Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Zaviazali sme sa v programovom vyhlásení vlády, že obnovíme poriadok vo verejných financiách, zvýšime ich transparentnosť, zastavíme zvyšovanie deficitu a obnovíme rast ekonomiky.
Vláda začala šetriť predovšetkým na sebe, od platov ústavných činiteľov. O to zarmútenejšia som z hľadiska predbežného rozhodovania Ústavného súdu o zastavení znižovania platov ústavných činiteľov. Znižovali sme mzdy v štátnej správe a vo verejnom sektore, znižovali sme bežné výdavky štátnej správy. Za prvý rok sme znížili v čistom reálny počet štátnych úradníkov o vyše päťtisíc. K šetreniu sme pristúpili aj spomínaným rušením nevýhodných zmlúv. Mohla by som vymenúvať jednotlivé rezorty. Začnem od seba, Úrad vlády, ktorý je rozpočtovo slabou kapitolou, ušetril viac ako 1 mil. eur, ktorý sme celý investovali do záchranných prác po povodniach. Ale môžem pokračovať aj ostatnými rezortami. Ministerstvo hospodárstva za pol roka 16 mil. eur, ministerstvo školstva za pol roka 10 mil. eur, rezort dopravy 14,4 mil. eur a tak ďalej a tak ďalej.
Za prvý rok vlády sme dosiahli, že základné výdavky na chod štátu ku koncu mája medziročne klesli o vyše 7 percent. Zaviazali sme sa k účinnejšiemu boju proti korupcii a klientelizmu, že zvýšime vymáhateľnosť práva i transparentnosť. Otvorili sme otázku reformy prokuratúry a ozdravenia súdnictva. S prokuratúrou nám to šlo ťažko, komplikovane, ale zároveň rokovania Súdnej rady sú už verejné, otvárame súdy verejnej kontrole, vytvárame rovnaké spravodlivé podmienky pri uchádzaní sa o miesto sudcu pre všetkých, prebieha verejný výber sudcov a predsedov súdov, čo znamená koniec rodinkárstvu. Zaviedli sme zverejňovanie súdnych rozhodnutí a zmenili zásadne zákon o generálnej prokuratúre. Sfunkčnili sme centrálny Vestník verejného obstarávania, zaviedli nové pravidlá na rozdeľovanie dotácií a kontrolu nad využívaním verejných zdrojov.
To, čo dnes už považujeme za samozrejmosť, zverejňovanie všetkých zmlúv, centrálny register týchto zmlúv a vyhľadávanie, ešte stále krajiny Európskej únie vnímajú ako nadštandard. A môžem vám oznámiť, že sa to chodia k nám učiť a preberajú know-how, aby to zaviedli aj v svojich krajinách.
Vláda Slovenskej republiky schválila novelu zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, rozšírila túto právnu pomoc a všetci advokáti, vyše štyritisíc, budú do tejto právnej pomoci zapojení. Schválili sme novelu tlačového zákona, opäť jej obsah, obsah tejto novely hodnotia medzinárodné inštitúcie a hodnotia pozitívne. Čo je najdôležitejšie, naštartovali sme rast zamestnanosti a tvorbu nových pracovných miest. Je zarážajúce, ak niekto na pôde Národnej rady Slovenskej republiky ročný nárast zamestnanosti o 2,1 % hodnotí slovami o akýchsi hodinových pracovných miestach. Má to len dve vysvetlenia, pretože dve tretiny týchto miest sú plné zamestnanecké pracovné pomery. To jedno vysvetlenie je klamstvo a cynizmus, to druhé vysvetlenie je nevedomosť a hlúposť. Neviem, ktoré je lepšie. Možná je aj kombinácia, alebo riadenie sa heslom Čím horšie, tým lepšie, samozrejme pre niekoho.
