Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi zareagovať v druhom čítaní k poslaneckému výborovému návrhu zákona, ale skôr ako by som sa vyjadrila konkrétne, dovolím si krátko zareagovať aj na vystúpenie pána poslanca Zajaca, a to s tým, že jeho názory sú legitímne, na politika, ktorý zastáva pravicové názory, sú, myslím, že veľmi jednoznačné a veľmi jasné.
Chcem sa vrátiť aj, práve z jeho diskusného príspevku, jeho vystúpenia v rozprave, taký malý exkurz v troch poznámkach. Minister Zajac mal odvahu, skutočne mal odvahu, lebo do tohto obdobia nikto neprišiel so žiadnou zásadnou zmenou. Jedna vec je mať odvahu, ale druhá vec je mať k tomu aj ľudí a to je zdravotnícky stav, s ktorými bolo potrebné tento systém riešiť. A práve za jeho éry sa vnieslo obrovské napätie do vzťahov v zdravotníctve. Pretože, tak ako po iné vlády, či to bola vláda Roberta Fica, či to je súčasná vláda, ako keby sme nevedeli viesť vecný a odborný dialóg s odbornou verejnosťou. To je jedna poznámka.
Druhá poznámka je k minulému volebnému obdobiu a tu musím povedať, že napriek tomu, alebo to, že to prvé obdobie bolo s odvahou, to druhé bolo len zakonzervovaním. Skutočne, ani minister Valentovič, ani minister Raši v tom období nemali odvahu pokračovať v tom, čo Zajac rozbehol, minister Zajac, on chcel nielen transformáciu, ak by bol mal reálnu šancu, myslím, že by bol pokračoval v druhom kroku. Dovolím si to povedať, ja som za reformu pána ministra Zajaca nehlasovala, ale chcel pokračovať v tom, že bolo potrebné nastaviť finančné toky, bolo potrebné nastaviť pravidlá, za ktorých by tento odvážny krok, ktorý vniesol obrovské napätie medzi zdravotníkov, sa bol možná pomalými krokmi realizoval. Hovorím pomalými, lebo radikálne zmeny bez prechodných období, ani v zdravotníctve, ani v sociálnej oblasti, ani nikde inde, kde musíme zažívať bývalé dvadsaťročné obdobie, sa nedá uskutočniť. Čiže nič, za tie bývalé vlády okrem pokračujúceho zadlženia nemocníc, okrem obrovských dlhoch v poisťovniach, hlavne vo všeobecnej, okrem tendrov na záchranky, bohužiaľ, ani v tých sa dodnes neurobili poriadky, sa veľa neurobilo.
A poďme do tretej odrážky, ešte k bývalému vystúpeniu pána, a dnes ministerstvo začalo akési kroky, môžme hovoriť či dobré, či nie, či z dobrého konca, alebo nie. Či boli oprávnené a to už vyvolalo opäť vlnu nepokojov, lebo sme nenapravili vzťahy. A tu môžeme povedať, tie nepokoje oprávnené, neoprávnené, ako sú nastavené podmienky. Mám pocit, že opäť nie z toho najlepšieho konca, pretože opäť nevieme platby za diagnózy, opäť nevieme, čo budeme hradiť, aké výkony, opäť nevieme, či máme na to zdroje. Čiže je to, akákoľvek zmena vyvolá obrovský, obrovské napätie a, bohužiaľ, na Slovensku nemáme šťastie na to, aby sme do tohto napätia vniesli odborný, odborný dialóg. A tak hovorím názor, názor na názor pána poslanca Zajaca, ohľadne transformácií je legitímny, on by neohrozoval systém, pokiaľ by bol nastavený na ekonomické prostriedky.
