Vážený pán predsedajúci, pani predsedkyňa(?predsedníčka) vlády, páni ministri, kolegyne, kolegovia, možno sa zdá, že na záver je dobré vystúpiť, ale myslím si, že po niektorých rečníkoch, ak chcete, a chcem použiť čisto vecný tón, sa niekedy dosť ťažko hovorí. Zaznelo tu veľa rôznych filozofických názorov, zaznelo tu veľa kritiky, zaznelo veľa aj podporných názorov, ale chcela by som sa krátko venovať trom oblastiam.
Nedá mi, aby som sa...
Vážený pán predsedajúci, pani predsedkyňa(?predsedníčka) vlády, páni ministri, kolegyne, kolegovia, možno sa zdá, že na záver je dobré vystúpiť, ale myslím si, že po niektorých rečníkoch, ak chcete, a chcem použiť čisto vecný tón, sa niekedy dosť ťažko hovorí. Zaznelo tu veľa rôznych filozofických názorov, zaznelo tu veľa kritiky, zaznelo veľa aj podporných názorov, ale chcela by som sa krátko venovať trom oblastiam.
Nedá mi, aby som sa nevrátila k oblasti zdravotníctva, ktorej som sa v minulom období venovala, a potom tomu, za čo dnes nesiem zodpovednosť v tejto Národnej rade, životné prostredie a pôdohospodárstvo. Nebude to dlhé vystúpenie, ale chcela by som možno práve na záver diskusie využiť aj príležitosť, aby sme hovorili, že nie je jednoduché vládnuť v žiadnej dobe žiadnej vláde a že rétorika, ktorá tu možno zaznievala minulý týždeň, oslabuje pozíciu občana.
Prečítam niekoľko viet z programového vyhlásenia vlády v rezorte zdravotníctvo. "Kvalitný systém zdravotníctva, ktorý zabezpečuje dobrý zdravotný stav obyvateľstva, je kľúčovým predpokladom pre fungujúcu spoločnosť a budúcnosť Slovenska. Zdravie je prioritou v živote jednotlivca a základným pilierom silnej ekonomiky."
Čítam ďalej: "Vláda považuje zdravie, rovnosť, poskytovanie zdravotnej starostlivosti a dostupnosť zdravotnej starostlivosti za základné práva občana. Zachovanie a zlepšenie zdravia je najlepšou investíciou pre silnú ekonomiku a spokojnú spoločnosť. Vláda považuje zdravotníctvo za jednu zo svojich priorít. Poslaním zdravotníctva je poskytovanie zdravotnej starostlivosti verejnosti za verejné peniaze, a preto musí byť pod verejnou kontrolou."
Toto druhé som čítala z programového vyhlásenia vlády roku 2006, vlády Roberta Fica. Ak si porovnáte obsah a myšlienku oboch týchto úvodných slov, všetci hovoríme, dá sa povedať, o tom istom, vidíme to z iného pohľadu a nesnažíme sa hľadať spoločnú reč. V oblasti zdravotníctva by sme mali byť všetci na jednej lodi, lebo je to oblasť, ktorá sa nás každého jedného dotkne skôr či neskôr, preto som si dovolila porovnať tieto dve úvodné slová programových vyhlásení.
Chcela by som v stručnosti vyzdvihnúť niektoré aspekty, možno ktoré sú alebo aj nie sú v tomto programovom vyhlásení. Tak ako minulá vláda, tak aj súčasná vláda pociťuje, že v rezorte zdravotníctva je málo financií. Ale je to pravda? Ako vieme povedať, že je ich málo, keď nemáme základné pravidlá, keď nemáme základné štandardy, keď nemáme základné ceny za diagnózy? A preto tak ako minulá vláda, tak aj súčasná vláda, možno súčasná s oveľa väčšou zodpovednosťou, hovorí, že je treba dofinancovať zdravotníctvo, ak po dôslednej analýze zistíme, že je tam málo prostriedkov. Minulá vláda sa ale zaviazala veľmi jednoznačne, a tu sa chcem odpichnúť od vystúpenia môjho kolegu pána poslanca Rašiho, bývalého pána ministra, ktorý kritizoval túto vládu a predčítaval z nejakého neoficiálneho programového vyhlásenia, oficiálneho programového vyhlásenia, prečo pán minister Uhliarik ustúpil od adresného zadefinovania 5 % za poistencov štátu. Pýtam sa pána ministra, bývalého, pána poslanca, kde sú ich záruky definované v programovom vyhlásení vlády, že v roku 2007 bude vláda, štát platiť za poistencov štátu 5 %.
Čiže sám možno vidí, a my to spolu s ním a teraz s naším ministrom registrujeme, že chýbajú nám tu konkrétne projekty, chýbajú nám tu konkrétne čísla. Myslím si, že programové vyhlásenie vlády, a som o tom presvedčená, pretože som poslancom niekoľko volebných období, je rámec možného. My všetci vieme, že vláda zložená zo štyroch politických strán je vládou, kedy sa treba dohodnúť. Nie je to socializmus, ale je to obdobie, kedy dohody možno v tejto oblasti, ako je zdravotníctvo, budú veľmi náročné a ťažké. Sami to vidíme už z konkrétnych vyjadrení, z konkrétnych krokov, kde pohľad aj nás, možno, poslancov Kresťanskodemokratického hnutia, aj ostatných poslancov je raz v súlade a raz možno v rozpore s tým, čo počúvame už dnes vo verejnosti.
Chcem sa dotknúť vystúpenia pána poslanca Rašiho, pretože nebolo možné vo faktickej poznámke dokončiť niektoré myšlienky a hlavne potreby opäť financií v zdravotníctve. Je sa možno treba vážne zamyslieť, či je potrebné, a to je možno aj otázka aj pre našu vládu, či je potrebné rekonštruovať súčasne fungujúce koncové nemocnice, alebo je potrebné sa zamyslieť nad tým, aj keď to nemáme v programovom vyhlásení, vybudovať jednu slušnú nemocnicu, univerzitnú, v Bratislave. Je to téma na diskusiu. Táto téma bola v programoch niektorých politických strán, ale tak ako som povedala, dobrý hospodár stavia dom až vtedy, ak rodina môže prežiť, ak dobre a racionálne nájde zdroje na to, aby mohol stavať dom a aby aj my sme mohli stavať nové veľké univerzitné centrum, ktoré určite táto krajina potrebuje.
Chcela by som sa ešte dotknúť jednej témy, ktorá zaznieva v médiách, a nebude tiež veľmi jednoduché ju vyriešiť, pretože evidentne je tu vážny dialóg medzi dvoma zoskupeniami a to je zoskupenie lekárskej obce a lekárnickej obce, aj keď v programovom vyhlásení vlády hovoríme, že vláda zavedie preskripciu účinnej látky, myslím, že toto je na dialóg nie politický, ale dialóg odborný. A Kresťanskodemokratické hnutie vždy presadzovalo, že lekár je zodpovedný za zdravie pacienta, a preto by mal byť ten, ktorý určí, aký liek mu predpíše, a treba zvážiť, či Slovenská republika, pacient, ale aj lekár, lekárnik sú pripravení na to, aby sme do tak vážneho rozhodnutia predpisovať len účinnú látku išli. Čiže toto je téma na vážnu diskusiu.
Je viac oblastí, s ktorými je možné polemizovať, a môžem povedať za Kresťanskodemokratické hnutie, že v našich volebných tézach a programových tézach boli niektoré odlišnejšie pohľady a názory, a preto budem zástanca, aby sa zdravotníctvo vyhlo politizácii. A prosila by som vlastne poslancov jednej aj druhej sféry, aby sme do zdravotníctva vniesli viac etiky, aby to, čo za predchádzajúcich vlád, ešte za vlády alebo za ministrovania pána ministra Zajaca či pána ministra Valentoviča, či pána ministra Rašiho, sa vnieslo do vzťahov, aby odborná verejnosť bola viac počúvaná, to, čo možno následne priznal aj pán poslanec, pán minister Zajac, že možno bolo potrebné viac počúvať. Ale vlastne tí, ktorí ho najviac kritizovali pri programovom vyhlásení vlády v roku 2006, za štyri roky vlády neurobili žiadnu zásadnú zmenu a vyhovovalo im všetko to, čo sa v tom čase do zdravotníctva vnieslo. Čiže považujem ich konanie a ich prísľuby za veľmi plytké.
Ešte jedna poznámka. Pán poslanec Raši hovoril, že nie je zmienka o zdravotníkoch v programovom vyhlásení. Ak by si dobre prečítal svoje programové vyhlásenie vlády Roberta Fica, aj keď v tom čase nebol ministrom, zmienka o zdravotníkoch je len v jednom bode a v tom sa, myslím, zhodneme aj my. Pretože oblasť všeobecného lekárstva je veľmi dôležité a potrebné riešiť. Ale nikdy nič viac o tom, aký obrovský záujem o zdravotnícku obec prejavuje a prejavil, nie je.
Na záver vás teda chcem poprosiť. Sme na jednej lodi. Aj keď sa možno zdravotníctvu v tomto volebnom období budem venovať len okrajovo, ale bola by som rada, pretože bola som tu za vlády, keď sme boli v koalícii, bola som tu za vlády, keď som bola opozícii, a vždy sa mi dobre pozerá do očí ľuďom, ktorí sa v tejto oblasti pohybujú, pretože hovorím to isté a nemusím kľučkovať. A preto by som bola veľmi rada, aby aj naša súčasná opozícia, ktorá sľubovala, ale svoje sľuby splnila, ak pripustím aj 50 %, aby vnímala to, čo budeme robiť, a to, čo v tézach rámcovo naznačujeme, pomohla rozpracovať do rozpracovaného programového vyhlásenia vlády tak, aby sa zdravotníctvo stalo spoločnou loďou tohto parlamentu a aby nás aspoň cez túto oblasť občania vnímali pozitívnejšie.
A už len veľmi krátko. Chcela by som podporiť a otvoriť témy programového vyhlásenia vlády ešte v dvoch oblastiach. Dnes sú spojené vo výbore životné prostredie a pôdohospodárstvo. Keďže oblasť životného prostredia mi je oveľa viac bližšia, pretože som v nej pracovala osem rokov v predchádzajúcich volebných obdobiach, chcem povedať, že vítam kroky tejto vlády, že obnovuje rezort ministerstva životného prostredia. To, čo sa udialo na konci volebného obdobia, je nielen pre Slovensko a pre ochranu životného prostredia katastrofálne, ale pritom, aký dôraz my dnes ako súčasť Európskej únie kladieme, kladie Európska únia na ochranu životného prostredia. Ak si neuvedomíme, že základnou morálnou povinnosťou každého z nás je ochrana životného prostredia, lebo sa nás dotýka, nemôžme hovoriť, že chránime život a prostredie, v ktorom sa nachádzame.
V programových tézach máme veci, na ktorých sa určite zhodneme - ochrana pitnej vody, infraštruktúra pre malé obce, prehodnotenie chránených území, aj keď v poslednom čase vláda sa chcela pustiť do rozhodnutia pri zonácii Tatier. Chránené územia nie sú len Tatry. To, že treba vybudovať dobre protipovodňové opatrenia, to všetci cítime a posledná vláda to zažila a súčasná vláda tiež. Ale že sa treba pustiť aj do tém, ktoré 20 rokov rozdeľujú slovenskú spoločnosť, a to sú rezorty medzi rezortami pôdohospodárstva, životného prostredia, a to je vrátiť štátne lesy TANAP-u a TANAP do jednej organizácie. Na jednom území nemôžu fungovať dve inštitúcie. Jedna hospodárska a jedna ochranárska. A ja si myslím, že spojenie do budúcnosti je vážnou témou tejto vlády. To, čo chýba, a možno by mohlo byť viac rozpracované v programovom vyhlásení vlády okrajovo, je lesné hospodárstvo. Ale je to opäť téma, ktorá je kontroverznou medzi týmito dvoma rezortami, pôdohospodárstvom a životným prostredím.
A stálo by za zmienku, aby som sa vrátila tiež k programovému vyhláseniu vlády minulej, Roberta Fica, kedy síce záväzky a prísľuby pre lesné hospodárstvo dali v konkrétnych projektoch, ale ak by sme išli rad radom po bodoch, zistíme, že či to bola podpora konkurencieschopnosti a trvalej udržateľnosti lesného hospodárstva, nebola splnená úloha. Či to bola úloha prehodnotiť opodstatnenie dane v lesných pozemkoch, nebola vyriešená. Či bolo potrebné vytvoriť legislatívne, technické a finančné predpoklady na hradenie ujmy, ktoré vznikli vlastníkom lesov v dôsledku obmedzenia vlastníckych práv práve v týchto chránených územiach, úloha nebola splnená. Postavila sa síce nová štátna lesnícka politika, ale nič viac. Legislatíva chýba. Že ostali neusporiadané pozemkové vlastníctva po 20 rokoch. Sú to oblasti, tak ako sme na výbore o tom diskutovali a páni poslanci z výboru, ktorí sú tu a sú poslanci tohto výboru aj z minulého obdobia, jasne deklarovali, že je záujem hľadať spoločné riešenia a spoločné cesty, aby sme ochranu životného prostredia a oblasť pôdohospodárstva, ktorým sa táto vláda zaviazala ako kľúčovým pre rozvoj vidieka, mohli spoločnými silami podporiť.
Veľa som z toho vynechala, pretože myslím si, že základný rámec, ktorý som chcela povedať a ktorému sa chcem v budúcnosti venovať, bol povedaný a bola by som veľmi rada, aby tón, ktorým aj nová predsedníčka vlády vstupuje do politiky, tón vzájomnej komunikácie sa stal tónom tohto parlamentu. Vidíme všetci oblasti, v ktorých sa pohybujeme a ste v nich odborníci, z rôznych uhlov pohľadu, ale vizitka, ktorou tento parlament sa predstavil počas rokovania o programovom vyhlásení vlády, a som poslanec niekoľko volebných období, bola, si myslím, nie tá, ktorá môže zdvihnúť našu úroveň a to je bez rozdielu na opozíciu alebo koalíciu.
Ďakujem za pozornosť a ja verím, že v tomto parlamente zažijeme vecný tón aj napriek tomu, že sme tesnou väčšinou koalícia, ale sú témy, o ktorých som hovorila, že môžu byť parlamentnou väčšinou prijaté.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
