Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, chcem sa vyjadriť k zákonu, ktorý vrátil prezident o štátnej pomoci, prečo až dnes a nie počas prerokovania v skrátenom konaní. Vzhľadom na to, že celá novela prebehla na rokovaní parlamentu veľmi rýchlo a aj spätné informácie od subjektu, ktorý vlastne touto novelou je priamo, by som povedala, zasiahnutý, nebolo možné niektoré fakty predniesť Národnej rade. Nie som človek, ktorý sa venuje v Národnej rade ekonomickým a finančným záležitostiam, ale žijem v regióne a v kraji, kde tento subjekt pôsobí. Nikdy som nejak do detailov nepátrala po veciach, ktoré sa týkali Frucony Košice, akciovej spoločnosti. Chcem sa ale dotknúť a urobiť krátky exkurz pre túto Národnú radu o niektorých skutočnostiach, ktoré mňa ako poslanca presvedčujú a ubezpečujú, že predložená novela zákona, ktorá bola predložená v skrátenom konaní, má v jednom bode retroaktívny charakter. Vyvoláva vo mne otázku, prečo exekučným súdom by mal byť len súd v Malackách a zároveň pán prezident vracia termín účinnosti zákona. Dovolím si krátky exkurz a prosím o trpezlivosť pánov poslancov, ak bude možno moje vystúpenie dlhšie.
Frucona Košice v roku 2003 využila podľa zákona 511 inštitút odkladu daní. Keďže inštitút odkladu daní umožňoval len jeden mesačný odklad po prijatí novely chcela spločnosť sa dohodnúť so správcom daní a aj s ministerstvom financií na splátkovom kalendári na vysporiadanie pohľadávok na 5 rokov. Návrh Frucony bol ministerstvom a správcom dane zamietnutý. Teda Frucona nemohla využiť vlastne od 1. 1. 2004 zákonný inštitút odkladu daní a ani sa nemohla dohodnúť na splátkovom kalendári. Tu chcem upozorniť ale na jednu skutočnosť, ktorá vyplýva z podkladov a dokladov, ktoré sa mi dostali, že v tom istom čase, keď Frucona nemohla dostať splátkový kalendár, existuje zoznam príjemcov štátnej pomoci za druhý polrok 2003, kde práve úľavou na dani z príjmov boli odpustené dosť vysoké čiastky.
Dovolím si spomenúť hlavne dve pod položkami 45 a 46, ktoré veľmi úzko súvisia vo svojom, teda vo vlastníckom vzťahu k príslušným inštitúciám, a sú to Slovenské pramene a žriedla, kde bola úľava na dani 217 044 640, a Slovenské liehovary a likérky, a. s., Leopoldov, úľava na dani z príjmov 207 518 400. Sú tu aj ďalšie, lebo ich bolo oveľa viac. Dovolím si povedať, že je tu aj úľava na dani z príjmov v tom období Severoslovenské celulózky a papierne Ružomberok 3 173 700 000. Ak v tomto čase bolo možné odpustiť úľavou na dani financie, ktorým dlžila Frucona Košice, iné inštitúcie, takéto čiastky, zdá sa mi, že splátkový kalendár, ktorý by zaplatil celú položku daňových nedoplatkov, by bol namieste. To je jedna vec, ktorá ma na tomto zákone vyrušuje.
Neskoršie vzhľadom na to, že Frucona Košice nebola schopná zaplatiť daňový dlh 8. marca 2004, teda ešte pred vstupom do Európskej únie Slovenskej republiky, podala návrh na Krajský súd v Košiciach v zmysle zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní a podala návrh na vyrovnanie, nie o štátnu pomoc podľa zákona č. 231/1999. Návrh na vyrovnanie a samotné vyrovnanie prebehlo v zmysle zákona. Vyrovnanie potvrdil aj Najvyšší súd uznesením ešte z 25. 10. 2004, nemusím čítať číslo. Čiže v marci 2004 podali návrh na vyrovnanie, vyrovnacie konanie prebehlo v priebehu roku 2004 s veriteľmi, medzi ktorých patril aj daňový úrad, sa Frucona vysporiadala, a teda na základe jeho súhlasu uhradila 35 % dlhu vo výške 224 mil. korún. A podotýkam ešte raz, proces sa začal pred začatím, pred vstupom do Európskej únie a prebehol v zmysle vtedy platných predpisov o konkurze a vyrovnaní, teda 30. 12. 2004 je vyhlásené vyrovnanie za skončené a Frucona uhradila tých 35 % dlhu vo výške 224 277 841.
