Videokanál poslanca

Vážení kolegovia, ja vám ďakujem za všetky vaše pripomienky, niektoré vecné, niektoré menej vecné, ale keďže sa chcem zmestiť do dvoch minút, tak sa budem držať faktov a dovoľte mi nereagovať osobitne na rôzne poznámky mojich predrečníkov.
Urobím to v podobe citácií záverov zo stanoviska Benátskej komisie. V časti VI - závery v bode 134, prvá veta hovorí: "Ochrana a podpora štátneho jazyka musí byť v rovnováhe s ochranou a podporou jazykových práv osôb patriacich k národnostným menšinám." Štvrtá veta. "Povinnosť používať úradný jazyk, by mala byť obmedzená na skutočné prípady potreby zachovania verejného poriadku a vyznačovať sa rozumnou primeranosťou. Rozsah potreby zachovať verejný poriadok môže záležať na postoji národnostných menšín."
Bod 136. "Benátska komisia ďalej zisťuje, že určité ustanovenia zákona sú nezlučiteľné s medzinárodnými záväzkami, ktoré Slovenská republika na seba vzala, a ako také, by mali byť revidované. Tieto ustanovenia sa týkajú nasledujúceho: povinnosti používať štátny jazyk v úradnom styku v oblastiach, kde podiel menšinového obyvateľstva nedosahuje hranicu dvadsať percent, povinnosti súkromných osôb používať úradný jazyk v styku s úradmi, povinnosti používať štátny jazyk v súdnom konaní, v správnom konaní a v konaní pred úradmi ochrany zákona v prípade, že dotyčná osoba má postačujúcu znalosť tohto jazyka a neuznávania zmlúv spísaných v menšinových jazykoch."
Bod 137. "Napokon sa Benátska komisia domnieva, že určité opatrenia zamerané na podporu a ochranu štátneho jazyka, tak ako sú v súčasnosti formulované v zákone o štátnom jazyku, by mali byť starostlivo preskúmané a prípadne zrevidované v záujme toho, aby sa predišlo ich nerovnomernému účinku." Tieto ustanovenia sa týkajú povinnosti používať štátny jazyk vo všetkých úradných záznamoch a dokumentoch cirkví a náboženských spoločenstiev určených pre verejnosť, povinnosti menšinových škôl viesť všetky pedagogické a ostatné dokumenty, aj štátne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, od prerokovania novely zákona o štátnom jazyku v prvom čítaní uplynulo vyše jeden a pol mesiaca. Za ten čas sme mali možnosť vo výboroch podrobne vydiskutovať jednotlivé problematické body, vypočuť si politické stanoviská jednotlivých strán k predkladanej legislatíve.
Na základe týchto skúseností môžem povedať, že pri rokovaniach o predloženom návrhu zákona vôbec nešlo o odborný, ale o politický problém. Ide o prestíž a o to, kto dokáže viac presvedčiť verejnosť, že práve on je ten správny ochranca jazyka.
Sme však v spoločnej pasci, ktorá vznikla tým, že predchádzajúca novela nazývaná aj Maďaričova, bola prijatá ešte v období napätia medzi Slovenskom a Maďarskom, v období, keď bolo treba dokazovať, kto je tu pánom, keď bolo treba deklarovať ochranu väčšinového jazyka pred menšinovým, chrániť Slováka voči Maďarovi, pretože to bolo politicky výnosné .
Z jazykového zákona sa žiaľ stala účinná propaganda aj pre jeho neúprimnosť a civilizačný deficit, pretože pod rúškom ochrany štátneho jazyka v skutočnosti trestáme nie obyvateľov Maďarska, ale vlastných občanov len preto, že občas hovoria inak.
Vážené dámy, vážení páni, preto si myslím, som z toho smutná, že politická realita neumožňuje skutočnú diskusiu o tejto problematike. Napriek dlhým rokovaniam sme sa totiž mohli pohnúť oveľa viac, hlavne pokiaľ ide o pokuty. Na to však treba politická vôľa.
Spoločná správa výborov, na ktorých sme sa doposiaľ dokázali zhodnúť, síce obsahuje isté korekcie, aj tie však mali byť pôvodne súčasťou už vládneho návrhu. Vkladá sa slovo "ohrozenia", čiže možnosť sankcionovania podľa zákona o štátnom jazyku sa bude týkať len tých prípadov, ak sa v štátnom jazyku nezverejnia informácie verejnej správy a informácie týkajúce sa ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku občanov Slovenskej republiky.
