Videokanál poslanca

Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, dalo sa očakávať, že téma obchodných reťazcov bude dlhšia a že vystúpenia, ktoré k nej budú, budú aj rozmanité, budú aj rozporuplné.
Myslím si, že čo sa týka situácie v našich obchodoch a situácie následne v agropotravinárskom sektore, za veľa vecí si môžme sami. Nehovorím to prvýkrát, hovorím to už pomaly ako papagáj, to znamená, že za to môže nešťastne urobená privatizácia, následne výpredaj slovenských podnikov zahraničným firmám, to znamená, že mnohé skončili tým, že uzatvorili svoje prevádzky, mnohé skončili v tlaku, keď sme dokázali potom urobiť ústupky takým veciam, ako je napríklad pasterizácia bryndze, pýchy slovenského mliekarstva, ktorú nám závideli iní, tak my sme z nej dokázali urobiť neškodný bezbakteriálny puding, napríklad.
No, po takto zmachlanej privatizácii prišli na rad obchodné reťazce. Obchodné reťazce nás zaskočili a našli nás absolútne nepripravených. Nepripravené legislatívne prostredie, nepripraveného spotrebiteľa a nepripravených potravinárov, samozrejme, teda v tom myslím aj agropotravinársky komplex ako taký. Pamätám si na tie štatistiky z Hospodárskych novín, keď som videl bilancie jednotlivých obchodných reťazcov, keď som čítal články o rekordných tržbách na jednotku plochy predajnej, nikde nedosiahli také tržby ako na Slovensku. Nikde. A to zjavne ukazuje na to, že slovenský spotrebiteľ pachtil po takomto spôsobe nákupu, ale zároveň my sme dopustili takýto spôsob predaja a nákupu, pretože s tým súvisí jedna veľmi vážna situácia, ktorá bude mať dlhosiahle následky, že reklamné kampane, v ktorých cena sa stála jediným fetišom, vymyli absolútne mozog nášmu spotrebiteľovi. My v tejto chvíli musíme znova začať vychovávať domáceho spotrebiteľa. Nielen k tomu, aby si kupoval slovenské výrobky, samozrejme, musia byť kvalitné, ale aby vôbec rozlišoval to, čo kupuje. Pretože to, čo sa začalo v istých chvíľach, v istých dobách predávať v obchodných reťazcoch, bolo na hranici požívateľnosti, konzumovateľnosti a až na hranici mnohokrát ohrozenia zdravia.
Ja som patril k tým, ktorí o obchodných reťazcoch nerozprávali, ja som im šiel rovno po krku ako štátny tajomník a viem, čo som všetko spravil, a nemienim to tu dneska vypočítavať ani vyrátavať, ale to, čo sa, čo sme dokázali spolu s Veterinárnou inšpekciou, nebolo týmto pánom jedno a dokázali sme jednoducho dosadiť aj, aj dotlačiť k predaju slovenských výrobkov. To znamená, že nie je pravda, všetko to, čo sa tu aj dneska povedalo. Ak chceli a boli dotlačení, predávali aj slovenské výrobky.
Na druhú stranu mnohokrát a práve tu chýba inštitúcia, ktorá, ktorá mala zastrešiť potravinárov, a to je ich komora, ktorá mala rokovať a ktorá mala poukazovať veľmi ráznym a razantným spôsobom na praktiky a mala ísť do súdnych sporov namiesto tých spotrebiteľov, tých dodávateľov potravinárskych výrobkov, ktorí boli ohrození. Pretože oni, to je ako pani poslankyňa Tkáčová, nemohli do takéhoto sporu ísť, na to sú takéto inštitúcie, ako je komora, na to máme Protimonopolný úrad, ktorý máme v tejto chvíli, s prepáčením, na dve veci, tá druhá je na nič. Hovorím to s plnou vážnosťou, pretože Protimonopolný úrad v týchto veciach nekonal ani raz.
Čiže mne z toho vychádza niekoľko úloh, ktoré je treba, aby boli vystavené, aby sme ich požadovali, tak ako to aj moja predrečníčka povedala, pre ministerstvo pôdohospodárstva, pre ministerstvo hospodárstva a sčasti aj pre ministerstvo zahraničia, ktoré v tejto chvíli prevzalo zodpovednosť za obchodné zastúpenia Slovenskej republiky v zahraničí. Pretože ani naši obchodní zástupcovia v zahraničí neurobili nič pre slovenských producentov, ktorých - je zaujímavé, že doma kvalitné potraviny sa nevedeli uplatniť, ale v zahraničí ich akceptovali a akceptujú a mnohokrát ich pod značkou iných výrobcov úspešne predávajú. Vieme o produkcii syrov kvalitných, aj talianskych typov, kadejakých, ktoré sú veľmi drahé, ale predávajú sa už u nás zabalené pod inými zahraničnými značkami.
Čiže ministerskí si musia splniť úlohu voči sektorom, ale musíme začať aj s kampaňou pre výchovu, ktorá musí smerovať výchovou spotrebiteľa. Nie nadarmo sa v Nemecku volá ministerstvo, ktoré riadi sektor agropotravinárstva, tak sa volá ministerstvo ochrany spotrebiteľa, poľnohospodárstva, potravinárstva a tak ďalej. Ministerstvo ochrany spotrebiteľa. Odtadiaľ treba začať.
Je zaujímavé, ako si s touto otázkou nedokázala vysporiadať "pružná" mašinéria Európskej únie, ktorá dokázala uregulovať krivosť banánov, dĺžku uhoriek, farbu rajčín a podobné hlúposti, ale doteraz si nedokázala poradiť s reguláciou obchodných reťazcov. Ja som o tejto téme začal hovoriť v 2003. roku na ministerskej rade, získal som súhlas všetkých prítomných a aj prísľub, že sa začne pripravovať legislatíva. Dneska je rok 2011. Pani komisárka, ktorá dlho pôsobila a ktorá, dovolím si povedať, že podľahla lobistickým tlakom, nespravila v tomto smere nič. Nič. Podieľala sa na deštrukcii poľnohospodárstva v nových členských krajinách. Na jeho diskriminácii a aj na diskriminácii slovenských výrobkov. Čiže tu treba takisto tlači na ministerských radách v Bruseli na to, aby sa táto legislatíva plošne v rámci Únie vytvorila a aby jednoducho bola funkčná.
Po prísľube, ktorý som dostal včera pri rokovaní s ministrom hospodárstva, keď prvým krokom bude príprava samoregulačných opatrení, ktoré vlastne by mali prijať obchodníci, beriem, nehovorím, že ste ma presvedčili, ale beriem tento argument, dávame tu šancu, ale na druhú stranu beriem aj váš prísľub - a v tejto chvíli to tu opakujem ako druhý v poradí -, že ak toto nebude fungovať, musíme prijať ďalšie legislatívne opatrenia, ktoré budú ozaj potom tvrdo regulovať po vzore ostatných krajín.
Som rád, že tu vo faktickej pán poslanec Droba spomenul aj taký rozmer obchodných reťazcov, ako je kultúra pracovných, pracovnoprávnych vzťahov. Ja som sa veľakrát pýtal predavačiek a predavačov, po prvé koľko zarábajú, sú na úrovni minimálnych miezd, to po prvé. A po druhé na spôsob, akým sa organizuje doba, otváracie hodiny. A keď matky nevideli svoje deti a svojich manželov týždeň, tak vidím, že kdesi je problém. Včera som len trošku povedal a moji kolegovia zo SaS zareagovali veľmi príkro, keď som povedal, že na Slovensku by bolo treba obmedziť aj otváracie doby obchodných reťazcov a nedele v tomto smere vymedziť pre, aby sa ľudia mohli venovať rodinám. Nebolo to prijaté so súhlasom ani s nadšením, ale sú štáty v Európskej únii, ktoré sa s týmto bez problémov vysporiadali. Bezproblémovo sa vysporiadali a sú liberálnejší, ako je Slovensko v tejto chvíli.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)