Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predseda. Aj keď nie som predsedníčka, dovolím si pripomenúť členom pracovnej skupiny poslancov na zlepšenie legislatívy na ochranu zvierat, že sa stretávame o 12.00 hodine na č. 76. Poprosím, ak nemáte rokovania výborov, o 12.00 hodine aspoň na chvíľočku keby ste sa tam mohli zastaviť. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán kolega, myslím, že ste si pomýlili znenie pozmeňujúceho návrhu so znením dôvodovej správy, resp. odôvodnenia. Ten pozmeňujúci návrh má len tri riadky a hovorí o porušení povinnosti podľa § 6a) písm. d), e) alebo h) tak, ako to v súčasnosti prísluší obecným políciám. To znamená, že nijako sa tým nerozširuje kompetencia obecnej polície, iba sa umožňuje, aby po dohode, a práve o dohode na tom, čo ste spochybnili na technických prostriedkoch a ich kompatibilite so systémom objektívnej zodpovednosti, potom mohli byť zaznamenávané tieto priestupky aj obecnou políciou. Čiže ide o to, aby, keď obecná polícia zaznamená čosi, nebolo to v inom systéme, ale opätovne v systéme objektívnej zodpovednosti, aby sme teda nemuseli dokazovať, kto bol vodičom vozidla vo chvíli, keď k tomu priestupku došlo. Takže naozaj nejde ani o rozširovanie kompetencie obecných polícií, nejde v žiadnom prípade ani o nejaké nabúravanie príjmov štátneho rozpočtu, ide len o to, aby sme dokázali viac vymáhať právo aj v oblasti dopravy. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, zaznelo tu už v úvodnej reči spravodajcu, že som predložila pozmeňujúci návrh na gestorskom výbore. Po diskusii na tomto výbore sme v spolupráci s ministerstvom vnútra našli pozmenené, upravené znenie môjho pôvodného pozmeňujúceho návrhu a dovolím si vám ho predložiť. Na úvod ale chcem predoslať, že zákon o ktorom teraz rokujeme, sa síce zmieňuje predovšetkým o tom, že by veľmi uľahčil vymožiteľnosť pravidiel v súvislosti s dodržiavaním najmä rýchlosti, ale je tu jedna veľká oblasť, ktorú tiež mimoriadne pozitívne dokáže zasiahnuť a kde potenciál tohto zákona je veľký, pokiaľ ide o vymožiteľnosť zákona. A to je parkovanie.
Parkovanie však spadá do kompetencie miest a obcí. Jeho kontrola a vlastne trestanie priestupkov je v kompetencii obecných polícií. Preto mojou snahou je, aby z tohoto zákona bolo celkom jasné a evidentné, že sa objektívna zodpovednosť vzťahuje aj na priestupky, ktoré sú zaznamenané obecnou políciou. Pritom však určite nejde o to, aby pokuty za tieto priestupky boli príjmom obcí, tak ako doteraz. Teda ide o to, aby len išlo o možnosť zaznamenávať tieto priestupky nástrojmi, ktoré po dohode s ministerstvom, resp. po dohode so štátnou políciou, obsluhuje obecná polícia. Takže samotný text môjho návrhu.
K čl. I: V bode 2 § 139b ods. 2 bodku na konci nahradiť bodkočiarkou a pripojiť tieto slová: "na základe dohody obce s ministerstvom vnútra možno prejednať správny delikt držiteľa. Pardon, čítam iný pozmeňovací návrh. Dobre čítam, správne, beriem späť. Takže tieto slová:" na základe dohody obcí s ministerstvom vnútra možno prejednať správny delikt držiteľa vozidla aj vtedy, ak bolo porušenie povinnosti podľa § 6a písm. d), e) alebo písm. h) zaznamenané technickými prostriedkami, ktoré používa obecná polícia". To je celý text.
Uvedené ustanovenie umožní prejednať aj správne delikty zaznamenané technickými prostriedkami v užívaní obecnej polície, a to zákaz otáčania a cúvania podľa § 22 ods. 4 alebo zákaz otáčania vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia, zákaz zastavenia a státia podľa § 25 alebo zákaz zastavenia a státia vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia, zákaz vjazdu, zákaz odbočovania alebo prikázaný smer jazdy vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.
