327a, a to pre prípady trestnoprávneho postihovania verejného činiteľa, ktorý nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomocí, a to z nedbanlivosti. Podmienkou pre trestnosť tohto konania je, že verejný činiteľ spôsobí nedbanlivostným konaním škodu veľkého rozsahu, čo je zhruba 150 000 eur, alebo ťažkú ujmu na zdraví viacerých osôb, alebo smrť viacerých osôb. Navrhovaná úprava je pretavením vysokej miery odbornej starostlivosti, ktorá sa spája s výkonom činnosti verejných činiteľov a ktorú predpokladá aj zverejnenie vážnych rozhodovacích právomocí verejným činiteľom zákonom, verejný činiteľ sa pri plnení uvedenej skutkovej podstaty trestného činu potrestá odňatím slobody na jeden až päť rokov.
Ja si z tohto miesta dovolím vyjadriť vážnu obavu, že takto široko naformulovaná podstata trestného činu sa môže stať nástrojom na kriminalizáciu aj tých, ktorí prijímajú verejné rozhodnutia v dobrej viere a s dobrým úmyslom, podčiarkujem, v dobrej viere a s dobrým úmyslom. V samospráve môže strach z trestnoprávneho postihu prevládnuť nad chuťou spolurozhodovať vo veciach verejných, čo v konečnom dôsledku môže viesť k deštrukcii samosprávnych orgánov na Slovensku. Hovorím o tom, ak by bol § 327a prijatý v pôvodnej podobe. Ja sa chcem z tohto miesta spýtať, či predkladateľ si bol vedomý všetkých náležitostí, predovšetkým vecí, ktoré sa dotýkajú samosprávy.
Uvediem niektoré príklady, napr. protipovodňové opatrenia. Mohol starosta predpokladať, že príde veľká voda, spôsobí škodu veľkého rozsahu na obecnom majetku, spôsobí veľkú škodu na majetku obyvateľov, poprípade, že môže zanedbanie protipovodňových opatrení aj znamenať aj smrť niektorých obyvateľov alebo náhodných účastníkov živelnej pohromy? V každom prípade si myslím, že takéto činy, takéto skutkové stavy sa dajú predpokladať. A tým, že neriešim protipovodňovú ochranu, automaticky sa dostávam do polohy tej, že môžem spáchať trestný čin z nedbanlivosti. Uvediem ďalší príklad. Je to zimná údržba ciest. Ako starosta obce nedám odhrnúť na určitom úseku sneh, a to možno aj z dôvodu toho, že šetrím finančné prostriedky, možno z iných dôvodov. Nebudem v tejto chvíli hovoriť zámerne, že nemám na to finančné prostriedky, že nemám na to, ale nedám to urobiť z dôvodov, lebo šetrím, zvažujem, či sa to oplatí alebo sa to neoplatí. A stane sa dopravná nehoda, dôjde k usmrteniu niekoľkých ľudí. Trestný čin z nedbanlivosti podľa môjho názoru sa dá na to úplne kľudne použiť. Použijem iný príklad, neosadenie ukradnutej dopravnej značky. Dopravná značka je dobrý zberový artikel, ktorý niektorí naši spoluobčania veľmi radi predávajú do Zberných surovín. Ukradnú dopravnú značku Stop, ktorá znamená daj prednosť v jazde napr., viem o tom, že tá dopravná značka bola ukradnutá, zabudol som dať pokyn na jej osadenie, stane sa dopravná nehoda, zahynie pri nej niekoľko ľudí. Je to nedbanlivostný trestný čin ako vyšitý. Iste, dá sa povedať, že zahynuli ľudia a je to. Ale teraz sa spýtam: Aká je spoločenská nebezpečnosť konania konkrétneho starostu v tomto prípade, keď popri plnení mnohých iných závažných vecí zabudol na takú banalitu, ktorá mala za následok veľký problém, smrť niekoľkých nevinných ľudí, a keď zabudol osadiť dopravnú značku. Môžem spomenúť ďalší príklad, napr. podpísanie uznesenia nevýhodného pre obec, keď obecné zastupiteľstvo z rôznych dôvodov schváli uznesenie, ktorá ja ako starosta sa rozhodnem podpísať napriek tomu, že som si vedomý, a tu už hovorím aj o vedomej nedbanlivosti, že to konanie je problémové, že môže spôsobiť nejakú škodu, možno je tá škoda veľkého rozsahu v zmysle majetkovej ujmy obce. A pri zvažovaní rôznych kritérií, pri zvažovaní politického nátlaku, ktorý je vyvíjaný na mňa zo strany obecného zastupiteľstva, sa nakoniec rozhodnem, že podpíšem takéto uznesenie. Je to nedbanlivostný trestný čin, ktorý spôsobil škodu veľkého rozsahu, lebo vedel som, že môže spôsobiť škodu veľkého rozsahu, a napriek tomu som konal, že som to uznesenie podpísal, hoci som mal právo to uznesenie zo zákona nepodpísať a nechať tú ťarchu rozhodovania na zastupiteľstve, ktoré mohlo ho preschváliť a prijať si ho nakoniec aj samo. Je to veľmi otázne, ale myslím si, že môžeme hovoriť aj o tejto polohe. A dovolím si ešte povedať jeden príklad, ktorý je tu z Bratislavy, Parku kultúry a oddychu. Odstúpenie od zmluvy súčasného vedenia magistrátu znamená škodu veľkého rozsahu, lebo hovoríme o žalobách, ktoré sú rádovo v desiatkach miliónoch slovenských korún, ktoré investor chce uplatniť voči hlavnému mestu. A znovu ako na predstaviteľa samosprávy bol na mňa vyvíjaný enormný nátlak z hľadiska záujmových organizácií, občianskych združení, médií, verejnosti a bolo na mňa tlačené, že musí sa prijať uznesenie takéhoto typu a zrušiť zmluva, ktorá je podpísaná s investorom. A som si vedomý, že spôsobí škodu veľkého rozsahu. Dokonca tu som si vedomý, že spôsobím škodu veľkého rozsahu napriek tomu, lebo je záujem väčšiny, celospoločenský záujem? Ako vieme definovať tento záujem. Je proste vyvíjaný tlak, ktorý som ja v tejto chvíli vyhodnotil, že sa rozhodnem pre toto konanie. A tu už v tejto chvíli ak sa zavedie tento trestný čin, si musím byť vedomý, že môžem byť odsúdený na 1 až 5 rokov. Toto výrazne zväzuje ruky pri rozhodovaní o rôznych veciach, ktoré sa dotýkajú života mnohých občanov. Takýchto príkladov by som mohol vymenovať desiatky. A myslím si, že by sme tak začali veľmi seriózne uvažovať o tom, či takto formulovaný trestný čin patrí do Trestného zákona alebo nepatrí do Trestného zákona.
Ja by som chcel poukázať na kontroverznosť tohto ustanovenia v súvislosti s niečím iným. Schvaľovali sme jednu alebo dve schôdze nazad zákon o obchodných reťazcoch, ktorým v podstate sa rušil zákon o obchodných reťazcoch, ktorým sme v zásade vytvorili priestor pre obchodné reťazce, aby vyvíjali neúmerný ekonomický tlak na menších producentov poľnohospodárskych produktov, potravinárskych výrobkov a podobne. Aj týmto konaním, tým že zaniknú niektoré firmy, ktoré ich dodávajú do obchodných reťazcov, lebo nebudú schopné ustáť tento ekonomický tlak, tým, že prídu o zamestnanie možno desiatky, možno stovky ľudí, bude spôsobená škoda veľkého rozsahu. Ale toto sa na tento charakter nevzťahuje, lebo nejde o verejných činiteľov. Ale táto snemovňa povedala, že toto konanie je de facto legálne, lebo že nebudeme obmedzovať alebo regulovať podnikateľský priestor a že celý tento zákon, ktorý spôsobuje problémy v tejto krajine, nahradíme etickým kódexom. Na strane verejných činiteľov seriózne správanie, ktoré sa vyhodnotí volebným výsledkom, nie je prípustné, lebo podľa návrhu predkladateľa zákona spoločenská nebezpečnosť konania verejných činiteľov je vyššia a treba postihovať aj tieto trestné činy. Ja to dávam celé na zváženie, lebo myslím si, že ten problém nie je úplne jednoznačný.
Ja chcem oceniť diskusie, ktoré pani ministerka spravodlivosti viedla aj na výbore a viedla aj mimo rokovania parlamentu o týchto problémoch. A viem, že si je vedomá problémov, ktoré nedbanlivostné trestné činy môžu spôsobiť. Oceňujem tento prístup. A oceňujem aj to, že vládna koalícia podala zmierňujúci pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí len o vedomej nedbanlivosti. Ja som sa snažil v tých predchádzajúcich príkladoch poukázať na to, že niektoré činy, ktoré môžu nastať, niektoré životné situácie napriek tomu, že sa bude jednať len o vedomú nedbanlivosť, môžu znamenať to, že nevinní ľudia budú odsúdení. A to nehovorím o tom, že v prípade samosprávy sú volení mnohí predstavitelia, neviem, ako to slušne povedať, pre ktorých vláda, myslím, že ich bolo osemnásť, ak by som to chcel s veľkou „nadsázkou“ povedať, tak organizovala kurzy čítania a písania, aby boli spôsobilí vykonávať svoju funkciu. A to nehovorím o tom, že mnohí takto zvolení predstavitelia samosprávy sú v hlbokom právnom bezvedomí, opakujem, pani ministerka, sú v hlbokom právnom bezvedomí, čo vytvára predpoklady na to, že nedbanlivostných trestných činov môže byť niekoľko desiatok až niekoľko stoviek bez úmyslu, bez toho, že by tí ľudia v zásade vedeli, do čoho idú. A tu, si myslím, ten problém už je. Preto si dovolím predložiť pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákona (tlač 342).
V článku II sa vypúšťa bod 32.
Nasledujúce body a prečíslujú.
Odôvodnenie. Takto široko formulovaná podstata trestného činu verejného činiteľa, ako je uvedená vo vládnom návrhu, sa môže stať nástrojom na kriminalizáciu aj tých, ktorí prijímajú verejné rozhodnutia v dobrej viere a s dobrým úmyslom. V štátnej správe a samospráve môže strach z trestnoprávneho postihu prevládnuť nad chuťou spolurozhodovať o veciach verejných.
Aj v nadväznosti na toto odôvodnenie, ktoré som povedal, by som to chcel dať do súvisu aj s niektorými inými vecami. A to sú platové pomery, ktoré sú vo verejnej správe. Sú vybrané skupiny predstaviteľov, ako som spomínal, trebárs v Sociálnej poisťovni, ktoré majú platy vyššie ako premiérka Slovenskej republiky, pričom rozsah ich právomocí a rozsah ich zodpovednosti je neporovnateľne menší. Postavme si otázku potom, či nemajú za výkon vo verejnej správe byť aj adekvátne platy a neviesť celé konanie, ktoré sa deje v tejto snemovni, len jednosmerne a hovoriť, že každý predstaviteľ verejnej správy je ten, ktorý obmedzuje občanov, nič nerobí a má príliš vysoký plat. Postavme si otázku potom, či nemáme dať do súvisu otázku odpovedajúcej kvality služieb, ktoré poskytuje verejná správa, ale aj zodpovedajúcej finančnej náhrady za kvalitu poskytovaných služieb, lebo ak budeme robiť len obmedzenie, kriminalizovanie, trestanie, tak potom s veľkou mierou „nadsázky“ poviem, že dajme do volebného zákona, že kandidovať za starostov môžu len bezdomovci, lebo nemajú majetok, sú zvyknutí žiť bez finančného príjmu, to znamená, nepotrebujú plat a v zásade, keď ich za nedbanlivostný trestný čin odsúdime, tak im v zásade urobíme dobre, lebo im zabezpečíme na dva až päť rokov ubytovanie, teplú stravu trikrát denne. (Potlesk.) Dámy a páni, toto bola veľká miera „nadsázky“, ktorú som použil, ale myslím si, že pre to, aby sme sa objektívne rozhodli, bolo potrebné ju použiť.
Dovolím si zareagovať aj na niektoré ďalšie záležitosti, ktoré sa týkajú kupovania voličských hlasov, lebo priamo to nadväzuje na otázky verejnej správy alebo samosprávy aj verejných funkcionárov. Uvedomujem si, že kupovanie voličských hlasov je veľkým problémom a je najčastejším dôvodom vyhlásenia neplatnosti volieb. Tento záver vyplynul aj z odbornej porady predsedníčky Ústavného súdu Slovenskej republiky konanej 28. októbra 2010. Ide o konanie, ktoré so sebou nesie veľké nebezpečenstvo pre slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti a zasahuje do samostatnej podstaty volebného práva zaručeného Ústavou Slovenskej republiky. Mohol by som pokračovať ďalej, lebo odôvodnenie, ktoré je použité vo vládnom návrhu zákona presne popisuje všetky veci, ktoré sa týkajú volebnej korupcie. Ja si dovolím zacitovať navrhovaný § 336a, tak ako je uvedený vo vládnom návrhu zákona, kde sa v odseku 1 hovorí: „Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok tomu, kto má právo voliť, zúčastniť sa na referende alebo na ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, aby volil alebo hlasoval určitým spôsobom, nevolil, alebo nehlasoval určitým spôsobom, nevolil alebo nehlasoval vôbec, alebo sa nezúčastnil volieb, referenda alebo ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, alebo z tohto dôvodu priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok inej osobe, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“ Sú tu aj ďalšie odseky 1 až 3, ktoré hovoria o ďalších skutkových podstatách. Ale jedna vec tu v zásade chýba. A znovu je to niekoľko rozhodnutí Ústavného súdu, ktorými vyhlásili voľby za neplatné z dôvodu, že sa do menších obcí prisťahoval pred voľbami väčší počet obyvateľov, ktorí zásadným spôsobom ovplyvnili výsledok volieb. A toto napr. v tomto chýba. Aké je toto konanie? Toto konanie je legálne? Ja si pamätám zo svojho okolia, zo svojej praxe dva prípady, ktoré sa stali takýmto spôsobom. Jeden je veľmi silne medializovaný, to je z Demänovskej doliny, druhý prípad, ktorý nebol medializovaný a ktorý nebol ani predmetom na Ústavnom súde, je z jednej obce v blízkosti Bratislavy. Keďže to nebolo predmetom konania Ústavného súdu ani predmetom sťažnosti, ale udiali sa tam tie veci, nebudem hovoriť o názve obce, ale tam napr. sa opakovane v dvoch voľbách po sebe prisťahoval do cirkevného rádu väčší počet predstaviteľov rádu. Ja sa spýtam: A toto konanie je legálne? Toto konanie je v poriadku a ideme postihovať len určitý typ konania, ktorý nevyhovuje niektorým predstaviteľom vládnej koalície. Ja si myslím, že aj toto je ustanovenie Trestného zákona, ktoré je nedokonalé, dobre, posúva veci dopredu, ale je nedokonalé. A myslím si, že bola by potrebná jeho opätovná novelizácia.