V tom čase Generálna prokuratúra podala mimoriadne dovolanie, ktoré ale Najvyšší súd dňa 27. 4. 2006 odmietol prokurátorské dovolanie a opätovne potvrdil vyrovnanie za právoplatne ukončené a to je tu rozhodnutie - uznesenie Najvyššieho súdu, čiže druhýkrát Najvyšší súd rozhodol, že nešlo o štátnu pomoc. V tom čase bez vedomia Frucony, a tu začína asi zrejme konkurenčný zápas, podala spoločnosť St. Nicolaus asi za podpory štátu, lebo asi inak by to nešlo, sťažnosť na Európsku komisiu, že vyrovnanie Frucony je zakázaná štátna pomoc. Európska komisia, bez prítomnosti a možnosti brániť sa, vyhlásila, že Frucona dostala nedovolenú štátnu pomoc a štát musí vymáhať od Frucony viac ako 416 mil. V tom čase štát podal žalobu na vymáhanie. Žalobu štátu zamietol okresný súd, krajský súd a opäť po mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora aj Najvyšší súd 26. 11. 2009. Čiže Najvyšší súd opäť po druhýkrát potvrdil, že Frucona nedostala štátnu pomoc, ale podľa slovenskej legislatívy prešla vyrovnaním v zmysle platného zákona. Štát dovtedy nemal upravenú legislatívu, a preto Frucona nemôže niesť dôsledky nedostatočnej legislatívy Slovenskej republiky. Čiže aby bolo jasné, Frucona nedostala nikdy žiadnu štátnu pomoc, ani o ňu nežiadala, a preto po rozhodnutiach Najvyššieho súdu by dnes nemala byť za to prijatým zákonom postihovaná.
Venujem sa ďalej tejto téme, pretože ani tú vec neskončila. Tu možno len jednu takú vsuvku, tak ako som na začiatku povedala, nikdy to nebola moja parketa v parlamente a nejaká väzba na tieto finančné kruhy, ale logika veci a zodpovednosť a aj akýsi morálny efekt alebo morálna zodpovednosť voči ľuďom, ktorí v prípade exekučného titulu, ktorý je vyšší ako majetok Frucony, nielenže prídu o prácu, ale aj zanikne jedna dnes už postupne vyvíjajúca sa, prosperujúca firma na východnom Slovensku. A ide nám aj o zamestnanosť.
Teraz sa vrátim ešte k Európskemu súdu a k Európskej komisii. Rozhodnutie Európskeho súdneho dvora proti slovenskému štátu znie, a toto je veľmi dôležité, že Slovenská republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z čl. 249 ods. 4. písm. s) a čl. 2 uvedeného rozhodnutia. Slovenská republika je povinná uhradiť trovy konania. Nič iné. V rozhodnutí rozsudok Súdneho dvora, 4. komora, z 22. 12. 2010 nie je žiadna zmienka o vymáhaní od Frucony 416 mil. korún. Novým zákonom schváleným 11. februára o štátnej pomoci a exekútoroch opätovne spätne retroaktívne vymáhame priamym exekučným titulom 416 mil. a úroky od Frucony napriek tomu, že slovenské súdy a Najvyšší súd v troch konaniach rozhodol o tom, že nešlo o štátnu pomoc. V zákone je ustanovenie § 30d, ktoré umožňuje vymáhať aj pred účinnosťou tohto zákona financie a považujem toto za retroaktivitu nezlučiteľnú s ústavou každého demokratického štátu, čo namieta aj prezident republiky.
Zdá sa mi, že celá vec a celá táto kauza je záujmom konkurenčných liehovarníckych firiem a že sú možno aj nie priame dôkazy, ktoré hovoria o nie najlepšom záujme niektorých firiem. O tom svedčí aj podnet, ktorý vlastne na Fruconu na Európsky súdny dvor, na Komisiu podala spoločnosť St. Nicolaus, ktorá sa stala aj vedľajším účastníkom konania. Dovolím si ešte na podporu dnes prosperujúcej alebo dnes fungujúcej akciovej spoločnosti povedať, že si plní všetky daňové povinnosti voči štátnym inštitúciám a poisťovniam a nemá nedoplatky a všetky doterajšie daňové a iné kontroly nenašli žiadne pochybenia.
Dnes prebieha vo Frucone daňová aj colná kontrola. Myslím si, že niektoré úkony idú nad rámec bežnej kontroly, pretože sa ide na podstatu a majetok akciovej spoločnosti a neviem, či je to celkom zlučiteľné so zákonmi o finančnej kontrole. Je tu vážna otázka, ktorá sa snaží do verejnosti preniknúť, že Frucona môže v krátkom čase v prípade, že tento návrh zákona, ktorý musíme prijať, lebo nespĺňame smernice a mali by sme ho prijať aj s účinnosťou od 1. júna, že preleje majetok na inú firmu. Mala na to šesť rokov od ukončenia vyrovnania z roku 2004, ale snažila sa skôr oživiť firmu, oživiť prácu, a preto si myslím, že nejaká obava, pokiaľ by sme ju nevyrobili politicky, tu by nemusela vzniknúť.
Ešte snáď poznámka, lebo reakciou môže byť aj to, že kryjem nejaké nekalé konania bývalého správcu dane, na ktorého bolo podané trestné oznámenie v tom čase, kedy prebiehal súd, že kryjem majiteľa, riaditeľa spoločnosti. Ak je preukázateľné a je dokázateľné, že v tom čase urobili podvod, na to máme orgány činné v trestnom konaní, ktoré by mali ich brať na osobnú a hmotnú zodpovednosť a nepostihovať spoločnosť, ktorá v priebehu šiestich rokov preukázala životaschopnosť. Nebrať na zodpovednosť spoločnosť, ktorá v čase, keď sa mnohým odpúšťali veľké milióny a miliardy, žiadala o splátkový kalendár a tých 416 mil. by bola postupne uhradila.
Pýtam sa, či ideme na podstatu, alebo ideme rozhodnúť len politicky. Čiže ak je niekto zodpovedný za nejaký daňový podvod, nech je braný na osobnú zodpovednosť. Ak sa, a to nemám tu dokumenty, ak sa preukázalo alebo preukáže, že Daňový úrad Košice IV v tom čase - a viem, že boli tam súdne konania - vydal potvrdenie o Frucone, že nemá záväzky voči štátu, ale v tom čase vlastne mohol konať štát, bol to rok 2003, 2004, 2005, 2006 do rozhodnutí Najvyššieho súdu po žalobe štátu, tak sa pýtam, prečo ideme postihovať dnes nielen subjekt, ale aj ľudí, ktorí v tejto firme pracujú, za to, že je tu nejaká pochybnosť, že niekto porušil zákon?
Preto aj dnes, a to už sú teda záverečné moje veci, dnes Európsky súdny dvor neukončil svoje konanie, preto nie je ani pravda, ak na výbore pre financie a rozpočet zaznela informácia, že všeobecné, že Európsky súdny dvor ukončil konanie. Súd nie je ukončený, pokračuje, pretože Frucona sa odvolala a dodnes nie je rozhodnutie. Je tu ešte návrh na Ústavnom súde, ktorý tiež do dnešného dňa nerozhodol, preto by bolo dobré, aby Slovenská republika neprijala také legislatívne opatrenia, ktoré budú v rozpore, ktoré budú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a, poviem, aj s dobrými mravmi, ak chceme dodržiavať legislatívu a rozhodnutia súdov v Slovenskej republike.
A ešte jedna poznámka. Z doterajšieho rozsudku Súdneho dvora nevyplývajú žiadne finančné sankcie Slovenskej republike, len má zaplatiť úhrady a trovy konania.
A záverečná poznámka. Stáva sa, že reakcia je na to aj, že sa na to všetci pozbierame. Ak si štát ako taký zastúpený svojimi výkonnými zložkami a po rozhodnutiach súdov Slovenskej republiky neustrážil niektoré rozhodnutia a to je možno napadnuteľné zo štátu vyrovnanie Frucony, nech sa páči, budeme musieť za to znášať všetci zodpovednosť. Ale tu Slovenská republika skôr, tak ako som na začiatku povedala, by mala brániť Slovenskú republiku s tým, že nešlo o štátnu pomoc, išlo o vyrovnanie v zmysle zákona, aj keď o vyrovnanie len 35 %, ale v porovnaní s miliardami niektorých firiem v tom istom období, sa mi zdá, že toto je neprimeraný zásah do fungovania a práce ľudí, ktorí v danom regióne žijú.
Ďakujem za pozornosť.
A ešte možno procedurálny návrh. Odporúčam, aby sme prvú a druhú pripomienku pána prezidenta schválili, jednak retroaktivitu. A nevidím, aby jeden súd v Malackách robil len exekúcie štátnej pomoci. A podstatná je tá prvá. A odporúčam, aby sme vládny návrh zákona schválili. A ak vytvoríme pokojné legislatívne prostredie, nemusíme sa obávať o žiadne majetkové presuny.
