Videokanál poslanca

Ďakujem. Som poslanec miestneho zastupiteľstva, ale nemyslím si, že je to konflikt záujmov.

Ďakujem, pán predsedajúci. Poprosím členov Zahraničného výboru Národnej rady, aby prišli na schôdzu zahraničného výboru teraz, do miestnosti 183. Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Pán kolega Blanár, najprv k jednej z vašich otázok. Pokúsim sa ju zodpovedať. Think-tank je tank, ktorý rozmýšľa.
A teraz niečo k niektorým bodom vášho vystúpenia. Máte pravdu, ten zákon o dvojakom občianstve, ktorý prijala Maďarská republika, naozaj teda, povedané diplomatickou rečou, nepomáha našim vzájomným vzťahom. Je to zákon absurdný, udeľuje občianstvo krajiny bez toho, aby ten dotyčný, ktorý o to žiada, mal nejaký trvalý pobyt tam, vzťah alebo podobne. Ten zákon robí všetko možné zle. Ale jednu vec nerobí. Vy ste povedali, že narúša celistvosť Slovenska. Tak to teda ju nenarúša, celistvosť určite nenarúša.
No a teraz ešte čosi k tomu, že v podaní terajšej vlády a terajšieho ministra zahraničných vecí je naša politika voči Maďarsku kolenačková, akási neasertívna. To nie je pravda. Ja práve oceňujem, že nie je hysterická. Ja oceňujem, že nerobí svalnaté gestá a nie je to politika vymieňania si silných vyhlásení a je to pokojná a pragmatická politika. To je lepšie ako vykrikovať. Ďakujem za pozornosť.

Chcel som povedať to isté. Prosím členov zahraničného výboru do miestnosti č. 30 o 12.15 hod. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Číž, opätovne som sa pokúšal extrahovať súvislý obsah z toho, čo ste hovorili. Nepodarilo sa mi to, tak budem hovoriť len k jednej veci a tou je to, ako ste pomenovali Štefana Hríba vo vašom prejave. Štefan Hríb je, priznávam, môj priateľ a kolega bývalý a Štefan Hríb naozaj nikdy nepredstieral ani na sekundu vo svojom živote, že je nestranný pozorovateľ politického a spoločenského života. On bol vždy na strane toho, v čo veril. On veril v pravdu, on veril v spravodlivosť, a to aj robil.
A musím vás ubezpečiť, že teda, prosím, pripočítajte ma k nemu, ale ubezpečujem vás, že náš rešpekt je vzájomný. Teda myslím, že medzi vami a mnou. Ďakujem.

Ďakujem pekne, tak ja na tú blondínku reagovať budem, lebo sa mi zdá, že pán poslanec Podmanický udrel klinec po hlavičke. To je presne dôvod, prečo ja napríklad chodím na prechádzky so psom a nie s neznámymi blondínkami.
Ale povedali ste, že, povedali ste jednu vetu, ktorá ma v sebe obsiahnutý logický lapsus. Áno, povedal som, že majitelia médií sú podnikatelia, ktorí sa snažia vytvoriť zisk, lebo inak by to nemalo zmysel robiť. Ale to sa nevylučuje s tým, že novinári nemôžu byť tí, ktorí hľadajú pravdu. Aj hľadaním pravdy sa dá vytvoriť za istých okolností zisk. Celá veda napríklad je ľudským snažením, ktoré hľadá pravdu a pritom vytvára zisk a nie malý. Ja som dlhé roky strávil v novinárskom prostredí medzi ľuďmi, ktorí neboli nestranní, neboli nezaujatí, nesnažili sa byť objektívni na obe strany, ale hľadali pravdu. V mnohých prípadoch. A samozrejme, že to médium malo ambíciu, aby prežilo, aby teda vytvorilo aspoň nejaký zisk, aby nebolo v dlhoch, aby sa finančne nezrútilo. Opakujem znovu, medzi hľadaním pravdy a vytváraním zisku neexistuje žiadny logický rozpor. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec, vyslovili ste celú sériu tvrdení, o ktorých sa domnievam, že sú v úplnom rozpore so skutočnosťou. Jedno z nich je, že médiá sa nijako neriadia tým, čo ľudia očakávajú, čo chcú vidieť. Ja vám musím povedať, že ak by to tak bolo, tak bulvárne médiá jednoducho neexistujú. Bulvárne médiá vyslovene žijú z toho, že nadbiehajú tomu najnižšiemu vkusu a najnižším potrebám publika. Bohužiaľ, ale toto nie je tá najzávažnejšia vec, ktorú som chcel komentovať.
Povedali ste, že právo na odpoveď nijako nezasahuje do práv majiteľov médií. No, ja som až do júla minulého roku pracoval v médiu, v súkromne vlastnenom médiu ako novinár. A domnievam sa, že to, že moje médium muselo niekoľkokrát zverejniť trojstranový inkoherentný blábol politika, ktorý odpovedal na oprávnené obvinenie, sakramentsky zasiahol do práv majiteľa toho média, pretože taká novinová strana niečo stojí. To nie je zadarmo. To je priestor, ktorý ten majiteľ média musí zaplatiť. Ten papier musí kúpiť, tú tlačiareň musí zaplatiť a to je priestor, ktorý v tom časopise chýba na iné veci, na publicistiku, na články, na inzerciu. Ten priestor chýba, lebo ten časopis sa nedá donekonečna naťahovať. A to platí o všetkých iných médiách. Takže, zasahuje to do práv majiteľov médií, aby bolo jasné.
A tiež ste povedali, že médiá nie sú vlastnené ľuďmi. A kým sú vlastnené? Majitelia médií nie sú ľudia? Oni nemajú práva, to je nejaká skupina darebákov, ktorí sa z pozadia sprisahali proti ostatným ľuďom? Veď to je nezmysel. Majitelia médií sú podnikatelia ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja mám, k svojmu údivu som zistil, že zariadenie ma registrovalo ako niekoho, kto hlasoval proti zákonu o štátnej pomoci. Ja som hlasoval "za". Nechápem to.

Pán kolega Blanár, odhalili ste nás, len mám istú obavu, že silne preceňujete náš vplyv.
K pánovi poslancovi Poliačikovi toľko, že, samozrejme, to je pripomienka, ktorá je veľmi zmysluplná, samozrejme, prv, než sa štát pustí do predaja čohokoľvek, tak sa musia vysporiadať podlžnosti voči tým, voči ktorým štát podlžnosti má. Ďakujem za tú poznámku.

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som začal tým, že čísla, ktoré sa nachádzajú v tabuľke pravdepodobného vývoja dlhu verejných financií, nie sú veľmi optimistické. Očakávaný dlh v tomto roku je 28,887 mil. eur a do roku 2013 napriek tomu, že zdá sa, že táto vláda je odhodlaná šetriť a znižovať nárast verejného dlhu, tak predsa len očakávané číslo je 37,348 mil. eur. Preto budem hovoriť o niečom, čo zatiaľ pravdepodobne aj z nedostatku času nebolo zapracované do toho výhľadu, o zdroji znižovania verejného dlhu, ktorý sa prestal spomínať, lebo to slovíčko, ktorým sa označuje, sa stalo akýmsi tabu, akoby zakázaným slovíčkom, mám na mysli privatizáciu.
Hovorím z hlbokého presvedčenia, že tie štátne aktíva a majetkové podiely, ktoré štát má v najrôznejších podnikoch, jednoducho treba privatizovať z viacerých dôvodov, predovšetkým preto, že sa tým dá docieliť zmena vlastníckej zodpovednosti a tým motivácia k efektívnejšiemu riadeniu tých spoločností a tým aj kvalitnejšiemu poskytovaniu služieb, to po prvé a po druhé, a to najmä v súvislosti s tým, čo som už spomenul, sa dajú získať zdroje na financovanie verejného dlhu, napr. osobitne dlhového bremena dôchodkového systému. Som hlboko presvedčený, že úlohou vlády nie je podnikať, jej prítomnosť vo vlastníckych štruktúrach najrôznejších podnikov je zbytočná a býva zdrojom neefektívneho spravovania a korupcie.
Pokúsim sa aspoň vymenovať bez nároku na kompletný zoznam podniky, v ktorých, si myslím, už štát dávno nemá čo hľadať. Hneď na prvom mieste spomeniem CARGO SLOVAKIA. To, že štát vlastní vagóny, ktorými sa dopravuje tovar, je asi taký nezmysel, ako keby vlastnil kamióny alebo taxíky. Produkuje to stratu, vyžaduje si to ďalšie a ďalšie finančné injekcie zo strany štátu. A vzhľadom na to, ako sa liberalizuje trh, je to dlhodobo neudržateľné. CARGO SLOVAKIA treba podľa môjho názoru privatizovať. Podobne si myslím, že treba privatizovať letisko. Zastavenie privatizácie Letiska Milana Rastislava Štefánika predchádzajúcou vládou považujem za chybu. Štát prišiel o finančné zdroje, nielen o tie, ktoré mal dostať a ktoré mohol vložiť do dôchodkového systému a do financovania verejného dlhu, ale aj o tie, ktoré musel do letiska investovať. Tiež si myslím, že treba privatizovať Slovenskú poštu. Liberalizuje sa trh, do nášho priestoru prídu iné subjekty, ktoré podnikajú v poštových službách. Slovenská pošta je ťažkopádna, zle spravovaná organizácia. A je možné, že pokiaľ sa nenájde investor včas, tak tú konkurenciu ani nemusí prežiť. Tiež si myslím, že je potrebné privatizovať teplárne. Treba doprivatizovať proste štátny podiel v Slovenskej autobusovej doprave, prístavy, Slovenskú záručnú a rozvojovú banku a Eximbanku, DMD GROUP. Nechápem, prečo štát vlastní podiely v DMD GROUP. Nechápem tiež, prečo štát vlastní Tlačovú agentúru, napriek tomu, že je to agentúra verejnej služby. Domnievam sa tiež, hoci tam je možné o tom diskutovať, pretože štát z týchto podnikov dostáva nie nevýznamné dividendy, že je potrebné doprivatizovať aj výnosné podniky, ako je napr. TRANSPETROL, Slovak Telekom, Slovenské elektrárne, SPP. Ale hovorím, tam sa dá o tom diskutovať, pretože dividendy predsa len prinášajú do štátneho rozpočtu niečo.
Je samozrejmé, že keď niekto navrhuje takúto vec, ktorá potenciálne prinesie do štátnej kasy proste nie malý objem peňazí, tak považujem za potrebné zároveň presadzovať až ústavnú povinnosť použitia výnosov z takto získaných peňazí iba na krytie verejného dlhu a nákladov dôchodkovej reformy, všetko ostatné je hazardovanie s prostriedkami. A je to prejedanie peňazí, ktoré sú nutne potrebné inde.
Ešte by som rád spomenul, že by malo zmysel predať aj lesnú a poľnohospodársku pôdu vo vlastníctve štátu s výnimkou tých pozemkov, ktoré sú predmetom plánovania dopravných a iných sietí alebo sú súčasťou území s reguláciou podnikania, napr. NATURA 2000 a tak ďalej a tak ďalej.
Skrátka, dobre, navrhujem, aby sme v budúcnosti odtabuizovali slovo privatizácia a porozmýšľali, či by nebolo rozumné znižovať dlh štátu aj týmto spôsobom. Ja si myslím, že bez toho to ani veľmi nepôjde. Ďakujem za pozornosť.