Dámy a páni, prešiel by som na veci, ktoré sa týkajú stavebných konaní a čiernych stavieb, ale ak dovolíte, ešte predtým sa dotknem jednej veci. Je to rozmáhajúci sa jav neoprávneného podnikania verejných činiteľov v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, opätovne skutková podstata trestného činu v § 251, kde sa v odseku 2 hovorí, že kto neoprávnene podniká v malom rozsahu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok, pričom dopĺňa sa tam písmeno d), ktoré znie: „d) ako verejný činiteľ alebo v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania alebo funkcie“. Ja osobne nerozumiem presne, o čo ide predkladateľovi návrhu tohto ustanovenia, lebo ak budeme hovoriť o verejných funkcionároch, máme tu ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, napr. u volených predstaviteľov, ako sú poslanci Národnej rady. Je tam okruh funkcionárov, ktorých je niekoľko tisíc na Slovensku, kde v článku 5 sa hovorí, že verejný funkcionár nesmie vykonávať funkcie, zamestnania a činnosti, ktoré sú nezlučiteľné s funkciou verejné funkcionára podľa Ústavy Slovenskej republiky a zákonov. Verejný funkcionár nesmie byť členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej činnosti, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze. Verejný funkcionár nesmie podnikať. A to sa nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať len fyzická osoba za zákonom ustanovených podmienok. Ak verejný funkcionár vykonáva funkciu zamestnania alebo činnosti podľa citovaných odsekov, v čase ustanovenia do verejnej funkcie je povinný do 30 dní odo dňa ustanovenia do verejnej funkcie s takou funkciou zamestnania alebo činnosťou skončiť alebo vykonať zákonom ustanovený právny úkon smerujúci k skončeniu jej vykonávania. Ja si dovolím upozorniť ctenú snemovňu, že aj v radoch koaličných poslancov sa nachádza jeden pán poslanec, ktorý napriek upozorneniam má podnikateľské aktivity v zahraničí, kde je štatutárnym zástupcom spoločnosť s ručením obmedzeným. Pokiaľ si dobre pamätám, môžem povedať, že bol opakovane na tieto skutočnosti upozorňovaný. A myslím si, že bude potrebné, aby sa aj týmto zaoberal výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Spomeniem tu aj článok 9, v ktorom sa hovorí, že ak sa v konaní preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil činnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto zákonom, hovorím o ústavnom zákone o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, alebo zákonom alebo v oznámení uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie a opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. A rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu. Ak sa rozhodnutím vysloví, že verejný funkcionár vykonáva funkciu alebo zamestnanie, ktoré je nezlučiteľné s výkonom verejnej funkcie podľa ústavy tohto ústavného zákona alebo zákonov, súčasťou rozhodnutia je aj povinnosť bezodkladne zanechať takú funkciu, zamestnanie alebo činnosť. To znamená, máme tu problém, ktorý spočíva v tom, že verejný funkcionár, trebárs poslanec Národnej rady, starosta obce a, hovorím, niekoľko ďalších tisíc verejných funkcionárov, dostane pokutu, je povinný sa vzdať funkcie, alebo ak sa jej nevzdá, zamestnania alebo činnosti, ktorú nemôže zo zákona vykonávať, dôjde o túto funkciu zo zákona. K tomu prikladáme nový trestný čin, ktorý hovorí, že ak verejný funkcionár neoprávnene podniká ako verejný činiteľ, môže byť odsúdený až na jeden rok až päť rokov, ak spôsobí svojím konaním značnú škodu. To znamená tretí právny postih v tej istej veci. Je tu niekoľko desiatok, stoviek, tisícok podnikateľov, no pani ministerka hovorí, že to vysvetlí, rád si vypočujem toto vysvetlenie, lebo nedáva mi to tú logiku. A myslím si, že ako je to predložené vrátane odôvodnenia v dôvodovej správe, tak to nedáva jasné stanovisko o tom, čoho sa má tento trestný čin týkať.
Takže teraz môžeme prejsť na otázky čiernych stavieb. Nedostatočná účinnosť administratívnoprávneho postihu uskutočňovania čiernych stavieb bez stavebného povolenia vyvolala potrebu koncipovať novú skutkovú podstatu trestného činu, neoprávnené uskutočnenie stavby. V spoločenskej praxi sa udomácnilo konanie stavebníkov, ktorí bez akéhokoľvek povolenia začali realizovať práce na novej stavbe. A túto neraz bez stavebného povolenia aj dokončili. Počas uskutočňovania stavby, resp. niekedy až po jej pozastavení stavebníci požiadali o dodatočné povolenie stavby, teda nerešpektovali povinnosť ustanovenú zákonom a aktivitu vo vzťahu k stavebnému úradu začali vyvíjať až vtedy, keď už existoval protiprávny stav, ktorý mohol mať nezvratné následky, pokiaľ ide o zákonom chránené verejné záujmy a hodnoty, resp. mohol založiť vážnu ujmu na právach dotknutých osôb. Osobitne závažné prípady pritom predstavuje stav, keď je stavba bez stavebného povolenia zriadená na cudzom pozemku a došlo k vážnemu zásahu do vlastníckych práv vlastníka pozemku. Výsledkom tejto praxe nie je iba porušovanie všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku stavebného poriadku, ale aj multiplikovanie sporov v občianskoprávnej sfére, a to v kontexte založenia a širokého akceptovania praxe, ktorá v rozpore so zákonom spochybňuje celý zmysel a význam stavebného povoľovacieho konania, reflektujúci verejné záujmy a individuálne záujmy osôb. Mohol by som citovať ďalej z dôvodovej správy k tomuto paragrafu. Postihovanie čiernych stavieb sa rieši v bode 29 novely a v bode 43 novely. A ja si dovolím odcitovať bod 29 novely, § 299a Neoprávnené uskutočňovanie stavby. To je nový paragraf, ktorý sa zavádza, kde v odseku 1 sa hovorí, že kto bez stavebného súhlasu, povolenia alebo v rozpore s ním postaví stavbu alebo jej časť, pričom nejde o jednoduchú stavbu alebo drobnú stavbu, zdôrazňujem, nejde o jednoduchú stavbu alebo drobnú stavbu podľa stavebných predpisov, a spôsobí tým vážnu ujmu na právach alebo oprávnených záujmoch vlastníka pozemku alebo viacerých osôb, potrestá sa odňatím slobody až na 2 roky, a kde v odseku 2 sa hovorí, že odňatím slobody na 3 roky až 5 rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, hoci bol za takýto alebo obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený alebo v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý. Ja si v tejto súvislosti dovolím odcitovať § 139b stavebného zákona, ktorý hovorí, čo sú jednoduché stavby, že jednoduché stavby sú a) bytové budovy, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 300 metrov štvorcových, ktoré majú jedno nadzemné podlažie, môžu mať jedno podzemné podlažie a podkrovie, tri podložia krát 300 metrov štvorcových (900 metrov štvorcových) úžitkovej plochy. Dá sa tu hovoriť o nadštandardnej vile. Hovorím o nadštandardnej vile, ktorá je jednoduchou stavbou podľa stavebného zákona. Preto som upozorňoval na jednoduchú stavbu.
