Videokanál poslanca

Je mi ľúto, pán kolega, že v tomto sa nezhodneme, ale pravdepodobne len z dôvodu vašej neznalosti. Vygúglite si, prosím, filadelfský experiment, môžte si tam ešte zadať Einsteina, aj Spojené štátny, aj fregata, to sú kľúčové slová a uvidíte, že to nie je nijaké sci-fi, ale sú to jednoducho experimenty vedy, ktoré sa zatrhli, pretože boli veľmi nebezpečné, sú tam výpovede konkrétnych ľudí, ktorí tam na tej lodi boli, aj s negatívnymi následkami. Takže ja za svojím príkladom si stojím a rovnako tak je realitou anomália v tzv. bermudskom trojuholníku a ľudia, ktorí bežne sledujú takéto správy, vedia, že v roku 1947 sa tam stratila celá letka amerického letectva. Nehovorím o množstve lodí a tak ďalej.
Takže môžte pochybovať, že je nos medzi očami, môžte pochybovať, že Orbán nie je protislovensky naladený, môžte pochybovať o čomkoľvek, ja vám to neberiem. Máte slobodu, len poprosím vás aj o tú solidaritu s argumentmi.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán predkladateľ, spravodajca, dámy a páni, opäť musíme prerokovávať normu a tentokrát na najvyššej úrovni, na úrovni návrhu na zmenu Ústavy Slovenskej republiky, ktorá je vyvolaná a ktorá bola vyvolaná neštandardnými postupmi nášho južného suseda. Som presvedčený, že je plne legitímne upravovať vnútorný poriadok Slovenskej republiky presne podľa našich potrieb, aj keď v tomto prípade je opäť právo na slovenskej strane, pretože medzinárodné právo a medzinárodné zvyklosti veľmi jednoznačne vylučujú kolektívny výkon práv ľudských, občianskych, a keď chcete, aj menšinových.
Čo teda je, pýtam sa, Maďarsko, keď neustále takýmto spôsobom bombarduje medzinárodné zvyklosti, ignoruje ich a ide ako iredentistický valec nielen smerom na sever, ale do všetkých svetových strán? Maďarsko je podľa mňa bermudský trojuholník medzinárodného práva. Presne tam, nad Maďarskom, sa strácajú akékoľvek medzinárodné zvyklosti a úzusy. Preto musíme zrejme v našej ústave deklarovať to, čo sa už deklarovať nemusí, pretože je to zvyklosťou alebo právom zvykovým, štandardným. Ostatné štáty povedzme nemusia dokazovať, že nos je medzi očami, len Maďarsko musí tvrdiť, že tých nosov je tam podstatne viac.
Ale keď hovoríme v týchto súvislostiach, mohli by sme sa pozrieť aj teda na druhú stranu a snažiť sa možno pochopiť, prečo je to tak. Prečo maďarská politická scéna v podstate takýmto spôsobom reaguje a nie tak dávno sme si vypočuli pri iných návrhoch, že Maďarská republika v podstate koná tak preto, lebo ona uznáva, aj v praxi vraj realizuje kolektívny výkon práv. Ako je to teda s tými kolektívnymi právami v maďarskej menšine? Predovšetkým sa to týka tých zdecimovaných menšín, ktoré tam ešte ako ostrovčeky individuálne žijú? Majú iba konzultatívnu právomoc. Môžu dávať svoj názor voči štátnej správe a samospráve alebo voči prijímaným zákonom. Ale to je všetko. A zväčša nie sú vypočutí. Zväčša nejde ďalej už výkon práva podľa ich konzultatívneho názoru.
Najmarkantnejším príkladom je zákon z roku 1993 o takzvanom zákonnom zastúpení menšín v maďarskom zákonodarnom zbore. Osemnásť rokov je platný zákon a 18 rokov je ignorované toto kvázi kolektívne právo, pretože naň nie je politická vôľa a pretože všetky normy, ktoré sa týkajú menšín, sú schvaľované ako takzvané špeciálne zákony, ktoré podliehajú ústavnej väčšine podobnej našej, resp. dvojtretinovej väčšine. Momentálne takúto väčšinu dosiahla len strana FIDESZ a je nepravdepodobné, že by niečo v tejto oblasti menila, a ak, tak opäť len v tom negatívnom. Takže ak sa Maďarsko odvoláva, že ono uznáva, ale aj realizuje kolektívny výkon práv, tak to nie je pravda, to je len Potemkinova dedina, ktorú ukazujú neznalému spoločenstvu a v praxi konajú úplne inak.
