Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, ctená vláda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne, aby som povedal pár poznámok k programovému vyhláseniu vlády. Ak dovolíte, začnem prekvapením, ktoré odznelo v podobe úvodného slova pani predsedníčky vlády, ktorá si zobrala za svojho duchovného otca programového vyhlásenia vlády nositeľa Nobelovej ceny ekonóma Jozefa Stiglitza. Priznám sa, že tento pán patrí aj medzi mojich obľúbených autorov, a chcem len podotknúť, že tvrdenie, ktoré zaznelo v úvodnom slove pani predsedníčky, určite neplatí na neoliberálov a ich politiku, a myslím si, že táto vláda sa do tejto kategórie môže zaradiť.
Ak by som si vybral z receptov, ktoré ponúka pán Stiglitz, tak by som napríklad siahol na tento: povzbuďme výdavky a podporme spravodlivosť a efektivitu tým, že zvýšime dane príklad firmám, ktoré neinvestujú, a znížime tým, ktoré tak robia, alebo tým, že zvýšime dane zo špekulatívnych kapitálových výnosov. Ja si osobne myslím, že toto je cesta, po ktorej všetci voláme, cesta vyššej pridanej hodnoty, ktorú vytvorí ekonomika, cesta na investičné, na investície do vedy, výskumu a budovanie vedomostnej spoločnosti.
Ak by som pokračoval z nejakých ďalších receptov, alebo časť tohto receptu, zároveň znížime dane platiteľom s nižšími príjmami a myslím si, že do tejto kategórie určite neplatia avizované opatrenia pána ministra financií Mikloša, ktorý aj počas tohto víkendu opakovane hovoril alebo zaznievalo v médiách, aby som bol presnejší, že vláda pripravuje zvyšovanie DPH, ktoré sa predovšetkým dotkne aj nízkopríjmovo zarábajúcich skupín obyvateľov.
Takže ak si budete nabudúce pre programové vyhlásenie vlády vyberať svojho duchovného otca, prosím vás, začrite do iných kruhov, lebo toto zjavne nebola šťastná voľba.
Dámy a páni, o mne je známe, že dlho pôsobím v oblasti samosprávy, a preto aj moje vystúpenie bude predovšetkým orientované na samosprávu. Samospráva je neoddeliteľnou súčasťou verejnej správy, a preto je pre mňa nepochopiteľné, že samospráva ako taká nemá svoju kapitolu alebo podkapitolu v programovom vyhlásení vlády. Samospráva je 2 893 obcí a miest, v ktorých žijú všetci obyvatelia Slovenska a ktorí v miestach svojho trvalého bydliska potrebujú mať zabezpečené základné podmienky pre svoju existenciu. Samospráva je osem vyšších územných celkov, ktoré majú takisto svoje kompetencie a ktoré potrebujú takisto väčší priestor, ktorý by im vláda mala venovať.
Pozrime sa ale na opatrenia, ktoré prináša vláda v programovom vyhlásení vlády. "Vláda prehodnotí výsledky decentralizácie kompetencií na všetkých úrovniach verejnej správy a prehodnotí uplatňovanie kompetencií na úrovni územnej správy so zámerom nastavenia jasných pravidiel spolupôsobenia regionálnej a miestnej samosprávy." Ja osobne, poznajúc tento priestor, myslím si, že dôverne, si dovolím tvrdiť, že tu nevidím žiadne zásadné problémy spolujestvovania územnej a regionálnej a miestnej samosprávy a nechápem toto opatrenie.
Budem pokračovať ďalej: "Vláda Slovenskej republiky uskutoční komunálnu reformu, ktorá bude motivovať obce k dobrovoľnej spolupráci, k spájaniu administratívnych kapacít a k spájaniu obcí." Toto je podľa mňa podstata programového vyhlásenia vlády, ktoré hovorí o krokoch vlády v nasledujúcom období. Je to určite veľmi schematické a zjednodušené videnia problematiky cez prizmu makroekonomiky, bez videnia toho, čo samospráva robí pre človeka a že človek by mal byť cieľom politiky. Ja osobne si myslím, že tá eufória, ktorá bola po roku 1989, kde začali vznikať nové obce, kde každý sa chcel starať o seba, toto je podstatou teórie pravicových predstaviteľov, ktorí tvrdia, že ľudia by sa mali postarať predovšetkým sami o seba. Tak nechápem tendencie k spájaniu obcí, ktoré chce nastaviť vláda v tomto štvorročnom období a ktoré avizuje v programovom vyhlásení vlády.
