Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V rozprave nikto nevystúpil, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

Ďakujem pekne. Páni kolegovia, len krátka reakcia v takom zmysle, že trošku ste premárnili štyri roky, kedy ste mohli veci posunúť. Pretože poznáte problematiku verejnej správy, máte tam najviac zastupiteľov, najviac zvolených starostov a primátorov. To znamená, kto bol kompetentnejší ako vy, keď ste boli v koalícii, aby ste tieto veci mohli kvalifikovane a, predpokladám, že aj kvalitne poriešiť.
Pán poslanec Ďurkovský, ďakujem pekne za prejavený názor a podporu, pretože predpokladám a teda viem, že ste dlhodobo a celý život vlastne fungovali, od roku 1990, v samospráve. To znamená, že ste kvalifikovaný a poznáte tieto veci. A bolo by dobré, aby ste boli prípadne v tom nejakom tíme, ktorý sa bude takouto vecou zaoberať.
A už len na dôvažok, pán poslanec Bublavý, všetci vieme, ako sa schvaľovali mnohé projekty, ako boli vyberané. Takže ja to tu nebudem rozpitvávať, nebudem to rozpitvávať. Len toľko k tomu, že všetci vieme, čo som medzi riadkami nepovedal.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážení predkladatelia, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som aj sa trošku zapojil do rozpravy k tomuto zákonu, k tejto novele zákona. Tiež ako človek, ktorý samosprávu pozná, ktorý v nej pracoval nie ako líder, ako starosta alebo primátor, ale ako poslanec, dlhoročný poslanec. A pracoval som v zastupiteľstve, ktoré sa dá povedať, že je úspešné alebo bolo úspešné, ale nie vždy bolo úspešné. Vždy záležalo od toho, aká skupina ľudí sa dostala do zastupiteľstva voľbami, ako vlastne boli vybavení, či sa im chcelo alebo nechcelo obec rozvíjať.
Návrh našich kolegov rozbúril také stojaté hladiny samosprávy. Ja som tiež nebol ten, ktorý bol nadšený spôsobom, že vlastne išlo to návrhom poslancom mojich kolegov. Očakával som diskusiu, ktorá vlastne bude na úrovni vlády, tak ako to zvyčajne bývalo.
Podarilo sa vlastne, ale časom, skorigovať komunikáciou vzájomnou názory, padli aj ako návrhy, ja ich tiež budem predkladať ako pozmeňovák. A je potrebné povedať, že touto diskusiou sa vlastne začala znovu dostávať verejná správa do nášho zorného poľa. A myslím si, že je po dlhých rokoch, kedy vlastne prešla reforma verejnej správy, ktorú nám svojím spôsobom závidia aj okolité štáty, pretože sme jednoducho urobili kus kroku dopredu, to znamená, že sme sa veľmi posunuli v kvalite samosprávy, ale že v tejto chvíli by bolo načase začať novú diskusiu o ďalšom kroku, o ďalšom posune v samospráve, o ďalšom skvalitnení , zracionálnení, zrentabilnení. A to je to, po čom tu mnohí voláte, a ono sa to mnohokrát len pretavuje len do toho jedného cieleného, a to je plat starostu a prípadne odmena poslancom.
Čiže to je výzva aj pre nás, ale je to aj výzva pre samosprávne organizácie, ktoré združujú takto volených funkcionárov, aby takáto diskusia začala. Vzorov okolo seba máme, myslím si, že bárskoľko dosť. Kvalitných vzorov, kde sa dá mnohé veci odpozerať, odkukať.
Ešte k tomu, čo sa vlastne udialo za posledné roky a k čomu vlastne došlo a čo sa tu vlastne aj v návrhoch ošetruje, a to je taký nový fenomén, nútená správa. Viete, kedysi dávno v deväťdesiatych rokoch ma oči boleli, keď som videl mnohé obce, ktoré nemali základnú infraštruktúru, boli veľkými znečisťovateľmi. Nemali kanalizáciu, a nemajú ju do dnes, ale prvé čo spravili, vybudovali káblové televízie.