Ale položme si aj otázku, prečo to tam teda majú? Kde boli tie dôvody pre to, aby neštandardne začali používať kolektívny výkon práv? Nuž preto, lebo príslušníci ostatných menšín by nemali šancu ani v samospráve, ani všeobecne uplatniť si svoje práva, pretože ešte ani v samospráve, pokiaľ sa týka slovenskej, v nijakej obci nedosahujú väčšinu. Spomeňme si napríklad Mlynky, takzvaná slovenská obec. Bola a už nie je. Čo sa stalo? No jednoducho samospráva sa rozhodla, že zoberie takzvaný slovenský kultúrny dom bez ohľadu na to, či sa to menšine páči, alebo nepáči. Skončilo to tak, že Slovenská národná strana vyhlásila verejnú zbierku, kde sa vyzbieralo okolo 800-tisíc korún. Tie sme predeponovali cez Maticu slovenskú na zakúpenie nového domu Slovákov, pilišských Slovákov žijúcich v Mlynkách a potom ešte prispel aj Úrad pre zahraničných Slovákov. Čiže takto v praxi, vidíme, funguje takzvaná kolektívna samospráva.
A aké práva majú naši bratia a ostatné menšiny v Maďarsku? Z toho, čo poznáme my, len tabuľové. Len označenie v tabuli. Neexistuje tam škola, ktorá by vyučovala v jazyku menšiny. Tam, podľa našej informácie, sa ešte aj slovenčina vyučuje tak, že po maďarsky im vysvetľuje slovenskú látku a predovšetkým literatúru. Toto je tá tragédia. O ostatných právach môžete zabudnúť. Žiadne formuláre, žiadny úradný styk. Keď si Slovák v Maďarsku požiada v prípade povedzme nejakého správneho konania alebo súdneho sporu o to, že chce, aby jeho napríklad meno bolo uvedené podľa pravopisu slovenského, viete, akú odpoveď dostane? My na to nemáme kolónky, dokonca vraj nemajú na to ani softvér. Ale veď slovenčina sa dá navoliť v každom obyčajnom počítači. Tam jednoducho nie je politická vôľa ani na takéto maličkosti.
A títo ľudia sa zaštíťujú kolektívnymi právami len z jedného titulu, lebo im ide o kolektívny výkon práv v susedných štátoch, teda aj so zásahom na Slovenskú republiku. S akým cieľom? S tým najjednoduchším. Na konci reťazca výkonu kolektívnych práv menšín je právo na sebaurčenie takejto menšiny, preto aj títo príslušníci menšín, konkrétne maďarskej, sa nazývajú nie národnostná menšina, ale používajú Durayov pojem "národné spoločenstvo" a maďarská ústava, ako už povedal pán predkladateľ Maďarič a ako sme to aj prediskutovávali pri konkrétnom bode návrhu, reakcie na túto neštandardnú a nešťastnú právnu normu podporuje, podporuje vznik kolektívnych samospráv, čiže kolektívnych autonómií, a to je neprijateľné nielen pre Slovenskú republiku, ale aj pre medzinárodné spoločenstvo, ktoré aj z tohto dôvodu priznáva len individuálny výkon práv.
Keď som konzultoval túto tému s človekom, ktorý pracovne musí pôsobiť ako právnik aj v Maďarsku, lebo tam zastupuje častokrát aj Slovákov žijúcich, tak mi vysvetlil, že v podstate toto tam majú ako kompenzáciu za likvidáciu menšín. Za to, že to, čo povedali poslední dvaja ombudsmani, jednak Kaltenbach, aj ten súčasný, že Maďarská republika zlikvidovala menšiny, v podstate tam prestali existovať s týmto statusom, ukazujú ich len ako nejaké dinosaury, ktoré ešte prežili, tak toto má slúžiť na akúsi kompenzáciu, ako som to nazval Potemkinovu dedinu.
Pozrite sa, my kolektívne právo vo vnútri štátu uznávame, a preto je tu akýsi logický predpoklad, že prepašujeme toto právo naše aj do zahraničia a na zahraničie a to musíme veľmi rázne odmietnuť. Takže každému je zrejmé, že maďarská samospráva v Maďarsku funguje na báze kolektívnej len virtuálne, len na papieri, len deklaratívne, taxatívne, nemá ani nijaký normatívny charakter a v prípadoch legislatívy má len konzultatívnu úroveň.
Na záver si dovolím položiť len pár logických otázok. Predstavme si situáciu, že niekto si ide uplatniť svoje právo. Kto je teda nositeľ práva? Vieme ho definovať na báze nejakého kolektívu? Ako ten kolektív povie: "Kto je, kto ma zastupuje?" To, pozor, ale to nie je skupinový výkon práv v právnej oblasti, áno? Tu je mnoho ďalších nejasností a každému je zrejmé, že môže to robiť len individuálny volič, individuálne rodič, individuálne občan bez ohľadu na to, akým jazykom rozpráva, akú má orientáciu a tak ďalej a tak ďalej.
Preto ja osobne vnímam ako opodstatnené otvorenie tejto otázky na pôde slovenského parlamentu a chcem len poukázať, že je to v súlade s tým, čo som navrhoval už pri zákone o používaní jazykov menšín, kde sme predložili pozmeňujúci návrh spolu s kolegami zo SMER-u, aby výkon práv menšín aj v tomto zákone bol jasne definovaný len ako individuálny a navyše v kontexte aj dvojakého občianstva, pretože aj to súvisí s kolektívnym výkonom práv. Bohužiaľ, nie je to len jedna právna norma, tak mám za to, že príslušník menšiny, pokiaľ je takýmto dvojakým štátnym občanom s takzvanou príbuzenskou krajinou, ktorej úradný jazyk je jeho materinským jazykom, tak by mal stratiť výkon svojich menšinových práv počas trvania tohto občianstva.