Čo je však dôležité a mohlo by to znamenať istý posun je, že od prvého čítania poznáme stanovisko Benátskej komisie k tomuto zákonu. Stanovisko, ktoré vzniklo na podnet Slovenska. Stanovisko, o ktoré požiadala vláda pána Fica. A nemali by sme ani zabudnúť, že už máme za sebou aj komunálne voľby. Je teda najvyšší čas na to, aby sme zobrali do úvahy skutočné argumenty k tomuto návrhu zákona a politiku nechali bokom. Argumenty, tak v prospech štátneho jazyka ako aj menšinových jazykov. Nie selektívne, jednostranne, ale demokraticky. Slušne, európsky. Tak, ako nám to odporúča stanovisko Benátskej komisie, ktorá je nezávislým rozhodcom.
Benátska komisia Rady Európy viaceré ustanovenia zákona považuje za nezlučiteľné s medzinárodnými záväzkami Slovenska. Odporúča preskúmanie zákona, ktorý citujem: "Neprimeraným spôsobom obmedzuje používanie jazykov národnostných menšín. Benátska komisia potvrdzuje, že zákon o štátnom jazyku je neprimeraný a voči príslušníkom národnostných menšín diskriminačný", koniec citátu. Správa komisie potvrdila aj môj doterajší argument, že jazykový zákon je nevyvážený, a čo sa týka národnostných menšín, tak v určitých prípadoch, znevýhodňujúci. Aj samotné hodnotenie podčiarkuje fakt, že menšinové jazyky neohrozujú slovenský jazyk, preto nie sú potrebné radikálne opatrenia na jeho ochranu.
Ak si však poslanec zoberie tú námahu a zistí, ako interpretuje stanovisko Benátskej komisie predkladateľ tohto návrhu zákona, ministerstvo kultúry, tak na stránke ministerstva kultúry zistí jedine to, že pripomienky Benátskej komisie k zákonu o štátnom jazyku sú v podstate vyriešené bez toho, aby samotné stanovisko komisie zverejnili.
V prvom čítaní som podrobne vymenovala svoje námietky k prerokovanej novele. Teraz v druhom čítaní by som rada predniesla pozmeňujúci návrh, ktorý je podľa názoru našej strany MOST - HÍD v súlade so stanoviskom Benátskej komisie a ide v duchu dôvodovej správy zákona o štátnom jazyku.
Teraz dovoľte, aby som ten pozmeňujúci návrh predložila.
Bod 11. sa nahrádza nasledovným znením.
V § 4 ods. 3 v druhej vete sa za slová "pedagogická dokumentácia" vkladajú slová "a ďalšia dokumentácia", bodka sa nahrádza čiarkou a za čiarkou sa vkladajú slová: "okrem pedagogickej dokumentácie a ďalšej dokumentácie, ktorá sa vedie výlučne v štátnom jazyku a okrem pedagogickej dokumentácie a ďalšej dokumentácie, ktorá sa vedie výlučne vo vyučovacom jazyku školy a školského zariadenia." Tretia veta sa nahrádza touto vetou: "Rozsah pedagogickej dokumentácie a ďalšej dokumentácie, ktorá sa vedie výlučne v štátnom jazyku a pedagogickej dokumentácie a ďalšej dokumentácie, ktorá sa vedie výlučne vo vyučovacom jazyku školy a školského zariadenia v školách a školských zariadeniach, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku národnostných menšín, sa určí všeobecne právnym predpisom, ktorý vydá Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky po dohode s podpredsedom vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny."
Svoj pozmeňujúci návrh odôvodňujem tým, že navrhujeme rozlišovať medzi tromi skupinami pedagogickej dokumentácie a ďalšej dokumentácie na základe toho, pre aké potreby sa používajú. Prvú skupinu tvorí pedagogická dokumentácia a ďalšia dokumentácia, ktorá sa vedie dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a vo vyučovacom jazyku školy a školského zariadenia. To je základná kategória, pričom ďalšie dve kategórie budú vymedzené v osobitnom všeobecne záväznom právnom predpise:
a) pedagogická dokumentácia a ďalšia dokumentácia, ktorá sa vedie výlučne v štátnom jazyku; ide o pedagogickú dokumentáciu a ďalšiu dokumentáciu, ktorá sa používa pre potreby ústredných orgánov štátnej správy a ďalších orgánov štátnej správy a
b) pedagogická dokumentácia a ďalšia dokumentácia, ktorá sa vedie výlučne vo vyučovacom jazyku školy a školského zariadenia; ide o pedagogickú dokumentáciu a ďalšiu dokumentáciu, ktorá sa používa pre vnútorné potreby školy a školského zariadenia.