Bavme sa o spoločenskej závažnosti takéhoto konania, lebo ako som si stihol všimnúť, z pozícií verejnej mienky je veľký tlak na to, aby neboli v tejto krajine rovní a rovnejší, to znamená, aby si bohatí ľudia mohli robiť čokoľvek chcú a stavať si napr. na vlastných pozemkoch bez riadneho stavebného povolenia vily, haciendy a ukazovať tým svoju bohorovnosť. A tu podotýkam, takto definovaný § 229a napr. týchto ľudí vôbec nepostihuje. Stavajú na svojom pozemku, urobia zastavanú plochu do 300 metrov štvorcových, pričom úžitková plocha môže byť až 900 metrov štvorcových. A nie sú postihnutí týmto zákonom, lebo jednoducho na nich sa tento zákon nevzťahuje. Potom sa pýtam, ak toto je celospoločenský tlak, tak komu je určený tento paragraf alebo na postihovanie koho je určený novo zavádzaný § 229a. Ak by som to uviedol v nadväznosti na § 105 stavebného zákona, ktorý v zásade by mal reflektovať pri hodnotení priestupkov na spoločenskú závažnosť, a tým aj adekvátnu výšku pokuty pri jednotlivých priestupkoch, tak môžem spomenúť § 105, kde sa v odseku 3 hovorí, že priestupku sa dopustí a pokutou do 1 mil. Sk sa potrestá ten, kto b) ako stavebník uskutočňuje novú stavbu bez stavebného povolenia, alebo v rozpore s ním. A tu spýtam, či nemalo to byť naformulované nie na jednoduchú stavbu, ale novú stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, čo by bolo úplne jednoznačné. Korešpondovalo by to so stavebným zákonom a nevytváralo by to diery na nemožnosť postihu niektorých ľudí, ktorí si cez rôzne právne kľučky dokážu svoje nepostihnutie zariadiť. Alebo je tu § 105 ods. 4, kde sa hovorí, že priestupku sa dopustí a pokutou do 5 mil. Sk sa potrestá ten, kto bez stavebného povolenia uskutočňuje v chránenom území alebo v ochrannom pásme či na pozemku, ktorý nie je určený na zastavanie, čiže na pozemku, ktorý nie je zaradený v územnom pláne, je hocikde mimo zastavaného územia obce, najmä na poľnohospodárskom alebo lesnom pozemku, stavbu. To znamená, že prípady honosných haciend v súkromných oborách na lesných pozemkoch sa zrazu, ak budú do 300 metrov štvorcových, spod pôsobnosti tohto zákona vymykajú. A tu sa opätovne pýtam, čo bolo cieľom zákonodarcu v tomto prípade. Bolo ním opätovne vytvoriť priestor na to, aby niektorí ľudia mohli byť rovnejší ako iní? Ja verím, že nie. A verím, že je to len opomenutie alebo nedôslednosť práce ministerských úradníkov, lebo považujem to za vážny problém, ktorý nebude mať ani dobrú odozvu vo verejnosti. Teraz k novelizačnému bodu 43, § 348 Marenie výkonu úradného rozhodnutia, kde to, čo sa zavádza, že kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že napriek právoplatnému rozhodnutiu, ktorým sa zakazuje pokračovať v prácach, úpravách alebo v uskutočňovaní stavby alebo jej zmeny, vykonáva práce, úpravy alebo inak pokračuje v uskutočňovaní stavby alebo jej zmeny, pričom nejde o jednoduchú stavbu alebo drobnú stavbu podľa stavebných predpisov, je podstata toho trestného činu. Opätovne ak tým nadviažem na to, čo som hovoril pred chvíľkou, stavby do 300 až 900 metrov štvorcových úžitkovej plochy na lesnom pozemku, pokiaľ je pozemok vlastný a nie je cudzí, môžeme stavať naďalej, akokoľvek chceme. Pokiaľ dôjde ku konaniu až vtedy, keď to mám postavené, dokonca sa ani nedostanem do rozporu ani s týmto paragrafom, lebo nebolo vydané rozhodnutie, ktoré by zakázalo pokračovať v prácach na stavbe. A tým pádom som de facto spáchal len priestupok, kde môžem dostať pokutu do 1 mil., resp. do 5 mil. korún. V dobrom prípade ak mám dobrých právnikov, ak mám dobré konexie, tak tá pokuta nemusí byť v zásade vôbec žiadna.
Dámy a páni, toto sú len niektoré problémy, ktoré sú pri tomto návrhu Trestného zákona. Je týchto problémov podstatne viacej, mohli by sme hovoriť o nich podstatne dlhšie. Ja osobne si myslím, že v tejto chvíli to nie je potrebné a ani to nie je účelom, len považoval som za potrebné poukázať na problematickosť niektorých znení. A považujem za potrebné upozorniť predovšetkým koaličných poslancov, že to videnie sveta by nemalo byť aj v týchto prípadoch úplne čiernobiele tak, že to je dobrý vládny návrh, že to je zlý opozičný návrh a že jednoducho podľa toho budem postupovať. Treba niekedy na miskách lekárnických váh zvažovať aj jednotlivé formulácie tak, aby to bolo na prospech obyvateľov tejto krajiny. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.7.2011 15:48 - 15:50 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. No, pán kolega Matovič, ak vy ste hovorili o hyenizme, ak má byť výsledkom nešťastia rodín príjem do obecnej kasy, a na druhej strane hovoríte o tom, že chápete tézu, že výnos z hazardu pre štát bude znamenať, ak zavedieme nejaké obmedzenia, významný výpadok, za správnu tézu alebo tézu, ktorá je, ale to už nie je správne, tak ja nechápem, ako, čo chcete. V jednom prípade, ak to ide do rozpočtov obcí a miest, je to hyenizmus, v druhom prípade je to téza, ktorá sa dá pochopiť. To je po prvé.
