Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, súhlasím s vami, že téma generálnej prokuratúry je spolitizovaná, a že máme spoločnú úlohu a zadanie odpolitizovať túto tému, ale ona je spolitizovaná najmä preto, že so sebou vlečieme celé roky nevyriešené kauzy a problémy.
Prečo, pýtam sa, nie sú uzatvorené mnohé témy a otázky ako nástenkový tender, ako emisie, ako sociálne podniky, ako financovanie politických strán? Prečo je zastavené trestné stíhanie, z akého dôvodu? Preto, že je to odpolitizované, preto, že si generálna prokuratúra plní svoje úlohy? Prečo má také vysoké kompetencie a môže takto zasahovať do normálnych procesov? Prečo necháva občanov v neistote a neuzatvára problémy a kauzy?
Pýtam sa vás, pán poslanec, či ste presvedčený o tom, že fungovanie generálnej prokuratúry za ostatné obdobie naplnilo svoj cieľ a účel, tak ako to stanovuje ústava. Pýtam sa vás, či zadefinovanie postavenia Generálnej prokuratúry, tak špecificky ako ju máme my a niekoľko ďalších bývalých satelitov Sovietskeho zväzu je to zadefinovanie, ktoré zodpovedá princípom modernej demokracie. Ja vám totiž odpovedám, že nie. Odpovedám, nie a dávam do pozornosti úplne iné modely fungovania generálnej prokuratúry. Pozrite sa na Belgicko, pozrite sa na Francúzsko, Taliansko, Nemecko, mnohé iné krajiny. Otváram priestor a diskusiu o tom, či dedičstvo stalinského modelu generálnej prokuratúry je naozaj to, čo nám pomáha budovať pilier ústavnosti v tejto krajine. Hovorím, že nie.
A znovu zopakujem, že má mrzí, že celá diskusia dnes sa posunula k téme argumentov, kto na koho vytváral nátlak. Aj ja som čítala média, ako vy pán poslanec, kde sú proti sebe dva rovnocenné výroky jedného čihi druhého hota. Pýtam sa, ako je možné, že vôbec takéto otázky môžu vzniknúť? Ako je možné, že generálny prokurátor takýmto spôsobom argumentuje? Ten má predsa mať jasné dôkazy a uzavreté kauzy a prípady.
Myslím si, že "izmy" sú veľmi nebezpečné. Akékoľvek, či už ide o marxizmus alebo fašizmus. Ja sa pokúsim, aby sme redefinovali vecne, obsahovo a prizývam vás k tejto diskusii. Náplň a postavenie cez zákon generálnej prokuratúry tak, aby ani vy, ani ja, a hlavne občania nemuseli mať pochybnosti o tom, že základné dôkazy sú niekde na stole namiesto toho, aby sa využili v súdnych procesoch. Ja preto urobím maximum.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Možno mi dovoľte, na úvod povedať, že napriek počtu otázok kvantitatívnemu v podstate som dostala otázky dve, takže dnes sa mi podarí odpovedať na všetky otázky. Jedna otázka z radov tohto spektra bola na Generálnu prokuratúru a druhá otázka bola z radov tohto spektra na štátny rozpočet. Dnes zvládnem všetky otázky, to som veľmi rada.
Pán poslanec, odpovedám na vašu otázku, za ktorú ďakujem.
Vážený pán poslanec, aj ostatní členovia Národnej rady, čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky ukladá prokuratúre chrániť, citujem: "Práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu." Čl. 150 ústavy zároveň určuje, že na čele prokuratúry stojí generálny prokurátor, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky.
A do tretice. Čl. 151 ústavy ustanovuje, že citujem: "Podrobnosti o vymenúvaní a odvolávaní právach a povinnostiach prokurátorov a organizácií prokuratúry ustanoví zákon." Z toho ústavného rámca vychádzala aj vláda Slovenskej republiky, keď predstúpila pred parlament s ambicióznym programovým vyhlásením, ktorého základným cieľom je obnoviť dôveru, spravodlivosť a vymáhateľnosť práva na Slovensku. Súbeh okolností spôsobený najmä koncom funkčného obdobia generálneho prokurátora nás doviedol k tomu, že sme tému prokuratúry ako jedného zo základných pilierov spravodlivosti na Slovensku uchopili z nesprávneho konca. Nezačali sme otázkou ako najlepšie naplniť ústavnú úlohu prokuratúry, ako chrániť práva a zákonom chránené záujmy občanov, ale témou zmeny na poste generálneho prokurátora.
Osobne ma mrzí a trápi patová situácia, ktorá nastala v parlamente v súvislosti s koncom funkčného obdobia generálneho prokurátora. Ani kandidát opozície, ani kandidát koalície nebol po štyroch pokusoch zvolený. Štyri neúspešné voľby, podanie na Ústavný súd zo strany opozičných poslancov, vrátené žiadosti o dočasné opatrenie, zastavenie trestného stíhania v citlivej veci deň pred voľbou len na základe osobnej výpovede, to všetko sú signály, že takto to asi ďalej nepôjde. V tom je zhoda aj opozície, aj koalície.
Myslím si, že v tejto chvíli potrebujeme predovšetkým odstup na to, aby sa najmä odborníci mohli zamyslieť, ako ďalej. Využime tento priestor na to, aby sme sa však nielen zamysleli nad spôsobom voľby generálneho prokurátora, ale aj nad tým, ako najlepšie vecne zabezpečiť ústavné poslanie generálnej prokuratúry a spolu obnoviť dôveru vo fungovanie generálnej prokuratúry.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení členovia vlády, vážená Národná rada Slovenskej republiky, dovoľte mi, aby som podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady ospravedlnila z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov a to: pána podpredsedu vlády pre ľudské práva a menšiny pána Chmela, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste, nie sú naňho otázky. Pána ministra životného prostredia pána Nagya, ktorý je tiež na zahraničnej pracovnej ceste, nie sú naňho otázky. Pána ministra obrany, ktorý je na veľmi akútnom nutnom výjazde v Krupine z dôvodu riešenia kritickej situácie v súvislosti so zosuvom pôdy, musel sa okamžite presunúť, tak ho ospravedlňte, prosím, nie sú naňho otázky. Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pán Zsolt Simon, ktorý je momentálne chorý, ospravedlňujem ho a nie sú naňho otázky.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán poslanec, je pravdou, že Írsko sa v súčasnosti nachádza v jednom z najťažších období za posledné desaťročia a bolo nútené požiadať o finančnú pomoc krajiny Európskej únie, eurozóny, a aj Medzinárodný menový fond. Chcem však zdôrazniť, že problémy Írska nie sú primárne spôsobené ich zlou rozpočtovou politikou a vládnou politikou, či reformami, ktoré naštartovali oný pozoruhodný rast Írska, ale sú spôsobené nutnosťou sanácie bankového sektora, ktorý nesprávne identifikoval riziká a čelí veľkým stratám. Treba však podotknúť, že írska ekonomika má dobré podnikateľské prostredie, a to čo im môžeme tak trochu aj závidieť, vysoko kvalifikovanú pracovnú silu, čo vytvára predpoklady pre opätovné naštartovanie ekonomického rastu a aj ich ďalší rast životnej úrovne po reštrukturalizácii bánk.
Írsko bolo oddávna synonymom úspechu spoločného projektu Európskej únie, keď sa z agrárnej krajiny sedemdesiatych rokov minulého storočia postupne prepracovalo medzi krajiny s najvyššou životnou úrovňou, prepracovaným systémom fungovania, vzorovým školským a vzdelávacím systémom. Účasťou Slovenska ako aj ostatných členských krajín eurozóny chceme garantovať istotu vrátenia Írska na to miesto, ktoré ešte pred pár mesiacmi v rámci EÚ zaujímalo úplne iné postavenie.
Rozhodnutie Slovenskej republiky podporiť Írsko má svoje korene v lete v tomto roku a vy si na to spomínate, 15. júla vláda súhlasila potvrdiť záväzok predchádzajúcej vlády o účasti Slovenska na finančnej stabilizačnej pomoci, v tzv. eurovale. Tento návrh schválili i poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. Euroval bol vytvorený s cieľom zamedziť šíreniu negatívnych ekonomických dopadov krízy z jednej krajiny eurozóny do druhej. Bol vytvorený ako preventívny nástroj do budúcnosti, a to po skúsenostiach s hospodárskou situáciou v Grécku.