S poukazom na zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov podpredseda vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny má spolurozhodovaciu právomoc s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v otázkach výchovy a vzdelávania národnostných menšín, a preto je nevyhnutné, aby sa pred vydaním tohto všeobecne záväzného právneho predpisu podľa návrhu uskutočnila konzultácia s podpredsedom vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Taktiež ako je to v písomnom vyhotovení môjho pozmeňujúceho návrhu poukazujem na bod 9 Haagskych odporúčaní z roku 1996, ktoré sa týkajú práv národnostných menšín na vzdelávanie. Toľko k môjmu pozmeňujúcemu návrhu.
A teraz dovoľte, aby som pokračovala ďalej.
O zákone o štátnom jazyku sa už hovorilo naozaj veľa, ale stále nie dosť. Slovensko sa podľa Benátskej komisie dostalo do rozporu s medzinárodnými záväzkami, ktoré na seba dobrovoľne zobralo prijatím Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov. Ani novela predložená do parlamentu všetky rozpory neodstraňuje, čo však teraz v druhom čítaní máme možnosť čiastočne urobiť, najmä pokiaľ ide o pokuty. Ich odstránenie by bolo potrebné už aj z princípu, aby zákon bol v súlade s programovým vyhlásením vlády.
Poradný výbor Rady Európy vo svojej správe o implementácii hovorí o tom, že samotná zákonná možnosť ukladať pokuty právnickým osobám alebo fyzickým osobám, podnikateľom za používanie ich menšinového jazyka nie je v súlade s ustanoveniami Rámcového dohovoru. Citujem konkrétne zo správy: "Poradný výbor je hlboko znepokojený touto situáciou a pripisuje kľúčový význam tomu, aby slovenské orgány v súlade s duchom Rámcového dohovoru uplatňovali politiku stimulov, namiesto represívnej politiky, aby sa pozitívnym a konštruktívnym spôsobom dosiahol legitímny cieľ podpory znalosti a používania štátneho jazyka."
Vážené kolegyne, kolegovia, keď už nechceme akceptovať požiadavky menšinových voličov, tak akceptujme aspoň požiadavky Benátskej komisie, o stanovisko ktorej požiadala predchádzajúca vláda. Akceptujme aspoň stanovisko Vysokého komisára OBSE a taktiež stanovisko Rady Európy.
Poslanci strany MOST - HÍD sme toho názoru, že áno, každý jazyk, teda štátny, ako i menšinový, treba chrániť výlučne tam, samozrejme, kde je to účelné. Pre nás, je žiaľ táto problematika stále otvorená. Upozorňujem však, že alternatívou neprijatia tejto predkladanej novely, by bolo ponechať súčasnú, omnoho prísnejšiu a pre nás neprijateľnú verziu.
A preto podporíme každý návrh a viaceré pozmeňujúce návrhy, ktoré aj sami predkladáme, ktoré súčasné znenie tohto zákona vylepšia.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem. Pán kolega, ako obvykle, aj dnes ste boli mimoriadne vyčerpávajúci. Váš prejav bol zbytočne dlhý a plný neprávd, ale inšpirovali ste ma s tým desatorom a vo vašom prípade a v prípade predchádzajúcej vlády mi napadlo pätoro, čoho ste sa po celý čas vládnutia statočne držali a presadzovali a to tuneluješ, účelovo klameš, netransparentne tendruješ, nehospodárne nakladáš s verejnými prostriedkami, strašíš vonkajším a vnútorným nepriateľom. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som stručne zhrnula informácie k predmetnému bodu programu. Druhého februára 2011 uplynie prvé funkčné obdobie generálneho prokurátora Slovenskej republiky Dr. Dobroslava Trnku. Z uvedených dôvodov je treba vykonať voľbu kandidáta, ktorého navrhuje Národná rada Slovenskej republiky prezidentovi Slovenskej republiky na vymenovanie. Na výzvu predsedu Národnej rady reagovali poslanci predložením troch kandidátov. Navrhnutý bude kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov.
Vážení kolegovia, ja si vás dovoľujem teraz upozorniť na jednu malú nezrovnalosť, konkrétne chybu v písaní v podkladoch, ktoré ste obdržali. Týka sa to konkrétne kandidáta pána Dr. Hrivnáka, kde v návrhu došlo k chybe v písaní, kde pri údajoch týkajúcich sa veku kandidáta namiesto správneho dátumu, a to 19. 9.1960, bol uvedený nesprávny dátum, a to 10. september 1960. Upozorňujem však na skutočnosť, že to nemá žiaden vplyv na zákonom stanovené podmienky jeho kandidatúry.
Ústavnoprávny výbor ako príslušný rokoval o návrhoch na 15. schôdzi 27. októbra 2010. Navrhovaných pozval na rokovanie. Oboznámil sa s ich predstavami o zámeroch a ďalšom smerovaní prokuratúry, vypočul si ich názory na otázky, ktoré chcú riešiť a akým spôsobom by ich na čele prokuratúry riešili.
Výbor uznesením č. 49 konštatoval, že navrhovaní na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky, a to Dr. Ján Hrivnák, Dr. Eva Mišíková, Dr. Dobroslav Trnka spĺňajú podmienky ustanovené zákonom, a odporučil vykonať akt voľby podľa platného volebného poriadku.
V uvedenej súvislosti navrhujem, aby poslanci vzali na vedomie, že návrhy kandidátov spĺňajú ustanovené podmienky, menovaní spĺňajú teda podmienky voliteľnosti a tajným hlasovaním, prosím, aby sa vykonal akt voľby.
Vážený pán predsedajúci, teraz vás prosím, aby ste otvorili rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem, takže veľmi stručne. Nemôžem súhlasiť s mojimi predrečníkmi nakoľko som presvedčená, že zákon, tak ako je momentálne v platnosti, degraduje, žiaľ, maďarčinu a vyháňa tento jazyk do kuchyne a, žiaľ, ja som si preštudovala, pán spravodajca, zákon veľmi, veľmi dôkladne, pozorne som počúvala vašu pripomienku a nemôžem s ňou súhlasiť, nemôžem s ňou súhlasiť, pretože, áno, zasahuje do súkromnej sféry, zasahuje do takých oblastí, kde pokuty, sankcie a vôbec takýto prístup zo strany zákona je podľa môjho názoru neprípustný. Zúčastnila som sa na rokovaniach s pánom Vollebaekom, presne si pamätám, čo k tomu pán Vollebaek hovoril. Neviem, pán poslanec, odkedy alebo z ktorého obdobia máte tie informácie, ktoré ste hovorili, ale pán Vollebaek tu bol minulý mesiac, rokovali sme s ním a jasne povedal, že má pochybnosti o opodstatnenosti sankcií, ktoré zostali v tom zákone. Myslím si, že nikdy neexistovala spoločenská potreba prijať, alebo chrániť slovenčinu ako štátny jazyk v takej forme, v akej sa momentálne chráni. Ako som už hovorila vo svojom vystúpení, sme za to, aby sa štátny jazyk chránil, ale nie na úkor iných jazykov. To je asi z mojej strany všetko, ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci, pri kreovaní tejto vládnej zostavy padali pekné slová a výrazy rôzneho kalibru. Malo ísť o slušnejšiu, demokratickejšiu, veľkorysejšiu koalíciu, o ľudskejšiu garnitúru ako bola tá predchádzajúca. Jednoducho, aby sa v tomto štáte cítil každý ako doma, aby už nedochádzalo k takým zvrátenostiam ako poníženie študentky, vyhostenie prezidenta susednej republiky, tunelovanie štátu v obrovskom meradle. Bolo radosťou a cťou byť súčasťou takéhoto štvorlístka. Prvých sto dní činnosti tejto vlády je dôkazom toho, že naše spoločné predsavzatia, síce s istými chybami, ale predsa sa napĺňajú. Napĺňajú sa však iba dovtedy, kým nepríde na rad naša povestná, dobre známa a vždy účinná maďarská karta. A tá prišla relatívne skoro a hneď odhalila, že kráľ je nahý. V prípade štátnej propagandy boja o isté symboly sa totiž ukazuje, že rozdiel medzi ľavou a pravou stranou našich poslaneckých ľavíc, žiaľ, nie je až taký markantný, v aký som dúfala.