Po druhé, povedzte mi, aký bude rozdiel v tom, ak v tej istej krčme bude samostatný vchod, v inej miestnosti, ktorá sa možno dneska volá sklad, budú umiestnené tie isté hracie automaty, v tom istom počte, možno vo väčšom, tá miestnosť bude otvorená tri dni do týždňa vtedy, keď berú sociálne dávky, akurát sa bude nazývať herňou, v čom vidíte rozdiel? Čo ste vyriešili týmto návrhom zákona? Akurát to, že peniaze alebo časť peňazí nepôjde do obecných rozpočtov, ale pôjde do štátneho rozpočtu. Ale osudy tých ľudí, z tých zdevastovaných rodín hráčov budú na riešení obce, v ktorej tí ľudia žijú. Tak čo ste vyriešili? To, že sa to bude inak volať, bude to umiestnené v inej miestnosti, bude, peniaze pôjdu do štátneho rozpočtu a obec bude mať riešiť sociálnu situáciu rodín, ktoré sú dotknutí gamblermi. Toto považujem za pokrytectvo najhrubšieho zrna. A toto považujem aj za hyenizmus a priživovanie sa na téme z vašej strany.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

12.7.2011 15:38 - 15:38 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo a ďakujem aj za faktické poznámky. Pán kolega Droba, no ja chcem povedať k tomu politickému kalkulu, ktorý ste spomenuli, v našom prípade to nebol politický kalkul, lebo my s osudmi ľudí, rodín, malých detí, ktoré dochádzajú o živobytie na základe nezodpovedných rodičov, ktorí hrajú automaty, politický kalkul na rozdiel od niektorých iných nerobíme. Ak vy nechcete robiť politický kalkul a obhajujete len záujmy podnikateľov v hracom biznise, tak buďte chlap a jednoducho buchnite na stôl a povedzte: nezahlasujem, lebo je to podľa môjho presvedčenia. To, čo my hovoríme v tomto prípade, je, že my nemáme problém so znením návrhu zákona tak, ako je položený, pokiaľ ide o zlepšenie podmienok života rodín, ktoré sú dotknuté gamblermi. My s čím máme problém a zásadný problém, je to, že vládna koalícia opätovne predkladá jeden návrh zákona, ktorý hovorí, že presunieme finančné prostriedky z rozpočtov obcí a miest do štátneho rozpočtu a obce a mestá sa môžu ísť kĺzať. Ako, ak ideme sanovať nejaký celospoločenský problém, tak poďme hľadať naňho finančné prostriedky, ale nemôžeme nechať hracie automaty na území miest a obcí a presunúť príjmy do štátneho rozpočtu. Toto považujem za nehoráznosť, ktorú jednoducho nie sme ochotní v žiadnom prípade akceptovať.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.7.2011 15:21 - 15:36 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som najskôr v úvode svojho vystúpenia predložil pozmeňujúci návrh, ktorý máte rozdaný vo svojich poslaneckých laviciach písomne, k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej, Radoslava Procházku a Pavla Hrušovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
Po prvé. V čl. I sa vypúšťa bod prvý, nasledujúce body sa prečíslujú.
Odôvodnenie: V prípade, že by bola zrealizovaná novela, ako ju predložil navrhovateľ, znamenalo by to, že napríklad v herni nemôže existovať ani len barový pult. Čiže nemôže byť pre návštevníkov zabezpečený žiadny servis z hľadiska občerstvenia. Bar je totiž považovaný v zmysle živnostenského zákona č. 455/1991 Zb. v platnom znení o živnostenskom podnikaní podľa § 17 za inú prevádzku. Prevádzka herne je charakterizovaná prevádzkou v zmysle Obchodného zákonníka podľa § 7 ods. 3, prevádzkovanie hazardných hier nie je totiž živnosťou podľa živnostenského zákona.
Po druhé. V čl. I bod 2 znie:
"2. Paragraf 2 sa dopĺňa písmeno r), ktoré znie:
"r) jednotlivou časťou obce sa rozumie časť územia obce vymedzená vo všeobecne záväznom nariadení obce, odkaz 1a), ktorú možno určiť súvislým územím, napríklad ulicou alebo zoznamom ulíc, nachádzajúcich sa v tejto časti obce alebo hranicami samostatného katastrálneho územia."."
Poznámka pod čiarou k odkazu 1a) znie:
"Paragraf 6 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov." Odôvodnenie: Definuje sa jednotlivá časť obce pre účely tohto zákona.
Bod 3. V čl. I sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie:
"3. Paragraf 10 odsek 5 sa dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
"d) všeobecne záväzným nariadením, odkaz 1a), určiť jednotlivú časť obce, v ktorej môžu byť prevádzkované hazardné hry podľa § 3 ods. 2, písmeno d) a e)."."
Nasledujúce body sa prečíslujú.