Je namieste znova pripomenúť, že vláda Slovenskej republiky si stojí za svojím rozhodnutím, keď tvrdíme, že pomoc Írsku je potrebné vidieť v súvislostiach ich dynamiky vývoja, ako aj ich vlastného prístupu k riešeniu problémov, a to z viacerých dôvodov. Stručne vymenujem: zahraničná zadlženosť Írska je napriek vysokému deficitu verejných financií na úrovni len 50 % HDP. Írsko je považované na zahraničných trhoch za spoľahlivého partnera. V prípade Írska ide o záruky, opakujem záruky, zatiaľ čo pri Grécku išlo o hotovostnú pôžičku. Írsko je v problémoch kvôli bankovému sektoru, zatiaľ čo Grécko sa dostalo do problémov kvôli dlhodobo neudržateľnej vládnej politiky vtedajšej sociálnej vlády.
Finančná stabilizačná pomoc by mala byť tvorená spoluúčasťou Írska, Európskeho nástroja finančnej stability, Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu, Medzinárodného menového fondu vo forme rezervného fondu na obdobie troch rokov, s cieľom stabilizovať írsky bankový sektor a verejné financie. Pripravenosť poskytnúť bilaterálnu finančnú pomoc avizovali aj tri nečlenské krajiny eurozóny: Veľká Británia, Dánsko a Švédsko.
Ešte stručne k tej štruktúre pomoci. Finančná pomoc má byť v objeme a tie záruky 85 mld., samé Írsko si pokryje 17,5 mld., 67,5 mld. v rámci externej pomoci, v členení 22,5 mld. MMF, 22,5 mld. európsky nástroj finančnej pomoci, 22,5 mld. bilaterálna pomoc Veľkej Británie, Dánska a Švédska, spolu s Európskym finančným stabilizačným mechanizmom. A tá stratégia je rozložená do 4-ročnej rozpočtovej stratégie s cieľom zabrániť akumulovaniu ďalších dlhov a využiť zmysluplne finančnú stabilizačnú pomoc.
Nie je možné tlačiť na Írsko, aby zmenilo svoj daňový systém. Naopak, je potrebné nechať mu voľnú ruku pri formulovaní svojej stratégie, pretože sa samo veľkou časťou podieľa na reštrukturalizácii bánk. Napriek všetkým výhradám, berúc do úvahy základnú premisu, že finančnú stabilitu eurozóny a stabilitu eura ako spoločnej meny považujeme za kľúčovú, sa vláda Slovenskej republiky rozhodla zúčastniť sa na tomto systéme finančných záruk pre Írsko.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani poslankyňa, ostatní prítomní, dlhová kríza v niektorých krajinách eurozóny mala dve hlavné príčiny. Tou prvou boli dôsledky globálnej recesie, ktorá výrazne obmedzila schopnosť vlád financovať rastúci verejný dlh. V dobrých časoch bol na finančných trhoch dostatok lacných voľných zdrojov a nákup štátnych dlhopisov bol považovaný za bezpečnú investíciu. Stabilné euro a nízke úrokové sadzby umožňovali členským krajinám eurozóny uniesť oveľa vyššie dlhové bremeno, než bolo zdravé, a než by boli schopné financovať bez tohto ochranného dáždnika. Rovnakým nezdravým spôsobom rástol v niektorých krajinách aj súkromný dlh a angažovanosť komerčných bánk. Momentálne na tento úverový boom doplatilo Írsko.
Druhou príčinou bolo nedodržiavanie vlastných pravidiel, ktoré si členské krajiny Európskej únie schválili, a ktoré mali byť pilierom projektu spoločnej meny. Pakt stability a rastu vlády ignorovali a jeho plnenie zodpovedné inštitúcie vymáhali iba vlažne, ak vôbec. Ani tzv. "now built out" klauzula v Lisabonskej zmluve neprežila prvú vážnejšiu krízu. A je otázka, či vôbec niekedy bola reálnou kredibilnou hrozbou pre nedisciplinované krajiny eurozóny.
V atmosfére nedôvery a obáv finančné trhy zamrzli a rizikové prirážky prudko vyskočili. Situácia vyvrcholila gréckou krízou a následnou improvizovanou reakciou eurozóny v podobe gréckej pôžičky a Európskeho finančného stabilizačného nástroja, ktoré mali upokojiť finančné trhy. Súčasná slovenská vláda od začiatku upozorňovala, že oba tieto nástroje nie je možné považovať za skutočné riešenie. Eurozóna si obranným valom kúpila čas, ale musí ho rozumne využiť, na sprísnenie Paktu stability a rastu, na prijatie trvalého krízového mechanizmu, ktorý má nahradiť ad hoc reakcie a na reštrukturalizáciu finančného sektora. Aktuálny vývoj v Írsku to iba potvrdzuje.
Keď Slovensko v lete potvrdilo záväzok predchádzajúcej vlády a vstúpilo do Európskeho finančného stabilizačného nástroja, tzv. eurovalu, vláda Slovenskej republiky sformulovala tri jednoznačné podmienky, za ktorých bude ochotná súhlasiť s jeho použitím na pomoc konkrétnej krajine vo vážnych problémoch. Ja ich iba zhrniem.
1. Európska únia schváli podstatné posilnenie Paktu stability a rastu, vrátane pravidiel, jeho implementácia vymáhateľnosti, pričom súčasťou zmien musí byť aj jasný mechanizmus riadeného bankrotu krajiny, ktorá konzistentne vykonáva nezodpovednú rozpočtovú politiku.
2. Európska komisia, aj Európska centrálna banka jasne preukážu, že dotknutá krajina spravila všetko, čo bolo v jej vlastných silách na zabezpečenie schopnosti refinancovať a poriadne sa refinancovať na finančnom trhu.
3. Návratná finančná výpomoc krajinám v problémoch bude poskytnutá v súlade s politikou a podmienkami Medzinárodného menového fondu.
Všetky tieto tri podmienky slovenskej vlády sú zároveň dôležitou súčasťou úvah o vytvorení permanentného krízového mechanizmu, ktorý má nahradiť súčasné nedokonalé a dlhodobo neudržateľné nástroje. Základná otázka je, či vôbec eurozóna potrebuje takýto mechanizmus. Je pravda, že Európska únia má pravidlá, ktorých hlavným cieľom je zabrániť, aby vôbec ku krízovej situácii došlo. Ale riziko podobnej globálnej krízy, ktorá má tvrdý dosah na verejné financie nie je možné úplne vylúčiť ani potom, čo dôjde k sprísneniu Paktu stability a rastu. Preto eurozóna potrebuje nástroj, ktorý jej umožní manažovať a vyriešiť krízovú situáciu, ktorá ohrozuje stabilitu členských krajín, prípadne celej menovej únie. Dočasné ad hoc mechanizmy prijímané v časovom strese a panike nie sú dostatočný základ na riešenie prípadných budúcich finančných kríz. Práve preto Európska rada na októbrovom summite v Bruseli súhlasila s potrebou vytvoriť trvalý krízový mechanizmus, ktorý má zabezpečiť finančnú stabilitu celej menovej únie.
Koncom novembra sa ministri financií eurozóny dohodli na základných princípoch fungovania takéhoto riešenia, ktoré nazvali Európsky stabilizačný mechanizmus. Mal by to byť doplnkový nástroj k ostatným opatreniam v oblasti zabezpečovania vynucovania rozpočtovej disciplíny, ktoré sa zameriavajú na prevenciu a predchádzanie dlhovým krízam. Treba zdôrazniť, že dohoda o princípoch fungovania Európskeho stabilizačného mechanizmu je v súlade s požiadavkami, ktoré slovenská vláda sformulovala už v lete pri schvaľovaní účasti v dočasnom eurovale.
Najdôležitejšie je, že rešpektuje kľúčovú slovenskú podmienku, aby mechanizmus znižoval riziko morálneho hazardu. To znamená, aby náklady na záchranu členskej krajiny, ktorá nie je schopná sama zvládnuť financovanie verejného dlhu, neniesli iba občania, daňovníci, ale aj veritelia, ktorí požičiavali peniaze.
Výhoda trvalého riešenia je v tom, že stanoví jasné a predvídateľné pravidlá reštrukturalizácie dlhu, ktoré by mali napraviť pokrivené motivácie finančného sektora a tlak na to, aby celé bremeno krízy znášali iba rozpočty členských krajín eurozóny.
Po ostatných rozhovoroch je situácia jednoznačná. V prvom kroku by sa mali zohľadňovať hlavne záväzky veriteľov, a až následne vstúpia do funkcie nastavené mechanizmy. Základné princípy fungovania budúceho Európskeho stabilizačného mechanizmu budú teda nasledovné. V prípade krajín v problémoch s likviditou, ktoré však na základe analýzy Európskej komisie a MMF budú považované za solventné, budú súkromní veritelia motivovaní, aby vyriešili svoje pohľadávky v súlade s medzinárodnými pravidlami a pravidlami MMF. Členská krajina, ktorej bude hroziť nesolventnosť, si bude musieť so súkromnými veriteľmi dohodnúť plán reštrukturalizácie s cieľom zabezpečiť udržateľnosť verejného dlhu. Ak bude možné pomocou týchto opatrení dosiahnuť udržateľnosť dlhu, Európsky stabilizačný mechanizmus môže členskej krajine poskytnúť nevyhnutnú finančnú pomoc. 
Reštrukturalizačný plán dohodnutý so súkromnými veriteľmi môže mať rôznu podobu. Od predĺženia splatnosti štátnych dlhopisov, cez zníženie úrokov, až po procedúru riadeného bankrotu, keď veritelia schvália zníženie istiny dlhu členskej krajiny. Tieto procedúry by sa mali začať uplatňovať od polovice roka 2013. Zriadenie Európskeho stabilizačného mechanizmu si bude vyžadovať malé doplnenie Lisabonskej zmluvy. Touto otázkou sa bude zaoberať Európska rada na svojom zasadnutí v dňoch 16. až 17. decembra v tomto roku. Dovtedy má všeobecné prvky budúceho krízového mechanizmu definitívne dopracovať Európska komisia v úzkej spolupráci s predsedom Európskej rady, ktorý aj v týchto dňoch bilaterálne rokuje s jednotlivými štátmi, najmä o ich pripravenosti na tzv. malú zmenu zmluvy o fungovaní Európskej únie. Naše rokovania prebiehali včera a predvčerom.
Intenzita prebiehajúcich rokovaní dokazuje, že všetky členské krajiny Európskej únie majú skutočný záujem vyriešiť súčasnú krízovú situáciu a zabezpečiť, aby v budúcnosti už nikdy bremeno riešenia hospodárskych problémov neskončilo len na pleciach občanov.
Verím, že prebiehajúce rokovania dospejú k riešeniu, ktoré upokojí súčasnú situáciu a obnoví dôveru a finančnú stabilitu v Európe.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnila z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády.
Ospravedlnenie, prosím, prijať pre ministra vnútra pána Lipšica, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste v Bruseli, nahradí ho pán minister obrany Galko. Rovnako je na zahraničnej pracovnej ceste v Kazašskej republike pán minister zahraničných vecí Dzurinda, neboli naňho otázky. A pre zdravotné dôvody a ochorenie sa ospravedlňuje podpredseda vlády pre ľudské práva a menšiny pán Chmel, naňho tiež neboli otázky. Ďakujem veľmi pekne.

Vážené dámy, vážení páni, ja by som predsa len začala pripomenutím voľby generálneho prokurátora v roku 2003. Pán Dobroslav Trnka dostal v druhom kole 84 hlasov. Podporili ho KDH, SMK, ANO, SMER, Komunistická strana Slovenska a nezávislí poslanci okolo pána Ivana Šimka. Pán poslanec, toto je koľko táborov? Toto bola aká dohoda? To bolo spojenie Širokého, pardon, širokej dohody s Dlhým a Bystrozrakým?
Zrejme ste si nevšimli, že vo veci voľby generálneho prokurátora od začiatku zastávam ten istý a jednoznačný postoj, že vo funkcii generálneho prokurátora je potrebná zmena. A v tom je zhoda všetkých súčasných koaličných strán. Zásadná otázka pre mňa znie. Či v situácii v akej sme, keď máme problém s vymáhateľnosťou práva, keď väčšina občanov nedôveruje súdnej moci a spravodlivosti, keď miznú milióny a miliardy bez toho, aby bol niekto braný na zodpovednosť, môžem konštatovať, že Generálna prokuratúra spĺňa svoju úlohu a funkciu?
Dôvera je základom vzťahu občanov k štátnym inštitúciám aj súdom. Štát má možnosti ako získať a udržať dôveru vlastných občanov, pretože pravidlami, ktoré tvorí, vytvára prostredie, v ktorom sa ľudia môžu domôcť svojich práv. Obnovenie dôvery v spravodlivosť, v štát a jeho inštitúcie vyžaduje zmenu vo faktickom fungovaní dôležitých inštitúcií.
Vláda Slovenskej republiky si preto vo svojom programovom vyhlásení dala za cieľ obnoviť dôveru občanov v právny štát a vytvárať priestor a mechanizmy na účinné uplatňovanie občianskych a ľudských práv, vrátane efektívneho prístupu k spravodlivosti. Cieľom je dlhodobo zvýšiť dôveryhodnosť demokratických inštitúcií, vrátane justície, vrátane prokuratúry a zvýšiť vymáhateľnosť práva.
Prokuratúra a generálny prokurátor, ktorý stojí na jej čele, má na Slovensku veľmi silné kompetencie. Má veľký vplyv na to, ako sa u nás dodržiava zákon a ako funguje spravodlivosť.
Ako som už niekoľkokrát v týchto dňoch povedala, problém nie je v tom, čo Generálna prokuratúra vyriešila, ale v tom, čo nevyriešila. Za všetky prípady mi dovoľte spomenúť aspoň to, že zákon o verejnom obstarávaní bol za posledných štyroch rokov porušovaný tak často, až vznikol dojem, že je zbytočný. V týchto prípadoch vo väčšine prokuratúra nekonala.
Prokuratúra je v našom modeli veľmi výrazne monokratický orgán zo zákona. Takže platí rozhodnutie generálneho prokurátora. O čom sa generálny prokurátor rozhodne, že nebude žalovať a nedá na súd, to sa už vyšetrovať nebude. Generálny prokurátor môže dať pokyn na zastavenie trestného konania. Zároveň pri žalovacích zásadách, zároveň zdĺhavosť v trestnom konaní, skracujem odpoveď, lebo tých kompetencií má nesmierne veľa, pri prevencii. Ja som presvedčená, že nastal čas na zmenu. Ja som presvedčená, že ani vy nemôžete byť spokojný so stavom právneho štátu v tejto krajine. Som presvedčená, že každému poslancovi tohto parlamentu záleží na tom, aby sa zlepšila vymáhateľnosť práva, a aby sa znížila miera korupcie.
Ak som hovorkyňou niečoho, pán poslanec, tak jednoznačne a v prvom rade som hovorkyňou právneho štátu bez klientelizmu a korupcie. Chcem vás pozvať k spolupráci, aby ste vy, pán poslanec, aj ďalší poslanci z koalície i opozície pomohli zlepšiť na Slovensku vymáhateľnosť práva a vrátiť dôveru občanov v právny štát. A o toto sa usilujem.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec, ďakujem za otázku.
Problematika dôchodkovej reformy je od začiatku jedna z najdôležitejších oblastí európskej agendy súčasnej vlády. Považujeme za dôležité, aby pravidlá Európskej únie vytvárali pre členské krajiny dostatočný priestor na systémové reformy dôchodkov. Kľúčové je, aby Pakt stability a rastu, ktorého úloha je zabezpečovať rozpočtovú disciplínu nedemotivoval jednotlivé štáty pri presadzovaní nevyhnutných zmien v oblasti penzií. Tie môžu v dlhodobom horizonte prispieť k stabilizácii verejných financií, ale krátkodobo znamenajú pre rozpočet výrazné zvýšené výdavky.
Kľúčové sú pre nás dve veci. Po prvé, na náklady spojené s druhým pilierom, by sa nemalo pozerať ako na prejav nezodpovednej rozpočtovej politiky, pretože opak, je pravda. Pri uplatňovaní Paktu stability a rastu v jeho preventívnej aj nápravnej časti, by sa teda malo prihliadať na to, že krajiny robia hlboké dôchodkové reformy. Sme presvedčení, že je rozdiel medzi tým, ak krajina vykáže deficit verejných financií kvôli tomu, že nezodpovedne míňa peniaze a tým, ak financuje náklady spojené s druhým dôchodkovým pilierom. 
Po druhé, hrozí aj opačné riziko. Také, že vláda v snahe znížiť deficit verejných financií "dočasne" siahne na úspory občanov v druhom pilieri a zdanlivo tým zlepší svoje hospodárenie.
Myslíme si, že takýmto spôsobom znižovanie deficitu verejných financií je opak zodpovednosti a Pakt stability a rastu by nemal vytvárať motivácie pod hrozbou sankcií, aby si členské štáty Európskej únie krátkodobo prikrášľovali bilanciu na úkor dlhodobej udržateľnosti verejných rozpočtov.
Pôvodnú predstavu Európskej komisie o spôsobe, akým by sa mal vplyv dôchodkovej reformy zohľadňovať pri uplatňovaní Paktu stability a rastu sme považovali za nedostatočný. Komisia navrhovala, aby sa druhý pilier odpočítaval pri posudzovaní konsolidačného úsilia štátu počas piatich rokov, pričom v prvom roku v plnej miere a v nasledujúcich rokoch, len čiastočne s klesajúcim pomerom. Podobným spôsobom sa malo postupovať aj pri prípadnom zvrátení reformy, len v opačnom garde.
Podľa nášho názoru bol takto navrhnutý mechanizmus nedostatočný a pre Slovensko len symbolický. Neodstraňoval bariéry pre realizáciu potrebných dôchodkových reforiem, ani neznižoval motivácie používať úspory občanov v druhom pilieri ako bankomat v prípade zlého hospodárenia vlády. Spolu s krajinami, ktoré zaviedli druhý pilier si myslíme, že je dôležité, aby Pakt stability a rastu zohľadňoval náklady na dôchodkovú reformu v dlhšom horizonte, najlepšie permanentne, kým prebieha tranzícia. Ide o zmeny, ktorých pozitívny efekt sa prejaví až s odstupom času, pričom krátkodobo prinášajú nemalé náklady.
V tomto duchu sme rokovali aj v pracovnej skupine pod vedením prezidenta Európskej rady Hermana Van Rompuya, aj v rámci Ekofinu, teda Rady ministrov financií Európskej únie. A v tomto duchu som slovenské záujmy presadzovala ja, ako predsedníčka vlády na minulotýždňovom rokovaní Európskej rady.
Problematiku vplyvu dôchodkovej reformy na dlh a deficit sa nám podarilo zvýrazniť aj v správe osobitnej skupiny pre hospodárske riadenie vedenej predsedom Hermanom Van Rompuyom. V správe je uvedené, citujem: "že osobitná pozornosť by sa mala venovať vplyvu, ktorý majú v rámci uplatňovania Paktu stability a rastu dôchodkovej reformy, ako je napríklad vytvorenie povinného druhého piliera na dlh a deficit."
Na summite minulý týždeň v Bruseli sa nám podarilo dosiahnuť ešte silnejšiu formuláciu. Musím tu poďakovať mojim kolegom z V-4. Mali sme predtým pracovné stretnutie a na tomto pracovnom stretnutí sme sa zhodli a dohodli sme si spoločný postup pri presadzovaní zmien. Podľa záverov Európskej rady, teda majú ministri financií Európskej únie urýchliť práce na tom, akým spôsobom sa bude započítavať vplyv dôchodkovej reformy pri uplatňovaní Paktu stability a rastu. Teda už nie je diskusia o tom, či sa bude zohľadňovať. Bude. Do decembra má byť presne vypracovaný postup, akým spôsobom a aj tá opačná strana, pokiaľ budú pristupovať k druhému pilieru podobne ako napríklad v Maďarskej republike. Ten postup bol veľmi otvorene kritizovaný a veľmi silno kritizovaný.