Teraz k vystúpeniu, prečo som sa rozhodla vystúpiť. Večer priniesla televízna, televízia TA3 správu, že pani poslankyňa Sabolová išla proti vlastnému ministrovi, lebo navrhla nejaký pozmeňujúci návrh na výbore. To nie je pravda! To nie je pravda a chcela by som poprosiť aj médiá, ak tam sedia na tom výbore, aby počúvali, o čom bola diskusia. Pán minister sám povedal, že výboru navrhol všetky podmienky z memoranda a sedem poslancov výboru si osvojilo len istý typ, istú časť so zmenou koeficientov a bez transformácie. Pričom v nočnom vyjadrení, keď sa podpísalo Memorandum vlády Slovenskej republiky podpísanej premiérkou a dodnes premiérkou, dovoľujem, premiérkou, pán poslanec Kvasnička a zástupcami odborového združenia, bolo jasne povedané, že vláda Slovenskej republiky nevie garantovať stopercentné naplnenie memoranda, pretože o nich bude rozhodovať parlament. Ale pokiaľ som ja dobre počúvala, tak si myslím, že aj zástupcovia odborového združenia povedali, že samozrejme, že musia rešpektovať rozhodnutie parlamentu. Ale to nebráni ani poslancom, pokiaľ to neurobila vláda, osvojiť si memorandum ako celok, predložiť do parlamentu a dať hlasovať po častiach.
Toto považujem za seriózny postup a prístup vlády Slovenskej republiky, poslancov koalície, pretože my nesieme zodpovednosť za túto krajinu, a preto to nemôžme zvaľovať na žiadnu, momentálne na žiadnu opozíciu. Podľa memoranda sa, podpora memoranda vlády a vyrokovaných návrhov mala byť predložená do Národnej rady a mali sme o nej rozhodovať, rozhodovať my, pretože vláda sa zaviazala, vláda sa zaväzuje vykonať organizačné, ekonomické opatrenia, ktoré vytvoria podmienky pre dôsledné dodržiavanie Zákonníka práce, príloha č. 1. Vláda sa zaväzuje, že pripraví návrh novely zákona v spolupráci s odborovým zväzom, ja hovorím len o záväzkoch, nehovorím o tých všelijakých prísľuboch.
Vláda zaväzuje najneskôr do 31. 12. zabezpečiť prijatie takých legislatívnych a organizačných opatrení, aby sa čo najskôr, do roku 2013, reálne v praxi uplatňovali klasifikačný systém spolu s nastavením zvyšky úhrady za výkony. Vláda sa zaväzuje legislatívne zabezpečiť v zariadeniach ústavnej starostlivosti zvýšenie základných platov zdravotníckych pracovníkov a hovorí o lekároch, pretože to bol protest lekárov.
Ja ale na záver ale poviem teraz, si myslím, že mali by sme riešiť komplexne zdravotníckych pracovníkov, nielen lekárov, nielen sestry, ale všetkých, ktorých sa dotýka systém. Mala to byť systémová zmena, nehovorím o výške, hovorím o systémovej zmene, o systémových pravidlách pre všetkých, lebo aj laborant, aj iný zdravotnícky pracovník, má takú istú kvalifikáciu v zdravotníctve ako ktorýkoľvek iný zdravotnícky pracovník. A to je jedna vážna, vážna výzva, možná na január pri zákone, ktorým budeme upravovať platy, platy sestier. Toľko memorandum.
Na výbore som sa pýtala pánov poslancov, pretože, keď si otvoríte dôvodovú správu zákona, ktorý bol predložený, pýtam sa, či dôvodová správa v osobitnej časti, kde sa konštatuje, že návrh je v súlade s memorandom, či je pravda, lebo ja čítam, ešte snáď čísla viem čítať, ako technik, nie je v súlade s memorandom. A tu chcem povedať, že práve, práve preto som predložila návrh tej časti memoranda, ktorá sa týka platových pomerov a Zákonníka práce, aby sme naplnili tú časť, s ktorou sa aj poslanci výboru stotožnili, a nesedí tu teraz poslanec výboru, ktorý povedal, ak niekto predloží návrh z memoranda, buďto koaličný poslanec, budem zaňho hlasovať.
Iste, nie som člen výboru pre zdravotníctvo a tu sa vlastne ale ukázalo aj, aká podpora zo strany opozície sa vyjadruje odborovému zväzu, kedy ktorýkoľvek poslanec si mohol osvojiť aj návrh poslankyne Sabolovej a mohli sme o ňom na výbore hlasovať a mohol byť v spoločnej správe a nemusel to byť koaličný poslanec.
Ak vy vyjadrujete podporu odborovému zväzu vážení páni z opozície, tak by ste ju mali vyjadriť v plnej výške alebo im za ich účasti na výbore povedať rovno do očí, že, viete, my si myslíme len toto, to ostatné ani my ako budúci parlamentní poslanci nevieme garantovať.