Odôvodnenie: Zavádza sa možnosť obce určiť všeobecne záväzným nariadením časti obce, určené ulicou, zoznamom ulíc, súborom pozemkov a budov, v ktorých môžu byť prevádzkované hazardné hry prevádzkované prostredníctvom výherných prístrojov, technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi alebo prevádzkované prostredníctvom telekomunikačných zariadení a videohry.
Štvrtý bod. V čl. I sa vypúšťa bod 7, nasledujúce body sa prečíslujú.
Odôvodnenie: Návrh predkladateľov novely zákona upravuje prevádzkovanie hracích prístrojov iba v herniach. Možnosť prevádzkovať výherné prístroje, technické zariadenia obsluhované priamo hráčmi alebo prevádzkované prostredníctvom telekomunikačných zariadení a videohry iba v herniach znamená výpadok príjmov rozpočtov obcí a miest, nakoľko príjmom rozpočtov obcí a miest sú práve príjmy z individuálnych hracích prístrojov, pričom de facto budú hracie prístroje umiestnené v tých istých priestoroch, v ktorých sa nachádzajú aj dnes.
Piaty bod. V čl. I bod 8 znie:
"8. Za § 58e sa vkladá § 58f, ktorý vrátane nadpisu znie:
"Paragraf 58f Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2011.
Na prevádzkovateľov hazardných hier prevádzkovaných prostredníctvom výherných prístrojov, prostredníctvom technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi a prevádzkovateľov videohier, ktorým bola udelená individuálna licencia podľa predpisov účinných do 31. augusta 2011 a v rámci ktorej boli umiestnené výherné prístroje, technické zariadenia obsluhované priamo hráčmi a videohry do 31. augusta 2011, sa počas doby, na ktorú bola udelená individuálna licencia, nevzťahuje § 10, ods. 5, písm. d) v znení účinnom od 1. septembra 2011."."
Odôvodnenie: Vzhľadom na možnosť vzniku problematiky retroaktivity uplatňovania navrhovaného znenia novely je potrebné zavedenie tohto prechodného ustanovenia, nakoľko bez jeho prijatia by sa so spätnou platnosťou menil obsah podmienok prevádzkovania hazardnej hry, ktoré boli ustanovené v dobe udelenia licencie a počas ktorej sa mohol podnikateľ dôvodne spoliehať, že k zmene nepríde.
Šiesty bod. Článok II sa vypúšťa, čl. III sa označuje ako čl. II.
Odôvodnenie: Možnosti obce určiť všeobecne záväzným nariadením časti obce, v ktorých môžu byť prevádzkované hazardné hry prevádzkované prostredníctvom výherných prístrojov, technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi alebo prevádzkované prostredníctvom telekomunikačných zariadení a videohry, sú týmto návrhom upravené v treťom bode tohto pozmeňujúceho návrhu a nie je potrebné upravovať znenie zákona 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
Ctené kolegyne, kolegovia, toľko znenie môjho pozmeňujúceho návrhu. Poprosím dať hlasovať o všetkých šiestich pozmeňujúcich bodoch spoločne a poprosím samozrejme v tejto súvislosti, keďže pri informácii nie je odporúčanie, nie je odporúčanie teda spravodajcu alebo výboru, odporučil by som cteným kolegom, aby o bodoch 1 a 2 z informácie hlasovali negatívne, teda ich neschválili, aby mohol byť prijatý pozmeňujúci návrh v znení, ktorý som predložil.
Kolegyne, kolegovia, ak dovolíte, ja by som sa vyjadril aj k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý pred chvíľočkou predložil pán kolega z KDH Marcinčin. A nadviazal by som na druhý bod jeho pozmeňujúceho návrhu, v ktorom sa hovorí, že ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto všeobecne záväzného nariadenia obce povinný skončiť jej prevádzkovanie, pričom táto lehota nesmie byť kratšia, ako tri mesiace od nadobudnutia účinnosti tohto všeobecne záväzného nariadenia obce. Ja osobne sa domnievam, že tak, ako bolo predložené pánom kolegom Marcinčinom, ako bol predložený pozmeňujúci a doplňujúci návrh skupiny poslancov, domnievam sa, že takéto znenie, ako je predložené, zakladá problém retroaktivity tak, ako som ja spomínal v odôvodnení bodu, že prevádzkovatelia hracích prístrojov herní, ktorým bola vydaná už licencia na prevádzkovanie týchto herní, sa mohli dôvodne spoliehať na to, že počas doby trvania licencie nepríde k jej zmene. Myslím si, že takto formulované ustanovenie je problematické a zakladá možnosť podania na Ústavný súd, ale uvidíme, ako sa táto poslanecká snemovňa vysporiada s týmto návrhom.
Druhú vec, ktorú by som chcel povedať, v návrhu kolegu Marcinčina sa v bode 10 uvádza v odôvodnení, že platnosť zákazu konzumácie alkoholických nápojov a zákaz fajčenia v už zriadených herniach sa navrhuje od 1. januára 2013. Ak som pozorne počúval úvodné slovo pána kolegu Procházku, ktorý povedal, že jedným z najväčších problémov, ktorý pri hazardných hrách stupňuje hráčsku vášeň, je práve kombinácia hry, alkoholu a prípadne tabakových výrobkov, teda fajčenia pri hre samotnej. Tak ja na jednej strane nechápem, prečo jeden z najviac rizikových faktorov, ktorý burcuje hráčsku vášeň, navrhuje predkladateľ zrušiť až od roku 2013 a na druhej strane umožňuje obciam prijať všeobecne záväzné nariadenia, ktoré do troch mesiacov zrušia prevádzkovanie herne. Zdá sa mi to, že je to v nejakom nevyváženom pomere, ale možno sa dozvieme, že prečo je to takto.
