Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení kolegovia, dovoľte, aby som sa ja dotkol v krátkosti predkladaného návrhu na schválenie rozpočtu verejnej správy na budúci rok.
Podľa môjho názoru je to rozpočet, ktorý z objektívnych dôvodov len ťažko bude hľadať alternatívu, ale na druhej strane je tu subjektívna príčina, ktorá reálne zhoršila jeho východiská, a to je z dôvodu rozpadu vládnej koalície.
Je to...
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení kolegovia, dovoľte, aby som sa ja dotkol v krátkosti predkladaného návrhu na schválenie rozpočtu verejnej správy na budúci rok.
Podľa môjho názoru je to rozpočet, ktorý z objektívnych dôvodov len ťažko bude hľadať alternatívu, ale na druhej strane je tu subjektívna príčina, ktorá reálne zhoršila jeho východiská, a to je z dôvodu rozpadu vládnej koalície.
Je to rozpočet inverzie, pretože keď som si pozeral viaceré kapitoly, tak veľmi ťažko bolo hľadať niektoré položky a mnohé iné sú, bohužiaľ, častokrát zavesené pod spoločné kapitoly alebo podkapitoly, pričom len s údivom sme mohli sledovať, kto ich takto mohol pospájať.
Ak je axiómou skladania rozpočtu cesta k vyrovnávajúcemu sa rozpočtu pri schvaľovaní, pri sledovaní cieľa ozdravenia verejných financií, čo všetci, dúfam, sledujeme, najmä v súvislosti s riešením dlhovej krízy, ak porovnáme dianie na finančných trhoch aj s ohľadom na fakt, že Slovenská republika si bude musieť požičiavať aj naďalej, potom je primárne dôležitou otázkou miera našej dôveryhodnosti, pretože tá môže v súvislosti nielen so štruktúrou rozpočtu, jeho nastavením v oblasti znižovania verejného dlhu, byť kľúčová práve pre veriteľov, a to najmä z hľadiska, či bude alebo nebude prijatý zákon roka. A teda aký signál vyšle slovenský parlament k finančným trhom, ktoré, ako sa ukazuje, dnes reálne diktujú oveľa silnejším ekonomikám a aj podstatne silnejším vládam, než je končiaca vláda na Slovensku.
Bohužiaľ, najnovšie sa už aj Slovensko zaraďuje medzi krajiny, ktoré majú problém si požičať na finančných trhoch tak, aby to nezhoršovalo deficit verejných financií. Čiže aby sme si nepožičiavali draho či dokonca likvidačne ako mnohé problémové štáty. O tomto budem hovoriť na záver, čo nám hrozí v prípade, že by nebol schválený štátny rozpočet. Pretože, bohužiaľ, aj z vyjadrenia niektorých koaličných predstaviteľov, vzhľadom na nastavenia a podmienky, ktoré si dávajú, tak je, je zrejmé, že táto koalícia má problém so 79 poslancami, ktorí by zaň zahlasovali. Potom by v prípade neschválenia, by už nebolo podstatné, či sa pre niektorý rezort našlo o chlp viac alebo o vlas menej prostriedkov, pretože na to by potom doplatili sme všetci, a najmä občania našej krajiny.
Druhou systémovou otázkou pri schvaľovaní rozpočtu by mala byť analýza, s akým pridaným efektom dokážu jednotlivé rezorty prispieť k výkonnosti slovenskej ekonomiky. Teda či budú určené na rozvoj alebo na spotrebu. Máme tu jeden paradox. Slovensko v ére samostatnosti dosiaľ zaznamenalo len jeden rok s nulou a jeden rok poklesu pod 4,8 percenta. Ďalších šestnásť rokov sme mali v priemere hospodársky rast nad 4,8 percenta. Ale, bohužiaľ, každá vláda doteraz vyrobí nejaký dlh, a tak priemerná výška nášho dlhu už presahuje dve miliardy eur. Podstatné teda je, aby sme sa nehádali, že či pôžičky áno alebo nie. To je, bohužiaľ, realita. Podstatné je, do čoho sa investujú, alebo na čo sa spotrebujú a aký multiplikačný efekt opäť do budúcna dokážu priniesť. Predpokladaný pokles hrubého domáceho produktu len v dôsledku úsporných opatrení na tento rok bol odhadovaný mínus 1,6 percenta. Podľa agentúry nemeckej DPA, úsporné opatrenia budú znamenať mínus 3 percentá pre náš rozpočet na budúci rok 2012. V tejto súvislosti by sme mali riešiť aj otázku jedného mýtu, a to, že Slovensko je údajne proexportnou krajinou. Dá sa o tom polemizovať, pretože toto by mohol byť jeden z veľkých príjmových zdrojov, keby sa vláda venovala prioritne otázke vývozu, vývozu zo Slovenska, aby bol väčší, než je náš dovoz. Bohužiaľ, ukážem vám aj graf, tomu tak nie je. A to, že niektoré štáty, a podstatne vyspelejšie, dokážu lobovať, dokazuje aj medializovaná informácia, kde sa dokonca naša pani premiérka nedávno ohradila voči aktivite istého veľvyslanca, ktorý doslovne loboval za firmu z jeho materskej krajiny. Saldo, teda rozdiel medzi vývozom a dovozom, bohužiaľ, sa stále zväčšuje. Len v roku 2007 to bolo mínus 0,71 percent, v 2008 0,66, 2009 bol relatívne najlepší, iba s rozdielom mínus 0,14. Ale rok 2010 už bol mínus 1,77, tento rok mínus 2,08, no a podľa štatistického úradu a národnej banky nás čaká na budúci rok rozdiel až mínus 2,47. Teda ďalší reálny prepad v neprospech slovenského vývozu o 25 percentuálnych bodov. Môžem vám k tomu ukázať aj tento graf. Bohužiaľ, sú to smutné čísla. Tie červené znamenajú slovenský dovoz, modré vývoz. Podľa, zhodneme sa na tom, že by to malo byť opačne, pretože určite by to prinieslo aj viac zdrojov do slovenskej ekonomiky. Toto je teda nebezpečný negatívny trend, ktorý by sme mali všetci zvrátiť, len, bohužiaľ, v rozpočte mi chýbajú vyčlenené prostriedky na takúto proaktívnu zahraničnú politiku. A chcem podotknúť, že v tejto súvislosti nie sme odkázaní len na dovoz energií. Predovšetkým, Slovensko nadštandardne má veľa zahraničného spotrebného tovaru, a čo je najsmutnejšie, a som rád, že na mieste predkladateľa sedí aj, teda v súčasnosti sedí minister pôdohospodárstva, bohužiaľ, máme najhoršiu bilanciu v spotrebe domácich slovenských produktov. Slovenská poľnohospodárska komora odhaduje, že klesáme až na 52 percent domácej spotreby. Zatiaľ čo napríklad Briti spotrebujú až 94 percent v Británii vyrobených poľnohospodárskych produktov. Takže je zrejmé, že pokiaľ máme takýto enormný a masívny dovoz nielen cudzieho spotrebného tovaru, ale aj potravín, tak je zrejmé, že sa nám nielen stenčujú naše rezervy, ale je to aj v neprospech rozpočtu ekonomiky Slovenska. A to už nehovorím o čiernych tovaroch z Číny, o ktorých takmer všetci rozprávajú, ale ako keby to nikto nevedel a nechcel riešiť.
Teraz mi dovoľte po týchto pár poznámkach, kde som sa snažil aj naznačiť tie diery, ktoré by som očakával, že by vláda mohla riešiť, niektoré konkretizácie. Veľmi ma zaujalo vyčlenenie prostriedkov pre takzvané znevýhodnené skupiny. Určite, zhodneme sa na tom, že môžu tu byť nejaké znevýhodnené skupiny, neviem, či objektívne alebo subjektívne. Ale v čase, v čase krízy, keď sa všade škrtá, myslím si, že je na mieste sa pozrieť aj na tento segment spoločnosti.
Na tvorbu, implementáciu politík úradu vlády ide celkovo 39,76 milióna eur, v čom sú ixkrát zahrnuté napríklad potreby rómskej komunity či menšinová politika kultúrna alebo tanečné divadlo, hoci je tu aj samostatná kapitola 06P0904 Menšinová kultúrna politika s vyčleneným objemom štyri a pol milióna eur. Navyše, v ďalšej kapitole 06P0901 Ľudské práva a boj proti diskriminácii a internetový dialóg, vidíte tuto opäť, toto je jedna kapitola. Ľudské práva, diskriminácia, internetový dialóg (Správ. interetický dialóg - pozn. jaz. red.). Ide o zvláštne zmiešanie v rozpočtovom mixéri, na ktorý sa však vyčlenilo opäť takmer dva a pol milióna eur. Čo na to povedať? No zdá sa, že niektorým skupinám obyvateľstva aj v čase krízy sa žije veľmi dobre a majú zabezpečený dostatočný počet zdrojov. V školstve napríklad, v programe AA 301 a AA 03, Podpora vzdelávania osôb s osobitnými vzdelávacími programami a s podprogramom Zvyšovanie vzdelanostnej úrovne príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít je vyčlenených 19,29 milióna eur. V rezorte sociálnych vecí a rodiny v sekcii 07C08 Podpora sociálnej inklúzie a v nadväznosti na marginalizované, opäť, rómske komunity, viac ako 2 milióny eur, plus, samozrejme, musíme tam zarátať aj výdavky zo zdrojov Európskej únie, spolu 13,5 milióna eur. Ďalšie určené kapitoly na zamestnanosť, vzdelanosť, rovnosť a kultúru týchto komunít, viac ako 35 miliónov eur. To sú naozaj zvláštne čísla v kontexte aj faktu, že každoročne ide na tieto problémové skupiny množstvo financií, avšak všetci potom na konci roka skonštatujú, že výsledný efekt akoby sa niekde stratil. Zvláštnu kapitolu má, samozrejme, aj úrad vlády, kde opäť sa zabezpečujú prostriedky na podporu menšinovej kultúrnej politiky aj na riešenie problematiky rómskych komunít a tak ďalej. Čiže vidíme, že pomaly v, v piatich alebo šiestich kapitolách a rezortoch sú rozpoložkované v podstate tie isté, tie isté zámery. Pokles výdavkov pre úrad vlády o 30 percent v celkovej sume 17,4 milióna eur je však spôsobený znížením objemu prostriedkov na protipovodňovú ochranu, pričom objem osobných výdavkov pre úradníkov a pracovníkov na úrade vlády má len symbolický pokles o rozprávkový vlások 0,81 percenta. Inak povedané, vláda sa o svojich úradníkov na úrade vlády vie veľmi dobre postarať. Mínus 17,4 milióna na protipovodňové aktivity, na mzdy, platy a ďalšie ohodnotenia len mínus 0,81. Keď sme pri týchto mzdách, mimochodom, bolo by dobré, keby ste si pozreli, ako sú rozpočtované. Je tam k základnému platu ďalších šesť položiek, ktoré tvoria ďalších dodatočných 80 percent príjmu úradníkov na úrade vlády. To je naozaj zvláštny luxus. Pričom zo štatistík je zrejmé, že pani premiérka podpisuje tieto, tieto odmeny svojim ľuďom, ktorí zarábajú podstatne viac než tu sediaci páni poslanci. Ako úradníci, zdôrazňujem, úradníci vo vláde. Paradoxne, dávno po vstupe do Európskej únie nám narástla rozpočtová podkapitola úradu vlády pre komunikačné aktivity o Európskej únii o 11 percent. A pýtam sa načo? Nepotrebujeme skôr komunikačné aktivity o Slovensku v Európskej únii? Je smutné, že v podkapitole činnosti úradu vlády svieti pri položke Podpora športu a mládeže nula. A rovnako aj pri vedomostnej spoločnosti, zatiaľ čo na aktivity splnomocnenca vlády pre rómske komunity, ako obyčajne už, zaznamenávame mierny nárast. Naozaj neviem prečo, aj keď tuším a rozumiem, z akého dôvodu museli rozpočtári spojiť dotácie pre rómsku komunitu, vidíme ďalšie vyčlenenie prostriedkov pre túto komunitu, s úplne odlišnou protidrogovou politikou. Toto je v jednom rozpočtovom balíku v sume 1,348 miliónov eur. Príbuzná oblasť ľudských práv, ale najmä národnostných menšín, je od roku 2011 zastrešovaná samostatným podporným programom v rámci štruktúry úradu vlády s celkovým medziročným navýšením plus 6,48 percenta. Opäť zvláštna anomália, ak si uvedomíme, v akých oblastiach, či je to zdravotníctvo alebo iné, iné oblasti, napríklad poľnohospodárstvo, zaznamenávajú pokles. Pričom je tu ešte samostatná kapitola menšinovej kultúry a politiky s obdivuhodným nárastom zo 650 tisíc eur, to je údaj z roku 2010, na 4 milióny v roku 2011 a ďalší kalkulovaný rast na 4,5 milióna v roku 2012. Chcem len upozorniť, že takzvaná "cieľová" znevýhodnených skupín má na svoju kultúru ešte ďalej vyčlenené samostatné špecifické prostriedky aj v rezorte ministerstva kultúry. Čo k tomu dodať? No, proste, niekto asi potrebuje nadštandardnú, nadštandardnú starostlivosť, len je naozaj otázne, že či by už nebolo vhodné prehodnotiť tieto, tieto politiky a zohľadňovať zodpovednosť a adresnosť vydávania týchto, týchto prostriedkov a aj odsledovať ich využiteľnosť, a najmä dlhodobé pôsobenie. Ale to budeme možno o tom hovoriť niekedy inokedy.