Som veľmi rada, že sa darí a naštartovali sme rast zamestnanosti, že klesá nezamestnanosť medziročne z 15,1 % na 13,9 %, že máme nárast nových voľných pracovných miest, medziročne o 11,3 %, že máme o sedemtisícdvesto podnikateľov, ktorí zamestnávajú, viac, ako tomu bolo v minulom období, a že sa nám podarilo dosiahnuť oživenie trhu práce. Popri týchto opatreniach nás trápilo, všetkých, a trápia ťažké dopady povodní. Okamžite - všetkých nás to trápi spoločne - okamžite sme nastúpili so záchrannými prácami a odškodňovaniami a zároveň sme spustili projekty na prevenciu. Projekty cez ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny umiestnili k dnešnému dňu päťtisícšesťsto zamestnancov do programu prevencií. Projekt, ktorý je projektom celej vlády, revitalizácie krajiny v prvom kole z 833 obcí, ktoré majú záujem, zahrnul 200 najrizikovejších. Máme prvé výsledky, prevencia začala fungovať a čo je dôležitejšie, vytvoríme opäť nové trvalé pracovné miesta, dvetisícpäťsto a množstvo sezónnych pracovníkov.
A ešte, mám pár sekúnd, k rodinnej politike. Sústredili sme sa na pomoc mladej rodine, predĺžili sme materskú, zvýšili sme materskú z 28 týždňov na 34 týždňov, z 55 % na 60 %, sľúbili sme, dali sme záväzok, na predĺženie materskej na jeden rok a dosiahnutie čistého príjmu spred obdobia materskej. Zvýšili sme rodičovský príspevok a pristúpili k zvýhodneniam pri čerpaní hypoték pre mladé rodiny. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Teraz zvažujem, či aj ja neruším. (Smiech.) No tak, aby sme si k tej otázke doplnili fakty. V prípade nástenkového tendra sa občania Slovenskej republiky budú musieť vyskladať na neuznaných 11,6 mil. eur, na desiatky miliónov eur v prípade predaja emisií, na 25 mil. eur v prípade sociálnych podnikov, neuznané nároky z Bruselu, 13 mil. eur v prípade propagácie operačného programu životné prostredie a vyše 3 mil. eur v prípade bratislavského letiska.
Riešili sme zdedené zmluvy. Poviem príklad z Úradu vlády. Nevýhodné externé paušálne zmluvy a ich rušenie, odmeňovanie z eurofondov za prácu, ktorá bola normálnou pracovnou náplňou zamestnancov, školenia vlastných zamestnancov počas dovoleniek, samozrejme platené, nefakturované náklady na energie pri prenájmoch priestorov Úradu vlády, ako napríklad Miestodržiteľský palác, alebo časti striech pre mobilných operátorov, premrštené nájomné zmluvy obrazov, napríklad v účelovom zariadení v Banskej Bystrici, dlhodobo neupravené sadzobníky na poskytovanie ubytovania v účelových zariadeniach, neuzatvorené zmluvy v grantových systémoch, obchádzanie verejného obstarávania.
V rezorte dopravy otvorená téma tendra v železničných spoločnostiach, kde vysúťažená cena bola zjavne vyššia ako trhová. Nastavenie projektov na výstavbu diaľnic cez známe PPP projekty tak, že by to vyšlo na 30 rokov splátok ročne 700 mil. eur.
Museli sme upravovať cesty, ktoré boli narýchlo otvárané pred voľbami, prepadajúca sa cesta R4 Svidník či D1 Studenec. A museli sme ich veľmi urýchlene začať opravovať. Studenec bol pred voľbami otvorený, po voľbách sme ho museli zavrieť. Pri Svidníku sa plánovalo slávnostné otvorenie, ale cesta sa tam prepadla ešte pred dokončením.
Ministerstvo práce zdedilo nehospodárne a neúčelné čerpanie Európskeho sociálneho fondu v rozpore s pravidlami Európskej únie. Došlo to až tak ďaleko, že Európska komisia odmietla preplatiť Slovenskej republike prostriedky čerpané na tzv. pilotné sociálne podniky, čím sa zaťažil štátny rozpočet.
Ministerstvo pôdohospodárstva našlo zmluvy a zdedilo zmluvy uzatvorené bez rozpočtového krytia, dokonca nad rámec v hodnote až 130 percent.
V rezorte spravodlivosti disciplinárne konania, disciplinárne návrhy a predovšetkým trestanie sudcov, ktorí sa otvorene vyjadrovali o stave justície.
Tlačový zákon, ktorý Reportéri bez hraníc vyhodnocovali a vyhodnotili tak, že sme z prvej desiatky krajín klesli na 44. miesto z hľadiska ochrany slobody tlače. V roku 2005 bola Slovenská republika označená medzinárodnými inštitúciami ako líder spomedzi desiatich najreformnejších krajín. Hodnotenie po štyroch rokoch aj Svetového ekonomického fóra konštatovalo výrazné zhoršenie pozície Slovenskej republiky.
Áno, vedeli sme do istej miery, v akom stave je Slovenská republika, ale ani zďaleka nie v plnom rozsahu a v plnej hĺbke. Dali sme záväzok, že všetky problémové javy odstránime, že budeme šetriť, že nevýhodné zmluvy prehodnotíme a hlavne, že budeme pokračovať transparentným verejným objednávaním a tendrami. Dúfam, že môžeme nastúpiť kroky stabilizácie.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, pred rokom sme prevzali Slovenskú republiku dva roky po sebe s veľkým deficitom verejných financií, rastúcim dlhom štátu, s rastúcou mierou nezamestnanosti, s dvomi tretinami občanov s príjmom pod 500 eur, s vyše 10 -percentnou hranicou rizika chudoby. Čo je horšie, klesala zamestnanosť, klesal počet voľných pracovných miest, rástla nezamestnanosť. Prevzali sme krajinu s rastúcim dlhom štátu aj v dôsledku veľmi hlbokej krízy. Samosprávy - mínus 540 mil. eur. Nezaplatené faktúry - mínus 20 mil. eur. V rezorte dopravy celkový dlh železničných firiem takmer 1 mld. eur. V rezorte spravodlivosti dlh vyše 18 mil. eur, boli v ňom dlhy advokátom, znalcom, tlmočníkom, svedkom, dokonca aj dlžoby na odškodnom pre obete trestných činov. V rezorte zdravotníctva - dlh nemocníc 150 mil. eur, dlh Všeobecnej zdravotnej poisťovne 50 mil. eur. Deficit verejných financií sa blížil k 8 percentám. Dlh za roky 2009 a 2010 narástol o takmer polovicu, na 41 % z hrubého domáceho produktu. Keď zoberieme do úvahy, že Slovenská republika vďaka ozdraveným bankám nemusela zachraňovať finančný sektor, nárast dlhu bol nadpriemerný v rámci Európy. A k tomu sa pridali ďalšie problémy. Vláda bude musieť uhradiť... Ja sa ospravedlňujem. Pán podpredseda parlamentu! (Ospravedlňujúci hlas z pléna.) Ďakujem. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som v znení rokovacieho poriadku ospravedlnila z dnešnej hodiny otázok neprítomného podpredsedu vlády a ministra financií pána Ivana Mikloša, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste v Paríži, zastúpi ho ministerka spravodlivosti pani Žitňanská. A dovoľte mi ospravedlniť pána podpredsedu vlády Chmela, ktorý je na služobnej ceste, zastúpi ho minister pôdohospodárstva pán Simon.
Ďakujem veľmi pekne.

Áno, sledujem tú časomieru. Je mi ľúto, že som nemala príležitosť opozičným poslancom odpovedať, vytvorila som si na to časový priestor. Ja za pár sekúnd naozaj na program revitalizácie nedokážem dať kompletnú odpoveď, nie preto, že nechcem, ale preto, že je to rozsiahly program s veľkou vyčlenenou sumou zo štátneho rozpočtu, ktorý sa rozbehol v prvých 200 obciach. S prvými výsledkami vytvorí dokopy vyše 7 000 stabilných pracovných miest a 2 500 sezónnych pracovných miest.
Nabudúce možno viac. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, nórske a švajčiarske fondy prispievajú na zmiernenie regionálnych rozdielov ako z hľadiska Slovenska, tak z hľadiska Európy ako kontinentu. V čase ekonomickej krízy a rozkolísanej situácie v rámci Európskej únie je týchto 200 mil. eur významný, spoľahlivý zdroj financovania aktivít na Slovensku v lokalitách a regiónoch, ktoré sú z hľadiska finančných zdrojov a celkovej úrovne rozvoja poddimenzované. Nórsky finančný mechanizmus, zjednodušene nórske fondy, sa na Slovensku implementujú v dvoch programovacích obdobiach. Prvé sa vzťahovalo na roky 2004 až 2009 a druhé 2009 až 2014.
Prvé obdobie na úrovni projektov skončilo a čoskoro, 27. júna, sa bude konať záverečná konferencia na Bôriku za účasti významných predstaviteľov z Nórskeho kráľovstva, kde bude vyhodnotenie tohto celého prvého obdobia. Súčasne to bude otváracia konferencia druhého obdobia nórskych fondov, ktorá siaha až do roku 2014.