To bolo najkrajšie a najpodstatnejšie a najlepšie riešenie pre obec, ktorá sa tým pádom dostala do desaťročia dlhov, ktoré dodneska možno mnohé splácajú. Tým pádom vlastne zastupovali akýkoľvek rozvoj.
Ďalším fenoménom bola vlastne príprava na vstup do Európskej únie. To znamená, predvstupové fondy, a v tejto chvíli sú to fondy, ktoré sú štandardným nástrojom európskych krajín. To znamená, rozvojové fondy, ktoré sú v rozličných ministerstvách, v ich gescii.
A tu je mi, tu sa mi žiada, a je to potrebné povedať, že samospráva v mnohých opatreniach nebola dostatočne vypočutá. A to znamená, že tie opatrenia nesmerujú správnym spôsobom, nesmerujú v správnej koordinácii. A to je to, čo bolo tiež porušené. Ak kolegovia tu hovoria o nejakom narušení samosprávy, čiže samospráva, ja si ju ctím, pretože samospráva najlepšie vie, by mala vedieť, čo treba rozvíjať, čo treba robiť v postupnosti krokov, ale takýmito opatreniami, ako sa mnohé predpísali aj ako sa potom robili výzvy, sa toto všetko porušilo.
A poviem príklad, ako sa mohla dostať do obce investícia na opravu cesty alebo asfaltového koberca skôr, ako sa položila kanalizácia alebo vodovod. Napr., ako sa mohli mnohé iné veci urobiť skôr, mnohé obce teraz budú sankcionované za nedodržanie nariadenia ohľadom vybavenosti, to znamená, kanalizácie. Rozpočty budú zaťažené. Ale, prepáčte, páni kolegovia, neboli ste mnohí pri tom, keď sa namiesto logického nasmerovania investície, máme Slovensko, máme vynikajúce spádové pomery, máme doliny, že bolo treba odkanalizovať celú dolinu a na konci doliny postaviť čističku. Nie, my sme postavili v prostred doliny, pretože tam sme mali spriazneného starostu.
Takýchto hlúposti by som vedel povedať desiatky. Čiže aj z tých najvyšších kruhov vstupujeme do samosprávy, ovplyvníme ju a negatívne ju ovplyvníme. Čiže tu treba ozaj začať debatu o tom, ako samospráva by mala ďalej fungovať vo svojej ozaj samostatnosti, aby ten princíp nebol len na papieri, ale aby bol ozaj princípom, ktorý si bude ctiť a vážiť aj ministerstvá a vláda. Čiže také resumé k tomu, čo sa tu doteraz odohralo.
A teraz mi dovoľte vlastne predniesť Vám výsledok rokovaní, ktoré vyústili do pozmeňujúceho návrhu, ktorý je síce podpísaný mojim menom a kolegom Jakabom, ale v podstate je návrhom koaličným, pretože sme sa na ňom takto dohodli a takto sme rokovali. Bol prerokovaný aj s predsedníctvom ZMOS-u. Nie so všetkými vecami musím povedať, že súhlasili, ale, myslím si, že v istej chvíli to bolo ako kompromis celkom prijateľné riešenie, a uvidíme, ako teda bude reagovať aj samotná samospráva.
Dopredu upozorňujem na jednu chybu, ktorú zvýrazním, a preto ja prečítam, prečítam opravené znenie, ktoré vám následne bude potom rozdané v laviciach, aby sme pred hlasovaním mali jasno, o čom budeme hlasovať.
Čiže dovoľte mi, aby som vám teraz prečítal text pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Mariána Radošovského, Eleméra Jakaba k poslaneckému návrhu zákona poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Szilárda Somogyiho a Kamila Krnáča, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov.
K čl. I. Po prvé, k bodu 2, v čl. I bod 2 znie: ,,V § 4 ods. 2 bude text nasledovný: ,,Plat starostu nemôže byť nižší, ako je ustanovené v § 3 odst. 1. Obecné zastupiteľstvo môže tento plat rozhodnutím zvýšiť," a tu je tá úprava, ,,až o 70 percent."."
Tam došlo k preklepu. Bolo tam napísané až do výšky 70, čo by bolo znamenalo poníženie. To je preklepová chyba, ktorú opravíme novým rozdaním návrhu. Možnosť zvyšovať plat starostu zo súčasného platného stavu až na dvojnásobok sa navrhuje obmedziť možnosťou zvyšovať plat len do výšky 70 percent platu ustanoveného v § 3 odst. 1, aby sme sa vyhli tým excesom, ktoré, ktorých sme boli svedkami a ktoré tu aj dneska v rozprave boli spomínané, aj vo faktických pripomienkach, takisto boli spomínané.
Druhá časť pozmeňovacieho návrhu k bodu 2, v čl. I sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie: ,,Paragraf 4 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú: ,,Ak obecné zastupiteľstvo nerozhodne o plate starostu podľa tohto zákona, patrí starostovi plat podľa § 3 odst. 1."
Nový bod 4: ,,Obecné zastupiteľstvo plat starostu opätovne raz ročne prerokuje."
Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 5 a 6."." Ostatné body sa prečíslujú. Odôvodnenie k tomuto bodu. Ide o to, aby sme sa vyhli situáciám, ktorých sme boli svedkami na jeseň tohto roku, že zastupiteľstvá nerozhodli o plate, pritom plat je povinnosť schváliť, a na druhú stranu, aby tento plat vlastne bol schvaľovaný každoročne podľa kvality, výkonu, funkcie starostu alebo primátora.
Bod 3 pozmeňovacieho návrhu. V čl. I sa pred doterajší bod 4 vkladá nový bod 4, ktorý znie: ,,§ 4 sa dopĺňa ods. 6, ktorý znie: ,,Počas ozdravného režimu alebo nútenej správy obce podľa osobitného predpisu patrí starostovi plat podľa § 3 odst. 1. Obecné zastupiteľstvo počas tejto doby nemôže starostovi zvýšiť podľa § 4 odst. 2. Poznámka pod čiarou k odkazu 8 znie: ,,§ 19 zákona č. 583/2004 o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.".". Ostatné body sa prečíslujú.
Odôvodnenie je myslím, že veľmi jednoduché. Ide o to, aby sme ozaj pri nútených správach, to znamená počas ozdravného režimu, limitovali plat starostu, aby vlastne nezaťažoval ďalšími nákladovými položkami rozpočet obce a tak sa zamedzilo ďalšiemu zadlžovaniu obce.
Bod 4, to znamená, štvrtý návrh na zmenu. V čl. I sa pred doterajší bod 4 vkladá nový bod 4, ktorý znie: ,,§ 4 sa dopĺňa ods. 7, ktorý znie: ,,Plat starostu odsúhlasený obecným zastupiteľstvom podľa § 3 odst. 1 alebo podľa § 4 odst. 2 musí byť v zápisnici zo zasadnutia obecného zastupiteľstva uvedený v presnej výške stanovenej v eurách."." Ostatné body sa prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhuje sa uvádzanie výšky odsúhlaseného platu starostu v konečnej sume, aby nedochádzalo k zavádzaniu alebo nejasnému informovaniu o výške platu starostu. To je to, čo tu bolo spomínané, že percentá, ktoré si niektorí občania nevedia vypočítať, to znamená, aby bola konečná suma.
Piaty bod pozmeňovacieho návrhu k bodu 5 v čl. I bod 5 znie: ,,V § 5 ods. 2 znie: ,,Po zániku mandátu starostu z dôvodu skončenia funkčného obdobia, patrí starostovi odstupné z rozpočtu obce vo výške trojnásobku jeho priemerného mesačného platu, ak vykonával funkciu dlhšie ako 6 mesiacov. Odstupné starostovi nepatrí, ak vykonával funkciu menej ako 6 mesiacov. To neplatí, ak ide o dôvody uvedené v osobitnom predpise."." Tam je, deviatka, to znamená, že pod čiarou je odkaz deviatka, ten zostáva.
Odôvodnenie: Navrhuje sa zjednotiť výška dostupného podľa dĺžky výkonu funkcie len na trojnásobok priemerného mesačného platu.
Bod 6 pozmeňovacieho návrhu; v čl. I sa doterajší bod 6 vkladá nový bod 7, ktorý znie: ,,Za § 8 sa vkladá § 8a, ktorý vrátane nadpisu znie: ,,§ 8a. Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2011. Starosta zvolá zasadnutie obecného zastupiteľstva tak, aby sa uskutočnilo do 20 kalendárnych dní odo dňa účinnosti tohto zákona a rozhodlo o plate starostu v súlade s týmto zákonom. Inak platí, že od 1. mája 2011 patrí starostovi plat stanovený podľa § 3 odst. 1."."
Odôvodnenie: Prechodné ustanovenie v súlade so zákonom Slovenskej národnej rady č. 369/1990 o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov umožňuje obecnému zastupiteľstvu upraviť plat starostu. Lehota 20 kalendárnych dní má za cieľ umožniť úpravu platov starostov podľa tohto zákona už za obdobie máj 2011. Ak obecné zastupiteľstvo tak neučiní v danej lehote, zmena nastáva zo zákona.
Siedmy bod pozmeňovacieho návrhu; ,,V čl. II sa slová ,,1. marca 2011" nahrádzajú slovami ,,1. mája 2011". V súvislosti so zmenou účinnosti sa vykonávajú zmeny v súvisiacich ustanoveniach v návrhu zákona."."
V súvislosti s posunom rokovania a hlasovania v Národnej rade o návrhu zákona je potrebné upraviť účinnosť zákona na 1. mája 2011. Ak by Národná rada schválila prechodné ustanovenia, je potrebné túto zmenu účinnosti premietnuť aj do nich. Súčasne je potrebné. To už nie je potrebné.
Ďakujem pekne za pozornosť. A ešte raz, bude vám predložený ten text, ako som ho upravil v prvom článku pozmeňovacieho návrhu.

Pani poslankyňa Kiššová, ak denné predaje, ktoré u nás, uuu, chýbajú Rakúšanom, znamenajú to, že dvojmiliónová Viedeň vyhodí dvojdňového chleba toľko, koľko Gratz spotrebuje denne, tak potom sú Rakúšania tiež takí chudáci ako my, keď si nevedia urobiť nákup, ktorý je prináležiaci ich dennej spotrebe, a takisto potom majú problém asi s kvalitou, keď dvojdňový chlieb musia vyhodiť ako nepožívateľný.
Čo sa týka podpory predaja. Bolo už niekoľko aktivít, ktoré smerovali k podpore predaja. Jednou z nich, a výraznou, bolo zavedenie značky kvality "SK kvalita". Len je problémom, keď každý nový minister si myslí, že to predchádzajúce riešenie bolo hlúpe a to jeho riešenie je múdrejšie. Namiesto toho, aby sa držala jedna lajna, tak ako sa drží v ostatných členských krajinách napríklad Európskej únie. Rakúšania, Nemci, Francúzi, všetci majú svoje značky a jednoducho držia si svoju líniu dlhé, dlhé roky, a to je to, čo vychováva spotrebiteľa. Pozerajme sa na spotrebiteľa, nie na politikov.
Pán Kalist, je to veľmi zjednodušený pohľad, tak ako je váš pohľad veľmi zjednodušený na legalizáciu napríklad marihuany.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Dobre. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne o pätnásť sekúnd straty, ale dobre, kolegovia.

Ďakujem pekne. (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, dalo sa očakávať, že téma obchodných reťazcov bude dlhšia a že vystúpenia, ktoré k nej budú, budú aj rozmanité, budú aj rozporuplné.
Myslím si, že čo sa týka situácie v našich obchodoch a situácie následne v agropotravinárskom sektore, za veľa vecí si môžme sami. Nehovorím to prvýkrát, hovorím to už pomaly ako papagáj, to znamená, že za to môže nešťastne urobená privatizácia, následne výpredaj slovenských podnikov zahraničným firmám, to znamená, že mnohé skončili tým, že uzatvorili svoje prevádzky, mnohé skončili v tlaku, keď sme dokázali potom urobiť ústupky takým veciam, ako je napríklad pasterizácia bryndze, pýchy slovenského mliekarstva, ktorú nám závideli iní, tak my sme z nej dokázali urobiť neškodný bezbakteriálny puding, napríklad.
No, po takto zmachlanej privatizácii prišli na rad obchodné reťazce. Obchodné reťazce nás zaskočili a našli nás absolútne nepripravených. Nepripravené legislatívne prostredie, nepripraveného spotrebiteľa a nepripravených potravinárov, samozrejme, teda v tom myslím aj agropotravinársky komplex ako taký. Pamätám si na tie štatistiky z Hospodárskych novín, keď som videl bilancie jednotlivých obchodných reťazcov, keď som čítal články o rekordných tržbách na jednotku plochy predajnej, nikde nedosiahli také tržby ako na Slovensku. Nikde. A to zjavne ukazuje na to, že slovenský spotrebiteľ pachtil po takomto spôsobe nákupu, ale zároveň my sme dopustili takýto spôsob predaja a nákupu, pretože s tým súvisí jedna veľmi vážna situácia, ktorá bude mať dlhosiahle následky, že reklamné kampane, v ktorých cena sa stála jediným fetišom, vymyli absolútne mozog nášmu spotrebiteľovi. My v tejto chvíli musíme znova začať vychovávať domáceho spotrebiteľa. Nielen k tomu, aby si kupoval slovenské výrobky, samozrejme, musia byť kvalitné, ale aby vôbec rozlišoval to, čo kupuje. Pretože to, čo sa začalo v istých chvíľach, v istých dobách predávať v obchodných reťazcoch, bolo na hranici požívateľnosti, konzumovateľnosti a až na hranici mnohokrát ohrozenia zdravia.
Ja som patril k tým, ktorí o obchodných reťazcoch nerozprávali, ja som im šiel rovno po krku ako štátny tajomník a viem, čo som všetko spravil, a nemienim to tu dneska vypočítavať ani vyrátavať, ale to, čo sa, čo sme dokázali spolu s Veterinárnou inšpekciou, nebolo týmto pánom jedno a dokázali sme jednoducho dosadiť aj, aj dotlačiť k predaju slovenských výrobkov. To znamená, že nie je pravda, všetko to, čo sa tu aj dneska povedalo. Ak chceli a boli dotlačení, predávali aj slovenské výrobky.
Na druhú stranu mnohokrát a práve tu chýba inštitúcia, ktorá, ktorá mala zastrešiť potravinárov, a to je ich komora, ktorá mala rokovať a ktorá mala poukazovať veľmi ráznym a razantným spôsobom na praktiky a mala ísť do súdnych sporov namiesto tých spotrebiteľov, tých dodávateľov potravinárskych výrobkov, ktorí boli ohrození. Pretože oni, to je ako pani poslankyňa Tkáčová, nemohli do takéhoto sporu ísť, na to sú takéto inštitúcie, ako je komora, na to máme Protimonopolný úrad, ktorý máme v tejto chvíli, s prepáčením, na dve veci, tá druhá je na nič. Hovorím to s plnou vážnosťou, pretože Protimonopolný úrad v týchto veciach nekonal ani raz.
Čiže mne z toho vychádza niekoľko úloh, ktoré je treba, aby boli vystavené, aby sme ich požadovali, tak ako to aj moja predrečníčka povedala, pre ministerstvo pôdohospodárstva, pre ministerstvo hospodárstva a sčasti aj pre ministerstvo zahraničia, ktoré v tejto chvíli prevzalo zodpovednosť za obchodné zastúpenia Slovenskej republiky v zahraničí. Pretože ani naši obchodní zástupcovia v zahraničí neurobili nič pre slovenských producentov, ktorých - je zaujímavé, že doma kvalitné potraviny sa nevedeli uplatniť, ale v zahraničí ich akceptovali a akceptujú a mnohokrát ich pod značkou iných výrobcov úspešne predávajú. Vieme o produkcii syrov kvalitných, aj talianskych typov, kadejakých, ktoré sú veľmi drahé, ale predávajú sa už u nás zabalené pod inými zahraničnými značkami.
Čiže ministerskí si musia splniť úlohu voči sektorom, ale musíme začať aj s kampaňou pre výchovu, ktorá musí smerovať výchovou spotrebiteľa. Nie nadarmo sa v Nemecku volá ministerstvo, ktoré riadi sektor agropotravinárstva, tak sa volá ministerstvo ochrany spotrebiteľa, poľnohospodárstva, potravinárstva a tak ďalej. Ministerstvo ochrany spotrebiteľa. Odtadiaľ treba začať.
Je zaujímavé, ako si s touto otázkou nedokázala vysporiadať "pružná" mašinéria Európskej únie, ktorá dokázala uregulovať krivosť banánov, dĺžku uhoriek, farbu rajčín a podobné hlúposti, ale doteraz si nedokázala poradiť s reguláciou obchodných reťazcov. Ja som o tejto téme začal hovoriť v 2003. roku na ministerskej rade, získal som súhlas všetkých prítomných a aj prísľub, že sa začne pripravovať legislatíva. Dneska je rok 2011. Pani komisárka, ktorá dlho pôsobila a ktorá, dovolím si povedať, že podľahla lobistickým tlakom, nespravila v tomto smere nič. Nič. Podieľala sa na deštrukcii poľnohospodárstva v nových členských krajinách. Na jeho diskriminácii a aj na diskriminácii slovenských výrobkov. Čiže tu treba takisto tlači na ministerských radách v Bruseli na to, aby sa táto legislatíva plošne v rámci Únie vytvorila a aby jednoducho bola funkčná.
Po prísľube, ktorý som dostal včera pri rokovaní s ministrom hospodárstva, keď prvým krokom bude príprava samoregulačných opatrení, ktoré vlastne by mali prijať obchodníci, beriem, nehovorím, že ste ma presvedčili, ale beriem tento argument, dávame tu šancu, ale na druhú stranu beriem aj váš prísľub - a v tejto chvíli to tu opakujem ako druhý v poradí -, že ak toto nebude fungovať, musíme prijať ďalšie legislatívne opatrenia, ktoré budú ozaj potom tvrdo regulovať po vzore ostatných krajín.
Som rád, že tu vo faktickej pán poslanec Droba spomenul aj taký rozmer obchodných reťazcov, ako je kultúra pracovných, pracovnoprávnych vzťahov. Ja som sa veľakrát pýtal predavačiek a predavačov, po prvé koľko zarábajú, sú na úrovni minimálnych miezd, to po prvé. A po druhé na spôsob, akým sa organizuje doba, otváracie hodiny. A keď matky nevideli svoje deti a svojich manželov týždeň, tak vidím, že kdesi je problém. Včera som len trošku povedal a moji kolegovia zo SaS zareagovali veľmi príkro, keď som povedal, že na Slovensku by bolo treba obmedziť aj otváracie doby obchodných reťazcov a nedele v tomto smere vymedziť pre, aby sa ľudia mohli venovať rodinám. Nebolo to prijaté so súhlasom ani s nadšením, ale sú štáty v Európskej únii, ktoré sa s týmto bez problémov vysporiadali. Bezproblémovo sa vysporiadali a sú liberálnejší, ako je Slovensko v tejto chvíli.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o vládnom návrhu ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.