Uvedené správne delikty v súčasnosti môže obecná polícia prejednávať v blokovom konaní, na základe zákona o obecnej polícii. Mínus pokút v tomto prípade, v prípade správnych deliktov, na rozdiel od ich prejednávania v blokovom konaní ostáva príjmom štátneho rozpočtu. Navrhovaná právna úprava umožní riešiť priestupky pri statickej doprave bez použitia technického prostriedku na zabránenie odjazdu motorového vozidla, teda papuče.
Hlavným bodom dohody ministerstva vnútra s každou obcou, ktorej obecná polícia by chcela zaznamenávať porušenia pravidiel, ktoré by mohli byť prejednávané v rámci objektívnej zodpovednosti držiteľa vozidla, by boli technické podmienky vzájomného prepojenia technických prostriedkov používané obecnou políciou so systémom objektívnej zodpovednosti. Uvedená zmena pozitívne vplýva na plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky.
Inými slovami, obec alebo obecná polícia nebude musieť dávať papuče, nebude nútená riešiť tieto priestupky takými prostriedkami, ako odťahy a papuče, ale jednoducho pokutou. Takže, chcem vás poprosiť, aby ste túto zmenu podporili.
Ďalší môj návrh je, vychádza najmä z iniciatívy a skúsenosti ministerstva zahraničných vecí ale aj z mojej skúsenosti, ako starostky mestskej časti, kde sa vyskytuje veľa zastupiteľstiev našich, teda partnerov, zahraničných štátov. Takže navrhujem takýto pozmeňujúci návrh.
V článku 1 bod 2 § 139c sa dopĺňa o nový odsek 3, ktorý znie.: "(3) Ak orgán Policajného zboru zistí porušenie povinnosti podľa § 6a a vec odloží podľa ods. 1 písm. b), bezodkladne o tom upovedomí Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky. Orgán policajného zboru zašle Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky aj fotografiu alebo videozáznam o porušení povinnosti podľa § 6a a údaje, na zdravie, podľa § 139 f) ods. 2.".
Odôvodnenie. Doterajšie skúsenosti v súvislosti s dopravnými prostriedkami vozidiel cudzích zastupiteľských úradov alebo personálu cudzích zastupiteľských úradov požívajúceho výsady a imunity podľa medzinárodného práva, poukazujú na potrebu zákonne upraviť notifikačnú povinnosť orgánov Policajného zboru. Uvedené ustanovenie umožní informovanie cez Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky o porušení zákona o cestnej premávke vozidlami cudzích zastupiteľských úradov alebo personálom cudzích zastupiteľských úradov na území Slovenskej republiky a na základe toho postupovať v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.
Podotýkam len, že problém je v tom, že často sa naše Ministerstvo zahraničných vecí o takýchto priestupkoch dozvedá až z médií alebo na základe sťažností občanov, čo nie je ideálna situácia. Takže vopred ďakujem za podporu a držím aj palce, aby tento zákon, ktorý, podľa mňa, prináša podstatne viac riešení ako problémov, dostal otvorenú cestu. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Bublavý, ako poslanec máte možnosť v oblasti, ktorú ste uviedli, teda je to starostlivosť o seniorov, zanedbávanie a týranie, predložiť akýkoľvek návrh, máte možnosť napr. zorganizovať skupinu poslancov. Ja sa rada do nej zapojím. Ako starosta máte možnosť v každodennej praxi pre túto skupinu robiť reálne kroky. Ale nijako to nesúvisí so skutkovou podstatou týrania zvierat. A nijako sa to nevylučuje s tým, aby sme trestali násilie, akékoľvek násilie tak, ako to považuje spoločnosť za primerané.
A tým sa dostávam k faktickej pripomienke pána poslanca Martináka. Možno tam boli ochranári. Celkom iste tam boli aj ľudia, ktorí jednoducho majú dosť toho, čo sa okolo nich deje. Nebola to odborná verejnosť. A práve preto sme na odbornej úrovni tento návrh prerokovali s ministerstvom. A dostali sme odborné stanovisko, ktoré je vyjadrené v predloženom pozmeňujúcom návrhu.
Osveta je iste pekná a dôležitá vec. Dovolím si povedať, že pre ňu aj sama osobne dosť veľa robím.
