Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Zodpovedanie otázky

31.3.2011 o 14:07 hod.

prof. PhDr. PhD.

Iveta Radičová

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Zodpovedanie otázky 26.5.2011 14:07 - 14:13 hod.

Iveta Radičová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, v programovom vyhlásení vlády sme sa zaviazali, že boj proti korupcii bude patriť medzi naše hlavné priority. Áno, dali sme si tento záväzok a spolu s ďalšími prioritami ho plníme v situácii, keď sa všetky krajiny tvárou v tvár ekonomickým problémom, problémom vo verejných financiách snažia realizovať zodpovednú politiku, ktorá je dnes už skutočne jediným riešením a jediným východiskom. Nastolili sme otázku reformy prokuratúry a ozdravenia súdnictva, aby sme obnovili dôveru v právny štát. Zasadnutia súdnej rady sú už verejné. Tým sa posilňuje jej nezávislosť a zamedzuje sa politickým vplyvom na súdnu moc. Súdy majú povinnosť zverejňovať všetky súdne rozhodnutia na internete, čím sa zvyšuje verejná kontrola súdov. Zaviedli sme povinnosť verejných inštitúcií zverejňovať zmluvy na internete, ich sprístupnenie verejnosti je podmienkou účinnosti zmlúv. Hoci sme mali zákon o slobodnom prístupe k informáciám, uvedený krok je krokom od pasívneho zverejňovania k aktívnemu. Je to kľúčové opatrenie v transparentnosti verejnej správy. Je vysoko hodnotené medzinárodne a stávame sa vzorom pre ostatné krajiny. Sfunkčnili sme centrálny Vestník verejného obstarávania a zaviedli sme jasné nové pravidlá na rozdeľovanie dotácií. Novela zákona o verejnom obstarávaní zavádza povinné elektronické aukcie. Šetríme stovky miliónov eur. Verejné obstarávanie bez elektronickej aukcie už pri nadlimitných zákazkách nie je možné. Od januára 2012 sa počíta s touto povinnosťou aj pri podlimitných zákazkách. Týmito opatreniami sme zvýšili transparentnosť a efektívnosť využívania verejných zdrojov, výrazne šetríme a zúžili sme priestor na korupciu a klientelizmus.
V programovom vyhlásení vlády sme sa zaviazali podporiť aj iniciatívy na vytvorenie európskej antikorupčnej siete. Úrad vlády Slovenskej republiky zriadil s platnosťou od 18. mája 2011 antikorupčnú telefonickú linku, na ktorej môžu občania nahlásiť svoje podozrenie z korupčného správania v ktorejkoľvek oblasti verejného života, a to aj anonymne. Linka je k dispozícii v pracovných dňoch v čase od 8.00 hodiny rannej do 15.00 hodiny, teda do tretej hodiny poobede. Volajúci z ktoréhokoľvek mesta, či obce Slovenskej republiky platia iba ako za miestny hovor. Informačné centrum úradu vlády podozrenia eviduje, zaznamenáva a na vybavovanie posúva na sekciu kontroly a boja proti korupcii. Tá overuje opodstatnenosť podozrení a spracúva ich v stanovenej lehote. Za prvých päť dní fungovania tejto linky, tejto antikorupčnej telefonickej linky sme evidovali viac ako sto prijatých volaní, pričom viac, ako 90 % z týchto podnetov je podaných neanonymne. Ak by sme mali zhrnúť zameranie telefonátov, tak prevažná väčšina sú podozrenia z korupcie a korupčného správania sa polície, prokuratúry a súdov. Občania sa však sťažujú aj na nečinnosť úradov v dlhoročných sporoch či reštitúciách, čo však priamo nesúvisí s korupciou, avšak na základe tejto nečinnosti majú občania dojem, že môže ísť o korupčné správanie sa zo strany úradníkov alebo protistrany na súde. Za prvých päť dní sa priamo podozrenia z korupcie týkalo štyridsaťpäť oznámení. Už po prvých dňoch fungovania antikorupčnej telefonickej linky môžeme konštatovať, že jej zriadenie pomôže zvyšovať právne povedomie občanov, prekonávať ľahostajnosť či tiché tolerovanie korupcie a naše úrady, kontrolné úrady a sekcia boja proti korupcii, koná.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 26.5.2011 14:06 - 14:07 hod.

Iveta Radičová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som v znení § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnila pána podpredsedu vlády a ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Jána Figeľa, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste. Zastúpi ho pán minister hospodárstva Miškov. Na služobnej ceste je pán minister vnútra Lipšic. Zastúpi ho pán minister obrany Galko. Pán podpredseda vlády pre ľudské práva a menšiny Rudolf Chmel, bohužiaľ, zo zdravotných dôvodov. Zastúpi ho pán minister pôdohospodárstva Simon. Dovoľte mi zároveň, aby som pána ministra školstva, vedy, výskumu a športu Eugena Jurzycu ospravedlnila z interpelácii, keďže prijíma generálneho riaditeľa Cernu pána Rolfa Heuera. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

31.3.2011 14:23 - 14:24 hod.

Iveta Radičová Zobrazit prepis
Strašenie, že privatizácia povedie k rastu cien je úplný nezmysel. Dokázali to vodárenské spoločnosti, kde po privatizácii naopak klesli ceny. Dokázali to mnohé teplárenské spoločnosti, kde v súkromných sú nižšie ceny ako v štátnych. Nezáleží na vlastníkovi, záleží na tom, aká je súťaž a aké kvalitné služby tá ktorá spoločnosť dokáže ponúknuť. Na konci volebného obdobia budeme môcť porovnať, kto koho, kedy ako klamal a zavádzal. Kto napĺňa to, čo sľúbil občanom, a kto robí zodpovednú politiku. Od parlamentných volieb uplynulo osem mesiacov. Prebrali sme krajinu dva roky po sebe s obrovskými deficitmi, rastúcim dlhom štátu, s vysokou mierou nezamestnanosti, s dvomi tretinami občanov s príjmom pod päťsto eur, s vyše desať percentnou hranicou rizika chudoby, s podnikmi v dlhoch. Zaviazali sme sa, že to vyriešime, že naštartujeme ekonomiku, že naštartujeme zamestnanosť, že budeme vytvárať nové pracovné miesta. A ja tvrdím, že to bude pravda.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk v sále.)
Skryt prepis
 

31.3.2011 14:23 - 14:24 hod.

Iveta Radičová
Dve minúty?
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 31.3.2011 14:07 - 14:23 hod.