Ďalší príklad, ktorý chcem zdôrazniť, pardon, je v rezorte pôdohospodárstva, kde sa síce kladie dôraz na zabezpečenie štandardu bezpečnosti potravín pre obyvateľstvo aj pôdohospodárov, ale chýba vízia podpory zdravých potravín. Teda myslím na báze výživovej kvality, nielen bázického eliminovania škodlivín, pán minister. A toto by sa malo diať v súčinnosti s ďalšími rezortmi školstva a zdravotníctva. Ďalej podporujeme síce zabezpečovanie princípov spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie, ale opäť, paradoxne, v čase krízy neriešime podporu domácej slovenskej agroprodukcie. Ja som už hovoril tie čísla. Oni sa rozchádzajú, ale jednoznačne, ak je to tesne nad 50 percent, a keby to bolo aj možno nad 60 percent, sme hlboko pod priemerom Európskej únie. Pričom takto laxne by sa nijaký štát nemal správať k najvýnosnejšiemu výrobnému prostriedku, ktorým je pôda a dopestovanie potravín. Pretože po rôznych variantoch krízy, či to bola najskôr hypotekárna, potom finančná, teraz dlhová, určite príde kríza potravinová, pán minister. A na toto, bohužiaľ, Slovensko, zdá sa, nemyslí. Európska komisia chce v budúcom roku znížiť objem prostriedkov, ktoré členské štáty doplácajú svojim farmárom vo forme národného dodatku. Fajn.
Komisia predložila členským krajinám dokument, v ktorom navrhuje krátiť však národné poplatky k priamym platbám až o 14 percent. Návrh Európskej komisie však opäť najviac postihne zrejme Slovensko, predovšetkým stredné a veľké podniky, ktorých je na Slovensku 2500. Žiaľ, toto je aj bremeno z prístupových rokovaní v tejto oblasti v roku 2003, ale sú príležitosti, akým spôsobom si jednoducho vybrať a vylobovať viac, ale to už je vecou konkrétnych ministrov a vlády, či toto považujú za svoju prioritu alebo nie. Pán minister tu sediaci, Simon, vyrokoval síce 18 mil. eur, pokiaľ sa nemýlim, ale bolo to z možných 40 mil., a toto sa presunulo do kategórie štátnej pomoci farmárom. Čiže keď si len porovnáme 18 mil., čo je vlastne vyrovnávacia platba z Európskej únie, napr. s rokom 2007, 18 a 147 mil., vidíme, k akému poklesu opäť došlo, a bude to mať, samozrejme, vyvolá to tlak na, na rast cien potravín, ktoré už tak či tak tvoria v spotrebnom koši priemerného Slováka nadštandard, než je v okolitých štátoch Európskej únie, a to už nehovoríme o tom, že máme 20-percentnú DPH na potraviny, zatiaľ čo väčšina štátov sa pohybuje v priemere okolo deviatich percent.
Dovoľte, aby som sa ešte pristavil pri, pri kultúre, pretože som členom výboru pre kultúru a médiá a jeho podpredseda. Na prvý pohľad môžeme súhlasiť a oceniť, že v tejto, v tejto, v tomto rezorte došlo k navýšeniu rozpočtu, ale je tam, samozrejme, to ale, ja hneď vysvetlím, aj to oceňujem, že v návrhu pre Maticu slovenskú rozpočet saturuje tú istú výšku v priemere jedna celá, pokiaľ sa nemýlim, štyridsaťdeväť mil. eur. Keď si pozrieme tabuľky, tak index rokov 2012 a '11 v sekcii program a podprogram sa pohybuje v rozmedzí 0,9 až 1,2. Čo však neprimerane vyskočí, sú výdavky určené v kapitole 08T01 Koncepcia kultúrnej politiky, riadenie a koordinácia programov a výdavky aparátu. Tu je index až 2,3, jednoducho, toto je neprehliadnuteľné a znamená medziročný skok z 12,83 až na 30 mil. eur, opakujem na koncepcie, na riadenie a výdavky aparátu. Nepoznám opotrebovanosť vozového parku ministerstva ani jeho inštitúcií rezortných, ale vyčleniť na nákup dopravných prostriedkov 1,5 mil. eur a na prezentáciu kultúry, opäť predpokladám s dodatkom mojím, že slovenskej kultúry, lebo tam to nie je, len 1 mil. eur, dvíha obočie asi každému normálnemu, ktorý si síce uvedomuje, že sme v čase krízy, ale ja by som osobne skôr dal tých 1,5 mil. na prezentáciu slovenskej kultúry v zahraničí a na prilákanie investorov a možno aj turistov na Slovensku, ako na nákup dopravných prostriedkov. Aj keď nepochybne projekt Európske hlavné mesto kultúry - Košice je pre Slovensko významný a všetci oceňujeme a tešíme sa, že Košice to dosiahli a v roku 2013 budú takýmto spôsobom v kultúrnej sfére reprezentovať Slovenskú republiku, otázne však je vyčlenenie finančných prostriedkov na tento projekt. Rozpočtové zaradenie na základe uznesenia vlády medzi grantový a dotačný systém považujem za ďalšiu ranu pre pôvodnú slovenskú tvorbu, tvorcov a vôbec novonastavený dotačný systém, ktorý markantne uberie tvorcom vzhľadom na to, že vláda nenašla inú rozpočtovú kapitolu pre projekt Európske hlavné mesto kultúry - Košice. Je to však klasicky vybojovaný rezortný rozpočet v kombinácii s nevyhnutnými výdavkami, pretože na ďalší rok 2013 je pre rezort kultúry už plánovaný schodok mínus 21 mil. eur a v porovnaní s budúcoročným navýšením plus 13,98 mil. eur. Takže vidíme, že na budúci rok síce takmer 14 hore, ale ďalší rok mínus 21, čiže celkový mínus viac ako 7 mil. eur.
Páni a dámy, ešte sa dotknem v krátkosti zdravotníctva, aj keď to nie je moja oblasť, a pokiaľ bude čas, myslím, že vystúpi aj kolega Štefan Zelník, ale viete, že SNS medializovala problematiku rozpočtu práve vo vzťahu k rezortu zdravotníctva, a ako vidíme, bolo to ešte pred krízou v zdravotníctve, ktorá teraz je najvypuklejšia, a požadovali sme navýšenie odvodov poistencov štátu na 5 percent, čo je podľa nás systémové riešenie, pretože tie problémy v zdravotníctve, ktoré sú, evidentne si budú vyžadovať ďalšie dodatočné zdroje. Jednoducho, budúca vláda bude musieť nájsť, či už na krytie platov alebo lekárov alebo dodatočnú sanáciu, ako sa ukázalo, v rezorte sú, sú ďalšie značné, značné dlhy. A nevieme, prečo sa tvorcovia rozpočtu nezaujímali o systémovejš prístup, ktorý by jasne garantoval, že za tohto statusu sú vyčlenené prostriedky do poisťovní, ktoré môžu, a pri istej, nielen džentlmenskej, ale naozaj férovej dohode, zabezpečiť potom potreby rezortu už bez toho, že by si rezort pýtal, pýtal dodatočné, dodatočné zdroje.
Všetci uvažujeme, že kde asi zobrať dodatočné zdroje, pokiaľ, aby sme nehovorili len o výdavkovej časti, aby to nebolo, že, áno, že však opozícia vypráva, ale nehovorí a nedáva návrhy, kde zobrať nejaké zdroje, ktoré by sa mohli naliať do rozpočtu. Nedávno, teda práve, myslím, tento týždeň sme sa dozvedeli, že našli sa nejaké mimoriadne dividendy z energetického podniku, ktoré budú odvedené, myslím, z energetickej rozvodnej sústavy do štátneho rozpočtu. Je zaujímavé, že sa to deje ako mimoriadny akt, a je zaujímavé, že práve vtedy, keď tie diery sú najväčšie, tak sa zrazu ozvú prevádzkovatelia monopolných sietí alebo energonosičov a sú ochotní ten chĺpok pustiť do štátneho rozpočtu. Ja však uvediem príklad iného energetického giganta, Slovenský plynárenský priemysel. V rokoch 2007 až 2010, to sú údaje ešte z našej vlády, predstavoval zisk po zdanení takmer 74 mld. korún, ospravedlňujem sa, budem hovoriť v korunách, lebo hovorím od roku 2007. Čiže, lepšie povedané, pardon, za rovnaké obdobie si však nadnárodní akcionári nechali vyplatiť dividendy vo výške 117,5 mld. korún. Dividendy teda, vážené dámy a páni, prevýšili zisk o 43,5 mld. korún, čo znamená, že akcionárom boli vyplatené dividendy vyššie ako samotný zisk o 58,8 percenta. Čiže priemerný ročný zisk za uvedené obdobie bol 18,5 mld., ale priemerná hodnota vyplatených dividend, ktorá išla - Francúzsko a Nemecko, 29,38 mld. Čo k tomu dodať? Nevidíte, že tu nám utekajú zdroje? Len všetci sa boja to riešiť systémovým opatrením. Ale taká bola asi privatizačná zmluva, také boli asi politické dohody pri odovzdávaní energetických tepien Slovenska zahraničným nadnárodným monopolom. Bohužiaľ, aj keď sa už raz spraví chyba, mali sme a máme teraz možnosť to napraviť. Je tu implementácia tretieho energetického balíčka Európskej únie. A čo sa stalo? Namiesto toho, aby sme si reštrukturalizovali slovenskú energoekonomiku a napr. v prípade SPP prijali model ITO, čiže Independent Transmission Operation (Správ. Independent Transmission Operator - pozn. jaz. red.), pardon, tento sme vlastne uprednostnili namiesto modelu Ownership Unbundling. Už som počul, že niektorí koaliční poslanci sú znepokojení, keď sa dozvedeli číslo, o ktoré opäť bude ukrátený slovenský rozpočet, ak toto schválime v druhom čítaní, pretože máme tu dva zákony o energetike, podľa terajších predpokladov bude to znamenať minimálne mínus 10 až 50 mil. eur. Ale prosím, výpredaj slovenskej energetiky pokračuje ďalej. Takže, dámy a páni, pokiaľ hovoríme, že kde vziať dodatočné zdroje do rozpočtu Slovenskej republiky, tak Slovenská národná strana hovorí, nech sa páči, páni a dámy z vlády, pozrite sa na energetické podniky, pozrite sa, aký je objem vývozu zdrojov zo Slovenska, pozrite sa, čo sa na Slovensku zdaňuje, a nájdite, nájdite tú zodpovednosť, o ktorej hovoríte, a môžete nájsť zdroje. Bohužiaľ, v tomto rozpočte sa to nerieši, ani sa to zrejme nedá, ono sa to, treba riešiť zákonmi, toto je síce zákon roka, ale podľa mňa, oveľa podstatnejšie je, aby sme v tejto súvislosti hovorili aj o výkonových riešeniach cez zákonodarné predpoklady, akým spôsobom si môžeme riešiť ekonomiku. Pretože inak, obávam sa, to je posledná vec, o ktorej chcem hovoriť, a to je rozpočtové provizórium. Už tu niektorí predrečníci naznačili, a nie je to opäť vinou opozície, vládna koalícia má silnú disponujúcu väčšinu, ale viacerí už analytici upozorňujú na riziko rozpočtového provizória, ktoré môže predražiť tento náš štátny rozpočet a vlastne aj vyrobiť ešte väčšiu sekeru, než, než plánovaná je, pretože nepodarilo sa nám najnovšie predať dlhopisy na aukcii, museli sme ich stiahnuť a istá ratingová agentúra už 14. októbra nám pohrozila zhoršením ratingu a dokonca, paradoxne sa môžeme dostať do skupiny, ako je Poľsko, hoci to má o dva stupne horší rating, ako je Slovensko.
Dámy a páni, myslím že toto je najvážnejšia otázka, ktorú budete musieť riešiť, vážené dámy a páni z vládnej koalície, aby cez rozpočtové provizórium sa Slovensko nedostalo do ešte väčších problémov, než v akých je.
Ja vám k tomu úprimne želám veľa odvahy a Pán Boh nech žehná Slovensku.
Skryt prepis