Takže je úplne jasné, tak ako my, ktorí vládneme, aj vy, ktorí si predstavujete, že už budete vládnuť, máte obavu z možných obmedzených zdrojov v zdravotníctve, a preto do reálnych, do reálnych čísel na úpravu platov sa ani vy s veľkou vervou nepúšťate. Čiže aby ste boli aj vy takí trošku úprimní a aby ste nekritizovali len koalíciu, ale aby aj vy ste si naliali trošku čistého vína, že nielen to, čo nám vyhovuje, to je veľmi fajn a tam máme, tam my máme podporu odborárov, odborári podporujú nás. Čiže veľa politiky je v tejto oblasti, príliš veľa politiky a málo zdravého rozumu.
A teraz ešte snáď k transformácii. Forma, v akej budú fungovať zdravotnícke zariadenia, možno povedať, že je dosť dôležitá. Ale nie je jedinečná, ktorá garantuje a zabezpečí, že v zdravotníctve nebudeme vyrábať dlhy. Ak by dnes príspevkové organizácie mali nastavené pravidlá, ak by dnes bolo účtovníctvo, obstarávanie, fungovanie nastavené transparentne, aj dnes príspevkové organizácie a máme takéto prípady, že fungujú na Slovensku zdravotnícke zariadenia ako príspevkové organizácie a nevyrábajú nekonečné dlhy, možno majú isté problémy, ale práve preto, že nemáme nastavený systém financovania, a to, čo je najdôležitejšie, je personálne obsadenie a morálnosť a zodpovednosť tých, ktorí tieto zariadenia riadia.
Druhý spôsob, akciová spoločnosť je istou transparentnejšou formou, ale ani tento zákon negarantuje, že stopercentná účasť štátu ostane stopercentnou účasťou štátu, ak sa nemocnice dostanú do problému. A to bolo treba dotiahnuť, to bolo treba možno napísať. A čo bolo najnutnejšie, bolo treba zrušiť termín 1. 1. 2012, pretože ak nie je nastavený systém, nemôžte garantovať, že akciová spoločnosť bude lepšou formou do budúcnosti. (Potlesk.)
Preto ani úplné zrušenie možnosti transformácie nie je najlepším riešením, lebo zdravotnícke zariadenia by mali mať šancu fungovať v rôznych formách, ale tak, aby bolo transparentné financovanie, aby vedeli, že aj oni ako poskytovatelia majú právo sa súdiť o svoje, svoje príjmy, nielen podpísať zmluvy, ktoré sa ďalej, sú nevypovedateľné alebo vypovedateľné áno, ale nie možné vymáhať, a to nie sú len ústavné zariadenia, toto sú aj iní poskytovatelia a toto je najvážnejší problém v zdravotníctve: nastaviť pravidlá financovania.
A preto sa mi zdá, tu musím povedať ako koaličný poslanec, že niektoré vaše vystúpenia vo faktických poznámkach, páni kolegovia z opozície, boli len, len politickou invektívou. Pretože vládli ste štyri roky, mali ste šancu nastaviť aspoň niečo v systéme zdravotníctva a vy veľmi dobre viete mnohí, lebo ste tu z bývalých poslancov, že to, veci, ktoré dnes kritizuje bývalý pán minister Raši, že nerobí táto vláda, nerobil ani on a mnohé moje vystúpenia, ktorými som ho vyzývala k istým krokom, by boli možno dnes úplne v súlade, ale prepáčte, on mal moc, on bol minister, mal výkon a my ako poslanci mnohokrát, ak sa nebudeme baviť vecne v každej oblasti a v zdravotníctve zvlášť, tak budeme si tu možno aj po budúce obdobie komunikovať len politické invektívy, kto čo urobil, kto čo mohol urobiť. To je to najhoršie.
Ja si myslím, a to je záver, že vláda a poslanci vládnej koalície mali predložiť návrh kompletného memoranda a je na parlamente, tak ako povedali predstavitelia Lekárskych odborových zväzov, združenia, že je samozrejmé, že musia rešpektovať rozhodnutie parlamentu. Ale my sme dnes nevytvorili ani tie podmienky, aby sa v slobode mohol rozhodnúť každý poslanec, či opozičný, či koaličný, ako naplní podmienky z memoranda a zoberie na seba záväzok aj do budúcnosti.
Ďakujem.
