Videokanál poslanca

Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu pána poslanca Lazára o tom, že Národná rada v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) vráti návrh zákona na dopracovanie.

Proti. (Smiech v sále.)

Žigu. Žigu, o tom, že nebude pokračovať v rokovaní.

Pán predseda, prosím, v rozprave odzneli dva procedurálne návrhy: pána poslanca Žigu a Lazára. V súlade s rokovacím poriadkom dajte hlasovať o tom, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o predmetnom návrhu zákona.

Pán poslanec, ja žijem z poslaneckého platu, nemám ho ako vreckové ziskom svojich firiem, pretože žiadnu nevlastním ani ja, ani moja manželka, na nikoho som nič neprepísal, nelietam tryskáčom, ani nemám státisícové náramkové hodinky. Som za solidaritu poslancov s občanmi, a preto súhlasím s 10-percentným znížením platu poslanca a takýto zákon som pripravený podporiť. Aj preto budem hlasovať za posunutie predloženej novely zákona do druhého čítania, ale v druhom čítaní ho podporím len vtedy, ak ho predkladatelia upravia tak, že nebude obsahovať účelový vzorec, ktorý je použitý len preto, aby sme sa dostali k požadovanému číslu, percentu. Podporím ho teda, len ak plat poslanca bude závisieť od skutočnosti, ktoré môžem nejako ovplyvniť.
Teda napr. také zložky deficitu verejnej správy, keď tam nebudú, ako sú hospodárenie miest, hospodárenie obcí, hospodárenie vyšších územných celkov. Aj keď možno niektorí poslanci áno, ale ja ich ovplyvniť nemôžem, pretože si myslím, že jeden mandát stačí. A potom je tu ešte hospodárenie sociálnej a zdravotných poisťovní. Som naozaj rád zodpovedný za to, čo ovplyvniť môžem. (Potlesk.)

Ja len minútku. Ja som veľmi prekvapený úrovňou diskusie, ktorá tu bola. Ja si myslím, že naozaj bola viac odborná ako politická. Príjemne ma prekvapil aj pán Jahnátek, aj pán Lazár a určite tam bola nejaká miera politika, ale taká, ktorá podľa mňa bola prijateľná. Ďakujem aj za vystúpenie pánovi Golianovi, ktorý sa vyjadril ako odborník, pán Dostál ako filozof.
Naozaj aj mňa by mrzelo, keby tí, čo už majú vydané stavebné povolenia, mali problémy s retroaktivitou. A to musíme upraviť a, samozrejme, predpokladám, že tam budú treba aj ďalšie pozmeňujúce návrhy.
Trošku ma prekvapilo vystúpenie pána poslanca Žigu, ktoré bolo čisto politické, a ako spomínal aj pán predkladateľ, jednoducho niektoré veci, ktoré uvádzal, boli v rozpore s tým, čo uvádzal jeho stranícky kolega Jahnátek.
A ešte teda pán Lazár hovoril niečo o navýšení ceny 0,5-percentnom. Pán minister Jahnátek, bývalý teda, hovoril o navýšení ceny 10-percentnom. Jednoducho musíte priznať, že ste nám tu nechali zase nejaký dlh, nejaký problém s tým, že ste sa nekriticky zamerali na vzor Česka a Nemecka, ale my to vyriešime.
A chcel by som vám pripomenúť, že teda to nie je jediný dlh v energetike. Aj v rozpočte verejných financií na rok 2010 sa počítalo so zavedením príplatku k cene elektriny na likvidáciu jadrovoenergetických zariadení s príjmami na úrovni 16,6 mil. eur a takýto príplatok však tá predchádzajúca vláda zabudla zaviesť.
Čo sa týka privatizácie, tak tento zákon s privatizáciou naozaj nemá nič spoločné.
Ďakujem za pozornosť.

Tieto elektrárne medzi laickou verejnosťou sú známe ako slnečné elektrárne, patria do kategórie obnoviteľných zdrojov. Obnoviteľné preto, že ako zdroj pre výrobu energií využívajú dopadajúce slnečné žiarenie, ktoré je prakticky nevyčerpateľným zdrojom pre súčasnú ľudskú civilizáciu.
Ďalším prínosom týchto elektrární je, že v procese výroby elektrickej energie sú neškodné voči životnému prostrediu tým, že neprodukujú žiadne emisie - skleníkové plyny. Ale, tak ako tu bolo už povedané, posledný rok-dva výrazne poklesla cena solárnych panelov vyrábaných na báze polykremíka a súčasný technologický pokrok umožnil vyrábať nové typy panelov s vyššou účinnosťou. Tento trend, aj keď viac-menej sa očakával, ale neočakávala sa taká intenzita tohto trendu, navyše po prudkých obmedzeniach vo výstavbe tohto typu elektrární v Španielsku nastal prebytok solárnych panelov na trhoch Európskej únie.
Keďže Slovensku ako členskej krajine tiež vyplývajú určité záväzky aj v oblasti výroby elektrickej energie, presnejšie dodržanie určitého minimálneho podielu vyrobenej elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, podnikatelia využili naskytnutú príležitosť a začali investovať do výstavby nových fotovoltaických elektrární. Táto oblasť podnikania má naozaj svoje čaro, lebo podľa súčasnej legislatívy štát takúto vyrobenú energiu podporuje, jednak formou dotácií určených na krytie časti nákladov spojených s výstavbou a najmä formou mimoriadne zaujímavých výkupných cien takto vyrobenej elektriny.
Ak by štát do tohto procesu nezasiahol zavedením prísnejších pravidiel výstavby fotovoltaických elektrární, potom by proces výroby takejto elektriny prestal byť prínosom a stal by sa čiernou morou, a to nielen pre energetikov, podnikateľov, ale v konečnom dôsledku hlavne pre všetkých občanov.
Tento trend má teda niekoľko negatív, ktoré dopadajú na občana aj podnikateľa. V prvom rade je to cena elektrickej energie, keďže výkupná cena vyrobenej elektrickej energie z takýchto elektrární je garantovaná štátom a je viacnásobne vyššia ako cena elektriny vyrobená napr. z klasiky alebo z jadrových elektrární. Potom štát musí vo svojom rozpočte nájsť zdroje na zaplatenie takto vyrobenej elektriny. Ak tieto zdroje štát získa, ako ich získa ináč ako v konečnom dôsledku, že budú zvýšené ceny elektriny.
Druhým, veľmi výrazným negatívnym neprimeraným, teda negatívom neprimeraného veľkého inštalovaného výkonu fotovoltariky je to, že nevieme, kedy bude svietiť slnko, alebo je to nepredvídateľnosť intenzity slnečného svitu, v prípade slnečných dní môžu vyrábať elektrinu na plný inštalovaný výkon, ale v prípade zatiahnutej oblohy je podiel dodanej elektriny len zlomkom z ich inštalovaného výkonu a túto teda "nevyrobenú" elektrinu je nutné vyrobiť z iných zdrojov.
V praxi to znamená, že v prípade prevádzky fotovoltaických elektrární musia byť v pohotovosti iné zdroje výroby elektrickej energie, klasické elektrárne na fosílne palivá, vodné, resp. jadrové, ktoré v prípade potreby zaskočia. Udržiavanie týchto zdrojov vyžaduje nemalé náklady, ktoré sa tiež premietnu do ceny elektrickej energie.
Ďalším negatívom, o ktorom tu ešte nebolo hovorené, je to, že v prípade výstavby nových fotovoltaických elektrární - a treba to tu povedať - sú častokrát veľké nároky na záber pôdy potrebné na ich umiestnenie. V poslednom období sa zo strany podnikateľov v tejto oblasti prejavuje tendencia umiestnenia tohto typu elektrární na poľnohospodárskej pôde, nevynímajúc tie najkvalitnejšie poľnohospodárske pôdy. Podobný problém sa objavil aj v ďalších štátoch Európy, ktoré boli túto situáciu nútené riešiť.
Myslím si, že výsledkom slovenskej energetickej politiky by mala byť taká stratégia budovania energetiky, ktorá v spolupráci so susednými krajinami zabezpečí energetickú bezpečnosť v otázkach dodávok elektrickej energie. Zdroje pre výrobu elektrickej energie by mali tvoriť presne stanovený mix rôznych technológií. Vo svete nastáva renesancia jadrovej energetiky a Slovensko je v súčasnosti dobre pripravené na výstavbu i nových jadrových elektrární, resp. na dostavbu EMO 3, 4, teda jadrových elektrární, ktoré tvoria v mnohých krajinách významný zdroj bezpečnej a ekologickej elektrickej energie.
Je samozrejmé, že primerane významnou súčasťou elektrického mixu sú aj elektrárne, ktoré vyrábajú elektrinu z obnoviteľných zdrojov, medzi nimi i fotovoltaické elektrárne. Pre zabezpečenie spoľahlivej prevádzky celého spektra zdrojov je nevyhnutné budovať nové zdroje, resp. zvýšiť kapacitu už vybudovaných spotrebnými regulačnými vlastnosťami. Najefektívnejšie z ekonomického a z ekologického hľadiska sú na Slovensku takýmito zdrojmi najmä vodné a prečerpávacie vodné elektrárne.
Nezastupiteľný podiel obnoviteľných zdrojov na energetickom mixe vyrábajúcich elektrickú energiu na Slovensku je, samozrejme, i záväzok voči budúcim generáciám. Je dôležité, aby sme si chránili i prírodu, aby sme si ju neznečisťovali spalinami, ak existujú pokrokové riešenia výroby elektriny bez takýchto nechcených následkov.
Je tiež dôležité vedieť, že lepší život budúcim generáciám zabezpečíme predovšetkým vyváženým budovaním infraštruktúr, čo v prípade výroby elektriny znamená vyvážený energetický mix zdrojov výrobných kapacít bez prehnaného uprednostňovania alebo potláčania akýchkoľvek ekologicky a ekonomicky zmysluplných riešení.
A preto a tiež vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Tiež v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 14. septembra 2010 č. 65 a podľa rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom do 31 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade.
Pán predseda Národnej rady, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, ako spravodajca k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Jurčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 145), podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Tiež konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informácie o cieli predloženého návrhu zákona a o tom, že návrh nemá dopad na verejné financie. Osobitnú časť dôvodovej správy, tá obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení, a návrh tiež obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Cieľom tej predmetnej novely je prispôsobiť zákon novým podmienkam, ktoré nastali v poslednom období a umožnili neočakávaný nárast žiadostí o výstavbu a pripojenie do energetickej sústavy nových fotovoltaických elektrární. Tieto elektrárne... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.