Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

30.11.2010 o 15:49 hod.

Ing.

Ján Počiatek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.12.2010 15:40 - 15:42 hod.

Ján Počiatek Zobrazit prepis
Chcel by som oceniť, kolega, detailnú a hĺbkovú analýzu tejto rozpočtovej kapitoly. Myslím si, že to bolo pre všetkých veľmi poučné a predpokladám, že ani koaliční poslanci sami nemajú túto problematiku naštudovanú až do takých detailov. Aj keď vidím, že v podstate koaličných poslancov to v skutočnosti asi až tak nezaujíma. A myslím si, že aj oni by mali oceniť naozaj takýto pohľad, pretože sa určite dozvedeli niektoré nové fakty, ktoré môžu potom vo svojej nadchádzajúcej práci aj zohľadniť.
Čo ma mrzí trošku, že si dôraznejšie nevyzýval súčasnú vládu, aby naozaj už začala konečne zverejňovať všetky - a dôsledne zverejňovať -, všetky zmluvy za ich predchádzajúce vládnutie, ale najmä tie, ktoré súvisia so súčasným vládnutím. Určite tam bude veľa prekvapení, ktoré aj pre vás budú novinkami, takže naozaj sa na to ja osobne teším, pretože vidím, že súčasná vláda venuje naozaj detailnú pozornosť všetkým zmluvám a sľubujem vám, že budeme k týmto vašim zmluvám pristupovať rovnako.
Taktiež ma mrzí, že si trošku viac nevyzdvihol a nejakým spôsobom nevyzýval súčasnú vládu v tom, aby prestala všetky pozície obsadzovať len politickými nomináciami. A myslím si, že množstvo ľudí, ktorí momentálne aj opúšťa štátnu správu, boli veľmi kvalitní pracovníci a práve aj preto množstvo takýchto nedokonalostí, ktoré si vo svojom príspevku odhalil, sa stať nemuselo, keby tí ľudia boli využití a najmä ich skúsenosti boli využité.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.12.2010 13:23 - 13:25 hod.

Ján Počiatek Zobrazit prepis
Pán poslanec Kažimír, myslím si, že si veľmi správne pomenoval fakty. Treba pripomínať naozaj tú históriu, pretože sa tu od nej už častokrát abstrahuje a naozaj garážový výpredaj rodinného alebo štátneho bohatstva, ktoré sa dialo za bývalých Dzurindových vlád, to bola nehoráznosť. A treba pripomínať aj tú kurzovú stranu, čo stačilo len zakomponovať kurzovú doložku do tej zmluvy, 7,5 mld. slovenských korún strata.
Škoda, že si nepripomenul, že nech aj zverejnia všetky zmluvy z obdobia ich predchádzajúceho vládnutia, k tomu sa nejak moc nemajú, a to bude naozaj určite veľmi zaujímavé čítanie, keď niekedy k tomu dôjde, a budeme a som potom zvedavý na vaše reakcie, ako to budete vysvetľovať, keď tam budeme nachádzať veľa, veľa zaujímavých faktov.
A taktiež by som bol rád, keby ste sa už konečne tiež rozhýbali v tom a začali zverejňovať zmluvy z vášho súčasného vládnutia. Toľko rečí pred voľbami bolo o tom, ako sa to bude robiť - a kde sú tie zmluvy zverejnené? Tie som ešte nevidel nikde. Ale však k tomu vás budeme opakovane vyzývať, keďže to bola vaša autentická snaha toto urobiť.
Zabudol si tiež spomenúť, že ako špičkovo obsadzujú rôzne posty. Čiže personálne nominácie sú úplne netransparentné a sú čisto politické. To, čo toľko kritizovali, dotiahli do úplného extrému a teraz sa tým už dokonca ani netrápia. Taktiež si spomínal, že tvrdili, že nemali dostatok času. Nuž možno práve keby neboli riešili tieto politické nominácie a nechali tam poriadnych, skúsených ľudí, boli by stihli aspoň niečo urobiť poriadne.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.12.2010 19:25 - 19:27 hod.

Ján Počiatek Zobrazit prepis
Ďakujem. Pán Janiš, čo sa týka Carga, vy ste ma asi nepočúvali, ale zaujímavá situácia a súvisí to aj s tým, čo ste hovorili v druhej časti, že sme tu mali 8-percentný deficit. Osem percentný deficit tu máme aj preto, že vy ste de facto odpustili dlhy tejto spoločnosti a vôbec železničným spoločnostiam, aj zdravotníckym zariadeniam, pretože ste preklasifikovali tie návratné finančné výpomoci, ktoré dostali v minulom roku na transfery. A bod B bude, že im tieto dlhy jednoducho odpustíte, to je tak maximum, čo ste vedeli urobiť a chápem, že vám to vyhovovalo, pretože tým sa aj zároveň zdvihol deficit v minulom roku až na 8 %. Čiže aj v minulom roku ste sa snažili navyšovať deficit, čo sa vám aj podarilo, a to isté sa stalo aj v roku 2010. Opäť tým, že ste vôbec nešetrili, avizovali ste, že to viete, že máte na všetko zázračný recept, že to nie je problém, že ste úplne pripravení, teraz ste zrazu zaskočení, nebol čas, nevedeli ste, nebolo nič pripravené, len samé výhovorky.
Nevládnete dva mesiace, ako vy tvrdíte, ale pomaly šesť mesiacov. Za šesť mesiacov, to je naozaj dlhá doba na to, aby ste niečo zmysluplné urobili. Neurobili ste nič. Žiadne úsporné opatrenia sa v tomto roku nerealizovali, ako som hovoril. Naopak, vy ste si ešte o 130 mil. EUR zdvihli výdavky. Minuli ste 300, cez 300 mil. rezervu a ešte tam boli ďalšie úspory, ktoré sa vyšplhali až na 388 mil. EUR, to ste všetky minuli a ešte ste si navýšili výdavky. Čiže aké šetrenie, ja sa na toto pýtam. Avšak budeme to pozorne sledovať a uvidíme v budúcom roku, ako sa vám pri tomto cieli bude dariť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.12.2010 19:23 - 19:23 hod.

Ján Počiatek Zobrazit prepis
Ďakujem. Zvýšenie sadzieb dane na pivo zatiaľ neprešlo, možno ešte príde, zníženie paušálnych výdavkov pre živnostníkov na 40 %, postih remeselníkov, nárast daňovej povinnosti o 120 %, o 300 EUR ročne, dopad na zvýšenie cien ich služieb úplne jednoznačný. Zdaňovanie vreckového pri služobných cestách, zrušenie možnosti odpočítať si od základu dane náklady na zdravotnícke vzdelávanie v rozpore so záujmom na zvyšovaní kvality zdravotnej starostlivosti. Zrušenie odpočítateľnej položky na doplnkové dôchodkové sporenie, životné poistenie, účelové sporenie, opatrenia, ktoré budú mať naozaj likvidačné následky na niektoré sektory, napríklad na tretí pilier. A takto by som mohol ísť ďalej.
No, bežným ľuďom ste tú povestnú káru naplnili poriadne. A darmo sa vyhovárate, vy ste ju naplnili, a nie kvôli nám, ale kvôli vám. Lebo nemáte tie vaše zázračné riešenia a teraz treba naozaj niečo urobiť a nielen sľubovať a tárať, tak ako ste to robili pred voľbami.
Pri hlbšom pohľade na výdavkovú stranu vidieť, že ešte aj štruktúra výdavkov je nezmenená. Percentuálny podiel výdavkov jednotlivých rozpočtových kapitol na celkových výdavkoch sa takmer vôbec nezmenil. Míňate však viac ako my. Jediné, čo sa udialo, že sú vyššie dane, odvody a poplatky a diaľničné nálepky. Nič ľahšie ako zmeniť daňové zákony a nechať to zaplatiť ľudí. Dokazuje to aj schodok na hotovostnom princípe, ktorý je zaujímavý práve z pohľadu nárastu dlhu.
Pozrime sa na plánovaný schodok v roku 2011. Vláda ho naplánovala, tak ako to aj pán spravodajca povedal, na 3,8 mld. EUR. Aby bolo zrejmé, že šetrenie na strane výdavkov sa nekoná, stačí a skúsme si urobiť len taký malý pokus, pripočítať k tomu navýšené príjmy, ktoré zaplatia ľudia v objeme 770 mil. EUR, čo nám dáva zhruba 4,6 mld. EUR. Čiže, keby ste v budúcom roku od ľudí nevybrali 770 mil., bol by hotovostný schodok ešte vyšší ako ten upravený v tomto roku, ktorý má úroveň alebo mal predtým, než ste tých 130 mld., pripočítali 4,54 mld., čiže, a to ešte treba pripomenúť, že v tomto roku ste minuli viac ako 300 mil. rezervu a ešte ste si navýšili výdavky o 130 miliónov. Čiže tohtoročný hotovostný schodok mohol byť oveľa nižší.
Teraz by som sa pozrel na niektoré výdavky detailnejšie. Ešte mám 10, 11 minút. Padla tu poznámka zo strany pána ministra, že nemali čas sa dostatočne na to pripraviť, a že nič nebolo pripravené. Mimochodom existuje trojročné rozpočtovanie a myslím si, že východiská a všetky podklady na to, aby bol zostavený rozpočet na ministerstve financií, všetky boli, ale je naozaj zaujímavé, že ste tvrdili, že ste úplne na všetko pripravení a teraz máte len výhovorky, že ste to nestihli.
Celkové výdavky štátneho rozpočtu na rok 2011 vzrastú oproti schválenému rozpočtu na rok 2010 o 192 mil. EUR. Európske peniaze, vrátane prostriedkov na spolufinancovanie pri takom istom porovnaní rastú o 470 mil. EUR, pričom si spomínam, keď sme vládli my, ako sme boli kritizovaní za príliš veľké alokovanie EÚ prostriedkov. Opäť je tu vidieť jasné pokrytectvo. Nás ste kritizovali od rána do večera, že sme narozpočtovali nezmyselnú sumu na čerpanie EÚ fondov, ale teraz je to v poriadku, a to sa tá suma ešte zásadne zvýšila. Budem veľmi pozorne sledovať čerpanie EÚ zdrojov v budúcom roku. A ja som osobne presvedčený, že to bude veľmi slabé a myslím si, že to aj vy sami tušíte, najmä keď počúvam, ako súčasná vláda plánuje meniť alokácie v jednotlivých operačných programoch, napríklad presuny v prospech diaľnic, ale predpokladám, že všetci viete, že to sú len plané reči, a že to vôbec nie je také jednoduché, a že už vôbec to nezáleží len na vás.
Znižovanie miezd nie o 10 %, ale len niečo o vyše 5 % práve kvôli spomínaným výnimkám. Čiže úplne minimálne zníženie a opäť to bola jedna z tradičných tém na kritiku bývalej vlády. Jasne tiež vidieť, že vláda plánuje pokles priemernej mesačnej mzdy, napríklad pre nepedagogických zamestnancov, a to až skoro o 10 %, čiže tých, ktorí potrebujú každé euro. Tu je tiež jasne vidieť, ako vám záleží na obyčajných ľuďoch. Navyše je aj veľmi otázne, či sa táto predstava o mzdových úsporách celkovo naplní. Túto položku je automaticky možné zaradiť medzi riziká rozpočtu.
Ministerstvo dopravy. Nedostatočné zabezpečenie železníc bez prijatia potrebných racionalizačných krokov, hlavne v prípade ŽSSK osobnej dopravy. Nie sú známe vôbec žiadne opatrenia k ozdraveniu hospodárenia a efektivizácii chodu celého podniku. Z návrhu rozpočtu je úplne zrejmé, že vláda nemá žiadnu stratégiu a len cez kopirák naplánovala na ďalšie roky tú istú sumu, zhodou okolností tú istú, ktorú ste v našom rozpočte, tak kritizovali. Tu vidím opäť obrovské riziko. Vláda septembrovou notifikáciou týmto spoločnostiam de facto odpustila dlh, pretože je úplne jasné, že nemajú kvalifikovaný manažment, ktorý by vedel podnik postaviť na nohy a nikdy ho ani nemali. Takže zjavne žiadna predstava, žiadna stratégia, a preto veľmi hmlistá budúcnosť pre tento sektor.
Ministerstvo dopravy navýšilo rozpočet na cestnú infraštruktúru na necelých 200 mil. EUR, vrátane EÚ prostriedkov a spolu financovania, čo pri nepokračovaní v PPP projektoch znamená zásadné spomalenie tempa budovania cestnej infraštruktúry. Opäť obrovská chyba. Všetky reči o odstraňovaní regionálnych rozdielov sú podľa mňa len prázdne gestá. A je nespochybniteľné, že bez dobudovanej primárnej cestnej infraštruktúry, len ťažko hovoriť o znižovaní nezamestnanosti v regiónoch, ktoré sú ňou dlhodobo handicapované.
Treba si však tiež pozrieť ďalšie roky. Je jasne vidieť, že tieto prostriedky, prostriedky samotného štátneho rozpočtu na tento sektor v ďalších rokoch klesajú. Jasný dôkaz, ako to myslia vážne s diaľnicami v tomto celom volebnom období.
Bývanie a výstavba. Celkovo dotácie zo štátneho rozpočtu na bytovú politiku v roku 2011 klesajú oproti roku 2010 o 15 mil. EUR, pričom spomínaných 15 mil. sa kráti v oblasti výstavby a obnovy bytového fondu. Opäť si myslím, že to nie je oblasť, na ktorej treba šetriť.
Podpora cestovného ruchu. V roku 2011 mierne stúpne, aj to len vďaka EÚ fondom, ale v ďalších rokoch podpora dramaticky klesá a o tri roky plánujú podporiť cestovný ruch menej ako polovičnou sumou, akou bol podporený v roku 2010. Zjavne cestovný ruch nie je pre súčasnú vládu vôbec prioritnou oblasťou.
Klesajú medziročne štátne peniaze do vysokého školstva o 23,5 mil. EUR, v ďalších rokoch nestúpajú. Klesajú medziročne štátne peniaze na vedu a techniku o 11 mil. EUR, a taktiež v ďalších rokoch nerastú. Tu je vidieť pravú tvár súčasnej vlády, ktorá vždy kričala, že prvoradou úlohou je budovanie vedomostnej spoločnosti, ale s takouto podporou na najbližšie tri roky len veľmi ťažko.
Klesajú medziročne štátne peniaze na šport o viac ako polovicu. V roku 2010 tvorili výdavky na šport 85 mil. EUR, v roku 2011 tvoria len 41,5 mil. EUR. Je dôležité spomenúť, že dané šetrenie sa hlavne týka zrušenia dotácie na Národný futbalový štadión. Ale všimnime si druhý a tretí rok, kde šport ide na úrovne, aké tu ešte neboli. Takže na podporu športu v tomto volebnom období úplne zabudnime.
Veľmi významný sektor zdravotníctvo. Klesajú medziročne štátne peniaze na štátom platené poistné za verejné zdravotné poistenie, sadzba poistného klesá až na úroveň 4,32 v roku 2011. Treba zdôrazniť, že znižovanie odvodov môže vplývať na kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Úplná katastrofa, ale to podrobnejšie popíše určite kolega Raši.
Čo je, ale opäť čierne na bielom, že súčasná vláda plánuje v druhom a treťom roku len 4 % na štátom platené poistné za verejné zdravotné poistenie. Ak má totiž teda vyjsť plán, ak to je pravda, tak to možno, že budú naozaj len 4 %, ale ak má vyjsť ten váš konsolidačný plán, ak to má byť viac, tak potom tie peniaze tu zjavne chýbajú. Opäť ďalšie riziko toho, aby v tom strednodobom horizonte bol konsolidačný plán naplnený.
Pôdohospodárstvo. Klesajú medziročne štátne peniaze na priame platby, síce budú v roku 2011 zachované na úrovni 90 % sumy priamych platieb, ale to len vďaka tomu, že stúpa podpora z EÚ.
Vnútro. Celkovo výdavky mierne rastú, mierne klesajú štátne peniaze na záchranné zložky, ale čo je úplne alarmujúce, že pri deklaráciách o zvyšovaní bezpečnosti klesajú zdroje ministerstva vnútra v ďalších rokoch, a to až o 50 mil. EUR. Zjavne teda ani bezpečnosť nie je prioritou tohto volebného obdobia.
Nedostatočná pozornosť povodniam. Síce nastal nárast štátnych výdavkov na vodné hospodárstvo o 7,5 mil. EUR, ale to nie je taká výrazná zmena, ktorá by systémovo riešila problém. Taktiež nie je dostačujúce opatrenie, ktoré pridelilo Úradu vlády prostriedky vo výške 33,5 mil. EUR na povodňové nápravy, lebo nerieši problém komplexne. V rozpočte na vodné hospodárstvo dominujú hlavne prostriedky z Európskej únie, ktoré prevyšujú štátne prostriedky skoro 25-násobne. V absolútnom vyjadrení ide o sumu 367 mil. EUR, na ktoré sú naviazané prostriedky spolu financovania vo výške 46,5 mil. EUR, ale opäť druhý a tretí rok radikálny pokles. Takže systémové riešenie žiadne.
Ministerstvo hospodárstva sa v najbližších rokoch podľa tohto rozpočtu nechystá podporovať v zásade žiadne nové investičné stimuly. Uvedomujem si, že časť súčasnej vlády má filozofický problém so samotným princípom priamej podpory investícií, ale zjavne je to už aj odzrkadlené v návrhu tohto rozpočtu.
Sú tu však aj oblasti, kde si myslím, že je možné znížiť výdavky, a to je rezort obrany a určite predložíme viaceré pozmeňujúce návrhy, ktoré znížia mieru výdavkov v tejto kapitole a taktiež kapitola Všeobecná pokladničná správa, kde zjavne vidieť pri porovnaní viacerých položiek v rozpočte z ich skutočným vývojom v minulosti, že tu má ministerstvo financií schovanú pomerne signifikantnú čiastku, ktorú je možné využiť na dofinancovanie niektorých podfinancovaných oblastí, aspoň čiastočne opraviť tento rozpočet. Opäť aj v tomto prípade predložíme viaceré pozmeňujúce návrhy, ale všeobecne budeme dodržiavať zásadu, a to striktne, že všetky naše návrhy budú z pohľadu deficitu neutrálne.
Vláda sa stále, a čoraz horlivejšie, snaží vytvoriť si alibi pre svoju neschopnosť riešiť problémy tým, že popisuje stav verejných financií na Slovensku ako svetovú anomáliu, že sú úplne rozvrátené, že sa plytvá vo všetkých rezortoch, a že idú vlastne budovať poriadok vo verejných financiách úplne nanovo. Dôvod je úplne zjavný, potrebujú ignorovať to, že existuje niečo ako kríza, potrebujú nejako zakryť, že to, čo sľubovali voličom, že budú naozaj šetriť na výdavkoch štátu, čiže v rétorike ich neplytvať, sa nakoniec nestane a potrebujú sa na niekoho vyhovoriť. Opäť len pripomínam, že toto netvrdí nikto iný, myslím relevantné inštitúcie konštatujú, že hlavným dôvodom je kríza a nie plytvanie.
Ako sme odovzdávali krajinu. Za prvý polrok mala Slovenská republika najvyšší rast v rámci Európskej únie a celoročný rast bol naštartovaný na takej istej úrovni. V tejto súvislosti je komické, že som počul veľakrát deklarácie typu, že vy chcete niečo štartovať. Úspech bude, keď ten rast nespomalíte.
Nezamestnanosť, aj keď postihnutá krízou, čo nám je veľmi ľúto, ale stabilizovaná s perspektívou znižovania už v tomto roku. Čerpanie rozpočtu bolo na úrovni 50 % a hotovostná rezerva viac ako 300 mil. EUR. Najlepšie ratingy, čo svedčí o dôvere investorov v bývalú vládu, všetky lepšie ako za vašej vlády, predchádzajúcej vláde Roberta Fica. Úspešné emisie dlhopisov, ktoré sú úplne najlepším dôkazom, že sme neboli na gréckej, ani na írskej ceste. Žiadna spálená zem.
Naše videnie sveta je teda iné ako vaše a určite štruktúra nášho balíčka, ktorý by tiež prišiel, by bola iná, bola by postavená na položkách, ako je zavedenie bankovej dane, určite by sme neodďaľovali zavedenie pokladníc, tiež by sme, ako aj vy, čo má tiež napočítané na príjmovej strane, predávali emisie, zamysleli by sme sa nad dodatočným zdanením hazardu, určite by sme pokračovali v systémovej zmene na daňových úradoch, aj zavedením nových informačných systémov, ktorý bol namierený proti podvodom. Súhlasili by sme s niektorými opatreniami alebo aj súhlasíme dnes, ktoré by sme zaviedli taktiež my, udržiavali by sme tempo veľkých verejných investícií, pokračovali by sme v projekte Governmental City, čiže zjednotenia celej štátnej správy na jedno miesto a pokračovali by sme v dôslednej informatizácii ministerstiev a podriadených organizácií. Toto všetko by nám prinieslo podobnú sumu na príjmovej stránke, ale nebolo by potrebné prenášať tú záťaž na obyvateľstvo.
Čiže na záver, trošku som to pretiahol. Znižovanie deficitu verejných financií spôsobeného prepadom ekonomiky v čase vrcholiacej hospodárskej krízy, vnímame ako nevyhnutnosť. Zásadne však nesúhlasím so spôsobom, akým táto pravicová vláda ide zachraňovať verejné financie. Výber nástrojov, pre ktorých sa na dosiahnutie tohto cieľa vláda rozhodla, zodpovedá ich videniu sveta, ťarchu znižovania deficitu zásadným spôsobom prenášajú na obyvateľstvo, my by sme to robili ináč. My ponúkame plnohodnotnú alternatívu konsolidácie s minimálnym dopadom na obyvateľstvo.
Tento rozpočet nie je dobrý, a nie je ho možné už ani vylepšiť, keďže vláda odmieta naše pozmeňujúce návrhy, preto ho ani nepodporíme.
Ďakujem za slovo, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.12.2010 19:23 - 19:23 hod.

Ján Počiatek Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vážená vláda, položme si otázku, čo nám tento rozpočet prinesie.
Spomalenie rastu, zníženie životnej úrovne obyvateľstva a nepodstatné šetrenie na spotrebe vlády. Konsolidáciu zaplatia občania. Rozpočet na rok 2011 a ďalšie roky obsahuje viaceré riziká, a najmä plán na druhý a tretí rok tohto volebného obdobia vyzerá tak, ako keby boli tie rozpočty iba fiktívne napočítané, aby to na oko vyšlo pod 3% a bol tak deklaratórne splnený plán, ktorý si vláda dala do vienka.
Keď sa však podrobne pozrieme na väčšinu rozpočtových kapitol je úplne zrejmé, že sa musí v najbližších rokoch, buď stať zázrak alebo nás čaká ďalšie zvyšovanie daní. Keďže súčasná vláda vôbec nevie šetriť na strane výdavkov, čoho dôkazom je novela rozpočtu na rok 2010 a samozrejme aj návrh rozpočtu na roky 2011 až 2013, kde sa konsolidácia odohráva len na strane príjmov, myslím si, že súčasná vláda sa v budúcnosti vydá opäť cestou zvyšovania daní, poplatkov a odvodov. Čiže konsolidáciu zaplatia občania cez vyššie dane, odvody a poplatky.
Znižovanie deficitu verejných financií spôsobeného prepadom ekonomiky v čase vrcholiacej hospodárskej krízy vnímame ako nevyhnutnosť vyplývajúcu z našich záväzkov účasti v Klube Eurozóny, ako aj dodržiavania pravidiel Paktu stability a rastu, ale najmä, aby verejné financie nevytvárali bremeno pre budúce generácie. Zásadne však nesúhlasíme so spôsobom, akým ide táto pravicová vláda zachraňovať verejné financie. Výber nástrojov, pre ktorých sa na dosiahnutie tohto cieľa vláda rozhodla, zodpovedá ich videniu sveta, ťarchu znižovania deficitu zásadným spôsobom prenášajú na obyvateľstvo.
Všetci sa zhodneme, že prirodzeným a najvýhodnejším zdrojom konsolidácie je ekonomický rast a s ním súvisiaci rast zamestnanosti. Vláda však štruktúrou svojho konsolidačného balíka koná presne proti tejto zásade. Z analýz samotného ministerstva financií vyplýva, že vládou zvolený spôsob znižovania deficitu poškodzuje ekonomický rast, spôsobí jeho spomalenie už v budúcom roku, odsunie obrat v trende zamestnanosti na ďalšie roky, spôsobí nulový rast reálnych miezd a zastaví tak rast životnej úrovne.
Ministerstvo financií ďalej odhaduje, že sa v budúcom roku zvýši inflácia na trojnásobok oproti tomuto roku, čo bude znamenať zvýšenú záťaž rozpočtov domácnosti v priemere o 400 EUR ročne. Je teda zrejmé, že budúci rok bude dopad na obyvateľstvo výrazný. Zvyšovanie daní, ktoré nám táto vláda naservírovala, zníži disponibilné príjmy nižšie a stredne príjmových skupín obyvateľstva a zvýši ceny tovarov, služieb a energií. To sú faktory, ktoré negatívne ovplyvnia už aj tak krehkú domácu spotrebu, tú spotrebu, ktorá je tak potrebná pre zdravý ekonomický rast a rast zamestnanosti.
Konajú v rozpore s tým, čo tvrdili pred voľbami a dokonca aj s tým, čo vyhlasovali po voľbách. Pred voľbami sa zaprisahávali, že nebudú zvyšovať dane. Dnes schválili zákony, ktorými jednoznačne zvyšujú daňové zaťaženie pre obyvateľstvo. Po voľbách tvrdili, že budú konsolidovať cestou tzv. výdavkovo-príjmového mixu v pomere 2:1 v prospech šetrenia na strane vládnej spotreby. Dnes, je to úplne naopak, 8:2 v neprospech občana.
Je to vidieť aj z dokumentov samotného ministerstva financií. V polročnej správe o vývoji verejných financií sa konštatuje niekoľko faktov. Je tu jasne uvedené, že bývalá vláda zanechala rezervu cez 300 mil. EUR, aj keď ju pán minister aktívne spochybňoval, tak ako je to u neho zvykom. Navyše, skutočný vývoj niektorých položiek rozpočtu rozšíril priestor na úspory až na 388 mil. EUR, ale keďže bola už časť minutá, tak disponibilných zostávalo stále 317 mil. EUR. Keby však bola súčasná vláda naozaj šetriaca, tak by týchto 317 mil. EUR nepoužila na žiadne výdavky a deficit by sa o túto sumu automaticky znížil.
Súčasná vláda sa však rozhodla minúť tieto úspory do posledného eura, čo sa tiež úplne jednoznačne konštatuje v správe, ako aj v samotnej novele rozpočtu na rok 2010. Ale ani to nestačilo a ešte si navýšili výdavky o 130 mil. EUR. Samozrejme, je potom paradoxné, že budete kričať, že aký veľký deficit sme vám nechali, ale sami ste si ho navýšili. Vládnete už polroka a žiadne šetrenie. Neviem o tom, že by ministerstvo financií vykonalo akékoľvek úsporné opatrenia v tomto polroku. Deficit neznížili, ale zvýšili.
V správe sa ďalej dočítame, že zmena stavu prenášaných prostriedkov z minulých období, bude mať negatívny vplyv na deficit tohto roku v objeme 394 mil. EUR. Na tomto čísle je zaujímavé hlavne to, že dnes toto číslo ešte nikto nemôže vedieť. A druhé, že taktiež táto položka je ovplyvniteľná a mohla byť znížená. Opäť sa tak nestalo a je aj zrejmé prečo, pretože by to vyžadovalo úprimnú snahu šetriť, čo nevyhovuje súčasnej vláde pri snahe vykázať, čo najvyšší deficit v tomto roku.
V konkrétnych číslach, očakávaná skutočnosť výdavkov štátneho rozpočtu bez EÚ fondov v tomto roku, predtým ako bol novelou navýšených o 130 mil. EUR, bola 13 730 mld., čo je v porovnaní s návrhom rozpočtu, kde je 13 581 mld. Keď si to teda s týmto porovnávame, a pritom treba zohľadniť, úplné minutie úspor a maximálne míňanie prenesených prostriedkov, tak rozdiel je necelých 150 mil. EUR a nie deklarovaných 980. A vrátim sa k tomu, aj keď sa to určite veľmi zle počúva, k tej tabuľke, ktorá hovorila o úspore 980 mil. EUR a bájna tabuľka, kde boli napríklad za úspory vyhlásené odchodné poslancov, ktoré sa prirodzene v roku 2011 rozpočtovať nemusí, alebo že sa minie menej na povodne v budúcom roku ako v tomto roku. Čiže, z tohto je jasné, že ľudia zaplatia 8-krát viac ako vláda ušetrí.
Už ako som počul z toho úvodného slova pána ministra, je zrejmé, že budú sa stále držať tvrdenia, že sa šetrí 1,7 mld., avšak neexistuje žiadny zverejnený dokument, ktorý by niečo takéto tvrdil. Určite tu padne ešte v diskusii to, že sa to má porovnávať s očakávanou skutočnosťou v roku 2011 podľa metodiky a takýto materiál, pripomínam, neexistuje alebo neexistuje verejne dostupný.
Dlhodobo sme obviňovaní, že navýšenie schodku verejných financií je spôsobené plytvaním, čo v bežnej reči znamená príliš veľké výdavky vlády. Aká je však realita? V tejto súvislosti som aj rád, že vládny dokument, už teraz schválená novela rozpočtu na 2010, hovorí dosť jasnou rečou. Katastrofálny nárast výdavkov? Nie, nič také. Za navýšením schodku je jednoznačne, najmä výpadok daňových príjmov a hospodárenie ostatných subjektov verejnej správy. Výdavky ovplyvnili schodok minimálne, a to aj tak až po navýšení súčasnou vládou.
Citát, ktorý súvisí práve hlavne so štátnym rozpočtom, na ktorý má centrálna vláda vplyv: "Zhoršenie štátneho rozpočtu je zapríčinené hlavne horším vývojom daňových príjmov ako sa predpokladalo, čo možno pripísať vývoju základných makroekonomických veličín, teda kríze." Z toho je úplne jasné, že nie výdavky, teda plytvanie centrálnej vlády spôsobilo nárast schodku, ale výpadok daňových príjmov a zhoršené hospodárenie ostatných subjektov verejnej správy, najmä obcí a VÚC.
Navyše presne takéto formulácie konštatujú aj všetky relevantné inštitúcie, ako sú Medzinárodný menový fond, OECD, či Európska komisia. Nikto nehovorí nič o nehoráznom plytvaní, pretože sa to ani nedá. Bolo by to totižto úplne absurdné. Ale keďže súčasná vláda si potrebuje robiť alibi na svoje nešetrenie, tak dokola verklikujú nezmysly o plytvaní, aj keď je to úplne absurdné a pritom sami idú míňať viac.
Pán minister nemá vôbec problém rozprávať tu stále príbehy o prestretom stole a plnej špajze, a už asi zabudol, keď našej vláde odovzdával, odovzdával ministerstvo, tak zanechal sekeru v objeme viac ako 1,1 mld. EUR, čo je ľahké zdokumentovať a naplánoval v čase celosvetovej konjunktúry deficit na úrovni 4,2 %. V tej dobe práve kvôli tomuto, aj kvôli bývalej vláde, sme boli, pred bývalej vláde, sme boli v procedúre nadmerného deficitu, z ktorej sa nám podarilo vymaniť až za vlády Roberta Fica. (Potlesk).
Ale späť k rozpočtu. Rozpočet stojí na viacerých opatreniach, ktoré vytiahnu peniaze z peňaženiek obyvateľstva. Všetci vieme, zvýšenie DPH na 20 %, dočasnosť tohto opatrenia je vysoko diskutabilná, čo ale netreba diskutovať, že sa dotkne všetkých a oveľa viac práve nízkopríjmových. Zrušenie zníženej sadzby DPH na predaj z dvora poškodzuje poľnohospodárov. Zrušenie zníženej sadzby na poľnohospodársku naftu, tzv. červenú naftu v objeme 17 centov na liter, spôsobí zvýšenie nákladovosti v poľnohospodárskej výrobe, ktorá sa automaticky prenesie do cien potravín spolu s ohlasovanou katastrofálnou tohtoročnou úrodou a zvýšením sadzby DPH, úplne jasný a nevyhnutný tlak na zvyšovanie cien, najmä potravín. Zrušenie oslobodení pri energetických daniach, dodatočná energetická daň na plyn a uhlie používaných na výrobu tepla, bude znamenať zvýšenie cien tepla. Pripravuje sa príplatok k cene elektrickej energie na krytie historického dlhu likvidácie jadrového odpadu, ktorý prinesie a prispeje určite tiež zvýšenie cien elektrickej energie. Zavedenie poplatku v prospech štátnych hmotných rezerv, opäť zvýšenie cien. Zrušenie daňového zvýhodnenia pre biopalivá, ktoré sa primiešavajú do klasického paliva, prispeje k zvýšeniu cien benzínu, ktoré sa následne prejaví zvýšením cien tovarov a služieb. Znovu zavedenie dane na LPG, na plyn používaný ako pohonná hmota ovplyvní zvýšenie cien napríklad pre mestskú hromadnú dopravu a vyvolá tlak na zvyšovanie cestovného. Pripravuje sa zvýšenie cien diaľničnej nálepky, návrh na radikálne zvýšenie, ktoré sa určite prenesie opäť do cien aj iných tovarov. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.11.2010 15:49 - 15:58 hod.

Ján Počiatek Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, pán minister, ako vieme, rozpočet bol schvaľovaný v období vysokej volatility prognóz. Viete veľmi dobre, že súčasťou tvorby prognóz je aj účasť analytikov z trhu. A treba pripomenúť, že nikto z nich prognózy, z ktorých vychádzal potom následný rozpočet, nespochybnil.
Aké stanovisko mali vtedajší predstavitelia opozície, súčasní predstavitelia vlády. Nikto vtedy nespochybňoval prognózu, na ktorej bol postavený rozpočet. A stačí si pozrieť prepis rozpravy k prijímaniu tohto zákona. Práve naopak, výdavky dokonca predstavitelia súčasnej vlády navrhovali cez poslanecké pozmeňujúce návrhy navýšiť zhruba o 500 mil. eur. Dnes, samozrejme, sú všetci najmúdrejší, platí staré známe, po bitke je každý generál. A navyše teraz je už aj jasné, prečo to tak je. Jediné, čo viete, je prenášať zodpovednosť na bývalú vládu.
Dlho sme boli obviňovaní, že navýšenie schodku verejných financií je spôsobené plytvaním, čo v bežnej reči znamená príliš veľké výdavky vlády. Aká je však realita? V tejto súvislosti som aj celkom rád, že tento dokument hovorí jasnou rečou. Čiže išlo o katastrofálny nárast výdavkov? O nič také nešlo. Za navýšením schodku je jednoznačne najmä výpadok daňových príjmov a hospodárenie ostatných subjektov verejnej správy. Výdavky ovplyvnili schodok minimálne, a to až po navýšení, ktoré sa udialo už za súčasnej vlády.
V detailoch. Na základe v súčasnosti dostupných informácií sa očakáva, že štátny rozpočet prispeje k zvýšeniu deficitu sumou 742 mil. eur. Okrem toho sa očakáva horší výsledok hospodárenia Sociálnej poisťovne o 39,4 mil. eur, horšie hospodárenie obcí a vyšších územných celkov o 404 mil. eur, zhoršenie bilancie Fondu národného majetku o 202 mil. eur a horší výsledok hospodárenia štátnych fondov o 86,1 mil. eur. Lepší vývoj štátnych finančných aktív bude mať pozitívny vplyv na deficit vo výške 63,5 mil. eur.
Poďme hlavne teda na štátny rozpočet, čo je položka, na ktorú má jasný a priamy vplyv centrálna vláda.
Zhoršenie štátneho rozpočtu je zapríčinené hlavne horším výberom daňových príjmov, ako sa predpokladalo, čo možno pripísať vývoju základných makroekonomických veličín. Výpadok hotovostných daňových príjmov štátneho rozpočtu je spôsobený najmä nižším výnosom dane z príjmov právnických osôb, a to o 463 mil., dane z pridanej hodnoty o 109 mil. a poklesom výnosu spotrebných daní o 42 mil. eur. Čiže tieto tri hlavné položky daňové znamenajú spolu 610 mil. eur z celého 720-miliónového objemu štátneho rozpočtu.
Negatívny vývoj dane z príjmov právnických osôb je ovplyvnený hlavne nižším predpokladaným výnosom dane v mesiacoch marec, apríl a máj, v ktorých prebehlo vyrovnanie daňovej povinnosti za rok 2009, čo sa nedalo ešte pri zostavovaní rozpočtu predpokladať. Zároveň je jasné, že ani vo februári to nebolo možné predpokladať. Často nám bolo vytýkané, že februárová prognóza už mala ukázať reálny vývoj v tomto roku, čo však, samozrejme, nebolo možné práve aj na základe tejto konštatácie. Až v máji bolo možné začať pracovať na reálnej prognóze. Navyše až vtedy zverejňuje Štatistický úrad dáta za prvý kvartál aj v jeho detailnej štruktúre.
Takže rekapitulácia, štátny rozpočet, negatívny vplyv 724 mil., z čoho 620 mil. daňové príjmy, ostatné subjekty verejnej správy, vplyv negatívny 780 mil., v tom najmä zhoršenie hospodárenia obcí a VÚC. Z tohto je úplne jasné, že nie výdavky, teda nie plytvanie centrálnej vlády spôsobilo nárast schodku, ale výpadok daňových príjmov a zhoršenie hospodárenia ostatných subjektov verejnej správy, a to najmä obcí a VÚC.
Ale úplne najzaujímavejšie sú výdavky, teda, po slovensky, zdroj plytvania. Tak celé roky tu počúvame, že málo šetríme, a dnes súčasná vláda výdavky ešte navyšuje o 130 mil., lebo vraj, citujem, „na strane výdavkov sa očakáva prekročenie schváleného rozpočtu, výdavkov štátneho rozpočtu najmä z dôvodu nevyhnutného pokrytia rizík štátneho rozpočtu a negatívneho salda medziročného vplyvu prenášaných limitov výdavkov štátneho rozpočtu.“ Takže za pol roka dokázala súčasná vláda, ako vie šetriť? Nijako.
V polročnej správe o vývoji verejných financií sa konštatuje niekoľko faktov. Je tu jasne uvedené, že bývalá vláda zanechala rezervu cez 300 mil. eur. Navyše skutočný vývoj niektorých položiek rozpočtu rozšíril tento priestor na úspory až na 388 mil. eur. Ale keďže už časť z toho bola minutá, tak zostalo minimálne 317 mil. eur. Keby bola súčasná vláda naozaj šetriaca, tak by týchto 317 mil. eur nepoužila na žiadne výdavky a deficit by sa o túto sumu automaticky znížil. Súčasná vláda sa však rozhodla minúť tieto úspory do posledného eura, čo tiež úplne jednoznačne konštatuje v správe. A ako som už spomínal, ani to jej nestačilo a navýšili si výdavky ešte o ďalších 130 mil. eur.
V správe sa ďalej dočítame, že zmena stavu prenášaných prostriedkov z minulých období bude mať negatívny vplyv na deficit, a to v objeme 394 mil. eur. Na tomto čísle ja najzaujímavejšie to, že dnes ešte to číslo nemôže nikto presne vedieť, pretože rozdiel medzi prinesenými a odnesenými prostriedkami minulých období bude známy až na konci roka, a teda vplyv tejto položky na deficit nemôže byť v tomto momente jasný a známy, je to len odhad. Rozpočtári volajú túto obľúbenú položku § 8. Ale dôležitejšie je, že aj túto položku je možné ovplyvniť. Opäť nič také sa nestalo, súčasná vláda nijakým spôsobom neovplyvnila čerpanie týchto prenášaných prostriedkov, čoho dôkazom, a úplne jednoznačným, je táto novela.
A už len posledná časť.
Veľmi zaujímavý je aj pohľad na plánovaný schodok v porovnaní s rokom 2011. Vláda naplánovala schodok v roku 2011, hotovostný schodok, na 3,8 mld. eur. Aby bolo zrejmé, že šetrenie na strane výdavkov sa nijako nekoná, stačí si spočítať sumu na príjmovej strane, ktorú zaplatia ľudia, čo je 770 mil. eur, a dokopy nám to dáva 4,6 mld. eur. Čiže keby nevybrali od ľudí v budúcom roku 770 mil. eur, bol by hotovostný schodok ešte vyšší ako upravený v tomto roku, čo je 4,54 mld. eur.
Zároveň je ale dôležité pripomenúť, že v tomto roku neušetrila súčasná vláda vôbec nič, minula viac ako 300 mil. eur, ktoré boli v rezerve, a ešte navýšila výdavky o ďalších 130 mil. eur. Čiže zámer vyhnať deficit na čo najvyššiu úroveň sa tejto vláde jednoznačne darí. A celú konsolidáciu v budúcnosti zaplatia ľudia a nebude to cez šetrenie. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.11.2010 10:57 - 10:59 hod.

Ján Počiatek Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán Kužma, len vám doporučujem ja, aby ste si pozreli štatistiky, reálne mzdy a nárast reálnych miezd a nárast reálnych dôchodkov bol za našej vlády vyšší, ako za vašej vlády. To len taká prvá mini poznámka. Ale, čo je oveľa dôležitejšie, že vy neviete šetriť tak, ako ste deklarovali. Vy viete šetriť len zvyšovaním daní, a to je v úvodzovkách šetriť. Pretože nie je nič jednoduchšie, ako preniesť bremeno konsolidácie na bežných ľudí. Nemáte žiadne zázračné riešenia, o ktorých ste celý čas rozprávali, pretože keby ste ich mali, tak by ste ich boli bývali implementovali, čo sa nestalo. 
Bolo jasné, že pristúpite k zvýšeniu daní už pred voľbami, a ja som to veľakrát hovoril a došlo presne na moje slová aj pri predkladaní vášho programového vyhlásenia. Na margo kalibrácie, čo je privilegované a čo nie, keby naozaj fungovala súťaž na finančnom trhu, tak by dopad na obyvateľstvo a firmy mal byť minimálny, ale keďže je to zjavne inak a banky majú nejakým spôsobom privilegované postavenie a celý tento sektor má privilegované postavenie a potvrdzujú to aj slová pána Kollára, že čokoľvek spravíte, tak neexistuje žiadna súťaž alebo neexistuje taká samoregulácia toho trhu, že by to automaticky nespôsobovalo prenesenie tejto záťaže na klientov týchto bánk.
To znamená, že banky sú v takom postavení, že čokoľvek spravíte, všetko prenesú na klienta a žiadnym spôsobom to neovplyvní ich ziskovosť. Čiže platí tu, že ziskovosť bánk je neovplyvniteľná, takú súťaž tu máme na finančnom trhu, takú voľnú súťaž a takú konkurenciu?
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.11.2010 10:36 - 10:48 hod.

Ján Počiatek Zobrazit prepis
A čas dokedy? Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, počúvam tu veľmi vzletné slová, najmä od pána Kollára a dali by sa tak jednoducho zhodnotiť ako oslava nedotknuteľnosti bankového sektora, ale idem trošku k predloženému návrhu. 
Najprv taká korekcia, trošku pripomenutie, najmä pre pána Kollára, asi úplne presne nepočúval predkladateľa, pretože opomenul, že naozaj tá korekcia toho koeficientu 0,7 vyplynula z toho, že sme čerpali z údajov Národnej banky Slovenska, ktorá je jediná relevantná inštitúcia, ktorá môže zodpovedne predkladať dáta, ktoré my sme potrebovali pre ten výpočet. A pravdou je, že mali chybu v týchto svojich predložených dátach, takže po korekcii a na základe skorigovaných informácií Národnej banky Slovenska o slovenskom finančnom trhu vyplýva, že celková výška pasív bankového sektora podľa stavu k 30. 6. 2010 bola zhruba 54, 8 mld. EUR, pričom vzhľadom na rozsah pasív vyňatých z predmetu odvodu, najmä vzhľadom na rozsah bankových vkladov chránených systémom ochrany vkladov a vlastných zdrojov financovania bánk, predmetom a základom pre výpočet navrhovaných odvodov bude iba časť pasív bankových subjektov, ktorá v súčasnosti dosahuje objem zhruba 26,8 mld. EUR.
To umožňuje, aby teda navrhnutá sadzba ročného odvodu bola znížená na zaokrúhlene 0,7 %. Tým sa zabezpečí príjem štátneho rozpočtu v roku 2011 o zhruba 187 mil. EUR, čo ide o rovnocennú alternatívu ako zvýšenie dane z príjmovej hodnoty, ktoré podľa odhadov Ministerstva financií má zabezpečiť zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu v roku 2011 o 185 mil. EUR.
Teraz prečo? Všetci vieme, že vláda priniesla balíček, ktorý má priniesť konsolidáciu verejných financií. Bolo tu už pred voľbami, aj po voľbách veľa rečí, ako ide vláda šetriť sama na sebe a pôvodná verzia, pôvodná predstava o balíčku bola, že dva diely šetrenia vykoná vláda a jedným dielom prispejú ľudia v podobe zvýšených daní, odvodov a poplatkov. Čo sa však v skutočnosti udialo je, že momentálne je balíček namiešaný úplne ináč, a to je, že dve šetrenia vlády ku ôsmym zvýšeniam daní, odvodov a poplatkov.
Keď si pozrieme pozorne všetky vládne materiály, tak pomer je teda 200 mil. šetrenia ku 800 mil. zvýšenia daní a tých 200 je oproti očakávanej skutočnosti roku 2010, kde je však zarátané úplné do posledného eura minutie rezervy, ktorú zanechala bývalá, čiže naša vláda, plus úplné minutie všetkých prenášaných prostriedkov minulých období, čiže žiadne šetrenie. Žiadne, ani euro šetrenia v tomto roku, aby bolo možné vykázať, teda aspoň 200 mil. úsporu medziročne. Toto je metóda maximalizácie deficitu v tomto roku, o čom svedčí aj nový návrh na revíziu rozpočtu roku 2010, kde dochádza samozrejme ku korekcii schodku kvôli výpadku daňových príjmov, ale aj paradoxne k navýšeniu výdavkov v tomto roku o 130 mil., údajne kvôli nekrytým položkám. Čiže žiadne šetrenie sa nekoná.
A ešte len taká malá reflexia. Budúci rok ja plánovaný hotovostný schodok na úrovni 3,8 mld. EUR, ale keď si teda prirátame k tomu príjmy 770 mil. EUR, tak by bol schodok bez tohto 4,6 mld., to znamená, že vlastne rozdiel medzi hotovostným schodkom tohto roku a budúceho roku je naozaj iba na príjmovej stránke. Čiže šetrenie žiadne.
Vy, ste viackrát potvrdili vo svojom príhovore, pán Kollár, že je lepšie zdaniť ľudí ako zdaniť banky, pretože banky majú teda naozaj výsostné postavenie a sú nedotknuteľné. Je tiež úplne zrejmé, že nie všetci vo svete to takto vnímajú. Je naozaj veľmi širokospektrálna diskusia, celosvetová, ale najmä na európskej úrovni, či dodanenie bánk alebo zavedenie takýchto odvodov pre banky je alebo nie je adekvátnym spôsobom riešenia súčasnej situácie. Konsenzus je, že cieľom zavedenia poplatkov je, aby finančné inštitúcie prispievali k nákladom súčasných i budúcich finančných kríz, čím by sa zabránilo k vzniku rozsiahlych nákladov na strane vlád, občanov a hospodárstva krajín a zároveň, aby sa zabezpečilo zníženie systémov rizika. Hlavným cieľom zavedenia daní má byť predovšetkým zvýšenie verejných príjmov formou zdanenia finančného sektora, ktorý v súčasnosti využíva viaceré výhody v porovnaní s ostatnými sektormi ekonomiky. Vo väčšine prípadov finančné služby nie sú zdaňované DPH, pričom finančný sektor bol zároveň podporený rozsiahlymi kapitálovými injekciami zo strany vlád.
Áno, je pravda, že mnohé vlády počas súčasnej krízy museli naliať obrovské finančné prostriedky do sanácie bankového sektora, na čo vy ste povedali, že u nás to nebolo potrebné. Ale taktiež ste povedali, že u nás sa to stalo, a stalo sa to v masívnom objeme cez 10 % HDP a stalo sa to. A tiež to boli prostriedky štátneho rozpočtu. Čiže aj slovenský štátny rozpočet, sanácia bankového sektoru, stále nemalé prostriedky. Udialo sa to síce v inom čase a možno, že aj čiastočne aj z iných dôvodov, ale systémovo je to veľmi podobná situácia.
Mimochodom, toto čo som teraz povedal, je oficiálne stanovisko vlády Slovenskej republiky ku všetkým dokumentom, ktoré sú prerokované na úrovni Ekofinu ako aj Európskej rady. Čiže, keď aj odmietnete dnes tento návrh, ja som veľmi zvedavý na to, aké argumenty budete používať, keď ho pravdepodobne budete vy samy schvaľovať a prijímať o nejaký čas, od teraz. Čiže hlavným cieľom zavedenia daní pre finančný sektor z pohľadu celoeurópskeho konsenzu je posilnenie efektívnosti a stability finančných trhov, zníženie ich volatility a rizikového podnikania a najmä zvýšenie príjmov verejných financií a prispenie tak k fiškálnej konsolidácii.
Žiadna anomália z toho pohľadu čo my predkladáme. Zamysleli sme sa tiež nad tým, pretože po prijatí predkladaného návrhu zákona očakávame samozrejme dopad na ziskovosť bankového sektora a uvedomujeme si, že generovanie zisku je základným zdrojom zvyšovania kapitálu bankového sektora, ktorý sám o sebe slúži ako vankúš na zvládnutie negatívnych, resp. stresových situácií. Ale položili sme si teda aj otázku, ako by sa zmenila odolnosť bankového sektora v prípade prijatia tohto zákona. Po stresovom testovaní vychádza, že vážený priemer kapitálovej primeranosti by poklesol v roku 2009 z 12,6 na 12,4 % a v roku 2010 z 13,1 na 13 %, čo nie je samozrejme vôbec žiadna katastrofa a je to plne v rámci bezpečnej zóny. Čiže neplatí argument, že by banky boli týmto priamo ohrozené. 
Čoho sa to dotkne, je ziskovosť bánk, a potom sa pýtam, pretože banky by aj napriek zavedeniu tohto odvodu zostali v pásme veľkej ziskovosti, a to sa bavíme stále o výpočtoch pre krízové roky, pretože relevantné dáta sú len za rok 2009 a ešte ani nie za celý rok 2010 a očakáva sa, že budúci rok už bude oveľa priaznivejší pre banky, čiže tá ich ziskovosť, tak či tak, pôjde do čísiel, ktoré sú porovnateľné s konjunkturálnymi číslami predchádzajúcich období. 
Potom sa, ale pýtam, teda pán Kollár, aká má byť podľa vás ziskovosť bánk? Ja nehovorím, a nikdy sme ani nechceli ju nejakým spôsobom regulovať a nikdy tu ani nič také nepadlo. Ale, pýtam sa, aká je primeraná ziskovosť bánk potom v takomto prípade?
Viete veľmi dobre, že pre väčšinu tých zahraničných bánk, ktorých pobočky v súčasnosti pôsobia na Slovenku bola akvizícia týchto pobočiek jednou z najlepších investícií a pre mnohé aj najlepšou investíciou v ich histórii. A ani sa tým mnohí netaja. Čiže, z toho čo ja počúvam, pre vás je tá hodnotová úroveň, že banky majú privilegované postavenie a nie je žiadny spôsob ako to zmeniť, a ani to nemá sa nikdy meniť, a toto je teda váš hodnotový model ako asi aj súčasnej vlády hodnotový model.
Čiže, aby som to len zhrnul a nehovoril príliš dlho. Zámerom je ponúknuť inú alternatívu konsolidácie verejných financií tak, aby participovali na tom aj inštitúcie, ktoré podľa aj renomovaných svetových ekonómov a podľa celosvetového, aj európskeho konsenzu majú na niečo takéto prispievať. A nie je to vôbec žiadna anomália, ani žiadne tmárstvo ako ste sa tu snažili predostrieť, a zároveň teda vidíme, že ten náš hodnotový model je iný, pretože my nepovažujeme bankový sektor za nedotknuteľný. A myslím si, že banky, pretože veľkou mierou participovali na vzniku krízy, nehovorím, že práve naše, lokálne banky, ale ich matky boli určite v systéme, ktorý veľkou mierou tiež prispel k tomu, že mala svoju hĺbku takú, akú mala, a preto si myslíme, že je adekvátne nejakým spôsobom ich donútiť k participácii na následnej konsolidácii verejných financií. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie 20.10.2010 17:16 - 17:16 hod.

Ján Počiatek
Ďakujem za slovo. Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Prosím, dajte o mojom návrhu, vážený pán predsedajúci, hlasovať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 20.10.2010 15:52 - 15:56 hod.

Ján Počiatek Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Buriana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 123), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 7. čiže dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Zároveň návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov a stanovisko ministerstva financií k tomuto návrhu.
Po rozprave odporučím, aby 1. podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní, 2. v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 107 z 24. septembra 2010 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Skryt prepis