Teraz k samotnej novele zákona o štátnom jazyku. Celá situácia, do ktorej som sa dostala, je úplne absurdná. Mám totiž hlasovať za novelu proti filozofii, ku ktorej mám ako predstaviteľka strany MOST - HÍD naďalej výhrady. Politická vôľa na Slovensku však neumožňuje prijať skutočné riešenia a alternatívou nezahlasovania by bolo ponechať v platnosti Ficovu, ešte horšiu verziu zákona, prijatú za predchádzajúcej vlády. Dámy a páni, o čom to svedčí? O patriotizme? O ochrane štátneho jazyka ako kultúrneho dedičstva? O zabezpečení slobody a rovnosti v dôstojnosti a v právach na území Slovenskej republiky ako to hovorí úvod zákona? Nie. V skutočnosti to hovorí o našej malosti a nevyzretosti. Je to smutným svedectvom nás politikov. Zrkadlom stálej potreby väčšiny dokazovať menšine, kto je tu pánom. Ako koaličnej poslankyni nedá mi nepovedať, že návrh zákona nie je v súlade s programovým vyhlásením vlády, ktorý v kapitole ministerstva kultúry doslova hovorí: "Vláda Slovenskej republiky zabezpečí ochranu a rozvoj štátneho jazyka, a to v súlade so zásadami nediskriminácie, aby sa zabezpečili práva príslušníkov národnostných menšín na úrovni roku 2006." § 9a ods. 1 návrhu zákona, ktorý hovorí o pokutách je, žiaľ, dôkazom toho, že základný dokument vlády je v tejto otázke bezzubý. A to hlavne v oblasti pokút. Aj keď iba v polohe možnosti ich uloženia sa totiž nedodržiava princíp zabezpečenia práv príslušníkov národnostných menšín na úrovni roku 2006, a to právo neplatiť pokuty. Podstata problému je však oveľa hlbšia. Som presvedčená, že celá filozofia zákona o štátnom jazyku je postavená na hlavu. Zrodila sa totiž z úmyslom pôsobiť predovšetkým proti jednej komunite a môj predrečník pán Rafaj to aj potvrdil, pretože veľkú časť svojho vystúpenia venoval práve tejto menšine. Zrodila sa teda s úmyslom pôsobiť predovšetkým proti jednej komunite. Opakujem, aby pod rúškom ochrany štátneho jazyka umožňoval prenasledovanie, šikanovanie a selektívnu kontrolu na základe oznámenia. Len preto, že používajú svoj, podotýkam aj môj, materinský jazyk. Hoci návrh novely zákona obsahuje podstatné pozitívne rozdiely v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou najcitlivejší prvok, a to pokuty naďalej zostávajú. Hoci okresané na polovicu. Je to snáď merítkom správneho vlastenectva? Nemyslím si.
Neobstojí ani častý argument zástancov zákona, keďže pokuty neboli udelené, kľudne môžu zostať. Vieme všetci, že hlavnou úlohou pokút bolo niečo úplne iné. Vyvolať hrozbu, zastrašovanie a posilnenie asimilácie. Poslanci strany MOST - HÍD sú toho názoru, že, áno, štátny jazyk treba chrániť, ale výlučne tam, kde je to účelné. Odmietame kriminalizovať používanie jazykov menšín a akékoľvek paralely s trestným zákonom, to najmä vo veci vymožiteľnosti povinnosti. Summa summarum táto novela o štátnom jazyku, aj keď je to značný posun k lepšiemu, je čiernym bodom tejto koalície. Čiernym výkričníkom, ktorý zdôrazňuje, že stále nesieme v sebe istý demokratický deficit, na ktorý nedávno poukázal aj vysoký komisár OBSE Knut Vollebaek a som presvedčená, že na to poukáže aj Benátska komisia, ktorej stanovisko už existuje, ale žiaľ, zatiaľ nie je k dispozícii. Kým pokuty, síce v okresanej forme, ostanú naďalej ako strašiak, pre mňa je táto problematika naďalej otvorená. Alternatívou neprijatia novely by však bolo ponechať súčasnú prísnejšiu verziu. Prosím, nedopusťme to. Ďakujem, že ste si ma vypočuli.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci, v mene štyroch poslaneckých klubov, a to poslaneckého klubu SDKÚ – DS, SaS, KDH a Most – Híd, v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam pozmeňujúci návrh, a to k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, a to nasledovne.
V bode 1 v § 1 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: "Spolupodieľa sa na plnení úloh týkajúcich sa televízneho a rozhlasového vysielania programov v jazykoch národnostných menšín."
Ako odôvodnenie uvádzam, že rozširujú sa úlohy podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo, o spolupodieľanie sa na plnení úloh týkajúcich sa televízneho a rozhlasového vysielania programov v jazyku národnostných menšín. Uvedené doplnenie sa navrhuje z dôvodu komplexnosti a previazanosti úloh podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo.
Pán spravodajca, týmto vám odovzdávam riadne podpísaný pozmeňujúci návrh a zároveň žiadam, aby po skončení rozpravy Národná rada hlasovala o návrhu zákona v druhom čítaní. Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem.