Videokanál poslanca

Ďakujem. Pán predseda, pani ministerka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave vystúpilo šesť poslancov, z toho dvaja písomne požiadali o vystúpenie, štyria ústne a taktiež v rozprave vystúpil prvý námestník generálneho prokurátora pán Tichý. V rozprave pán poslanec Madej dal dva procedurálne návrhy.
V prvom rade, prosím, pán predseda, dajte hlasovať o prvom procedurálnom návrhu pána poslanca Madeja, a to v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie.

Ďakujem, pán predseda. Vážená pani ministerka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 8. marca 2011 určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 279).
Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Vládny návrh zákona je iniciatívnej povahy a vychádza z programového vyhlásenia Slovenskej republiky. Poslancom bol doručený v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a je v súlade s právom Európskej únie. Informuje, že predkladaný návrh bude mať dopad na rozpočet verejnej správy spôsobom a v rozsahu ako sú uvedené v doložke vybraných vplyvov. Neovplyvní sociálne, životné, podnikateľské prostredie ani informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. III legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie, ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 4. marca 2011 pod č. 278 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 11. mája 2011 a gestorský výbor do 13. mája 2011.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 16. marca 2011 a gestorský výbor do 18. marca 2011.

Ďakujem. Teraz prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm.c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

Ďalej budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Madeja, ktorý podľa § 39 ods. 5 rokovacieho poriadku navrhol, aby sa o tom, že Národná rada prerokuje návrh v druhom čítaní hlasovalo podľa mien. Ja vám, vážení kolegovia, dávam len do pozornosti informáciu, že Národná rada uznesením v roku 1997 schválila pravidlá hlasovania na schôdzach Národnej rady a čl. 8 týchto pravidiel v bode 1 hovorí o tom, že hlasovanie podľa mien sa použije najmä pri slávnostných príležitostiach alebo dôležitých hlasovaniach. Ďakujem. Z mojej strany toľko informácie. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o procedurálnom návrhu. (Ruch v sále.)

Ďakujem. Pán poslanec Ondruš podľa § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku Národnej rady navrhol vrátiť návrh zákona na dopracovanie. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.

Ďakujem, pán predsedajúci. Takže ako spravodajca uvádzam, že v rozprave vystúpilo sedemnásť poslancov, traja, a to páni poslanci pán Ondruš a pán Madej, pani poslankyňa Gabániová predniesli procedurálne návrhy. Poslanci pán Ondruš a pani Gabániová podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku Národnej rady zhodne navrhli, aby sa Národná rada uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Tak v rozprave k zmene rokovacieho poriadku sme si vypočuli rôzne názory, ktoré hovoria za, ale aj proti zachovaniu tajnej voľby. Vystúpio pomerne veľký počet poslancov prevažne opozičných a odznelo aj niekoľko desiatok faktických poznámok.
Dovoľte mi však povedať, že tajná voľba je právom, nie povinnosťou. Verejnú voľbu preto označiť generálne za nedemokratickú považujem za nesprávne. Označiť verejnú voľbu za návrat pred rok 1989 je prinajmenšom scestné, a to aj s prihliadnutím na to, že vtedajší režim nemal nič spoločné s demokraciou a vôbec nie so zastupiteľskou demokraciou. (Ruch v sále.)
Páni kolegovia zo SMER-u, ja vás poprosím trošku o kľud. Ďakujem veľmi pekne.
Vehemencia a silné slová zo strany opozičných poslancov sa mi zdali byť občas nemiestne a zbytočne prehnané. Áno, možno aj trošku naivne si myslím, že verejná voľba zníži priestor na možný nátlak a ovplyvňovanie poslancov pri personálnych voľbách. Poslanec by nemal mať problém povedať si svoj názor, nemal by sa báť za svoje rozhodnutie a postaviť sa k tomu hoci aj verejne. Ak to nevie alebo nechce urobiť, vyvoláva to rôzne otázniky. A áno, je aj pravda, že za tajnú voľbu sa dá ukryť všeličo a dovoľte mi týmto smerom ďalej nešpekulovať.
Ďakujem. Z mojej strany všetko.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ústavnoprávny výbor ma uznesením z 25. januára 2011 k predmetnému bodu určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Abrhana, Milana Horta, Jozefa Kollára a Lászlóa Solymosa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov, tlač 228.
Podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Predkladateľ informuje, že navrhovaný zákona nebude mať vplyv na verejné rozpočty, nebude mať dopad na štátny rozpočet, ani na rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Predložený návrh zákona nebude mať dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry, na obyvateľstvo, zamestnanosť, životné prostredie, ani na podnikateľské prostredie. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je v práve Európskej únie upravená. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. januára 2011 pod č. 229 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 16. marca 2011 a gestorský výbor do 18. marca 2011.
Pán predsedajúci, teraz vás prosím, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu k predmetnému bodu programu. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja som veľmi rada, že pán Maďarič vo svojom vystúpení bol omnoho vecnejší ako predrečník pán Rafaj. Ale dovoľte mi povedať pár poznámok. Zákon o štátnom jazyku, tak ako bol prijatý v decembri minulého roka, zaviedol práve takúto fakultatívnu možnosť uloženia sankcií. V argumentácii pána prezidenta však úplne absentuje skutočnosť, že uloženiu akejkoľvek sankcie predsa predchádza tá písomná výzva zo strany ministerstva, v ktorej subjekt, ktorý ten protiprávny stav zapríčinil, bude vyzvaný na jej odstránenie, alebo k vykonaniu nápravy. Ak ani po písomnej výzve nedôjde k odstráneniu toho protiprávneho stavu alebo k náprave, tak ministerstvo môže uložiť pokutu. Úmysel zákonodarcu je v tomto smere úplne nepochybný a jednoznačný. To znamená netrestať hneď a automaticky. Sankcia je možná, avšak až následne, teda po písomnej výzve, podľa posúdenia okolností. A až následne sa ministerstvo kultúry môže rozhodnúť, či tú pokutu uloží a ak, tak v akej výške, alebo sa rozhodne prípadné porušenie toho zákona nesankcionovať.
Pán prezident však uvádza, že s takouto možnosťou nemôže súhlasiť iba tak jednoducho. Nemôže súhlasiť. A to bez relevantného a vecného zdôvodnenia nesúhlasu. Veď takéto zdôvodnenie ani nemôže byť, nakoľko vytknuté ustanovenie neodporuje žiadnemu zákonu, žiadnym zásadám, ani praxi. A vy, pán poslanec, vo vašom vystúpení ste povedali, že argumenty pána prezidenta sú veľmi správne. Pýtam sa, aké? Okrem argumentu, že nesúhlasí s možnosťou sankcionovať, ja žiadne iné relevantné argumenty nevidím a túto argumentáciu pána prezidenta ste ani vy, pán poslanec, ničím neposilnili. Možnosť a nie povinnosť uloženia pokuty myslí práve na potrebný veľmi citlivý prístup pri posúdení charakteru, intenzity a okolností porušenia zákona o štátnom jazyku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)