Videokanál poslanca

Ďakujem. Vážený pán poslanec Ondruš, sociálne problémy občanov Slovenskej republiky sú naše spoločné problémy a verte mi, že ak sa snažíte poukazovať na zbytočnosti jazykových práv ich bagatelizovaním, tak mali ste tak urobiť aj pri schvaľovaní zákona o štátnom jazyku. Ale vtedy, pán poslanec, ste taký dôsledný neboli. A vtedy sa vám to asi také zbytočné nezdalo. Tam ste vtedy, pán poslanec, ktorý ste na jednej strane tak silno sociálne cítiaci, ste nevyhlásili, že ten zákon je zbytočný, že poďme riešiť nezamestnanosť, že poďme vytvoriť nové pracovné možnosti, čím naopak teraz tak vehementne argumentujete.
Vo vašom prejave ste však porovnávali neporovnateľné, keď ste sociálne istoty povýšili nad ľudské a menšinové práva. Počas celej rozpravy nepočujem nič iné, len to, že je to maďarská agenda našej strany MOST - HÍD. Po vašom aj po vystúpení kolegov z opozície som však presvedčená, že predmetnú tému chcete tak silno ovládnuť, že zástupcov menšín nechcete pustiť ani len k slovu. Chcem len veriť, že napriek toľkým strašeniam aplikácia tohto zákona a prax ukážu a možno vás aj presvedčia, že vo vašej prehnanej obave ste sa aj teraz opäť mýlili.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za všetky poznámky a pripomienky. Vidím, že vás mimoriadne zaujalo to číslo, ktoré som citovala, úbytok 11 Maďarov za deň. Ako právnikovi, tak viete, nie je naša silná stránka tá matematika, ale napriek tomu sa vám to budem snažiť vysvetliť. Je to úbytok Maďarov za tých 10 rokov medzi obdobím rokov 1991 a 2001, keď sa robilo sčítanie obyvateľstva. A vychádzam z toho čísla vyše 46 000 za tých 10 rokov. Keď sa to rozráta na tých 10 rokov, tak by malo vyjsť na deň to číslo, ktoré som uviedla. Z mojej strany to je asi zatiaľ všetko. Ďakujem veľmi pekne. Budem reagovať potom asi faktickými poznámkami na ostatných rečníkov, ktorí vystúpia ešte zajtra v rozprave. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slová uznania. Nie, ja tú našu odlišnosť vidím len v jednom, a to v tom, že hovoríme iným jazykom. Mali ste už niekedy obavu prehovoriť po maďarsky? Čo myslíte, aký je to pocit, žeby ponižujúci? Rozhodne áno. Predstavte si, že cestujete so svojím dieťaťom napr. v trolejbuse, rozprávate sa medzi sebou, práve niečo vysvetľujete, ako inak, po maďarsky, ako doma. A vtedy to zacítite, ostatní cestujúci si vás zrazu začnú skúmavo premeriavať a vy cítite, že už prestanete byť súčasťou nejakej komunity, už ste iná, vnímaná cez inú prizmu a tie pohľady prezrádzajú, že ste asi mali mlčať a radšej neprehovoriť, vy sa chcete vyhnúť možným poznámkam na adresu vášho jazyka, nechcete byť terčom rôznych posmeškov a kvôli príslušnosti k menšine nemáte chuť si vypočuť ani klasické cestovateľské odporúčanie „Maďari za Dunaj“. Chcete potom len pokojne docestovať, a preto prestanete hovoriť po maďarsky a tak sa stávate neslobodným aj pri používaní svojho materinského jazyka. A toto treba zmeniť. Naozaj chceme, aby menšiny svoj jazyk zatajovali? Čím to je, že Slovák je skôr otvorenejší a benevolentnejší k cudzím jazykom ako k jazyku svojho suseda? Cieľom tejto novely je, aby Maďari i ostatné menšiny žijúce na Slovensku sa nebáli používať svoj jazyk.
To, čo sa momentálne na Slovensku deje alebo sa odohráva a čoho sme teraz svedkami, je boj symbolík, boj medzi Maďarmi žijúcimi na Slovensku a slovenskou politickou elitou, pričom ide o veľmi neúprimný a priehľadný boj. Pocit ohrozenia sa totiž paradoxne snaží vytvoriť štátotvorná väčšina, menšiny bojujú ak vôbec, tak je to najmä so svojou asimiláciou. Teraz prebiehajúce sčítanie obyvateľstva nám tieto fakty pravdepodobne potvrdí aj čierne na bielom. Pokiaľ ide o obyvateľov maďarskej menšiny na Slovensku, tak podľa oficiálnych údajov ich počet neustále klesá. V roku 2001 predstavovala ich výška 521 000, čo bol oproti predchádzajúcemu sčítaniu obyvateľov z roku 1991 pokles o vyše 46 000 ľudí, čo je úbytok 11 Maďarov za deň. Tento rok reálne hrozí, že padne aj druhá symbolická hranica a prvýkrát nás bude menej ako pol milióna. Pýtam sa teda: Aké je to ohrozenie slovenskej väčšiny?
Na záver mi dovoľte konštatovať, že sila štátu sa prejavuje nielen v nacionalizme, ale aj, a tam oveľa pozitívnejšie sa môže prejaviť, v pochopení požiadaviek svojich menšín, národností žijúcich na území Slovenska, keď okrem akceptácie základných ľudských práv politika dokáže občanovi poskytnúť aj nadstavbu demokracie, aby som ja ako Maďarka, ako aj ostatné menšiny, nemala pocit, že môj jazyk, náš jazyk, nemá takú cenu ako štátny, aby sme sa na Slovensku, na uliciach, v obchode, či na úrade, mohli skutočne cítiť ako doma. Práve o tomto je teraz prerokúvaný návrh novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín. A my máme teraz šancu ukázať svoju veľkosť. Prosím, využime ju. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, Ústava Slovenskej republiky v čl. 34 ods. 1 národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručuje všestranný rozvoj, najmä rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku, združovať sa v národnostných združeniach, zakladať a udržiavať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie, pričom podrobnosti ustanoví zákon. Návrh novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín treba preto vnímať v tomto kontexte. Netreba zabúdať, že Maďari a ostatné menšiny sú už na Slovensku po stáročia doma, a tak by sa tu mali aj cítiť. Tu sme sa narodili, tu máme svoje korene. Naši predkovia spoločne chránili a zveľaďovali túto zem, v ktorej sú aj pochovaní. Tu pracujeme, vytvárame hodnoty, vychovávame svoje deti, platíme dane a tu vidíme i svoju budúcnosť. Základnými atribútmi pocitu domova sú okrem občianstva aj kultúra a jazyk, aby sme ich mohli slobodne používať, samozrejme, za podmienok stanovených zákonom, všade, kde žijeme.
Slovensko patrí v rámci Európy medzi krajiny, kde jednotlivé tradičné národnostné menšiny k celkovému počtu obyvateľstva predstavujú najväčší percentuálny podiel, zhruba 15 %. Nemôžeme sa preto tváriť, že Slovensko je homogénny národný štát. Fenomén silného národného štátu sa pritom uplatňuje na území, kde žije početná menšina. Dôsledkom toho je permanentné napätie a konflikt, pričom to vidím ako súčasť politickej agendy aj zo strany niektorých nových poslancov parlamentu. Zabúdame, že národné hodnoty nemajú útočiť, nemajú byť egoistické a hlavne nemajú byť namierené proti niekomu.
Prerokúvaný návrh novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín v podstate rieši komfort národnostných menšín v ich každodennom živote i v úradnom styku. Rieši to spomenuté napätie, umožňuje vydávanie dvojjazyčných listín, dvojjazyčných rozhodnutí v správnom konaní, používanie jazyka národnostnej menšiny popri štátnom jazyku aj v úradnej agende orgánov verejnej správy. Pritom neprináša nič nové, čo v okolitých krajinách už neexistuje. Dokonca tie práva často využíva aj slovenská menšina žijúca v zahraničí. Takže tento návrh zákona umožňuje len využívať tie isté práva, ktoré má aj väčšina.
Vážení kolegovia, dovoľte mi jednu otázku: Čím sa od vás líšim ja a väčšina mojich kolegov zo strany Most – Híd, vyzeráme snáď inak, líšime sa nejakými vonkajšími znakmi alebo vyznávame diametrálne odlišné hodnoty? (Ruch v sále.)

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prerokúvaná téma je veľmi dôležitou témou, no patrí, bohužiaľ, medzi tie témy, kde argumenty a zdravý rozum idú často bokom a sú vytláčané historickými predsudkami, stereotypmi a prehnanými syndrómami ohrozenia. Aj keď sa budem snažiť byť vecná a argumentačne sa držať holých faktov, mám pocit, že pri tomto zákone holé fakty ako argumenty nestačia. Chcem vám preto ukázať aj trošku iné videnie na veci, ktoré teraz prerokúvame. (Ruch v sále.) Pán predsedajúci, ja počkám, kým sa upokoja trošku, poslanci z opozície.

Vážený pán poslanec Čaplovič, určite so mnou súhlasíte, že teraz prerokovaný zákon o používaní jazykov národnostných menšín veľmi úzko súvisí so zákonom o štátnom jazyku a je neoddeliteľný od zákona o štátnom jazyku. Zákon o štátnom jazyku upravuje používanie slovenčiny v takzvanom úradnom styku. A taktiež obsahuje aj úpravu jazykových práv aj v ďalších oblastiach verejného styku.
Pán poslanec, celý čas hovoríte o tom, že štátny, prízvukujem, väčšinový jazyk treba chrániť pred jazykom národnostných menšín. Ak by nežili tieto menšiny na Slovensku, pred kým by ste chránili štátny jazyk? Bolo by potrebné vtedy slovenčinu chrániť? Zrejme nie. Fakty však, pán poslanec, hovoria niečo iné ako vy. Pri každom sčítavaní obyvateľov sa počet osôb hlásiacich sa k maďarskej národnosti znižuje. A tie čísla, žiaľ, neklamú. Zákon o štátnom jazyku teda vo svojich dôsledkoch nechráni väčšinu. Dokonca si myslím, že môže aj obťažovať, lebo diktuje, ako komunikovať. A pravda je taká, že v praxi podporuje a urýchľuje asimiláciu menšín.
Pán poslanec, priznajte si, že schopnosť menšín udržiavať si vlastnú jazykovú identitu pre menšiny je vlastne nižšia, ako je tomu u početnejšej ekonomicky, politicky, sociálne a tak ďalej silnejšej väčšiny. Preto vás, pán poslanec, prosím, prestaňte už konečne strašiť. A keď naozaj úprimne, ako uvádzate, chcete pomôcť tu žijúcim menšinám, stačí, ak im budete načúvať. Ďakujem.