Takže vrátim sa späť. Slovensko má legitímne právo, aby sme napriek tomu, že som povedal, Maďarsko je bermudský trojuholník medzinárodného práva, aby sme prijali takúto adekvátnu reakciu práve preto, aby sa nezopakoval totiž takzvaný filadelfský experiment z roku 1943, kde za pomoci vedca Einsteina, ako viete, sa v čase a priestore presunula americká vojnová loď. To je realita, pán kolega. A aby sa takýto filadelfský experiment neudial so Slovenskom a na Slovensku, aby nás Orbán v čase a priestore nepresunul niekde inde, tak ja osobne vítam a pravdepodobne aj podporím takéto zadefinovanie veľmi jednoznačné, štandardné, individuálneho výkonu práv v Ústave Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Začnem, začnem odzadu.
Využijem formu imunity, čiže indemnitu na výroky v parlamente, ktoré, dúfam, zatiaľ máme, a odpoviem vám, pán Droba, že išlo o ministra Lipšica.
Pán Tomčo, ja som v živote nespáchal nijaký priestupok, takže ja nemám nijakú obavu z nejakej priestupkovej imunity a vy ste hovorili o, zrejme, alebo ste sa snažili narážať na nejakú trestnoprávnu imunitu, ktorú však neriešime, takže si vyprosujem takéto narážky alebo invektívy, keď tak, môžme sa porozprávať, môžete mi povedať, čo zrejme ja ešte neviem a rád si to s vami vydiskutujem.
Súhlasím s pánom poslancom Maďaričom a zdieľam názor SMER-u, ktorý som rovnako tlmočil v októbri ministerke Žitňanskej na výbore pre kultúru a médiá, že či bude pri tom vládnom návrhu pokračovať aj v rušení papalášskych výhod vlády, ale nedostal som nijakú odpoveď, iba že to je mimo jej kompetencie a že to je na úrovni ministra vnútra. Povedzme si otvorene, páni kolegovia, ak je niekde papalášstvo, tak to nie je v parlamente, papalášstvo je vo vláde. Sú to majáčiky, sú to páni vodiči, a to nielen na úrovni ministrov, štátnych tajomníkov, vedúcich úradov vlády, ale mohli by sme ísť ešte ďalej a ďalej na ďalšie a ďalšie inštitúcie. Takže ak chceme niekde začať a chcete začať, nech sa páči. Môžte začať tam, kde máte svoj vlastný vplyv.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán predkladateľ, dámy a páni, musím skonštatovať, že opäť tu máme ďalší seriál obľúbenej témy, ktorý sme zhodou okolností aj včera preberali s delegáciou českých senátorov na výbore pre kultúru a médiá. A je zvláštne, že sme sa zhodli v jednom, resp. kolegovia nám odporúčali túto tému vôbec ani neotvárať.
A druhý taký poznatok aktuálny bol, že poukázali sami, že práve bývalý československý prezident Václav Havel bol zvolený vďaka tomu, že napriek tomu, že sa to nemalo stať, bol políciou zadržaný práve na ten čas, keď chýbal jeden hlas v parlamente, aby mohol byť Václav Havel zvolený. Takže ďakujem aj za takéto postrehy, o ktorých my vieme a už sa o nich aj hovorilo. A toto je príklad, ktorý nikto nevysvetlí a nikto neospravedlní, ani predkladatelia. Bohužiaľ, toto bol príklad zneužitia vládnej moci voči poslancovi bez ohľadu na to, aký máme na konkrétneho človeka pohľad alebo čo si myslíme o jeho strane, orientácii alebo názoroch, toto sa jednoducho stať nemalo, ale, bohužiaľ, sa to stalo. A toto je príklad, ktorý varuje, čo sa môže stať, keď vládna moc, teraz akákoľvek, nebudem konkrétny, si raz zmyslí, že tiež by potrebovala eliminovať nejakého poslanca alebo poslancov na to, aby si presadila svoje.
Takže je zrejmé, že všetci rešpektujeme rovnosť, rovnosť práv a rovnosť povinností, ale v prípade poslancov, ktorí sú v opozícii, je zrejmé, že imunita je akousi legislatívnou poslednou ochranou pred tým, aby vládna moc nepostupovala až tak brutálne, ako si to dovolila v prípade poslanca Sládka.
Preto by som dal do úvahy pred druhým čítaním predkladateľom, keď už teda chcú žonglovať s touto - pre časť politikov a, prirodzene, časť médií - veľmi zaujímavou témou, ale ako som sa už raz vyjadril, je to ako s yetim, všetci o ňom so záujmom rozprávajú, ale nikto ho doteraz ešte nevidel. Takže tak je to aj s imunitou. Je to veľmi dobrá téma, všetci ju naháňajú, všetci sledujú stopy, ale zatiaľ, zatiaľ neviem, žeby sme riešili nejaký konkrétny prípad. A mali by sme reagovať asi na spoločensky vyvolané negatívne javy. A našťastie, našťastie môžem konštatovať, že takýto dôvod nemáme.
Takže ak predkladatelia predsa len sú tak zaklapkovaní, ako ste aj povedali, možno tým programovým dokumentom vládnej koalície, tak potom nech sa páči, buďte galantní, seriózni a priznajte pohyblivú imunitu pre poslancov opozície, akýchkoľvek. Raz to budete vy, raz sme to my, raz to bude niekto iný. Dobre, vládni poslanci ju nepotrebujú, pretože môžu sa spoľahnúť na férovosť vlády. Ja vám dávam takýto návrh, skúste vyriešiť pohyblivú imunitu tak, že bude chránený len poslanec opozície, tak ako to bolo aj v minulosti pri vzniku imunitných práv. Tam to bolo, samozrejme, vtedy pre všetkých, pretože celý poslanecký zbor bol vtedy v podstate voči opozícii, voči panovníkovi.
A druhá možnosť je takzvaná fakultatívna, kedy by poslanec pri skladaní sľubu mohol využiť svoje právo a vyhlásiť, či si v danom funkčnom období uplatňuje, alebo neuplatňuje imunitu. A to je zasa signál pre voličov, ktorí by chceli povedzme selektovať konkrétnych politikov. Takže politik bude konkrétne vystavený možnosti takejto konfrontácie, a tam už je, samozrejme, možnosť ľubovoľná, presahujúca koalično-opozičné zadelenie.
Na záver chcem povedať, že poslanci Slovenskej národnej strany v minulom volebnom období už podporili dosť významnú zmenu v oblasti priestupkovej imunity, a to v tej časti, kde pri dopravnej nehode musí účastník, pokiaľ je poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, sa podrobiť dychovej skúške na alkohol alebo omamné látky. Áno, keď je účastníkom dopravnej nehody, nie keď spácha, ale ak je účastníkom. To znamená, že môže ísť aj o vyvolanú alebo náhodnú dopravnú nehodu. Myslím, že v tej poslednej vete som povedal dva rôzne varianty, ktoré sú možné.
Takže vidíte, že je tu prístup k rozumnému riešeniu a poslanci s tým nemajú problém, ale rozhodne odmietam takýto populizmus, ktorý, myslím si, že za súčasného stavu, keď niektorí predstavitelia vládnej koalície na postoch ministrov vyhlasujú, že majú už pod sebou, alebo v rukáve už majú prokuratúru, už majú políciu a už im chýba iba Najvyšší súd. V podstate od prokuratúry cez súdy, políciu až na Ústavný súd, tak s obavou sa pýtam teda, že prečo, hej. A voči komu? A načo to potrebujú? A navyše, dokonca v poslednej dobe si dovolilo ministerstvo vnútra zakúpiť odpočúvacie zariadenie a má snahu vyňať sa spod spoločného režimu, do ktorého patria všetky typy a inštitúcie určené zo zákona na odpočúvanie len s tým rozdielom, že práve na tieto zložky existuje aj špeciálny kontrolný výbor, ktorý síce je, má len povedzme pasívne možnosti a možno nejaké interpretačné alebo interpelujúce možnosti konania, ale tam to v podstate končí. Takže vidíme, že tu by došlo aj k vyňatiu spod kontroly parlamentu konania, a najmä účelového. Takže toto je zasa realita, dámy a páni, v ktorej momentálne žijeme.
V minulosti, keď bol dôvod na konanie, keď najmä poslanci opakovane za SMK vyvolali negatívne reakcie verejnosti spôsobom vedenia motorového vozidla, nazvime to takto, tak sme nemali problém to upraviť tak, že to bolo zrozumiteľné a bolo to akceptovateľné všetkými stranami, či koalíciou, opozíciou, ale aj verejnosťou a médiami. Ale to, čo navrhujete vy, to ide nad rámec histórie, ide nad rámec zadefinovaného inštitútu, pretože, bohužiaľ, interpretácia sa zúžila na výkon človeka, čo je, samozrejme, tiež účelové, pretože má sa chrániť inštitúcia a tou je parlament. A je prirodzené, že výkon týchto práv robí konkrétny poslanec alebo v prípade sudov ako ďalšej nezávislej zložky je to, samozrejme, konkrétny sudca.
Ale zoberme si napríklad ďalšiu inštitúciu, ktorú chránime v zákone a to je rodina. Nevieme takisto chrániť inštitúciu. Čo je to rodina? To sú rodičia a deti. Čiže chránime deti, ich práva a ukladáme isté rodičovské povinnosti. Čiže výkon predovšetkým inštitúcie rodiny je založený tiež na ľuďoch. A tam všetci rozumieme, že tá podpora a ochrana spoločnosti je zrozumiteľná. Takže je veľmi ťažké chrániť inštitút alebo inštitúciu, ktorá má byť kontrolnou zložkou voči vládnej moci, ktorá sa, bohužiaľ, v tomto čase správa ako slon v porceláne, vedomá si svojej váhy a sily a nebojí sa to aj deklarovať.
Takže toto je dôvod, prečo som vystúpil bez prípravy, ako vidíte, a nebudem hovoriť ani dlho, pretože nemám problém hovoriť to, čo si myslím, a to, čo aj cítim, tak ako ma k tomu mandát zaväzuje.
Ďakujem.

Ďakujem. V podstate sa zhodujeme v tomto zvláštnom čase piatkového popoludnia rokovania Národnej rady Slovenskej republiky a ďakujem tiež za naozaj ľudské reakcie zo strany SaS, pretože verím, že postupne nájdeme, dúfam, viacero tém, kde sa budeme môcť zhodnúť. Napríklad som za poslanecký klub SNS v skupine, kde riešime naprieč politickým spektrom koalície a opozície aj ďalší problém, ktorým je, nazvime to, týranie zvierat. Takže určite tie témy, ktoré sú ľudské a ktoré by mali byť bez prívlastkov, by poslanci parlamentu mali riešiť podľa svojho svedomia a presvedčenia.
Ja verím, že niektorým môže povedzme riešenie tohto problému vzbudzovať otázniky, ale je tu otvorená diskusia, aby sme problémy naprávali, a myslím, že toto občania očakávajú. Predovšetkým tí, tí ľudia, ktorých sa to bytostne týka. A keby ich bolo len 10- alebo 20-tisíc na Slovensku a zákonná úprava im pomôže, tak som presvedčený, že aj takáto kvapka je veľmi dôležitá v našej zákonodarnej a legislatívnej práci.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo, rovnako chcem poďakovať aj pánovi spravodajcovi, že mi umožnil vystúpiť ešte pred ním. Chcel by som sa vyjadriť k téme, ktorá je nepochybne o ľuďoch a pre ľudí, pretože je o rodinných vzťahoch, ktoré sú veľmi citlivé, a túto problematiku zhodou okolností sme chceli riešiť aj v poslaneckom klube alebo cez poslanecký klub SNS, myslím, že pani navrhovateľka o tom vie. Totožne sme komunikovali aj so záujmovou skupinou ľudí, ktorí urobili v priestoroch Národnej rady aj prezentáciu, a myslím si, že presvedčili aj mnohých ďalších poslancov o nevyhnutnosti otvoriť túto problematiku.
Myslím si, že toto je taký, taký prvý nástrel s tým, že poslanecký klub SNS má zato, že keďže spoločným menovateľom tohto problému je vynútiteľnosť práva a, samozrejme, je citlivou otázkou aj vstupovať do kompetencií, alebo akýchsi zvyklostí súdov cez Občiansky súdny poriadok, ale myslíme si, že na konci tohto reťazca vynútiteľnosti práva by mala byť aj novela Trestného zákona, na ktorej pracujeme my, resp. už ju máme, máme ju hotovú. A dúfam, že spoločnými silami takto sa nám podarí preklenúť celú tú problematiku predovšetkým k spokojnosti tých, ktorých povedzme práva v rámci zvyklostí, ktoré panujú a možnože ktoré už nezodpovedajú modernému vývoju predovšetkým na súdoch, ale aj v rámci mediácie alebo sociálnej kurately na úradoch práce a predovšetkým v posune na práva dieťaťa, že sa nám to podarí tak, aby s tou povestnou špinavou vodou nebolo vyliate práve to dieťa. A ja osobne mám zato, že tu ide predovšetkým naozaj o dieťa a o jeho práva a súčasne ide o zrovnoprávnenie oboch, oboch rodičov, ktorí by mali mať rovnaké práva na nielen styk, ale aj výchovu dieťaťa. Čiže v tej rodinnej trojčlenke matka - otec - dieťa častokrát dospejeme k výsledku, tá štatistika nepopustí, tretina manželstiev sa rozvádza, no a potom sa následne musí riešiť aj tá najcitlivejšia otázka a to je právo dieťaťa na oboch rodičov, pokiaľ teda nie sú prekážky na to, aby tu bola striedavá starostlivosť, ktorá sa zaviedla do nášho právneho poriadku. Ale tiež mám zato, že s vynútiteľnosťou práva sú problémy, pretože sa naráža na určité skostnatelé stereotypy.
Preto a práve preto, že rozvod je trauma pre celú rodinu a vzhľadom aj na práva dieťaťa, ktoré je v tomto naozaj najslabšie, a keďže SNS je konzervatívna strana, a pokiaľ už dôjde k rozvodu manželstva, tak si myslíme, že rodinu, predovšetkým rodinné väzby, rodinné vzťahy najmä oboch rodičov na dieťa je možné, je možné naďalej udržiavať práve takými spôsobmi. Čiže nie je to, pokiaľ som sledoval komentáre, nie je to vlastne akási nepriama podpora alebo strach z toho, že či to nepodporí rozvodovosť, nie, myslím si, že práve naopak. Práve naopak. Kto pozná tú problematiku a ja som si preštudoval možno takúto hŕbu materiálov vrátane tých listov, ktoré som ako poslanec dostal naposledy z 22. 11. tohto mesiaca od občana zo Žiliny, kde popisuje asi na šiestich stranách veľmi podrobne svoj, svoj smutný príbeh k tomu, že ako otec sa nemôže dostať v rámci striedavej starostlivosti k svojej dcérke a, bohužiaľ, dochádza aj k prieťahom, a to tak, že celý proces sa začal, keď jeho dcérka mala 2 roky a momentálne už má 4,5 roka. Takže vidíme, že za 2,5 roka za súčasnej jestvujúcej legislatívy aj zákona o rodine, ktorý umožnil striedavú spravodlivosť, nie je možné, nie je možné uplatniť aj jeho práva, ale predovšetkým práva jeho dcéry na oboch rodičov. Pretože vieme, že niektorí rodičia, bohužiaľ, dieťa začínajú používať aj ako citovo alebo pozičnú zbraň voči tomu druhému. A spoločnosť by v tomto prípade mala brať ohľad na vyrovnanosť práv a predovšetkým chrániť aj legitímne práva a záujmy dieťaťa.
V Českej republike, všetci vieme, že je približne už 7-tisíc detí v striedavej starostlivosti s minimom problémov, lebo je tam naozaj lepšie nastavený systém aj legislatíva, takže vítam, že sa posunieme trošku ďalej aj v tejto oblasti na Slovensku a v podstate tak zabránime nejakým citovým vydieraniam dieťaťa.
Pokiaľ som počul aj pána spravodajcu, tak budem reagovať, mňa osobne oslovuje predovšetkým čl. 12 výboru, teda Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý podporuje aj Výbor OSN pre práva dieťaťa v roku 2007 a ktorý dokonca vyzval zmluvné strany, teda aj Slovensku republiku, aby podporovali aj v súdnych konaniach zásadu rešpektovania názorov dieťaťa vrátane práva dieťaťa na vypočutie, čo je dôležité nielen už v tom porozvodom konaní, ale častokrát ešte aj v mediácii alebo pred samotným týmto nepríjemným konaním, ktorým rodina, bohužiaľ, musí prejsť.
Takže, čo sa v podstate deje, aby som to zhrnul, máme tu obštrukcie, problém s vymožiteľnosťou rozhodnutí a problém s dovolaním sa práva. Čo ostáva nedoriešené? Také maličkosti, ktoré trápia naozaj ľudí, napríklad problémy pri asistencii polície, už keď je nejaké aj rozhodnutie na svete a druhá strana odmieta styk s dieťaťom. Čiže veľmi jednoznačne hovoríme o marení súdneho rozhodnutia. Ale napriek tomu, že takúto skutkovú podstatu máme zavedenú, tak vieme, že v praxi v podstate policajt sa otočí od zatvorených dverí a odchádza preč. Máme tu v praxi problém v tom, že jedna strana si mení cyklicky prechodné bydliská u rôznych svojich známych alebo u rodiny, a tým sa vlastne umelo, ale, bohužiaľ, zdá sa, že legálne, naťahuje čas a ten čas hrá proti dieťaťu a hrá proti citovým väzbám druhého rodiča.
Tie štatistiky takisto poznáme, takže ja na záver tohto môjho vystúpenia v prvom čítaní chcem povedať, že otvorene podporím jeho posunutie do druhého čítania, pretože ma to rovnako oslovuje a chápem to. A čo je moja výhoda, osobná, možno ako slobodného človeka, nie som zúčastnený a nie som teda ani na jednej strane tohto problému a snažím sa na to pozerať z nadhľadu, pretože v mojom okolí tiež je veľa takýchto problémov. Veľa ľudí ma rovnako oslovilo a nemám problém ako opozičný poslanec podporiť to, čo je dobré. A znova to teda opakujem a želám, aby táto norma priniesla čím menej bolesti a čím viac spravodlivosti v našom systéme.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Pán predsedajúci, mám zato, že aj záhlavia vyhlásenia sú rôzne. Naše vyhlásenie je koncipované nielen k prijatiu základného zákona Maďarska, ale k celkovým aktivitám vlády a parlamentu a aj tá štruktúrovanosť je rozsiahlejšia, než bolo práve schválené vyhlásenie zahraničného výboru. Takže vyhlásenie z dielne SNS má širší presah a reaguje nielen na Ústavu Maďarskej republiky, preto žiadam, aby, dávam námietku a žiadam, aby sa hlasovalo aj o tomto návrhu vyhlásenia.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Takže k tým argumentom. Už som tu spomínal, že presne 25. mája pred rokom Národná rada prijala vyhlásenie a v tom sa vyjadrilo hlboké znepokojenie. Aké? Hlboké.
Spojené štáty americké 29. februára 2008 vyslovili, citujem, "zásadný nesúhlas s akoukoľvek snahou oddelenie Kosova". Zásadný nesúhlas "s akoukoľvek" podčiarkujem.
Takže nevidím nijaký problém v používaní prídavných mien alebo prívlastkov v tak serióznych vyhláseniach, aké nepochybne majú aj Spojené štáty.
A nakoniec, pán kolega Šebej, vy ste včera reagovali na pána poslanca Blanára rovnako, že jeho vystúpenie obsahovalo príliš veľa prídavných mien, a uviedli ste to, citujem vás: "Je to hrozná hlúposť." Aká hlúposť? Hrozná.
Takže všetci používame prídavné mená, aj keby sme možno sa vedeli bez nich zaobísť, ale myslím, že prídavné mená robia život podstatne krajším. Ale na margo toho ešte, s čím polemizujeme, že či vôbec my môžeme reagovať a či niekoho môžeme požiadať, aby zmenil svoju legislatívu. Nuž, s internacionalizáciou problémov prichádzalo v minulosti práve Maďarsko. Expremiér Bajnai, ktorý vystriedal pána Gyurcsánya, 16. 12. 2009 uviedol nasledovné: "Maďarsko bude reagovať na to, ak nejaká krajina prijme opatrenia, ktoré nebudú v súlade s európskymi normami." To je vyhlásenie maďarského expremiéra. Čiže Maďarsko si vyhradilo právomoc a legitimitu prijímať opatrenia, ktoré nebudú s európskymi normami.
Pýtam sa po tých analýzach a toľkých výrokoch na adresu obsahu maďarského základného zákona, máme právomoc aj my reagovať? No určite, že máme. Narúšajú sa mnohé medzinárodné zvyklosti vrátane Dohovoru o občianstve, vrátane Paktu OSN, ktorý, ktorý chráni suverenitu a zvrchovanosť, ktorý - maďarská ústava, mimochodom, je aj mimo Bolzanských odporúčaní, na ktoré sa tak často tu odvolávame alebo predovšetkým kolegovia z MOST-u - HÍD, aj na vysokého komisára Vollebaeka. Zacitujem z týchto zásad: "Žiaden štát nemôže vykonávať právomoc nad obyvateľmi alebo časťou obyvateľstva iného štátu na území tohto štátu bez jeho súhlasu."
Čo ide robiť maďarská ústava? No ide vykonávať právomoc nad časťou štátnych občanov Slovenskej republiky. Je to teda proti Bolzanským odporúčaniam. A ak Maďari si vyhradzujú právo, že môžu zasahovať, prečo by sme toto isté nemohli robiť my?
Zaujal ma článok z denníka Pravda s titulkom "Maďarská ústava pobúrila Slovensko". Súhlasím. Ale z niektorých vystúpení mám pocit, akoby bolo všetko v poriadku, predovšetkým zo strany vládnych poslancov. Tak celé Slovensko je pobúrené maďarskou ústavou a my sa tu budeme tváriť, že z donútenia niečo teraz prerokúvame.
Dámy a páni, najpodstatnejšie, čo je a čo obsahuje maďarská ústava a na čo by sme mali reagovať a čo v podstate ale, bohužiaľ, neobsahuje návrh z dielne zahraničného výboru, je, že bola spochybnená alebo je zásadným spôsobom spochybnené medzinárodné postavenie Slovenskej republiky, dokonca tri interpretačné pravidlá v tejto ústave vstupujú do vnútorných záležitostí a suverenity Slovenskej republiky. To, že tieto vety nie sú len výkladovými pravidlami, ale nesú v sebe aj jasnú normatívnu líniu, teda oporu na ďalšie konanie, je vlastne v samotnom texte tejto ústavy.
Tá hranica medzi 44. a 90. rokom znamená, že nebolo možné ústavnoprávne, ale aj medzinárodnoprávne spochybniť hranice Maďarska okrem hraníc s Rakúskom. Čiže je možné spochybňovať tieto hranice a pravdepodobne príde k spochybneniu hraníc slovensko-maďarských práve maďarskou stranou. Maďarsko explicitne riadne schváleným ústavným zákonom, o ktorom rokujeme, popiera, že by v týchto rokoch malo legitímne štátne orgány a potrebnú medzinárodnú spôsobilosť. To predstavuje celkom zrejmé ohrozenie našej územnej celistvosti, ktorú my musíme brániť, komparáciou napríklad zmluvy č. 115/1997, nemožno uzavrieť, že by sa vzhľadom na čas uzatvorenia zmluvy konvalidoval stav podľa mierovej zmluvy. Napokon práve v mierovej zmluve Maďarsko uznalo nulitu Viedenskej arbitráže, avšak uznali ju jeho nelegitímne orgány, ako oni tvrdia. Máme právo byť znepokojení, ak naše hranice a štátnosť v týchto garanciách sú znepokojené.
Toto je dôvod hlavný, prečo druhý deň už rokujeme o základnom zákone Maďarska. Je to predovšetkým stav implicitného spochybnenia hranice. My mám ako zákonodarcovia povinnosť chrániť celistvosť územnú a nedotknuteľnosť hraníc a mali by sme vyslať signál spoza Dunaja, aby mu jednoznačne porozumeli, že to, čo sa deje v budapeštianskom parlamente, nie je v súlade s medzinárodným právom, nie je ani v súlade s dobrými vzťahmi. A preto návrh vyhlásenia Slovenskej národnej strany je v tomto komplexnejší.
Dúfam, že som vás presvedčil, že je možné používať na základe tých pár príkladov aj prídavné mená. Ďakujem pekne.
Takže bude to v podstate o koaličnej vernosti a bude to druhá časť nášho parlamentu, zrejme bude sa rozhodovať podľa vernosti k Slovenskej republike a k obhajobe národnoštátnych záujmov. Som veľmi zvedavý, ktorá vernosť zvíťazí. Či tá vernosť ku koalícii, alebo vernosť k Slovenskej republike, na ktorú sme prisahali.
Ďakujem za pozornosť. Ďakujem všetkým, ktorí vystúpili s dobrou vierou, a verím, že aj s dobrými úmyslami riešiť túto situáciu. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani kolegyne a páni poslanci, v podstate toto je posledné vystúpenie k tej rozsiahlej diskusii, ktorej rozsah, emócie a reakcie hovoria a vypovedajú o tom, že táto problematika je vážna a že nás nepochybne znepochybňuje, či už jednu časť viac, alebo druhú časť menej.
Nemôžem súhlasiť s predkladateľom vyhlásenia zahraničného výboru a pokúsim sa vyvrátiť jeho tézy o tom, že by vyhlásenie alebo návrh z dielne SNS bol nejakým spôsobom menej štandardný, než sú páni diplomati zvyklí.
Predovšetkým dovoľte mi vyjadriť počudovanie, že keď som ja prišiel na zahraničnom výbore s tou tézou, že brať na vedomie je naozaj neakceptovateľné, tak nebola nijaká ochota. Nakoniec zrejme, keď by bolo dobré, aby sa prijalo nejaké vyhlásenie, tak predkladatelia rýchlo, ako obyčajne, stiahli trošku chvost a Matovič si zasa urobí nejaké ďalšie body. (Povedané so smiechom.)
Ale, pán poslanec Šebej, ak je podľa vás vyhlásenie alebo obsah SNS "hlučný", ako ste povedali, ja hovorím, že z návrhu vládneho vyhlásenia "sála hrobové ticho". Chcem upozorniť, že v prípade vypustenia v podstate zostane už len jedna zmienka, že parlament odmieta exteritoriálne účinky. Ale v podstate takmer do roka a do dňa opakujeme už prijaté vyhlásenie z 25. mája 2010, v ktorom tento istý parlament, Národná rada Slovenskej republiky už raz vyjadrila hlboké znepokojenie a odmietla exteritoriálne účinky maďarskej legislatívy. V podstate my to znova len opakujeme.
Na margo toho, že či by vyhlásenie malo obsahovať, alebo nemalo obsahovať prívlastky alebo prídavné mená, tak aj pánovi Šebejovi aj ďalším, ktorých to zaujíma, len uvádzam niekoľko prípadov. (Ruch v sále. Rečník sa obracia so žiadosťou na predsedajúceho: "Mohol by som poprosiť?")

Pán poslanec, dalo by sa ešte podstatne dlhšie hovoriť o rôznych formách, ktorými atakuje maďarská politika susediace štáty. Mohli by sme to doplniť aj o Fórum poslancov Karpatskej kotliny, ktoré zaväzuje aj možno našich poslancov aj v tejto sále, mohli by sme poukázať na uznesenie právneho podvýboru tohto Fóra, ktoré vyslovene v uznesení z apríla 2009 zaviazalo maďarskú vládu na vytváranie autonómie. Dnes už nemusia prijímať takéto záväzky. Maďarská vláda bude môcť po tejto ústave v súvislosti s vytváraním a podporou autonómií v okolitých štátoch, teda aj na Slovensku, konať na základe ústavy. Už nebude musieť tento výbor zasahovať.
Maďarsko, mám pocit, že sa správa ako energetický upír v Európe, ktorý odčerpáva aj Slovensku, aj nám slovenským zákonodarcom príliš veľa energie, ktorú by sme mali venovať primárne vnútorným záležitostiam a rozvoju Slovenskej republiky. Lenže všetci si dobre uvedomujeme - alebo aspoň časť z nás, predpokladám -, že darmo si budeme kupovať keramiku do kredenca alebo nové obrazy, alebo koberce do bytu, keď niekto cudzí tvrdí, že ten byt je jeho a že ten dom nám raz zoberie. No najskôr budeme musieť ratovať dom, vysporiadať si právne náležitosti, ochrániť naše vlastníctvo a potom budeme môcť zveľaďovať aj našu krásnu vlasť.