Výsledok teda majú ministri financií oznámiť Európskej rade v decembri o konkrétnom postupe. Lídri Európskej únie zároveň zdôraznili, že vzhľadom na dôležitosť systémových dôchodkových reforiem má Pakt stability a rastu vytvárať priestor, jednoznačný priestor na ich realizáciu. Toto nebol jediný dôležitý záver summitu pre Slovenskú republiku, pretože okrem tohto záveru prijal summit podmienky pre prípadné vytvorenie permanentného krízového mechanizmu. V skratke vyjadrím, riadený bankrot, zabránenie morálnemu hazardu, účasť súkromného sektora, dodržiavanie kritérií Medzinárodného menového fondu a veľmi striktné podmienky fungovania celého mechanizmu. Teda ešte tvrdšie podmienky ako pôvodne sa signalizovali, že mali byť súčasťou tohto mechanizmu.
Ešte pre vašu informovanosť a informáciu, permanentný krízový mechanizmus nie je pokračovaním dočasného, tzv. Európskeho valu. Nemá s ním nič spoločné. Je to úplne nový mechanizmus, ktorý má predovšetkým zabrániť tomu, aby sa krajiny dostali do vysokých čísiel deficitu, čiže má preventívnu funkciu. A len v prípade, že napriek všetkým krokom, opatreniam, sankciám, monitoringu sa krajina dostane do problémov, až potom nastupujú mechanizmy permanentného krízového valu.
Druhý pilier Európska komisia na zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti 25. októbra jednoznačne vyjadrila podporu k pozitívnym systémovým zmenám v jednotlivých členských krajinách a uznala požiadavky týchto krajín na zohľadňovanie pri nadmernom deficite verejných financií.
Chcela by som zdôrazniť na záver, aby nedošlo k často opakovanému omylu, že zámerom Slovenskej republiky nie je skrývať deficit verejných financií, ktorý spôsobujú náklady na druhý pilier. Bolo by absurdné tváriť sa, že tieto výdavky neexistujú tým, že by sme ich nevykazovali. Pre nás je dôležité, aby pri uplatňovaní Paktu stability a rastu, teda napríklad sankcií, pravidlá Európskej únie zohľadňovali náklady dôchodkových reforiem. Nebolo by v poriadku, keby sa na výdavky spojené s takýmito systémovými a nevyhnutnými zmenami pozeralo rovnako ako na to, keď vláda stavia honosné vily alebo predražuje verejné tendre.
V týchto rokovaniach budeme do decembra pokračovať tak, aby sme obhájili nielen slovenský záujem, ale záujem všetkých, ktorým záleží na dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Zároveň je dôležité ochrániť úspory občanov v druhom pilieri, aby si žiaden politik nemohol zmyslieť, že verejné financie "ozdraviť" cez ich peniaze. Diskusia okolo dôchodkovej reformy je jasný dôkaz, že keď predstavitelia slovenskej vlády v Bruseli rokujú a nielen ticho sedia, dokážu dosiahnuť výsledky. Ďakujem veľmi pekne.

Príjemný dobrý deň. Dovoľte, aj mne osobne privítať milých hostí na pôde parlamentu. Vitajte.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi podľa ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlniť z dnešnej hodiny otázok a interpelácií neprítomných členov vlády, a to pána ministra školstva, vedy, výskumu a športu Eugena Jurzycu, ktorý je na pracovnej zahraničnej ceste vo Francúzsku, neboli naňho otázky. A rovnako mi dovoľte ospravedlniť podpredsedu vlády pre ľudské práva a menšiny pána Rudolfa Chmela, má dlhodobo plánované pracovné prijatie, ktoré už nemohol zrušiť, nie sú naňho otázky.
Ďakujem veľmi pekne.