A rovnako sa mi páči myšlienka alternatívnych trestov prostredníctvom verejných prác. Iste pre decká, ktoré z hlúposti vykonajú takýto skutok, to môže byť účinné. Pochybujem ale, že by bol účinný pre takého človeka, ktorý množí zvieratá, tzv. ich chová spôsobom, ktorý som popísala, v krabiciach, v tesných klietkach a tak ďalej, trest. Pripadá mi to, ako, povedzme, pedofilného recidivistu poslať na verejnoprospešné práce do škôlky. To by asi nefungovalo. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Takže je to trestný čin, ktorý na jednej strane vyvoláva pohoršenie verejnosti, pretože dochádza k nálezom slepých feniek, ktoré celý život nemali možnosť ani dvojmetrového výbehu, ktoré naozaj len produkovali štence. A na druhej strane je to trestný čin, ktorý by si zaslúžil aj pozornosť finančných orgánov, pretože sú to neregistrované chovy, ktorými sa robia veľké kšefty. Ale to už je iná téma. Čiže to, o čom tu hovoríme, naozaj nie je len o nejakých cigánskych osadách, to je niečo čo v tejto spoločnosti existuje, čo si málo všímame, ale čo vidia tí, ktorí sa ochranou zvierat zaoberajú.
Chcem teda len zhrnúť. Nehovoríme tu o žiadnej kriminalizácii. Trestné sadzby, ktoré sa zvyšujú, sú s výnimkou hornej trestnej sadzby pri kvalifikovanej podstate trestného činu všetky na úrovni možnej podmienky. To je jedna vec. Druhá vec je, nejde o chuligánov, o gaunerov, nejde o nejaké výstrelky nerozumných detí alebo mládeže, ale ide vo veľkej miere o veľmi racionálne podložené konanie kšeftárov, ktorí zvieratá, ktoré sú im na obtiaž, jednoducho utýrajú, pretože je to jednoduchšie, ako ich ďalej živiť. Ďakujem za pozornosť a chcem vás ešte raz poprosiť, aby ste tento poslanecký návrh podporili.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážená pani ministerka, milé kolegyne, kolegovia, bavíme sa tu o trestnom kódexe, o zákone, ktorý skutočne, ako to povedala pani ministerka, vyjadruje aj názor spoločnosti na to, čo sa smie, čo sa nesmie a čo je spravodlivé a čo spravodlivé nie je. Ten názor sa vyvíja, tak ako v niektorých prípadoch, ako tu už bolo povedané, sa vyvíja smerom k dekriminalizácii a smerom k miernejším trestom. Sú aj prípady iné. Pán poslanec Fico hovoril o 17. storočí. Áno, v tom období hoci on upozorňoval na iné aspekty, bolo celkom bežné zabávať sa aj v kráľovských kruhoch na pálení mačiek. Dnes to určite nepovažuje kultúrna civilizovaná časť spoločnosti za zábavné, naopak, odcudzuje to a odcudzuje to stále viac, pretože sa vyvíja vzťah k násiliu a toto je forma násilia. Hovorím teraz o pozmeňujúcom návrhu, ktorý podala skupina poslancov, v ktorej sú veľmi výnimočne zastúpení členovia všetkých poslaneckých klubov tejto snemovne.
Chcela by som vniesť trošku racionality do toho, čo sa tu okolo tohto návrhu povedalo. Chcem vás veľmi porosiť, najmä tých, ktorí sa k tomu vyjadrovali vo faktických poznámkach, aby ste počúvali, o čom tento návrh je. Skutočne nie je o tom, aby sme zatvárali mladých ľudí do basy, v žiadnom prípade o tom nie je, pretože postihuje tak ako dnes Trestný zákon iba tých, ktorí tento skutok spáchajú opakovane, v priebehu dvanástich mesiacov boli za to už potrestaní, príp. v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch boli za to odsúdení, tých, ktorí to urobia obzvlášť krutým spôsobom a spôsobom, ktorý je verejne dostupný prostredníctvom informačných technológií. Nezvyšujeme trestnú sadzbu v tomto základnom skutku tak, aby siahala nad tri roky. To znamená, aj v rozsahu, ktorý sa navrhuje, je stále možný podmienečný trest. Chcem vám teda ešte raz prečítať, na koho sa vzťahuje trestný čin týrania zvierat. Vzťahuje sa na toho, kto týra zviera, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacov postihnutý alebo za taký čin v prechádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, týra zviera zvlášť krutým spôsobom a surovým spôsobom alebo utýra zviera, a tu sa zvyšuje tá sadzba z jedného roka iba na dva roky, takže žiadne zatváranie do basy, iba vyjadrenie názoru veľkej časti spoločnosti, že tento skutok nie je dostatočne postihovaný. Tá časť spoločnosti sa vyjadrila k návrhu Trestného zákona už v pripomienkovom konaní. V priebehu necelých troch dní získala pripomienka, ktorú sformulovala práve spomínaná skupina poslancov, množstvo podpisov v priebehu týždňa, 37 tisíc podpisov. To je dostatočná váha na to, aby sme hovorili o tom, že verejnosť si želá vyjadriť sa k takýmto naozaj kozmetickým zvýšeniam trestných sadzieb. Tento návrh bol prerokovaný s ministerstvom, ministerstvo po rokovacom konaní navrhlo istý kompromis, ktorý sa v tomto návrhu práve odzrkadľuje, ale zároveň aj rozšírenie skutkovej podstaty o trestný čin, ktorý sa doteraz v Trestnom zákone neuvádzal, ale ktorého skutočne sme v praxi svedkami.
Chcem ale upriamiť pozornosť na jeden fakt, ktorý tu doteraz spomínaný nebol, to, že verejná mienka sa zaoberá týmto problémom čoraz intenzívnejšie, nie iba tým, že pribúdajú príbehy utýraných, umlátených zvierat bandou gaunerov. To tu vždy bolo. A obávam sa, že to ešte dlho bude. Ale veľmi zásadne sa rozmnožujú príbehy zvierat, ktoré prišli na svet v dôsledku kšeftov, v dôsledku nepovolených chovných staníc množiteľov, ktorí keď sa im zvieratá nepodarí predať, zbavujú sa ich veľmi krutým spôsobom. To sú tie problémy, ktoré teraz napĺňajú útulky, to sú napr. osudy malých buldodžkov, ktorých veľmi nedávno našli uhynutých v malej krabici, ktorú niekto hodil pred útulok. Ale skôr než ich našli, sa tam všetky udusili. To sú príbehy feniek, ktoré títo množitelia považujú len za stroje na produkciu šteniat. A tie šteňatá považujú len za tovar. A tak s nimi a j nakladajú. To je to týranie, ktorého sme svedkami ako moderného týrania. (Ruch v sále.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán poslanec, to, že členovia vášho klubu tárali do vetra bez toho, aby poznali obsah tohto pozmeňujúceho návrhu, to ma neprekvapilo, ale to, že vy ako docent práva a ako predseda politickej strany bez toho, aby ste vôbec tušili, o čom je ten pozmeňujúci návrh, dopustíte sa takéhoto vystúpenia, to ma skutočne zaráža. Dovolím si teda prečítať, že slová „až na jeden rok“ sa nahrádzajú „slovami až na dva roky“. To je, prosím, basa, basa pre mladých ľudí? Pritom ide o opakovaný takýto priestupok, teda najprv priestupok a až potom trestný čin. Slová „na 6 mesiacov až tri roky“ sa nahrádzajú slovami „na jeden rok až 5 rokov“. To je basa pre mladých ľudí? Jednoducho hovorili ste úplne, úplne o ničom, hovorili ste úplne mimo. A veľmi ma prekvapuje tento prístup od zástancu trestu smrti. Prosím, tých ľudí, ktorí majú v hlave zakódované, že je možné biť a týrať malé deti, tých tiež nebudeme trestať? Ďakujem.

Ďakujem pekne, za slovo pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vystúpila som v rozprave k tlači č. 318, ktorou bol zákon, ktorý vlastne je dopĺňaný zákonom, ktorý teraz prerokúvame. Takže nebudem opakovať to, čo som už uviedla v mojom predchádzajúcom vystúpení. Snáď len na zhrnutie toľko, že myslím si, že tento zákon na jednej strane konečne otvára dvere akémusi riešeniu obrovského problému, ktorý tuná ako veľké závažie ťahali za sebou všetky doterajšie vlády. Na druhej strane, myslím si, že bude ešte potrebné vrátiť sa k týmto opatreniam a nájsť aj iné alternatívy, a to najmä v rezorte sociálnych vecí, ako umožniť riešiť tento problém tým, ktorí budú postihnutí vypovedaním nájomnej zmluvy.
Dovoľte mi predniesť k tomuto návrhu zákona pozmeňujúci návrh, ktorým dopĺňam čiastočne pozmeňujúci návrh, ktorý som predniesla k tlači č. 317 vo veci toho, aby náklady spojené so sťahovaním nájomníkov do náhradných bytov neniesla obec, ale aby ich niesol štát. Ďalej potom môj pozmeňujúci návrh obsahuje ustanovenia, ktorými sa rozširujú možnosti na aký účel môžu byť dotácie zo štátu použité, tak ako to uviedol pán podpredseda vlády.
Takže, pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní dotácií na obstaranie náhradných nájomných bytov (tlač 317) sa mení a dopĺňa nasledovne:
Bod 1. V § 2 sa dopĺňa písmeno d), ktoré znie:
"d) úhradu nevyhnutných a preukázaných výdavkov spojených so sťahovaním".
Odôvodnenie: Štátna dotácia umožní uhradiť obci aj náklady na sťahovanie. Zákonom o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom vystavuje, teda tento zákon vystavuje obce mimoriadne vysokým nárokom, súvisiacim s administrovaním procesu a obstarávaním bytových náhrad, pričom obce za nezrovnalosti v nájomných vzťahoch, ktoré sa zákonom riešia, nenesú nijakú zodpovednosť. Preniesť na obce aj náklady spojené so sťahovaním je neprimerané.
Bod 2 pozmeňujúceho návrhu. V § 3 odsek 1 sa dopĺňajú písmená f) a g), ktoré znejú:
"f) kúpu a rekonštrukciu náhradného bytu v bytovom dome, v polyfunkčnom dome alebo v rodinnom dome,
g) kúpu nebytového priestoru a jeho rekonštrukciu, ktorou sa získa náhradný byť."
V § 3 odsek 2 sa za text "a), b) d)" a, prosím, opravte si v pozmeňujúcom návrhu, aj e) dopĺňa text "f) a g)"."
V § 6 sa za odsek 3 dopĺňa nový odsek 4, ktorý znie:
"(4) Oprávnenými nákladmi na účel podľa § 3 ods. 1 písm. f) a g) je dohodnutá cena, ktorá sa preukazuje kúpnou zmluvou, a náklady na rekonštrukciu náhradného bytu, ktoré sa preukazujú rozpočtom stavby a zmluvou o dodávke stavebných prác, ktorej súčasťou je rozpočet stavby vypracovaný zhotoviteľom. Súčasťou oprávnených nákladov sú aj náklady na projektové práce."
Ostatné odseky sa primerane prečíslujú, čo sa vzťahuje aj na ustanovenia týchto ostatných paragrafov. Ďalej v pôvodnom odseku 4 sa text "1 až 3" nahrádza textom "1 až 4".
Odôvodnenie: Rozširuje sa účel dotácií, čím sa zlepšuje možnosť obcí obstarať bytovú náhradu.
Budem rada, ak tieto pozmeňujúce návrhy nájdu v pléne odozvu, ešte radšej budem, keď bude priestor vrátiť k tomuto zákonu tak, aby sa účel dotácií rozšíril ešte viac a aby na účel, aby z týchto dotácií bolo možné financovať nielen náhradné nájomné bývanie akoukoľvek formou, ale, aby bolo možné tieto dotácie využiť aj na vybudovanie či už zariadení pre seniorov alebo aspoň domov osobitného určenia, ktoré by takúto funkciu plnili. Stretávam sa totiž naozaj s tým, že hoci tento zákon, resp. zákon, ktorý sme preberali v bode č. 22, pomerne, pomerne veľkoryso určuje výmery bytov, ktoré majú byť ako náhradné byty, teda bytové náhrady, máme mnohých občanov, ktorí budú postihnutí, resp. sú postihnutí celou touto situáciou, ktorí budú žiadať o bytovú náhradu, ale ktorí by ocenili možno aj podstatne menší ubytovací priestor, ale spojený so službami pre seniorov. Takže, to je moja vízia pre budúcnosť.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Tak, ako som povedala v mojom vystúpení, myslím si, že optimálne riešenie pre tento príbeh neexistuje, rovnako sú ukrivdení vlastníci ako aj nájomníci. Úplne s tým súhlasím, že ich právo je užívať vlastníctvo a štát by im to mal umožniť. Na druhej strane ale práve preto si myslím, že ak im to štát má a chcel umožniť spôsobom, ktorý navrhujete vy, to znamená radikálnym zvýšením nájomného, mal zároveň pripraviť aj nástroj pre tých, ktorí nemôžu jednoducho z materiálnych, sociálnych dôvodov zniesť takéto bremeno, a pripraviť teda nástroj, ktorý by dokázal čiastočne kompenzovať takýmto, nazvem to, krutým spôsobom deregulované nájomné.