Druhá vec, ktorá je takisto uvedená v bode 10 predchádzajúceho pozmeňujúceho návrhu v odôvodnení, je, že povinnosť sústrediť výherné prístroje, technické zariadenia obsluhované priamo hráčmi a videohry do herní sa navrhuje pre všetkých prevádzkovateľov od 1. 1. 2013. Opätovne sa pýtam, prečo, ak je dnes problematické, že tieto hracie automaty sa nachádzajú v, ľudovo povedané, v krčmách a je práve toto umiestnenie škodlivé a záleží nám na každom osude každej jednej rodiny, navrhujeme, aby sme sa zahrávali s osudmi týchto rodín, kde sú gambleri, až od roku 2013, pričom obciam umožňujeme, aby mohli zrušiť prevádzkovanie videoherní alebo videoherní, individuálnych hracích prístrojov a herní od roku 2011 de facto. To znamená do troch mesiacov od právoplatnosti prijatého všeobecného záväzného nariadenia? Opätovne sa mi to zdá v nepomere, a preto by som sa skôr prikláňal k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý som predložil ja.
Ďalšiu vec, ktorú by som dával opätovne do, na misky, na pomyselné misky váh pri rozhodovaní o tom, ktorý pozmeňujúci návrh budete prijímať, je otázka prijatia všeobecne záväzného nariadenia. Ja neskrývam, že pri kreovaní tohto pozmeňujúceho návrhu sme veľmi široko diskutovali so všetkými, nie so všetkými, ale s dvomi koaličnými stranami, predovšetkým s Kresťanskodemokratickým hnutím, ale komunikovali sme aj so Slobodou a solidaritou, ktorá mala významné námietky voči predloženému návrhu pána kolegu Procházku, Žitňanskej a Hrušovského, aby sme našli nejaké spoločné východisko pre to, čo je racionálne obmedziť a čo nie je racionálne obmedziť, lebo toto je podľa môjho názoru ani nie téma politická, je to téma, ktorá sa dotýka osudu niekoľkých desiatok rodín na Slovensku, a je možno vhodné sa ňou zaoberať, aj keď to nie je úplne horúci problém, ktorý by bolo treba okamžite riešiť.
Mňa preto mrzí, že po určitých východiskách, ktoré sme my predložili na rokovací stôl, došlo k tomu, že kolegovia z vládnej koalície sa opätovne rozhodli úplne samostatne, že bez spätných konzultácií so stranou SMER - sociálna demokracia predložia svoj vlastný pozmeňujúci návrh a opätovne ukážu Slovensku, že existuje tu jedna jednota, jednotná vládna koalícia, ktorá dokáže prevalcovať a presadiť všetko, čo si sama zaumieni. Ja, mňa táto skutočnosť mrzí o to viacej, že zákon o hazardných hrách v podaní, ako ho predložili poslanci Kresťanskodemokratického hnutia prešiel do druhého čítania práve za podpory strany SMER - sociálna demokracia, lebo sme považovali za potrebné tento problém riešiť, pričom na riešenie tohto problému nebola zhoda vo vládnej koalícii. To, akým spôsobom sa nám to vrátilo, že sme vyvíjali ďalšie kroky rokovaní a vo finále sme boli vynechaní z hry, no, áno, beriem to, vládneme, zvykajte si. Môžem povedať za seba, budeme si zvykať a akékoľvek ďalšie iniciatívy podobného charakteru, ktoré by boli ústretové, budeme veľmi zvažovať v budúcnosti, lebo myslím si, že takto sa reálne fungovať v spoločnosti nedá.
Ak existujú problémy, ktoré je potrebné riešiť a nie sú politické, ja nevidím dôvod, prečo by sme sa ako ľudia nemali baviť o problémoch a o osudoch ľudí v tejto republike. Ja nevidím, prečo by sme mali politizovať akýkoľvek návrh, ktorý sa dostane na pôdu Národnej rady Slovenskej republiky? Ale ak si myslíte, že toto je jediná cesta, ktorou sa dá posunúť Slovensko dopredu, nech sa páči, môžeme ísť aj touto cestou.
Dámy a páni, myslím, že som povedal všetko, čo som povedať v tejto chvíli chcel. Ja vás poprosím, aby ste veľmi zvažovali oba pozmeňujúce návrhy. Myslím si, že posúvajú spôsob riešenia vpred, oba pozmeňujúce návrhy. A rozhodnite sa preto, ktorý podporíte. Ja chcem povedať za stranu SMER - sociálna demokracia, že pre nás sú otázky, ktoré sa týkajú stability rozpočtov obcí a miest, a to znamená možnosť vydávania individuálnych licencií pre individuálne hracie prístroje, dominantné, lebo nemienime ochudobniť rozpočty obcí a miest na Slovensku len preto, aby sa navýšil rozpočet, štátny. Lebo ten návrh, ktorý je aj predmetom pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Marcinčina, ale ktorý je návrhom predkladateľa pána Procházku, Hrušovského a Žitňanskej, hovorí o tom, že sa časť finančných prostriedkov, ktoré boli doteraz príjmom obcí a miest, presúvajú do štátneho rozpočtu bez akejkoľvek náhrady. Pritom, ako sú obce doteraz ťažko skúšané pridávaním kompetencií a znižovaním rozpočtu, toto považujeme už ďalej za neúnosné. A preto v prípade, že nebude zachovaný prísun peňazí do obecných rozpočtov, strana SMER - sociálna demokracia za tento zákon hlasovať určite nebude.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis