Vystúpenie v rozprave
3.11.2010 10:34 - 10:44 hod.
Alojz Přidal
Tieto elektrárne medzi laickou verejnosťou sú známe ako slnečné elektrárne, patria do kategórie obnoviteľných zdrojov. Obnoviteľné preto, že ako zdroj pre výrobu energií využívajú dopadajúce slnečné žiarenie, ktoré je prakticky nevyčerpateľným zdrojom pre súčasnú ľudskú civilizáciu.
Ďalším prínosom týchto elektrární je, že v procese výroby elektrickej energie sú neškodné voči životnému prostrediu tým, že neprodukujú žiadne emisie -...
Zobrazit prepis
Tieto elektrárne medzi laickou verejnosťou sú známe ako slnečné elektrárne, patria do kategórie obnoviteľných zdrojov. Obnoviteľné preto, že ako zdroj pre výrobu energií využívajú dopadajúce slnečné žiarenie, ktoré je prakticky nevyčerpateľným zdrojom pre súčasnú ľudskú civilizáciu.
Ďalším prínosom týchto elektrární je, že v procese výroby elektrickej energie sú neškodné voči životnému prostrediu tým, že neprodukujú žiadne emisie - skleníkové plyny. Ale, tak ako tu bolo už povedané, posledný rok-dva výrazne poklesla cena solárnych panelov vyrábaných na báze polykremíka a súčasný technologický pokrok umožnil vyrábať nové typy panelov s vyššou účinnosťou. Tento trend, aj keď viac-menej sa očakával, ale neočakávala sa taká intenzita tohto trendu, navyše po prudkých obmedzeniach vo výstavbe tohto typu elektrární v Španielsku nastal prebytok solárnych panelov na trhoch Európskej únie.
Keďže Slovensku ako členskej krajine tiež vyplývajú určité záväzky aj v oblasti výroby elektrickej energie, presnejšie dodržanie určitého minimálneho podielu vyrobenej elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, podnikatelia využili naskytnutú príležitosť a začali investovať do výstavby nových fotovoltaických elektrární. Táto oblasť podnikania má naozaj svoje čaro, lebo podľa súčasnej legislatívy štát takúto vyrobenú energiu podporuje, jednak formou dotácií určených na krytie časti nákladov spojených s výstavbou a najmä formou mimoriadne zaujímavých výkupných cien takto vyrobenej elektriny.
Ak by štát do tohto procesu nezasiahol zavedením prísnejších pravidiel výstavby fotovoltaických elektrární, potom by proces výroby takejto elektriny prestal byť prínosom a stal by sa čiernou morou, a to nielen pre energetikov, podnikateľov, ale v konečnom dôsledku hlavne pre všetkých občanov.
Tento trend má teda niekoľko negatív, ktoré dopadajú na občana aj podnikateľa. V prvom rade je to cena elektrickej energie, keďže výkupná cena vyrobenej elektrickej energie z takýchto elektrární je garantovaná štátom a je viacnásobne vyššia ako cena elektriny vyrobená napr. z klasiky alebo z jadrových elektrární. Potom štát musí vo svojom rozpočte nájsť zdroje na zaplatenie takto vyrobenej elektriny. Ak tieto zdroje štát získa, ako ich získa ináč ako v konečnom dôsledku, že budú zvýšené ceny elektriny.
Druhým, veľmi výrazným negatívnym neprimeraným, teda negatívom neprimeraného veľkého inštalovaného výkonu fotovoltariky je to, že nevieme, kedy bude svietiť slnko, alebo je to nepredvídateľnosť intenzity slnečného svitu, v prípade slnečných dní môžu vyrábať elektrinu na plný inštalovaný výkon, ale v prípade zatiahnutej oblohy je podiel dodanej elektriny len zlomkom z ich inštalovaného výkonu a túto teda "nevyrobenú" elektrinu je nutné vyrobiť z iných zdrojov.
V praxi to znamená, že v prípade prevádzky fotovoltaických elektrární musia byť v pohotovosti iné zdroje výroby elektrickej energie, klasické elektrárne na fosílne palivá, vodné, resp. jadrové, ktoré v prípade potreby zaskočia. Udržiavanie týchto zdrojov vyžaduje nemalé náklady, ktoré sa tiež premietnu do ceny elektrickej energie.
Ďalším negatívom, o ktorom tu ešte nebolo hovorené, je to, že v prípade výstavby nových fotovoltaických elektrární - a treba to tu povedať - sú častokrát veľké nároky na záber pôdy potrebné na ich umiestnenie. V poslednom období sa zo strany podnikateľov v tejto oblasti prejavuje tendencia umiestnenia tohto typu elektrární na poľnohospodárskej pôde, nevynímajúc tie najkvalitnejšie poľnohospodárske pôdy. Podobný problém sa objavil aj v ďalších štátoch Európy, ktoré boli túto situáciu nútené riešiť.
Myslím si, že výsledkom slovenskej energetickej politiky by mala byť taká stratégia budovania energetiky, ktorá v spolupráci so susednými krajinami zabezpečí energetickú bezpečnosť v otázkach dodávok elektrickej energie. Zdroje pre výrobu elektrickej energie by mali tvoriť presne stanovený mix rôznych technológií. Vo svete nastáva renesancia jadrovej energetiky a Slovensko je v súčasnosti dobre pripravené na výstavbu i nových jadrových elektrární, resp. na dostavbu EMO 3, 4, teda jadrových elektrární, ktoré tvoria v mnohých krajinách významný zdroj bezpečnej a ekologickej elektrickej energie.
Je samozrejmé, že primerane významnou súčasťou elektrického mixu sú aj elektrárne, ktoré vyrábajú elektrinu z obnoviteľných zdrojov, medzi nimi i fotovoltaické elektrárne. Pre zabezpečenie spoľahlivej prevádzky celého spektra zdrojov je nevyhnutné budovať nové zdroje, resp. zvýšiť kapacitu už vybudovaných spotrebnými regulačnými vlastnosťami. Najefektívnejšie z ekonomického a z ekologického hľadiska sú na Slovensku takýmito zdrojmi najmä vodné a prečerpávacie vodné elektrárne.
Nezastupiteľný podiel obnoviteľných zdrojov na energetickom mixe vyrábajúcich elektrickú energiu na Slovensku je, samozrejme, i záväzok voči budúcim generáciám. Je dôležité, aby sme si chránili i prírodu, aby sme si ju neznečisťovali spalinami, ak existujú pokrokové riešenia výroby elektriny bez takýchto nechcených následkov.
Je tiež dôležité vedieť, že lepší život budúcim generáciám zabezpečíme predovšetkým vyváženým budovaním infraštruktúr, čo v prípade výroby elektriny znamená vyvážený energetický mix zdrojov výrobných kapacít bez prehnaného uprednostňovania alebo potláčania akýchkoľvek ekologicky a ekonomicky zmysluplných riešení.
A preto a tiež vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Tiež v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 14. septembra 2010 č. 65 a podľa rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom do 31 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade.
Pán predseda Národnej rady, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis