Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

13.9.2011 o 21:11 hod.

Mgr.

Rafael Rafaj

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.9.2011 2:49 - 2:50 hod.

Rafael Rafaj Zobrazit prepis
Ja som chcel šetriť čas aj pozornosť a trpezlivosť tých, ktorí nás ešte možno v tejto nočnej hodine sledujú, ale naozaj, pán poslanec Zajac, nedá sa zareagovať. Vy ste hovorili o, so zápalom o škandalóznom vzniku a zložení predchádzajúcej vlády. A pýtam sa: To hovoríte vy? Predseda strany de iure neparlamentného subjektu, ako tu už viacerí povedali, ktorí sa prepašoval do parlamentu jednak na chrbte a jednak za chrbtom, poza chrbát inej exkluzívnej politickej strany? Nie je podľa vás škandalózne zloženie 4+1+1?
Vy ste hovorili o kauze a škandáloch. Viete, čo je skutočná kauza a škandál? Že váš, v biológii sa tomu hovorí hostiteľ, tento váš hostiteľ je de facto tiež taký unikát, etnická strana s čisto etnickým programom, pretože zatiaľ podľa, a to je fakt, pán podpredseda, stačí si pozrieť, s akými bodmi programu a zákonom ste prišli.
Ale najväčším škandálom, viete, čo podľa mňa je, pán Zajac? Že pri moci sú nielen persóny, ale dokonca aj celé politické strany, ktoré odmietli slovenskú štátnosť ako základný predpoklad toho, že vôbec môžme sedieť v tejto sále a rozhodovať o veciach slovenských. Macochy dneska vládnu slovenským deťom! Vy sa nehanbíte?
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.9.2011 0:02 - 0:04 hod.

Rafael Rafaj Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja by som chcel pána poslanca Mikolaja doplniť vo svojej faktickej poznámke a rozvinúť tú problematiku, ktorú načrtol, a v súvislosti s fungovaním alebo skôr nefungovaním Úradu pre zahraničných Slovákov, na čo poukazuje už aj Svetové združenie Slovákov v zahraničí, a, pani premiérka, aj vás na to podľa mojich informácií upozornili, akým spôsobom pán Vetrák úrad riadi. Možno ho riadi aj preto tak, že naozaj prvýkrát, myslím, v histórii tento úrad pre kontakt s 2,5-miliónovou komunitou Slovákov v zahraničí riadi, nech mi prepáčia, ale obyčajný úradník, nominant menovaný, pán Nižňanský, hoci v minulosti to bol vždy minimálne člen vlády, ak nie priamo podpredseda vlády, ktorý túto problematiku zastrešoval.
Na margo toho chcem povedať, že toto združenie zastrešuje sto spolkov z 24 krajín sveta. A predseda tohto úradu dokonca porušil aj uznesenie vlády, ktorá schválila koncepciu, strategický dokument o starostlivosti o našich krajanoch, keď prvýkrát v histórii nie je garantovaný, nie je naplánovaná garantovaná alokácia zdrojov. A tak sa pýtam: vyrába niekto z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí úrad proti Slovákom žijúcich v zahraničí? Lebo momentálne sa to tak deje.
Tak prosím vás, pani premiérka, ak si vážime 2,5-miliónovú komunitu, zoberte si priamo úrad vy pod kuratelu a napravte túto situáciu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.9.2011 21:11 - 21:12 hod.

Rafael Rafaj Zobrazit prepis
Pán minister, pravdu povediac, ako od ministra obrany by som skôr očakával zhodnotenie obranyschopnosti Slovenskej republiky, to momentálne SNS zaujíma viac ako cvičenie fitnesiek, možno by ste nám mohli povedať, ako cvičia naši vojaci, či môžu občania pokojne spávať, či je zabezpečená vonkajšia obranyschopnosť.
Sám ste povedali svojho času, že stav armády je kritický, ale na druhej strane za vášho vládnutia sa hovorilo o povolení preletov maďarských stíhačiek nad Slovenskom. Našťastie tí Maďari alebo na nešťastie ich majú, neviem, či nám funguje jedna alebo dve stíhačky bojaschopné, či to vôbec môžte verejne priznať. Čiže možno s rovnakým zápalom odzajtra v práci, keď sa budeme a budete venovať slovenskej armáde, určite to prospeje aj občanom, aj Slovensku podstatne, podstatne viac.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.9.2011 14:49 - 14:51 hod.

Rafael Rafaj Zobrazit prepis
Ďakujem. Som rád, že diskusia pokračuje, pokiaľ sa týka obsahu a obsahových zmien k otváraniu otázok o možných rizikách zo straty viaczdrojového financovania, čo je vo väčšine štátoch združených v EBU pri verejnoprávnych médiách štandardom a kľúčovým, pretože vieme, že aj v prípade energetickej bezpečnosti sa predsa hovorí o diverzifikácii zdrojov. Tu je tá obava, že možno po roku 2013, pokiaľ platí to zmrazené opatrenie, čo je ďalší problém, v prípade objemu reklamy na 1 %, pretože už to malo byť len 0,5 %, budeme môcť hovoriť takmer až o 100-percentnej závislosti verejnoprávnych médií od štátneho rozpočtu, pretože reálne naozaj neviem o nejakých iných zdrojoch.
A na čo poukázal pán poslanec Maďarič. A to je ten ďalší zdroj, ktorý tu bol, zmluva so štátom mohla kľudne zostať a mohla fungovať pre adresné projekty, či už obsahovej služby, programovej, alebo to, o čom zatiaľ nehovoríme. Ale, bohužiaľ, to je realita budúcnosti, to je technologické zaostávanie. Neviem si predstaviť, ako bude vedenie RTVS vykrývať technologické potreby aj v súvislosti s digitalizáciou a šírením iných nosičov v rámci verejnoprávneho multiplexu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.9.2011 14:29 - 14:31 hod.

Rafael Rafaj Zobrazit prepis
Ďakujem ti, pán poslanec, za pokus o obsahovú analýzu obsahu môjho vysielania. Ale ak si si zmeny pozrel veľmi podrobne, tak iste vieš, že je tam aj ten nešťastný novelizovaný bod 9, ktorý sa, ako si ty povedal, Maďarov, ja hovorím o jazyku vysielania menšín, týka. A je prirodzené, že Slovenskú národnú stranu to znepokojuje. To už keby sme nepovedali, tak asi by to nebolo dobré a vhodné. Ale nehovoríme to len preto. Ale ak si dobre počúval, určite vieš, uviedol som na to dôvody. A citoval som niektoré medzinárodné dokumenty, ktoré túto problematiku sledujú. A tieto dokumenty sa vôbec touto problematikou nezaoberajú. Dokonca v tejto sfére nie sú ani nejaké zásadné odporúčania alebo limity. A ten komfort, ktorý tu je v oblasti menšín, teda pri menšinách v oblasti vysielania verejnoprávnych médií, je určite jeden z najnadštandardnejších v Európe.
A pokiaľ sa týka toho financovania, ja som povedal, no z jednej nádoby sa to preleje do druhej, len chýba mi zatiaľ to, čo, myslím, aj tebe by malo, pán poslanec, chýbať, že tá nádoba nie je väčšia, pretože keď bude väčšia, bude aj väčšia nezávislosť verejnoprávnych médií a potom nebudú tie veľké rozdiely v účasti jednotlivých politických subjektov, povedzme, v tom alebo ktorom médiu, pretože to už naozaj trčí ako kôl z plota. A najbližšie sa možno na Rade opýtam, aké sú dôvody týchto diskrepancií.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.9.2011 14:08 - 14:27 hod.

Rafael Rafaj Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, otázka verejnoprávnych médií a zmien, ku ktorým pristupujeme v tejto snemovni, by mala byť podľa môjho názoru presahujúca nejaké stranícke delenia, pretože otázka verejnoprávnych médií je nielen veľmi citlivou, ale aj kľúčovou témou k integrácii spoločnosti, a to najmä v čase, ktorý aj v súčasnosti prežívame. A vidíme aj nové civilizačné výzvy, hrozby, ohrozenia, ale aj atomizáciu spoločnosti a množstvo negatívnych javov. A práve od verejnoprávnych médií sa očakáva o. i. aj kultivovanie spoločnosti cez náročnejšie programy. Takže pokiaľ niektorá garnitúra otvára úpravu verejnoprávnych médií a pokiaľ napr. dochádza, tak ako je to v súčasnosti, k veľmi zásadnej zmene, pokiaľ sa to týka financovania, myslím si, že by mala tomu predchádzať predovšetkým široká celospoločenská diskusia, pretože aj keď ten systém a nový model vo financovaní ako je jeden z dôvodov a príčin na zmenu v tomto zákone, predsa len verejnosť naďalej zostáva nielen cieľovou skupinou, lebo som presvedčený, že verejnosť divák poslucháč zostáva naďalej v priamom vzťahu s verejnoprávnym médiom. A napriek tomu, že presúvame financovanie verejnoprávnych médií sčasti z domácností cez nepriamy výber daní, cez štátny rozpočet, naďalej je tým najpodstatnejším verejnosť a divák poslucháč, ku ktorému tieto zmeny majú smerovať. A mal by byť aj v priamom vzťahu a vyžadovať príslušné zmeny smerom, samozrejme, ku kvalite a náročnosti. My väčšinou tomu hovoríme posilnenie verejnoprávneho charakteru médií. Otázka teda znie, keďže sme v prvom čítaní, čo vlastne potrebujú predovšetkým verejnoprávne médiá. No vymyslel to niekto iný. Ale vedia aj tí, ktorí tomu rozumejú, z výboru pre kultúru a médiá, predpokladám, predovšetkým tí, čo tam sme, tak vieme, aj odborná verejnosť to vie, že je to dlhodobá podfinancovanosť verejnej služby. A z toho sa potom odvíjajú ďalšie negatívne javy, o ktorých hovoril aj pán minister v odôvodnení. A to je napr. generovanie straty alebo dlhu a potom aj istá odkázanosť na spriaznenosť alebo nespriaznenosť záchrany štátu. Lenže ak hovoríme o tej prvej transformácii, ktorá nastala vo verejnoprávnych médiách alebo kým sme vôbec začali hovoriť o verejnoprávnych médiách alebo o médiách elektronických, určených pre verejnú službu alebo public service (v angličtine), (Ten prvý výraz je z nemčiny.) tak došlo k transformácii zo štátnych médií na verejnoprávne médiá. Dnes ale ako keby sme sa oblúkom vracali sčasti späť v oblasti najdôležitejšej. A to je financovanie verejnoprávnych médií, ktoré idú priamo zo štátneho rozpočtu.
Existuje, urobil som si takú tabuľku, asi šesť základných modelov financovania verejnoprávnych médií v Európe, k tým americkým sa nebudem vyjadrovať, lebo to je špecifická problematika, pričom, samozrejme najideálnejší model je tzv. viaczdrojový. A sú rôzne tendencie posilňovať niektorú zložku. Ale gro z väčšiny štátov, ktoré sú združené v EBU, čiže v Európskej únii vysielateľov verejnoprávnych médií, sú to tzv. koncesie. Viaczdrojovosť zabezpečuje aj to, čo je kľúčové. A to je nezávislosť verejnoprávnych médií. Chcel by som teda vedieť, akým spôsobom dôjde k posilneniu verejnoprávneho charakteru a predovšetkým k nezávislosti verejnoprávnych médií, aj keď minimum zdrojov v objeme 90 mil. eur alebo v tej premennej položke 0,142 % hrubého domáceho produktu môže byť o niečo vyššie, všetci dobre vieme, že je to nedostatočné. Ja viem, že v čase šetrenia hovoriť o posilňovaní nezávislosti verejnoprávnych médií aj cez nezávislosť a dostatok finančných zdrojov je zrejme nepopulárne. Ale potom som mohol počkať na otvorenie tohto problému, keďže hlavná zmena je práve v spôsobe financovania verejnoprávnych médií. Takže z tých šiestich modelov najviac zastúpených, 17 krajín má trojkombináciu príjmov z koncesií, z reklamy a zo sponzoringu, pričom priamo zo štátneho rozpočtu sú financované len štáty, ako je Vatikán, čo je prirodzené, San Maríno, no a potom také štáty, ako je Bielorusko, Ukrajina alebo Turecko. Výhradne napr. druhý extrém je len z reklamy (Monako, Lichtenštajnsko, Luxembursko), veľmi malý a obmedzený trh. A, samozrejme, sú aj na inej strane spektra zúžené krajiny, kde sú modely výhradne prostredníctvom koncesií. Francúzsko už prešlo vlastne na model bez reklamy. Myslím, že Sarkozy to nazval civilizačnou výzvou. Ja osobne to vítam. Aj slovenský divák by si zaslúžil, aby nemusel programy sledovať s reklamným brejkom. Takže to je len na margo rôznych možností, o ktorých máme možnosť uvažovať, kde asi je optimálne zaradenie slovenského verejnoprávneho sektora možno aj vzhľadom na tradíciu, ktorú sme mali cez bývalé Česko-Slovensko, keď už Česká republika je v tej najväčšej skupine sedemnástich štátov. Samozrejme, robili sa v minulosti opatrenia, ktoré si tiež dávali do vienka prívlastok reforma, transformácia. Musíme byť všetci kritickí aj sebakritickí, lebo neboli to vždy správne riešenia. Za jedno z mnohých spomeňme tzv. transformáciu Rádiotelekomunikácií v roku 2000. A viete, pán minister, že verejnoprávne médiá sa dodnes „potýkajú“ s hlavným problémom, ktorý dosť z veľkej čiastky odčerpáva z objemu financií, či už to ide cez koncesie alebo to ide cez štátny rozpočet alebo iný zdroj financovania. A ešte nám stále beží reklama. A to je platenie za šírenie signálu v čiastke, poviem to v korunách, medzi 300 mil. až 400 mil. korún. A jednoducho tu sa sprivatizoval národný éter podľa švajčiarskych konvencií. A je úplne smiešne, ak je „verejnoprávny sektor“, a tí, viem, rozumní budú tomu rozumieť, aby štátna alebo verejnoprávna inštitúcia platila za šírenie toho, čo patrí všetkým, peniaze súkromnej firme, tak to sa mi tiež nezdá správne. Ale, bohužiaľ, stalo sa, postihlo to aj verejnoprávne médiá. A myslím si, že tých 300 mil. až 400 mil. korún tak sa mohlo použiť účelnejšie na novú obsahovú službu. Ale to sa už teraz vyriešiť, samozrejme, nedá. Ja len, pán minister, sa snažím generovať niektoré kroky, ktoré sa urobili, boli chybné v rôznych tých vývojových obdobiach od roku 1993. Hovorím to len preto, aby sme sa poučili a robili len tie lepšie riešenia. Ja viem, že toto riešenie je pre širokú verejnosť populárne. To nepochybne tým je, ale na druhej strane tieto zmeny ktoré sú tu, povedzme si to otvorene, nič nepokazia, ale ani nič nevyriešia. Je to také preliatie vody z kastróla do kýblika s tým istým obsahom. Myslím, že by nám malo ísť o to, aby tá voda bola čistejšia a aby jej vo verejnoprávnych médiách bolo viac.
Čo mňa osobne ako momentálne opozičného poslanca a politika zaujíma, je aj to, akým spôsobom, keď hovoríme o posilnení verejnoprávnych médií, chceme zabezpečiť šírenie názorového pluralizmu ako jednu z podmienok, ktorá je napr. aj v Deklarácii o verejnoprávnom vysielaní, pretože mám tu aj štatistiky účasti v diskusiách, konkrétne v jednom verejnoprávnom médiu. A môžem vám povedať, že sú tam príliš veľké rozdiely účasti podľa zastúpenia politických strán. A myslím si, že verejnosť má právo na pluralitu obsahov, názorovú pluralitu, ktorú reprezentujú aj politici, ale aj iné zoskupenia našej spoločnosti. Povedzme si otvorene, že momentálne to tak nie je.
A čo mi prekáža, pán minister, je to, že ste podľahli tlaku strany Most – Híd, a to v tom novelizovanom bode 6, ktorým sa otvára § 15 a ktorým sa otvára aj programový koncept RTVS tak, že sa tam legislatívne dáva povinnosť percentuálneho zastúpenia vysielania pre národnostné menšiny. Viaceré dokumenty či už európskych konferencií v jednotlivej sérii o budúcnosti verejnoprávneho vysielania jednoznačne bazírujú predovšetkým na sociálnu a spoločenskú inklúziu, nie atomizáciu a už vôbec nie nejakú mediálnu segregáciu podľa jazyka vysielania, podľa šírenia signálu v niektorom z jazykov národnostných menšín. Som presvedčený, že tu ideme výrazne krokom späť, že sa aj v tomto zákone, ako to hovoril kolega Jarjabek podobne pri inom zákone, opäť menšinizuje problematika, ktorá vôbec nemá nič spoločné s menšinami, pretože jednak každý má príjem zabezpečený v štátnom jazyku, jednak Slovenská republika umožňuje cez verejnoprávne médiá aj šírenie vysielania aj v jazyku národnostných menšín, dokonca v prípade rozhlasu môžeme hovoriť o samostatnom vysielacom kanáli pre národnostné menšiny. Takže toto z môjho pohľadu narušilo ako-tak stráviteľný obsah zmien, o ktorých by som, povedzme, bol ochotný rozumne rokovať a pri ktorých by som bol ochotný pristupovať k nejakým zmenám ja osobne, ale aj SNS by bola ochotná tak konať. Čiže Slovenská národná strana bude trvať, pán minister, na tom, aby tento novelizačný bod bol odtiaľ vypustený, pretože naozaj nie je nijaké opodstatnenie na takéto legislatívne špecifické ukotvenie a zmenu.
Skôr by som videl iné možnosti, všimol som si aj, myslím si, je to § 3, kde, to mne je zasa sympatické, poviem to tak, aby som bol objektívny, ste dali aj podmienku venovať sa aj národnému povedomiu, ono v podstate už v zákone to máme, je to isté zdupľovanie, ale zároveň aj občianskej spoločnosti. Tu by som videl opäť skôr možnosť bazírovať na spoločenskú integráciu spoločnosti, pretože s týmto je naozaj problém. Malé Slovensko je tak atomizované, že deliť ho na rôzne sekcie, národnosti a neviem ešte na čo možné a nepomenovať konkrétny prostriedok na budovanie integrity a aj sociálnej a národnej súdržnosti, to je chybou. Možno máte niektoré limity, ktoré koaliční partneri nevedia prekročiť. Ale pokiaľ by ste sa na to chceli pozerať objektívne, a stále mám presvedčenie, že aj vy ste zástanca, aj ste to viackrát deklarovali, myslím, obrazne, fanúšikov verejnoprávnych médií, ak by som to tak mohol povedať, myslím, že by nám malo predovšetkým záležať na tom, aby sa neurobili také zmeny, nazval by som to PP projekt (pripravovaná privatizácia verejnoprávneho sektora), aby sa nič takéto neudialo.
Takže myslím, že z toho všeobecného hľadiska som povedal to, čo som považoval za potrebné povedať.
Bohužiaľ, nevieme momentálne riešiť to podstatné. A to je garantovanie posilnenia verejnoprávneho charakteru cez legislatívne opatrenia. A, bohužiaľ, ani touto zmenou nevieme dostatočne garantovať nezávislosť cez finančné zabezpečenie verejnoprávnej služby, pretože odborníci a priamo aj ľudia z vedenia RTVS vám všetkým otvorene do očí povedia, že toto je len na vysielanie, toto nie je na výrobu pôvodnej slovenskej tvorby, ku ktorej, mimochodom, tiež podľa zákona by táto inštitúcia by mala smerovať. A keďže som bol jeden z tých, ktorí podporili možno tú prvú a asi najväčšiu zmenu v histórii nielen verejnoprávneho vysielania, pretože našťastie médiá sú staršieho dátumu, možno od vzniku rozhlasu v roku 1923 alebo 1926 na Slovensku a potom Slovenskej televízie, a to je zlúčenie týchto dvoch samostatných a typovo už vyhranených nosičov, ktoré si vytvorili svoju vlastnú identitu, pokiaľ nedôjde k nejakým zásadnejším pohybom napr. na výbore pre kultúru a médiá a pokiaľ teda by nebola nejaká ochota rokovať o racionálnom prístupe tak, aby sme naozaj hovorili o posilnení verejnoprávnosti a nielen aby sme si splnili nejaký koaličný záväzok z programového vyhlásenia vlády a potom ďalej už problematiku nesledovali, tak neviem povedať teraz dopredu, aký bude postoj k tomu či už môj alebo mojich kolegov, ale to je všetko. V zásade nedávam nijaký procedurálny návrh, a tým je asi povedané už aj niečo viac. Takže ďakujem vám za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.7.2011 9:55 - 9:57 hod.

Rafael Rafaj Zobrazit prepis
Škoda, že diskusia nabrala tento konfrontačný charakter, pretože toto bola téma, kde som ja očakával, že sa zhodneme naprieč všetkými politickými stranami, pretože sa určite všetci zhodneme, že chrániť by sme mali tých na prvom mieste, ktorí sú bezbranní.
Mladí ľudia. Pokiaľ sa týka tohto jednostranného pohľadu, no nielen ja, ale asi aj drvivá väčšina Slovákov bola šokovaná, keď videla televízny šot, ako dospelý cigáň sekerou najskôr dolámal koňovi nohy, pretože ho nevedel iným spôsobom zabiť, a takto bezbranného na zemi ležiaceho ho potom ešte dorazil do hlavy. Takže ja si myslím, že či už je to z hlúposti alebo je to z necitlivosti miera ľudského konania má svoje medze.
Toto je zvláštny typ diskusie, pretože keď som nedávno diskutoval s predstaviteľmi Strany slobodných, tak mali zaujímavý príklad v Rakúsku. Žobrajúci cigáni pod organizovaným zločinom organizujú zo Špiša autobusy do Viedne a do Salzburgu na organizované žobranie. Je to protizákonná činnosť, samozrejme. Slobodní keď prišli s návrhom, aby im zhabali vyžobraný objem peňazí, tak sa tiež našla v parlamente skupina ľudí, ktorí povedali, že je to predsa nehumánne, lebo že tí mafiáni im to vraj potom spočítajú. Takže sa pýtam, aký typ diskusie chceme viesť, lebo je to istá analógia. Tak ak je raz niečo protizákonné, ak je raz niečo protiľudské a každý vie o tom, ako má a ako nemá konať, tak spoločnosť by mala byť taká, že by mala určiť hranice, aby sa takéto javy nekonali. A preto ja tento zákon podporím.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.7.2011 18:08 - 18:09 hod.

Rafael Rafaj
Pán poslanec, mám pocit, že si sa dal zbytočne vyprovokovať nezaradeným poslancom Matovičom, aby si použil aj meno najstaršej politickej strany na Slovensku. (Smiech v sále.) Ale beriem to ako fakt, že väčšina kolegov sa mi javí zjavne prepracovaných a unavených, aj keď v súlade s väčšinovým názorom si myslím, že neviem z čoho, naozaj.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.7.2011 15:11 - 15:13 hod.

Rafael Rafaj Zobrazit prepis
Ďakujem. Pán poslanec, hovoril si v podstate o dvoch cestách, zdôrazňoval si potrebu tej pravdivej, ale nakoniec sme asi všetci pochopili, že nás voláš, aby sme kráčali po tej ceste populistickej, aby sme teda naďalej dovolili, obrazne povedané, jazdiť gréckej káre bez vydanej "STK-ačky". Ja sa pýtam, prečo neriešiš aj tých, ktorí tú grécku káru na európske diaľnice bez tej "STK-ačky" pustili, aj keď vedeli, že nespĺňa nielen emisné limity, ale vôbec techniku účasti v eurozóne na rozdiel od Slovenska. Keď všetci vedeli, že raz táto grécka kára spôsobí na európskych cestách nehodu a všetci budeme čakať potom v zápche a dohodneme sa, že no tak, zložme sa každý na tú grécku káru, aby uvoľnili cestu a mohli sme ísť ďalej.
Asi by bolo dobré povedať pravdu, že dobre už bolo. A je úplne jedno, či grécky chorý zub sa vytrhne s injekciou, čo by som označil za riadený bankrot, alebo bez injekcie, čo je vlastne neriadený bankrot. Podstata je, že ten zub je tak chorý, a to vedia všetci, že musí ísť von. Tak sa tu netvárme, že ho budeme ďalej ofukovať a budeme ďalších povzbudzovať, pretože ďalší pacienti čakajú rovnako na resekciu. Zajtra to môže byť pacient z Portugalska, pozajtra zo Španielska, nedajbože z Talianska. Jednoducho tu sa musí urobiť zásadný rez.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.7.2011 14:45 - 14:47 hod.

Rafael Rafaj Zobrazit prepis
Je mi sympatické, pán poslanec, že ste otvorili aj rozmer filozofie a nielen konkrétnych čísiel, ale, bohužiaľ, tá slovenská filozofia je predovšetkým o troch grošoch a je veľmi zrozumiteľná. To, čo my tu riešime, je, že niekomu sa ponúka, aby zálohoval, alebo požičal štvrtý groš s tým, že bude mať vidinu, že na rôznych obchodoch mu vyrobí niekto piaty groš. Tomu Slováci v živote nerozumeli a ani neverili. Takže, pokiaľ ste hovorili o filozofii a predovšetkým kresťanskej filozofii, tak spomeňte si na dvadsiatu modlitbu Kyjevských listov, kde sa hovorí: A nevyvráť nás na pohanom, alebo cudzích. Prečo by sme my mali opäť prinášať obete na oltár cudzích, keď Slovensko a slovenskí občania už toľkokrát zaplatili za vstupenky do rôznych lukratívnych klubov?
Kolega predrečník hovoril o privatizácii, čo nás vlastne stála vstupenka do Európskej únie. A tým, že ste hovorili o klube, ako by sme tam mali zostať, aby sme neboli vonku, mi to pripadá, ako keby sme boli na rovnakej zlej úrovni ako Gréci. Ale povedzme si pravdu, že dlh Slovenska na jedného obyvateľa je len štvrtinový z celkového dlhu, priemerného, štátov Európskej únie. Takže nemáme sa prečo báť, keby došlo aj k tomu najhoršiemu a utvorili by sa nejaká filtračná dvojzóna.
Ja som o tom presvedčený, že Slovensko vďaka zodpovednej politike, o ktorej aj dnes tu hovoríme a ktorú zaplatili občania, by sme boli v tej lepšej zóne, v tom lepšom klube. Nie v tom zlom, kde je momentálne Grécko.
Skryt prepis