Slovenská republika bola prvou krajinou, s ktorou Nórske kráľovstvo Memorandum na druhé obdobie podpísalo. Mala som tú česť počas oficiálnej návštevy nórskeho kráľovského páru minulý rok v októbri toto Memorandum s jeho výsosťou Haraldom V. za Slovenskú republiku podpísať.
Prvé obdobie nórskych fondov sa realizovalo na základe medzinárodných zmlúv medzi Nórskom, Islandom a Lichtenštajnskom na jednej strane a Slovenskou republikou ako prijímateľskou krajinou na strane druhej. Tieto dohody z roku 2005 umožnili Slovensku použiť 65 mil. eur na financovanie projektov a blokových grantov, pričom správu fondov vykonával Úrad vlády. V roku 2005 vyhlásil prvé tri výzvy. Snahou bolo nájsť sprostredkovateľov blokových grantov v oblasti fondu pre mimovládne organizácie, štipendijného fondu a Fondu pre výskum. V roku 2006 vyhlásil Úrad vlády výzvu na individuálne projekty. S ich implementáciou sa začalo v roku 2007. V roku 2008 nasledovali ďalšie dve výzvy na individuálne projekty. Jedna bola pre malých a stredných podnikateľov a druhá pre subjekty z verejného a tretieho sektora.
Fondy spravuje Národný kontaktný bod, ktorý je začlenený do Úradu vlády Slovenskej republiky. Podarilo sa zazmluvniť 99,7 % alokácie týchto finančných prostriedkov. Realizovali sa prostredníctvom 101 individuálnych projektov a 220 malých podprojektov. Spolu 321 subjektov po celom Slovensku, ktoré 30. apríla 2011 svoje aktivity skončili. Programovacie obdobie z bývalého obdobia vlády hodnotím veľmi pozitívne ako úspešné.
V súčasnosti Národný kontaktný bod pre švajčiarske a nórske fondy na Úrade vlády Slovenskej republiky spracováva posledné žiadosti o platby a administratívne uzatvára celú implementáciu projektov.
Z hľadiska čerpania finančných prostriedkov podľa údajov ministerstva financií k 27. máju 2011 bolo čerpanie zo štátneho rozpočtu na úrovni 88 % z čistej alokácie, 70 % bolo už aj refundovaných späť do štátneho rozpočtu od donorov. Národný kontaktný bod predpokladá, že celkovo bude poskytnutých a následne refundovaných viac ako 90 % čistej alokácie.
Úspory vznikli jednak úsporami pri verejnom obstarávaní, ako aj tým, že v niektorých prípadoch musel Národný kontaktný bod od zmluvy s konečným prijímateľom odstúpiť.
101 individuálnych projektov realizovali najmä mimovládne organizácie, 25 projektov implementovala miestna samospráva, 17 projektov príspevkové a rozpočtové organizácie, 10 projektov samosprávne kraje, 12 vysoké školy a 5 štátna správa.
Je viacero veľmi pekných príkladov úspešných projektov, na ilustráciu kaštieľ v areáli Domova sociálnych služieb Prakovce - Matilda Huta, kde sa zriadilo rehabilitačné centrum. Konečným prijímateľom bol Košický samosprávny kraj. Zrekonštruované zariadenie slúži ako hydroterapeutické centrum pre klientov Domova sociálnych služieb so sídlom v Prakovciach. Poskytuje služby deťom, dospelým. Dve tretiny klientov má k mentálnemu postihnutiu, bohužiaľ, pridružený aj telesný postih. Prepojila sa budova kaštieľa s fungujúcimi objektmi v areáli DSS, pričom sa vytvorili priestory pre rehabilitačné centrum. Celý areál domova bol zrekonštruovaný z prostriedkov viacerých fondov. V prvej etape Európska rozvojová banka, fondy finančného mechanizmu, nórsky finančný mechanizmus a v tretej etape dostalo dokončenie tohto centra zelenú aj zo štrukturálnych fondov. Tým sa podarí vlastne celý areál, kompletný areál s kompletnými službami zrekonštruovať a aj prevádzkovať.
Iný príklad je projekt regulácie potokov obce Nižný Slavkov, Slavkovský potok a Čierny močiar, kde prijímateľom grantu vo výške 540 000 eur bola obec Nižný Slavkov, kde sa podarilo v dĺžke 1 542 m úprava a regulácia Slavkovského potoka, rovnako Čierny močiar upravený, Štengoský potok upravený, vytvorili sa betónové vence, osadili sa lávky pre peších, obojstranné oporné múry - jednoducho kompletný protipovodňový program aj s úpravou životného prostredia.
220 podprojektov bolo implementovaných cez tzv. blokové granty. Celkovo sa projekty realizovali v prioritných oblastiach: ochrana životného prostredia 12 projektov, podpora trvalo udržateľného rozvoja 11, zachovanie európskeho kultúrneho dedičstva 14, rozvoj ľudských zdrojov 18, do zdravotníctva a starostlivosti o deti 12, do výskumu 17 projektov, na posilnenie súdnictva 4, regionálna politika, cezhraničné aktivity 11, technická pomoc súvisiaca s implementáciou európskeho práva 2 projekty.
Spomenula som, že celkové uzavretia a vyhodnotenie bude v lete, najneskôr na jeseň. Dnes už znovu môžem len zopakovať a povedať, že sa v rámci projektov podarilo na ochranu životného prostredia rekonštruovať 5 186 m vodných tokov, vysadilo sa 2 000 stromov, vybudovalo vyše 17 km kanalizačných sietí, 2 čističky odpadových vôd. Okrem toho sa rozšírili kapacity pre umiestňovanie detí, zvýšila sa plocha na dieťa v priemere o 10 metrov štvorcových, nové zariadenia pre matky v núdzi, obete násilia, dôchodcov a postihnuté deti, kde sa zvýšil počet miest o 80 a zrekonštruovalo sa viac ako 3 000 metrov štvorcových podlahovej plochy pre matky v núdzi, obete domáceho násilia, dôchodcov a postihnuté deti. A to nespomínam projekty, ktoré viedli k zníženiu spotreby elektrickej energie, či projekty, ktoré zvyšovali produkciu biomasy alebo znižovali produkciu emisií.
V druhom období do roku 2014 získa Slovenská republika z nórskych fondov 80,7 mil. eur a bude táto podpora nasmerovaná na adaptáciu, na zmenu klímy, cezhraničné aktivity, domáce násilie a rodovo podmienené násilie, obnovu kultúrneho dedičstva, podporu projektov mimovládnych organizácií a štipendiá.
Ešte, ak dovolíte, k švajčiarskym fondom. Švajčiarska konfederácia poskytuje Slovenskej republike nenávratnú pomoc vo výške 66 866 000 mil. švajčiarskych frankov, čo je zhruba 54 mil. eur. V programe švajčiarsko-slovenskej spolupráce je cieľom znížiť hospodárske a sociálne rozdiely. Jednotlivé projekty je potrebné zmluvne prideliť do 13. júna 2012 a finančná podpora bude trvať do 13. júna 2017. Výber podporených projektov je dvojkolový. K dnešnému dátumu je ukončené prvé kolo výberu podporovaných projektov rozhodnutiami Švajčiarskej konfederácie. Do druhého kola postupujú iba žiadatelia, ktorí v prvom kole dostali zo Švajčiarskej konfederácie kladné rozhodnutie. Konečné rozhodnutie je opäť na strane Švajčiarska.
Ostatné programy, ktoré sú v rámci tohto fondu, v rámci prevencie a manažmentu prírodných katastrof, je oprávneným subjektom ministerstvo vnútra. To predložilo projekt Zlepšenie pripravenosti záchranných zložiek ministerstva vnútra na budovanie, posilňovanie a prípravu kapacít a orgánov určených na prácu v území zasiahnutom prírodnými katastrofami.
V rámci posilnenia inštitúcií a kapacít pre boj proti korupcii a organizovanému zločinu sú oprávnenými subjektmi ministerstvo spravodlivosti. To má tiež svoj projekt a ten robí v spolupráci s ostatnými inštitúciami, ale najmä v oblasti rozvoja technologickej inovácie súdno-trestnej a súdno-civilnej agendy ministerstva spolu s ministerstvom vnútra, s projektom rovnako Policajného zboru Acheron.
V rámci obnovy a modernizácie základnej infraštruktúry a skvalitnenia životného prostredia sú podporované projekty v oblasti vodného hospodárstva, odpadových vôd a hlavne čistenie komunálnych odpadových vôd. Na základe rozhodnutia Švajčiarskej konfederácie do druhého kola postúpilo sedem žiadostí o grant.
V oblasti ochrany prírody Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Rozvoj ochrany prírody a chránených území v slovenských Karpatoch a Národné lesnícke centrum Zvolen s projektom Monitoringu a výskumu lesných ekosystémov, to je ďalšia schválená priorita.
Štipendijný fond, ktorý má posilniť vedecký potenciál, tento je spravovaný Slovenskou akademickou informačnou agentúrou a na švajčiarskej strane Rektorskou konferenciou. Prvé kolo výberu štipendistov prebehlo a desať žiadateľov získalo podporu vo výške celkovo 700 000 švajčiarskych frankov.
Sú tu ešte projekty v oblasti technickej a odbornej prípravy a blokový grant pre mimovládne organizácie a financovanie partnerstiev, kde sú ďalšie finančné prostriedky vo výške 250 000 švajčiarskych frankov.
Veľmi dobre využívané fondy a tu je kontinuita a verím, že tie projekty budú rovnako úspešné.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení členovia Národnej rady Slovenskej republiky, poslankyne, poslanci, dovoľte mi ospravedlniť pána ministra hospodárstva Miškova, má prijatie ministerky hospodárstva Spolkovej republiky Nemecko, Sasko, zo Saska. Zastúpi ho 1. podpredseda vlády a minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja pán Figeľ. Dovoľte mi rovnako ospravedlniť pána ministra školstva, vedy, výskumu a športu Eugena Jurzycu, je na služobnej ceste dávnejšie plánovanej. Zastúpi ho podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš. Pán minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Zsolt Simon je na služobnej ceste, zastúpi ho minister životného prostredia pán Nagy. A pán podpredseda vlády pre ľudské práva a menšiny Chmel je na zahraničnej pracovnej ceste, neboli naňho otázky.

Ďakujem veľmi pekne.

Vážená pani poslankyňa, reakcia aj tempo zotavovania sa z krízy jednotlivých členských krajín Európskej únie sa značne líši prípad od prípadu. Hoci možno sledovať postupné, veľmi pomalé, pomerne slabé oživenie rastu, za hlavný problém Európskej únie možno popri dlhovej kríze označiť predovšetkým nedostatočnú reakciu a vysporiadanie sa členských štátov s vývojom nezamestnanosti v Európskej únii. Najnovšie údaje Eurostatu z polovice mája tohto roku hovoria o tom, že zaznamenávame isté medziročné tempo rastu v prvom kvartáli roku 2011 za eurozónu, ale aj Európsku úniu ako celok. Podľa prognóz Európskej komisie, ktoré sa týkajú rastu, možno očakávať optimistickejší vývoj v roku 2011. Zlepšil sa odhad vývoja na rok 2011 v niektorých krajinách. V Nemecku, Francúzsku a v Slovenskej republike. Hlavným a najdôležitejším impulzom rastu hospodárstva v Európskej únii, ale aj na Slovensku však naďalej zostáva Nemecko. Pre Slovenskú republiku je skutočne kľúčovým vývoj v Spolkovej republike Nemecko. Rast nášho hrubého domáceho produktu je ťahaný predovšetkým rastom zahraničného dopytu a investíciami. Očakávame oživenie rastu investícií a to na úrovni 6,7 %. Medzi najvážnejšie problémy, s ktorými sa vyrovnávajú všetky krajiny v Európe, patrí okrem poklesu hrubého domáceho produktu predovšetkým prepad v oblasti daňových príjmov. Reakcia zodpovedných hospodárov by v tejto situácii bola taká, že sa proporcionálne zníži aj oblasť výdavkov a teda, že sa bude v rozpočte významne škrtať najmä výdavková stránka rozpočtu. Bohužiaľ, boli sme v čase krízy svedkami pravého opaku, výdavky stúpali, dôsledkom čoho sa zvyšovali deficity jednotlivých štátov a dnes mnohé krajiny majú zásadný problém prefinancovať dlh a udržať vôbec krajinu pri živote. Vývoj ekonomiky Slovenskej republiky a verejných financií za posledné roky potvrdil predpoklad, že ekonomika a príjmy verejných rozpočtov sú mimoriadne citlivé na celý priebeh a dopady hospodárskych cyklov. Ako som spomínala, sme otvorená ekonomika, reagujeme na situáciu v ostatných krajinách a čelíme vážnym problémom v Grécku, v Španielsku, v Portugalsku, v Belgicku, v Taliansku, a aká bude prognóza vývoja v Grécku, to možno budeme trošku viac vedieť o tri týždne, ale nijak nie je ružová, naopak, naopak. Vo viacerých krajinách sa dejú reformy, vo viacerých krajinách sa dejú opatrenia, predlžujú sa odchody veku do dôchodku na šesťdesiatosem rokov, sedemdesiat rokov. Znižujú sa mzdy, znižujú sa nároky, zoškrtáva sa sociálny štát a popri všetkom tomto sa dáva týmto krajinám finančná pomoc, aby ako tak udržali situáciu v rámci dlhovej krízy.
Najkomplikovanejším zostáva prípad Grécka. Misia medzinárodného menového fondu a Európskej únie minulý týždeň prerušila svoju kontrolnú činnosť, čím de facto odložila rozhodnutie o uvoľnení v poradí už piatej tranže na pomoc Grécku, tentokrát v objeme 12 mld. eur, až do momentu, kým Grécko nepríjme ďalšie opatrenia na riešenie finančnej situácie. Inými slovami, všetky prijaté opatrenia sú nedostačujúce. Po znížení ratingu krajiny rastú trhové úroky gréckych dlhopisov, v prípade dvojročných až na úroveň 26 %. Celkový dlh Grécka je už na úrovni 327 mld. eur, čo je viac ako štvornásobok daňových príjmov Grécka. Inými slovami, ak by Grécko aj robilo reformy, po najbližšie štyri roky z rozpočtu škrtlo aj všetky výdavky a zároveň všetok daňový výnos použilo len na splatenie dlhu, stále to nebude stačiť. Dôsledky? Scenár postupného oživenia európskej a tým pádom aj slovenskej ekonomiky je preto aj naďalej vystavený viacerým rizikám. Tieto obavy vychádzajú najmä z faktu, že spúšťacím mechanizmom súčasnej recesie bola systémová kríza vo finančnom sektore, kde pretrvávajú naďalej problémy. A potreba otvorene povedať, že situácia sa nijako nezlepšuje ani za posledné roky. Európsky finančný systém nie je zdravý a riešenia dlhovej krízy vo forme prekrývania starých dlhov tými novými nie sú správne a celkový dlh v Európe nezmenšujú a vďaka vzájomnej previazanosti hrozí preliatie dlhového problému z jednej krajiny do druhej.
No, a v neposlednom rade treba z pomedzi ďalších rizikových faktorov ohrozujúcich pozitívny vývoj Slovenska a EÚ nutne uviesť slabú kondíciu trhu práce a už spomínaný nepriaznivý stav verejných financií vo väčšine krajín Európskej únie, čo v kombinácii s dlhovou krízou a problémami jednotlivých krajín prefinancovať svoj dlh, zatiaľ, bohužiaľ, nenabáda k žiadnemu optimizmu.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán poslanec, ako sám uvádzate vo vašej otázke, informácia hovorí o spolupráci pri spätnom odkupovaní 49 % akcií Transpetrolu a bolo to počas bývalej vlády, preto by správnejšie vaša otázka mala smerovať buď na pána poslanca Jahnátka, alebo na pána poslanca Fica, ak majú k tomu nejaké ďalšie informácie. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky totiž neeviduje žiadne oficiálne záznamy. Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky nebolo žiadnym spôsobom zapojené do rokovaní, ktoré údajne mali o tejto otázke prebiehať medzi USA a Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a preto sa k nej nijak ani nemôže vyjadriť.
Už v decembri 2010, keď začali byť uvedeným serverom zverejňované prvé dokumenty, Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky uviedlo, že sa nebude verejne vyjadrovať ku konkrétnym pasážam jednotlivých dokumentov, ktoré sa týkajú zahranično-politických postojov bývalej vlády. Domnievame sa, že neautorizovaná manipulácia s utajovanými skutočnosťami neprospieva diplomatickej práci, ktorá si často vyžaduje dôvernosť a diskrétnosť.
Ďakujem pekne.