"Vláda podporí budovanie spoločných obecných úradov. Niektoré by mali vytvoriť lepšie podmienky na kontakt občana a zracionalizovať a skvalitniť činnosť orgánov miestnej správy." Určite ich môže skvalitniť a zracionalizovať, lebo tam budú odborníci, ale v žiadnom prípade nemôže priblížiť kontakt občana s úradmi, lebo predovšetkým, ak si zoberiete štruktúru obcí a miest, tak 1 986 obcí je obcí do 1 000 obyvateľov, a keď si zoberiete ich rozloženie na území Slovenska, drvivá väčšina z nich je na severe a východe Slovenska. To znamená, ak pôjdeme touto cestou, vzdialime samosprávu od občana a z niektorých obcí budú dochádzať na miestny úrad 20 alebo 30 km, a to aj z obcí, kde dneska chodí autobus jedenkrát do dňa alebo prestáva chodiť vôbec. Takže aj tento krok považujem za krok, ktorý je nepochopením problematiky územnej samosprávy.
Tak ako sa v celom programovom vyhlásení veľmi veľa hovorí o potrebe transparentnosti, tak v tomto duchu je aj ďalšia téza: "Vláda Slovenskej republiky sa zasadí o posilnenie nezávislosti kontroly územnej samosprávy." Téza, ktorá je podľa môjho názoru úplne formálne v poriadku, ale ja sa chcem spýtať, či všetci, ktorí sedia v tejto sále, a či všetci, ktorí sa zaoberajú alebo počúvajú o tejto problematike z médií, vedia, ako je územná samospráva kontrolovaná. Je to verejná kontrola cez verejné zasadnutia zastupiteľstiev, cez zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Je to kontrola prostredníctvom kontrolórov, povinného auditu hospodárenia. Je to kontrola rozhodnutí, ktoré vykonáva prokuratúra cez prokurátorský dozor. Je to kontrolná činnosť kontroly ministerstva financií a je to aj kontrola prostredníctvom Najvyššieho kontrolného úradu. Je to kontrola daňovými úradmi a poisťovňami, tak ako pri všetkých ostatných subjektoch, ktoré zamestnávajú zamestnancov. Je to kontrolná činnosť orgánov štátnej správy napríklad v oblasti civilnej ochrany a ďalších agend. Je to v prípade zabezpečovania vodou a odvádzania a odvádzanie splaškových vôd kontrola úradmi životného prostredia, kontrola Úradom pre reguláciu sieťových odvetví a našli by sme rad ďalších oblastí. Ja osobne si myslím, že samospráva je kontrolovaná príliš neefektívne a chaoticky, že tento systém treba skvalitniť a zjednodušiť a zefektívniť. Nie, že by ho bolo málo.
Ak dovolíte, dámy a páni, v podstate už len pár poznámok k oblasti samosprávy, k regionálnemu rozvoju. "Pri regionálnom rozvoji bude vláda klásť dôraz na znižovanie regionálnych rozdielov a posilňovanie kohézie medzi jednotlivými celkami Slovenska." Moja otázka znie: Ak idete zredukovať výstavbu diaľnic, idete pozastaviť alebo spomaliť budovanie infraštruktúry, aké budú tie nástroje? Pre znižovanie regionálnych rozdielov, aké budú nástroje na posilňovanie kohézie? Osobne si myslím, že programové vyhlásenie je v príkrom rozpore s touto tézou.
Poznámka v programovom vyhlásení v časti Výstavba, rozvoj bývania, ktorá sa zdá ako úplne v poriadku, ale ktorá môže spôsobiť obrovské problémy: "Vláda Slovenskej republiky podporí legislatívne doriešenie problematiky vzťahov súkromných vlastníkov a nájomcov reštituovaných bytov." Tento problém treba vyriešiť, ale chcem podotknúť, hľadajte riešenie tak, aby nezostalo riešenie faktických problémov na bedrách samosprávy tým, že sa budú starať o týchto občanov obce a mestá.
Je pre mňa zarážajúce, že v oblasti cestovného ruchu ste opomenuli samosprávu ako významný prvok, ktorý sa v poslednom období zapojil do rozvoja cestovného ruchu ako naštartovania jedného z významných odvetví národného hospodárstva.
Téza v oblasti Základné a stredné školstvo: "Vláda zrovnoprávni financovanie škôl a školských zariadení bez ohľadu na ich zriaďovateľa." Dámy a páni, téza, ktorá vyzerá veľmi dobre. Skúsme sa ale trošku hlbšie pozrieť na základné, predovšetkým základné školstvo, na súkromné, cirkevné základné školy a verejné vysoké školy, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a miest. Ak si zoberiete kvalitatívne hodnotenia týchto škôl, tak z každého kvalitatívneho hodnotenia vám vychádza, že ďaleko lepšie výsledky dosahujú verejné základné školy, ako dosahujú súkromné a cirkevné vysoké školy, povedzme česť výnimkám. Ak zrovnoprávnite financovanie týchto škôl, teda ak dáte rovnaké finančné príspevky zo štátneho rozpočtu všetkým školám, tak súkromné a cirkevné školy si k tomu budú priberať školné, balík peňazí zostane približne rovnaký, tým pádom sa zníži financovanie tých škôl, ktoré sú dneska lepšie a to znamená verejné základné školy zostanú podfinancované, verejné základné školy stratia na kvalite a predovšetkým dôjde k tomu, že aj prostriedky z európskych fondov, ktoré boli masívne investované do budovania budov a infraštruktúry základného školstva, svojím spôsobom vyjdú navnivoč, prípadne je to pripravovaná skrytá privatizácia základného školstva v tejto republike.
Toto bolo pár veľmi telegrafických poznámok, ktoré sa týkajú problematiky samosprávy.
Ak dovolíte, pár poznámok k justícii, nakoľko pôsobím aj vo výbore pre, teda v ústavnoprávnom výbore. "Vláda uskutoční rekonštrukciu centra právnej pomoci s jeho cieľom zvýšiť jeho dostupnosť, odbornosť a rozsah služieb pre nemajetných." Ja chcem len podotknúť, že v roku 2006 boli otvorené tri centrá, v decembri 2006 sa otvorilo štvrté v Žiline. Za obdobie rokov 2007 do júna 2010 sa otvorilo 21 pracovísk v rámci Slovenska, a to práve v tých regiónoch, kde to občania najviac potrebujú. Náklady na prevádzku sú minimálne, nájomné v mnohých prípadoch nulové či symbolické. Zamestnanci sú po odbornej stránke ľudia na svojom mieste.
Ak dovolíte, pani ministerka, nevidím v tejto oblasti dôvod ani priestor na zmeny, skôr vidím priestor na ďalšie skvalitňovanie týchto služieb, príp. rozširovanie, ale na to je priestor vždy.
Ak sa dotknem kapitoly spravodlivosti, v každom prípade mi v tejto kapitole chýba občan spotrebiteľ. Môžte mnohí namietať za uplynulé štyri roky, že bola inflácia opatrení na ochranu spotrebiteľa. Možno áno, ale treba povedať, že ochrana spotrebiteľa je o ochrane slabšieho účastníka a je z tohto dôvodu opodstatnená, že spotrebiteľ sa svojou hospodárskou a aj vyjednávacou silou nikdy nemôže vyrovnať dodávateľovi. Pojem spotrebiteľa je dnes jedným z najpoužívanejších pojmov aj v Európskej únii a spotrebiteľ sa stal jedným z najvýznamnejších pojmov európskeho práva. Paradoxne v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na nasledujúce obdobie však chýba.
Kde však vidím problém a ktorému sa programové vyhlásenie nevenuje, je to postup pri výkone dohľadu vo vzťahu k exekútorom, notárom a správcom, priam by som povedal, že toto je pole neorané, ktorému by bolo potrebné venovať podstatne väčšiu pozornosť. Exekučné konanie podľa môjho názoru potrebuje veľkú novelu, ktorá zjednoduší aplikáciu niektorých inštitútov. A osobitne je potrebné venovať sa trovám exekúcie, kontrole činnosti súdnych exekútorov, kontrole efektivity a predovšetkým primeranosti ich postupu, lebo často sa hovorí o konkurznej mafii a ten pojem mnohým nie je úplne cudzí. Prax ukázala, že nutnosťou je prehodnotiť aj výber exekútorov.
Práca, sociálne veci a rodina. "V sociálnej oblasti sa vláda sústredí na podporu rastu životnej úrovne obyvateľstva, a to aj v komplikovanej prebiehajúcej hospodárskej kríze." Dôvera je najpoužívanejšie slovo z programového vyhlásenia. Dôvera? Dôvera v koho a v čo? Po slovách z programového vyhlásenia sa pozrime úplne jasne na realitu. Rast cien potravín a energií a ďalších komodít, ktoré sú úzko späté s každodenným životom všetkých, aj tých sociálne slabších, ktoré sú avizované v posledných dňoch v médiách. Opakovane avizovaný rast DPH a následne rast cien všetkých tovarov na strane jednej a na strane druhej pripravovaná valorizácia dôchodkov iba podľa inflácie, čo je určite menej ako súčasný švajčiarsky model valorizácie, kde polovica je valorizovaná podľa inflácie a polovica podľa rastu miezd. Nehovoriac o tom, že miera náhrady ako určitý porovnávací prvok bude v prípade dôchodcov ešte výrazne klesať. Rozdiely medzi dôchodcami a pracujúcimi sa budú naďalej priepastne prehlbovať. Teda sa opätovne pýtam, aká je to podpora rastu životnej úrovne obyvateľstva a ako sa stavia programové vyhlásenie vlády opätovne k tým najslabším? A určite dôchodcovia patria medzi jedných z najslabších skupín.
Na druhej strane položím na misku váh dôchodkový systém a jeho ústavnú ochranu alebo ústavnú ochranu druhého piliera, ktorý má potvrdiť súčasný stav druhého piliera.
Pán minister, opätovne budem na vás apelovať a budem tvrdiť, že v druhom pilieri je dnes okolo pol milióna občanov, ktorí si počas svojho života nenasporia dostatočné finančné prostriedky na dôchodok, ktorý by im umožňoval kvalitný život v starobe. Ak si zoberieme túto kategóriu 500 000 občanov, ktorí sporia v druhom pilieri z hľadiska makroekonomiky, a povieme, že ich príspevky sú zhruba na úrovni minimálnej mzdy, tak táto čiastka predstavuje zhruba 160 mil. eur za rok, čo je zhruba 5 mld. korún. To znamená, ak hľadáte peniaze do štátneho rozpočtu a tie peniaze dneska odchádzajú na účty dôchodkových správcovských spoločností, tak si dovolím tvrdiť, že to nie je o ničom inom, iba o zisku dôchodkových správcovských spoločností, lebo ak budem hovoriť o skupine 500 000 ľudí, ktorí nemajú čo robiť v druhom pilieri, na druhej strane musím povedať, že títo ľudia prinesú na dôchodcovské správcovské spoločnosti, na ich účty, zhruba za 40 rokov okolo 100 mld. slovenských korún, to znamená 3 mld. eur, a z týchto peňazí plynú príspevky na správu dôchodkových správcovských spoločností. A to je ten biznis, o ktorom hovoríme, ktorý je nelogický, ktorý napomáha zisku dôchodkových správcovských spoločností a na druhej strane vyťahuje peniaze zo štátneho rozpočtu. Toto si myslím, že vám ako človeku, ktorý je v tejto problematike zdatný, nie je treba pripomínať, a ak zatvárate pred týmto oči, mám dôvod si myslieť, že tak možno robíte aj vedome.
Ak dovolíte, ešte jedna téza, ktorá sa bude týkať nerovnoprávneho postavenia poskytovateľov sociálnych služieb a ich financovania. Dámy a páni, opätovne je to téza ako v prípade školstva, ktorá vyzerá veľmi vábne. Hovorí o tom, že nemáme všetci v tejto republike rovnaké podmienky. Ja si dovolím upriamiť pozornosť na zákon o sociálnych službách, ktorý ukladá obciam a mestám povinnosť v prípade umiestnenia občana do takýchto zariadení spolufinancovanie jeho pobytu do hodnoty, pokiaľ si dobre pamätám, zhruba 400 eur mesačne. Ak si pozrieme na druhej strane z hľadiska ekonomiky výnos miestnych samospráv, tak podiel miest a obcí na dani z príjmov fyzických osôb na jedného obyvateľa sa pohybuje podľa veľkostnej kategórie zhruba v rozpätí od 120 do 200 eur za rok. To znamená, ja ako predstaviteľ samosprávy alebo moja obec, moje mesto dostane na tohto obyvateľa 120 eur za rok, ale je naňho povinné vynakladať, na jeho pobyt v súkromných zariadeniach, 400 eur mesačne. Pri menších obciach, a ja som už povedal, že obcí do 1 000 obyvateľov je zhruba 1 983, to znamená, že je to drvivá väčšina obcí a miest na Slovensku, je toto opatrenie, ktoré chcete zaviesť, absolútne likvidačné. Pritom môžme sa baviť o kvalite služieb, môžme sa baviť o prístupe a môžme sa baviť aj o celkových nákladoch na jedného klienta, ktoré sú v súkromných zariadeniach ďaleko, ďaleko väčšie ako vo verejných zariadeniach.
Ak prijmete toto opatrenie, dostanete samosprávu do stavu, že súkromné zariadenia budú mať bonitných klientov, ktorým ako vstupný poplatok dobrovoľne darujú svoje nehnuteľnosti, ktorí im budú prispievať 500, 600, 700 eur mesačne, a obciam a mestám zostane starať sa z vlastných prostriedkov, ale aj z prostriedkov vás o nemajetných obyvateľov, ktorých, ak nebudeme chcieť prekračovať na chodníkoch, budeme musieť umiestňovať do sociálnych zariadení, ktoré budú v pôsobnosti samosprávy.
Ja vás opätovne prosím, zvážte svoje tézy v programovom vyhlásení v tejto oblasti, sadnime si seriózne za rokovací stôl a prehodnoťme seriózne tieto oblasti. To nie je o filozofii, to je o tom, že sú to vysokoodborné veci, ktoré si treba aj zrátať predtým, ako ich uvediete do života.
Poznajúc názory primátorov a starostov Združenia miest a obcí Slovenska, kde 80 % alebo viac ako 80 % starostov a primátorov sa nehlási k stranám súčasnej opozície, lebo nie sú nominantami strán súčasnej opozície, ale sú to nezávislí, ale aj kandidáti vládnej koalície, má k tomuto kroku zásadne odmietavé stanovisko. Poďme si sadnúť za rokovací stôl, veľmi seriózne sa poďme zaoberať touto problematikou.
Dva bonmoty na záver. Nielen vysoké poistné je prekážkou tvorby pracovných miest. Pre mňa bolo obrovským prekvapením, ak predstaviteľ Podnikateľskej aliancie Slovenska pán Kičina cez víkend oznámil v televízii, že podnikatelia sú za zvýšenie odvodov pre živnostníkov, aby "nevyjedali" štátny rozpočet. Ja vám pogratulujem, ak tento krok urobíte. A chcem povedať, že ak dvaja robia to isté, nie je to to isté a ani to nie je rovnako posudzované. Ak by sme my boli dvihli odvody pre živnostníkov, tak by to bola absolútna likvidácia podnikateľského prostredia, ak to idete urobiť vy, je to dobré opatrenie, ktoré je prospešné pre budúcnosť. Páni, v tomto vám skutočne držím palce a opätovne máte v tomto zelenú.
Jedna posledná, jedna posledná poznámka, ktorá zareaguje na celkový vývoj v tomto parlamente. Listoval som si cez víkend nejaké knihy, pripravujúc sa na toto vystúpenie, a dostala sa mi do ruky jedna ľudová múdrosť, ktorá hovorí: "Ak ti nasadia psiu hlavu, to neznamená, že máš štekať po celý zbytok života." Skúste sa niektorí, prosím, nad týmto zamyslieť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