Iveta Radičová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, vážená Národná rada Slovenskej republiky, zvyšovanie cien potravín je celosvetový jav a Slovensko nie je izolovaný ostrov. Podľa údajov Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo OSN vo februári tohto roka dosiahol ich index cien potravín rekordne vysokú úroveň. Najvyššiu od roku 1990, odkedy organizácia ceny sleduje týmto spôsobom. Na svetových trhoch sa ceny potravín nepretržite zvyšujú už ôsmy mesiac. Je to dôsledok zlej úrody, ale aj vysokých cien pohonných hmôt. Je to obrovský celosvetový problém, ktorý vplýva aj na globálnu politiku. Veď jedným zo spúšťačov nepokojov a politických zmien v severnej Afrike bolo okrem túžby po demokracii práve zdražovanie cien základných potravín, ktoré sa bytostne dotýka najmä obyvateľov chudobných krajín. Neexistuje spôsob, ako by proti tomuto vývoju mohla byť Európa imúnna. Týka sa to všetkých štátov. V nových členských krajinách v strednej a východnej Európe sa za posledný rok zvýšili ceny potravín v rozmedzí od 4% v Slovinsku až po takmer 13 % v Estónsku, čo je dvakrát toľko ako na Slovensku. Od roku 2005 sa na Slovensku zvýšili ceny potravín o 17 %, ale opäť, bohužiaľ, nie sme žiadna výnimka. V celej Európskej únii rástli ceny potravín v priemere rovnakým tempom, teda o 17 %. Tvrdenie strany SMER-SD, že napriek zvyšovaniu svetových cien vraj udržali cenovú stabilitu, sa preto nezakladá na pravde. V roku 2008 bola inflácia na úrovni 4,4 %. V peňažnom vyjadrení to znamená, že kvôli cenovému cenovému rastu priemerná domácnosť siahla v roku 2008 hlbšie do vrecka o 100 eur. Keď v júni 2008 bol medziročný rast cien potravín až na úrovni 10,5 %, vtedajší premiér Robert Fico to nevnímal s toľkým znepokojením.
Dokonca cez boj proti obchodným reťazcom bránil konkurenčnému tlaku na znižovanie spotrebiteľských cien. Jediné, čo v predchádzajúcich dvoch rokoch prechodne zabrzdilo tento trend, bola, žiaľ, svetová hospodárska kríza. Áno, rast cien sa na čas spomalil, pretože spotrebitelia na celom svete vrátane Slovenska výrazne znížili dopyt a spotrebu. Chváliť sa s niečím takým je poriadne cynické. Najmä, ak cena za takúto stabilitu bolo prepúšťanie, rastúca nezamestnanosť a hospodárske problémy. Ignorovať vývoj vo svete, keď sa to hodí, je presne pracovná metóda, ktorú pán poslanec Fico neustále používa. V roku 2009 počas jeho vlády sa slovenská ekonomika prepadla o 4,7 % a začala prudko rásť nezamestnanosť. Vtedy sa odvolával na svetovú hospodársku krízu, aj keď pár mesiacov predtým tvrdil, že nás kríza minie, ale bolo by z mojej strany absurdné, keby som ju ignorovala a dopady hospodárskej krízy ignorovala a všetku vinu zato, že množstvo rodín zostalo bez živiteľa, hádzala na vládu Roberta Fica. Lenže rovnako absurdné je, keď dnes poslanec Fico ignoruje prudký celosvetový rast cien potravín a snaží sa občanom nahovoriť, že zato môže terajšia slovenská vláda. Sú veci, ktoré vláda môže a musí ovplyvniť. Jednou z nich je chrániť tých, ktorí sú voči tomuto vývoju najviac zraniteľní. A presne to súčasná vláda aj robí a urobila. Príspevok na starostlivosť o dieťa stúpol zo 164 na 230 eur, materské sa zvýšilo z 55 na 60 % vymeriavacieho základu a základná materská dovolenka sa predĺžila z 28 na 34 týždňov. Celkové výdavky na rodinnú politiku tento rok rastú o vyše 100 miliónov eur. Popritom sa upravuje spôsob výpočtu tzv. vianočného dôchodku, aby najviac ohrození penzisti dostali najvyšší príspevok, vyše 66 eur. Od apríla sa zavádzajú stropy na doplatky za lieky, takže dôchodcovia a zdravotne ťažko postihnutí nezaplatia štvrťročne viac ako 30, resp. 45 eur.
V parlamente už čaká na schválenie novela zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, dúfam, že panie poslankyne a páni poslanci túto novelu schvália, ktorá uľahčuje situáciu osobným asistentom a opatrovateľom zdravotne postihnutých osôb. Nezabúda sa ani na nezamestnaných a ľudia, ktorí prídu o prácu, získajú ľahšie dávku v nezamestnanosti. Nárok na vyššiu podporu v prípade straty zamestnania majú aj rodičia, ktorí prišli o prácu počas rodičovskej dovolenky. A ešte ďalšiu veľmi podstatnú vec dokáže vláda ovplyvniť. Nesmie dopustiť plytvanie a rozkrádanie. Svetová kríza určite ovplyvnila aj vývoj vo verejných financiách a prispela k zvýšeniu deficitu a dlhu. Ale zodpovedná vláda na to zareaguje a snaží sa šetriť všade, kde je to aspoň trochu možné. Lebo nie je jedno, či sa výška dlhu zvýši o 2 000 eur na každého jedného obyvateľa Slovenska, ako sa to stalo počas posledných dvoch rokov predchádzajúcej vlády alebo je tento nárast pomalší a menší. Každé jedno ušetrené euro sa počíta. Preto musela súčasná vláda prijať ozdravné opatrenia vrátane dočasného zvýšenia DPH o jedno percento, presne ako všetky ostatné krajiny Európskej únie museli prijímať úsporné opatrenia vrátane zvyšovania daní. Nuž, najhoršie na tom je, že aj keď urobíme potrebné opatrenia, tak v zápätí objavíme po predchádzajúcej vláde ďalšiu skrytú mínu. Jeden príklad za všetky. Novému vedeniu Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa podarilo zabezpečiť, aby v tomto roku začal na mesačnej báze hospodáriť vyrovnane. A hneď v zápätí, pri ročnej uzávierke sme objavili ďalší skrytý dlh za 50 miliónov eur, pretože bývalé vedenie poisťovne maskovalo skutočné hospodárenie. Ďalší kostlivec v skrini.
Nepopieram, že dočasné zvýšenie DPH malo a má prechodný vplyv na ceny. V januári bol tento vplyv nepriamych daní na infláciu 0,54 percentuálneho bodu, vo februári jedna stotina percentuálneho bodu. To sú údaje štatistického úradu. A zdôrazniť treba aj to, že hoci ceny potravín kvôli vývoju vo svete výrazne rastú, celkový rast cien na Slovensku zatiaľ dosahuje za prvé dva mesiace 3,2 %, čo je tretia najnižšia inflácia za šestnásť rokov. Navyše, najnovšie údaje signalizujú, že vládne opatrenia postupne prispievajú k stabilizácii a k zlepšovaniu situácie v slovenskej ekonomike. Priemerné mzdy rástli v januári vo väčšine odvetví. Zamestnanosť v priemysle sa zvýšila v januári najrýchlejšie od jari 2007, medziročne o 4,3 %. Priemyselná produkcia na Slovensku medziročne vzrástla o 17,1 %, čo bol druhý najvyšší rast v rámci Európskej únie. Priemer Európskej únie bol 6,8 %.
Posledné dva, tri mesiace nepočúvame zo strany opozície nič, len útoky, klamstvá a obviňovanie. Ja nebudem robiť tento typ politiky, aj keď mi to už mnohí občania vyčítajú. Aj preto, že je to úplne rovnaká politika, akú robil poslanec Fico od roku 1999 do roku 2006. Aj vtedy všetko kritizoval. Veštil, že vládna politika povedie ku pádu ekonomiky a krachu štátu. A poslanec Fico mal v minulosti aj veľmi pozoruhodné výroky. V júli 99 povedal, že s SDĽ môžem odísť iba do politického dôchodku. Pár mesiacov na to založil vlastnú politickú stranu. V roku 2001 bol pripravený plniť funkciu predsedu vlády a v prípade, že sa SMER nestane vládnou stranou, ponúknuť svoju rezignáciu. Neponúkol. Spoluprácu s HZDS pripúšťal len bez účasti pána Mečiara a v roku 2006 bez mihnutia oka zostavil koalíciu s pánom Mečiarom a označil ju za najlepšie možné riešenie. V januári 2009 povedal: "Nepovažujem za správne, aby človek, ktorý má k dispozícii vládnu moc, či už štyri roky alebo osem rokov, sa potom vrátil do parlamentu a vykrikoval z lavice. A potom dodal, "že si nikdy nesadne do lavice ako opozičný poslanec a nebude vykrikovať na novú vládu". Ja si myslím, že sa tak nedeje. Hoci sa tak malo, podľa vyjadrení poslanca Fica, stať.
A takto by som mohla rozprávať celé hodiny, na tom vozíku by som si mohla priniesť zaliate výroky a takto ich predostierať a viesť tento typ politikárčenia, útokov a k ničomu nevedúcich takzvaných dialógov. Nespravím to, pretože verím občanom, verím, že vedia odlíšiť a rozlíšiť klamstvo a fakty, že vedia odlíšiť sľuby, silácke reči a skutočné skutky. A nedajú sa zmiasť zastrašovaním. Takým zastrašovaním, ako keď ešte donedávna pán poslanec Fico strašil ľudí tým, že táto vláda bude privatizovať strategické podniky. A nevšimol si, že súčasná vláda sa v programovom vyhlásení jasne zaviazala, že nebude privatizovať strategické podniky. Veď aj sedliacky rozum hovorí, že teplárne nemôžu byť strategickým podnikom. Vodu vám cez potrubia dodajú len vodárne, elektrinu len elektrárne, plyn len plynárne, ale stačí, aby ste si kúpili kotol a teplo si vyrábate sami. Ako by sme teda mohli pri teplárňach, ktoré dodávajú teplo len jednému z desiatich občanov, hovoriť o strategických podnikoch? A to nehovorím o zákone, ktorý to jasne definuje. Ako môžeme pri šiestich teplárňach hovoriť o strategických podnikoch, keď na Slovensku máme viac ako tristo výrobcov tepla? Nemôžeme. Áno, v jednej predvolebnej diskusii som povedala, že nebudeme privatizovať, lenže poslanec Fico si nevšimol, tak ako si nevšimol november 89, že to bolo v nadväznosti na to, keď som hovorila, že citujem, "privatizácia nie je sama pre seba, že privatizácia sama o sebe nie je diabol, že privatizácia má ten zmysel, že ak potrebujeme zahraničné investície, ak potrebujeme nové technológie a nemáme na to dostatok zdrojov, vtedy má zmysel a pomáha naštartovať podnik a pracovné miesta".
Pán Fico si nevšimol ani to, že pred parlamentnými voľbami v roku 2010 som povedala, že štyri roky vlády Roberta Fica ukázali, že štát nedokáže bratislavské letisko a Cargo dobre riadiť, a ak budeme vo vláde, získame pre tieto firmy strategických partnerov a zachránime ich. Presne tak, ako to robíme. Navyše, ako viete, železničné spoločnosti po ozdravujúcom programe podpísali kolektívne zmluvy s odbormi.
A presne takto sme to mali vymedzené aj vo volebnom programe SDKÚ-DS. Takže žiaden volebný podvod, žiadne klamárske sľuby, ako sa to snaží podsúvať občanom pán poslanec Fico. Ako však vidieť, pán poslanec rád vytrháva vety z kontextu. Ale keď napríklad sám v diskusnej relácii v septembri 1999 citoval jemu redaktor jeho vetu, pán Fico sa ohradil, vy ste vytrhli vetu z kontextu, tam bola ešte veta predtým. Robert Fico predvádza dnes to isté, voči čomu sa kedysi on sám ohradil. Nehovoríme o volebnom podvode, zachraňujeme teplárne, ktoré pred sebou tlačia investičný dlh vo výške 760 miliónov eur. Napriek predaju nehnuteľností, napriek tichej privatizácii v Prešove, napriek predaju emisií, dokonca niekde podvodnom, teplárne potrebujú investora. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 31.3.2011 14:07 - 14:23 hod.

Iveta Radičová Zobrazit prepis
Dovoľte, aby som ospravedlnila prvého podpredsedu vlády a ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja pána Figeľa, je v Bruseli, zastupovať ho bude minister vnútra pán Lipšic. Ospravedlňujem pána ministra hospodárstva Miškova, je tiež mimo Bratislavy, zastupovať ho bude podpredseda vlády a minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Mihál. Pán minister školstva, vedy, výskumu a športu Eugen Jurzyca, pre pracovné neodkladné povinnosti, zastupuje ho pani ministerka spravodlivosti, pani Žitňanská. A ospravedlňuje sa aj pán minister financií Ivan Mikloš. Nie sú naňho otázky.
Skryt prepis
 

Vstup predsedajúceho 10.2.2011 14:31 - 14:31 hod.

Iveta Radičová Zobrazit prepis
Vážený pán poslanec, zopakujem, čo som povedala. Napriek schváleniu odmien odmietla predsedníčka túto odmenu, lebo ju považovala za prehnanú. A vzdala sa jej napriek tomu, že tak bolo rozhodnuté. Vy mi neodpovedáte na otázku, či považujete za morálne vyplatenie odmien so spätnou platnosťou za dva celé roky vašim nominantom. Riešte si svoje problémy, pán poslanec, ja si morálnosť a výšku odmien nominantov vo Fonde národného majetku a ich prácu oceniť viem.
Skryt prepis
 

10.2.2011 14:12 - 14:12 hod.

Iveta Radičová Zobrazit prepis
Vážený pán poslanec, odmeňovanie členov Výkonného výboru Fondu národného majetku Slovenskej republiky upravujú zásady odmeňovania jeho členov. V súčasnosti tieto zásady schvaľuje Dozorná rada Fondu národného majetku, ktorú volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky. Predsedom dozornej rady fondu je nominant opozície. Tak je to aj v tomto volebnom období, keď Národná rada zvolila trojčlennú dozornú radu a predsedom dozornej rady sa stal nominant strany SMER pán Branislav Bačík. Členov výkonného výboru na základe novelizácie zákona o pôsobnosti fondu menuje a odvoláva vláda Slovenskej republiky na návrh ministra hospodárstva. Takto boli menovaní po účinnosti novely zákona dňa 28. júla 2010 do funkcií, a teraz podčiarknem, piati členovia výkonného výboru, pochopíte neskôr.
Po ustanovení do funkcií členovia výkonného výboru museli prijať zásadné rozhodnutia smerom ku kreovaniu základných a zákonných princípov fungovania fondu. Podstatným bolo prijatie základného dokumentu, štatútu fondu, ktorý predchádzajúce vedenie nepredložilo vláde, ktorá ho schvaľuje, a to aj napriek tomu, že novelizácia zákona o pôsobnosti fondu bola Národnou radou schválená ešte vo februári 2010. Predchádzajúca dozorná rada fondu vydala uznesenie, ktorým žiadala predsedu bývalého výkonného výboru o predloženie návrhu nového štatútu fondu. Úloha vyplývajúca z tohto uznesenia nebola bývalým výkonným výborom splnená. Až po schválení štatútu fondu vládou Slovenskej republiky dňa 13. októbra 2010 mohlo nové vedenie pristúpiť aj k úpravám ostatných vnútorných smerníc a noriem, ktoré vyplývali z ustanovení platného štatútu fondu. Jednou z týchto noriem boli aj zásady odmeňovania členov výkonného výboru.
Zásady upravujú platové náležitosti členov výboru, ktoré pozostávajú zo základnej mesačnej mzdy a odmeny za výkon riadiacej činnosti vedúceho zamestnanca. Členovia výkonného výboru sú zamestnancami fondu zo zákona a zároveň vykonávajú aj riadiacu funkciu ako riaditelia odborných útvarov. V decembri 2010 boli dozornou radou prerokované nové zásady odmeňovania členov výkonného výboru s tým, že nezmenenou oproti predchádzajúcim zásadám je základná mzda, aby sme boli presní, pre predsedníčku výkonného výboru vo výške 2 167 eur a pre člena výkonného výboru vo výške 1 806 eur. To znamená, že napriek tomu, že si noví piati členovia výkonného výboru museli medzi seba rozdeliť prácu a zodpovednosť predchádzajúcich 11 členov výboru, ktorí boli platení, platy si nezvýšili. (Z 11 členov je dnes 5.)
V minulosti si mohli predchádzajúci členovia výkonného výboru podľa minulých zásad vyplatiť odmeny so spätnou splatnosťou aj za celý predchádzajúci rok, čo vaši členovia, pán poslanec, aj urobili, a to napriek deklaráciám a zákazom pána Fica cez médiá. Toto ustanovenie vzniklo v historickej chvíli v roku 2009, keď za pôsobenia SMER-u vo vedení orgánov fondu bolo neustále prezentované, že nedochádza k vyplateniu odmien členom výkonného výboru. Bolo verejne prezentované na fonde, že to bol práve poslanec Národnej rady pán Pavlis, ktorý svojím vplyvom vraj zastavil vyplácanie týchto odmien, čo bolo z hľadiska verejnej mienky atraktívny postoj. Po voľbách v roku 2010 sa však tento postoj, populistický postoj, radikálne zmenil k vyplácaniu odmien. A orgány fondu väčšinovo ovládané SMER-om prijali zásady odmeňovania, ktorými sa odkryla ich pravá tvár. Prezídium fondu, ktorého, opakujem, väčšinu členov tvorili zástupcovia SMER-u, odsúhlasilo členom výkonného výboru odmeny nielen spätne za celé obdobie roka 2010, počas ktorého na fonde pôsobili, ale dokonca aj za celý rok 2009, počas ktorého niekoľkokrát prezentovali predstavitelia SMER-u nevyplácanie odmien. A bol to práve pán poslanec Pavlis, ktorý mal stále vplyv na fond a nezabránil takémuto konaniu. Za dva roky spätne si vyplatili odmeny.
Tento stav sa zmenil práve kreovaním nových orgánov fondu. V zmysle už platného štatútu dozorná rada na svojom zasadnutí prerokovala dňa 1. 12. 2010 návrh zásad, ktorý upravoval odmeny členom výkonného výboru. Dnes už nie je možné, aby sa niekto najskôr tváril, že si odmeny nevypláca, a potom, keď je isté, že úrad opúšťa, si ich vyplatí aj za roky spätne dozadu. Nové zásady odmeňovania to už neumožňujú. K tomu vyplateniu, samozrejme, prišlo po voľbách. Pravdou je, že nová dozorná rada zvolená týmto parlamentom posúdila návrh zásad a po vypočutí si odpočtu úloh a vykonanej práce zo strany výkonného výboru konštatovala, že ak predchádzajúci výkonný výbor v počte 11 členov mohol mať v zmysle zásad 100-percentnú výšku odmien, tak súčasný výkonný výbor, na ktorý je kladených viac úloh, či už zo strany vlády alebo zákonov, môže mať odmeny navýšené o jednu tretinu oproti svojim predchodcom. Takýto návrh bol dozornou radou aj schválený. A proti tomuto návrhu nehlasoval nikto z členov dozornej rady.
Následne dozorná rada fondu prerokovala určenie a priznanie konkrétnej výšky odmeny predsedníčke výkonného výboru za tretí štvrťrok 2010 a schválila jej vyplatenie maximálnej výšky, teda 150 %. Tento návrh bol schválený všetkými členmi dozornej rady fondu vrátane predsedu dozornej rady pána Ing. Branislava Bačíka, nominanta SMER-u. Je preto potešujúce, že aj týmto postojom pán Bačík za SMER ocenil vykonanú prácu súčasného vedenia fondu. Reakciou predsedníčky výkonného výboru na uvedené rozhodnutie bola skutočnosť, že sa bezodkladne ešte v decembri minulého roka písomne vzdala svojho nároku. Ocenila postoj dozornej rady za plnenie úloh a požiadala, aby jej nebola vyplatená odmena vo výške schválenej dozornou radou, ale ak, tak, aby dostala odmenu vo výške tak, ako je stanovená radovým zamestnancom fondu, teda vo výške 50 % zo mzdy. Takáto odmena jej aj bola vyplatená, a to v zmysle pokynu vydaného sekciou správy financií a kontroly fondu. Vzdala sa tej odmeny, myslím, 150-percentnej. Ostatným členom výkonného výboru na základe rozhodnutia predsedníčky výkonného výboru fondu boli priznané odmeny za tretí štvrťrok 2010 vo výške 45 % základnej mesačnej mzdy. Týmto boli vyplatené odmeny členom výkonného výboru, ktoré nepresiahli jednu tretinu maximálnej výšky schválenej v zásadách odmeňovania.
Podľa programového vyhlásenia vlády Fond národného majetku Slovenskej republiky v nastávajúcom období bude plniť úlohy týkajúce sa predaja svojich majetkových účastí na podnikaní obchodných spoločností. Všetky úlohy bude musieť vykonávať pri postupnom znižovaní počtu zamestnancov. A preto budú kladené veľké nároky na riadiacich pracovníkov, a teda aj členov výkonného výboru. Zmena zákona o činnosti fondu, ktorú iniciovala predchádzajúca vláda a schválila Národná rada, obsahovala iba ustanovenia o zrušení orgánov fondu, resp. znížení počtu členov výkonného výboru. Postavenie, rozsah a pôsobnosť jeho činností zostali nezmenené. Preto je opodstatnená aj požiadavka smerujúca k objektívnemu odmeňovaniu riadiacich pracovníkov. Za polrok po nástupe do funkcií bolo potrebné zo strany výkonného výboru fondu prijať rozhodnutia smerujúce k inštituovaniu úradu, keďže neboli aktualizované základné smernice a normy v zmysle novelizácie zákona o pôsobnosti fondu. Fondu sa podarilo realizovať v krátkej dobe všetky potrebné opatrenia. A vieme, že bude riešiť aj ukončenie svojej činnosti a zánik inštitúcie. Zo strany vedenia fondu boli v posledných mesiacoch roka 2010 vykonávané činnosti, ktoré viedli k zásadným úsporným opatreniam na prevádzku úradu a znižovaniu finančných nákladov, čo dokumentuje aj celkové zníženie počtu zamestnancov v priebehu roka takmer o 40 % alebo zníženie nákladov na prevádzku o 35 %, čo sa odzrkadlilo aj v schválenom rozpočte fondu na rok 2011.
Dozorná rada fondu na svojom zasadnutí dňa 2. februára 2011 prerokovala návrh na priznanie odmien predsedníčke výkonného výboru za štvrtý štvrťrok 2010. A odsúhlasila odmeny, ktoré nedosahovali výšku stanovenú v zásadách a ani výšku odmien bývalých členov výkonného výboru. Odpoveďou na vašu otázku je preto konštatovanie, že aj napriek tomu, že zásady na odmeňovanie schválené, a to chcem zdôrazniť, dozornou radou fondu, ktorej predsedom je nominant SMER-u, stanovujú maximálnu možnú výšku odmien 150 % pre členov výkonného výboru, na rozdiel od minulosti neboli súčasnému vedeniu fondu v takejto výške ani zďaleka ani priznané, ani vyplácané. Áno, je morálne vyplatenie odmien, ktoré reálne odrážajú vykonanú prácu v reálnom a v hodnotenom čase. Je nemorálne, ak sa niekto celý čas schováva za populistické vyhlásenia o nevyplácaní si odmien a potom si bez zábran vyplatí odmeny, dokonca aj takým spôsobom, že tesne pred odchodom z funkcie si sám sebe schváli odmeny, ako to bolo rozhodnutím bývalého výkonného výboru fondu zo 7. júla roku 2010, kde si jeho členovia, zdôrazňujem, vo väčšine zástupcovia SMER-u, odsúhlasili jednohlasne odmeny sami pre seba za druhý štvrťrok roku 2010. Je nemorálne prijať takéto rozhodnutie. Preto by bolo správne vašu otázku, pán poslanec, smerovať k vašim zástupcom vo výkonnom výbore za predchádzajúcej vlády a spýtať sa, či bolo morálne, že si vyplatili spätne odmeny za dva roky svojho pôsobenia. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

10.2.2011 14:12 - 14:12 hod.

Iveta Radičová Zobrazit prepis
Ďakujem. Príjemný dobrý deň. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, na úvod prepáčte mi, prosím, pár minút oneskorenia, ale bola som na rokovaní s radou odborov, so všetkými predstaviteľmi odborových zväzov. A nechcela som opustiť sálu v polovici vety, bolo by to také neslušné. Tak mi to, prosím, odpustite. Veľmi ma to mrzí.
Dovoľte mi, aby som ospravedlnila neprítomných, podpredsedu vlády pre ľudské práva a menšiny pána Rudolfa Chmela, je v zahraničí, nie sú naňho otázky, pána ministra zahraničných vecí, ktorý má dohodnuté dávnejšie pracovné stretnutie, pána Mikuláša Dzurindu, nie sú naňho otázky, a ministra obrany, ktorý je v zahraničí, nie sú naňho otázky. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9.12.2010 14:24 - 14:24 hod.

Iveta Radičová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, ale je to naozaj z tej várky mnohých ďalších otázok.
Schválenie rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013 je jasný pozitívny signál, že súčasná vládna koalícia to myslí s ozdravením verejných financií vážne. Ja som niekoľkokrát zopakovala, že to bolo jedno z najťažších rozhodnutí, ktoré sme museli urobiť. To je jeden z najťažších rozpočtov od roku 1999. A nie je to moje hodnotenie tohto rozhodnutia, je to hodnotenie naozaj významných finančných inštitúcii. Bolo to ťažké rozhodnutie a vôbec ma neteší, že sme museli pristúpiť k takto ťažkým rozhodnutiam.
Hospodárska politika založená na princípoch ekonomickej slobody, konkurencie, rovnosti šancí a sociálnej pomoci najviac ohrozeným skupinám obyvateľstva vytvára predpoklady na to, aby sme zo Slovenskej republiky vytvorili modernú a vyspelú krajinu a zlepšovali postupne kvalitu života. Aj napriek výrazným úsporným opatreniam, ktoré sme boli nútení prijať na ozdravenie verejných financií, prináša schválený rozpočet aj naplnenie priorít pre budúci rozvoj.
Deficit verejných financií dosiahol v minulom roku 7,9 % hrubého domáceho produktu a v tomto roku to bohužiaľ bude skoro rovnaké číslo. Slovensko sa v posledných dvoch rokoch mimoriadne rýchlo zadlžuje. Verejný dlh sa za dva roky zvýšil o viac ako polovicu. Z 27,7 % HDP na konci roku 2008, na 43,8 % koncom roku 2010. Dlh Slovenska pripadajúci na jedného obyvateľa vzrástol 3 439 eur v roku 2008, na 5 326 eur v roku 2010, čo je nárast o vyše 54 %. Tento trend je dlhodobo neudržateľný.
Rozpočet preukazuje, že zásadný cieľ, ktorým je zníženie deficitu verejných financií pod úroveň 3 % hrubého domáceho produktu v roku 2013 bude Slovensko schopné splniť. Budeme môcť nielen deklarovať, že napĺňame záväzky voči Paktu stability a rastu, ale aj zaručiť, že nepôjdeme cestou, ktorá sa blíži k podobe Grécka, Írska, Španielska, či Portugalska.
Dôvodov na ozdravenie verejných financií je viacero. Prvý je fakt, že v budúcom roku si Slovenská republika musí na finančnom trhu požičať 8 mld. na krytie svojich záväzkov. Slovensko musí už teraz jasne preukázať, že v budúcnosti bude schopné svoje dlhy splácať. V opačnom prípade nám hrozí scenár spomínaných viacerých krajín Európskej únie, ktorý začína na začiatku vyššími úrokmi na náš dlh, neskôr pokračuje stratou schopnosti vôbec si požičať, spojený s prudkým prepadom ekonomiky a najmä životnej úrovne obyvateľov.
Druhým podstatným dôvodom je to, že prudké zadlžovanie budúcich generácií považujeme za nespravodlivé. Vysoký verejný dlh v kombinácii so starnutím našej populácie vytvára pre budúce generácie príliš vysokú záťaž a ohrozuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií a rastu kvality života na Slovensku.
Mali sme pomerne krátke obdobie na prípravu tohto rozpočtu a potrebovali sme sa pomerne rýchle zoznámiť so skutočným stavom verejných financií. Pri budúcoročnom rozpočte predpokladám v širšej diskusii, chceme už pristúpiť k systémovým zmenám a naštartovať ich. Keďže sa mi kráti čas na odpoveď, chcem sa dotknúť jednej tézy alebo problému, ktorý zaznieval z radov opozície, ako sme mali konsolidovať a prečo sme nezvolili túto cestu. Už nepoviem, že? Takže nabudúce. Je mi ľúto.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis