Dokonca aj pán, pán, pán poslanec Somogyi skôr hodnotil to, že akým spôsobom interpretovať tie legislatívne kroky maďarskej vlády a parlamentu a čo očakáva. Ale v podstate sme sa všetci zhodli na tom, že, že maďarský zákon, zákon o štátnom občianstve, ktorý, ktorý umožňuje získavať občianstvo Maďarskej, Maďarskej republiky, ešte v tejto chvíli od 1. januára Maďarska, ľuďom maďarskej národnosti žijúcim mimo hraníc Maďarska, nemajúcim tam...
Dokonca aj pán, pán, pán poslanec Somogyi skôr hodnotil to, že akým spôsobom interpretovať tie legislatívne kroky maďarskej vlády a parlamentu a čo očakáva. Ale v podstate sme sa všetci zhodli na tom, že, že maďarský zákon, zákon o štátnom občianstve, ktorý, ktorý umožňuje získavať občianstvo Maďarskej, Maďarskej republiky, ešte v tejto chvíli od 1. januára Maďarska, ľuďom maďarskej národnosti žijúcim mimo hraníc Maďarska, nemajúcim tam trvalý pobyt, nepomáha našim vzájomným vzťahom, naopak, vytvára situáciu, ktorá, ktorú je dôvod interpretovať ako istú mieru ohrozenia stability a politického systému v celom regióne.
V čom sme sa rozišli v našich diskusných príspevkoch, pričom oceňujem to, že, že mnohé z nich boli naozaj vecné a mnohé teda boli veľmi emocionálne, ale toto je téma, ktorá, ktorá, prirodzene, budí emócie. V čom sme sa rozchádzali, je, že ako na to reagovať a akú mieru ohrozenia to vlastne predstavuje.
Ja patrím k tej názorovej časti nás poslancov, ktorí si, ktorí si myslia, že tá, tá miera ohrozenia proste ešte neodôvodňuje reči, ktoré, ktoré prirovnávajú situáciu k druhej polovici 30. rokov 20. storočia, s Henleinovcami a s Hitlerom a so všetkými. Ja si myslím, že to je, to je úplne neadekvátne hodnotenie situácie. Ani si nemyslím, že by, že by, že je dôvod proste vidieť na našich hraniciach proste tanky a, a revíziu územia. Hoci teda vidím jasne motív orbánovskej, maďarskej reprezentácie v podstate nejakým spôsobom sa s tým, čo sa nazýva trianonská trauma, vysporiadať.
Ale opakujem znovu, patrím k tým, ktorí si myslia, že, že naša územná integrita ani politický systém nie je ohrozený. Patrím tiež k tým, ktorí si myslia, že, že Maďari žijúci na Slovensku, maďarská menšina, sú omnoho lojálnejšími občanmi Slovenskej republiky, ako by sa zdalo, proste z mnohých rečí, ktoré tu odozneli. Tiež sa domnievam, že, že medzi príslušníkmi maďarskej menšiny na Slovensku nie je veľa takých, ktorí túžia po maďarskom občianstve, a keď, tak len možno z nejakých, z nejakých nostalgických dôvodov. Ani si nemyslím, že dokonca aj keby neplatil zákon o štátnom občianstve v tej podobe, v ktorej je platný dnes, že by sa našlo reprezentatívne množstvo takých, ktorí by o maďarské občianstvo požiadali.
Aj László Solymos, aj Béla Bugár povedali, že slovenský pas je dostatočne dobrý a iný nepotrebujú. Ja si to o svojom slovenskom pase myslím takisto. Naozaj, slovenský pas najmä od okamihu, keď sme sa stali členmi Európskej únie aj NATO, je pas hodný svojho mena.
K jednotlivým textom vyhlásení po tejto diskusii, ktorá odoznela, by som povedal len toľko, čo som už naznačil aj kolegovi Rafajovi, keď predkladal návrh z dielne SNS na zahraničnom výbore. Mne ten text SNS, teda z dielne, z dielne, z dielne SNS, pripadá, ako by som povedal, príliš hlučný, príliš expresívny. Sú tam krajné znepokojenia, sú tam veľmi silné prívlastky, ktoré, domnievam sa, nezvyšujú účinok akéhokoľvek textu, len zvyšujú jeho verbálnu hlučnosť, aby som to povedal metaforou. A navyše v tom texte je čosi, čo si myslím, že by slovenský parlament nemal robiť, keď sa nechce zosmiešniť. Je to priama žiadosť na maďarské národné zhromaždenie, aby, aby zmenilo ústavu, ktorú pred pár týždňami prijali. Domnievam sa, že kedy, nech už by sme prijali akékoľvek ústavné zákony na našej pôde, akokoľvek kontroverzné ústavné zákony na našej pôde v tomto parlamente, myslím, že by sme sa veľmi namrzeli a začudovali, keby ktokoľvek, či už z Viedne, Budapešti, Prahy alebo Varšavy na nás chcel, aby sme my menili našu ústavu. Ja to považujem za neprimerané. Ústava je zvrchovanou záležitosťou toho štátu, ktorého parlament ju prijal. My sa môžme kriticky k tej ústave vyjadriť, my ju môžme komentovať, samozrejme, ale my musíme, samozrejme, vedieť, že na koho sa obracať a čo žiadať.
Ja si myslím, že ten posledný odstavec vyhlásenia z pôdy zahraničného výboru, v ktorom odmietame my, ako navrhnutého vyhlásenia, v ktorom my ako Národná rada Slovenskej republiky odmietame akékoľvek extrateritoriálne účinky maďarskej legislatívy a aj základného zákona, teda tej ústavy, je postačujúce konštatovanie. Ja si myslím, že je to postačujúce.
A, kolegovia, chcel by som vás poprosiť, hoci neviem, že či úspešne, asi nie, aj vás, kolegovia, podporte ten návrh z dielne zahraničného výboru, považujem ho za lepší, hoci v tomto sa asi s kolegom Rafajom nezhodneme.
Ďakujem za pozornosť.
Ešte chcem jednu vec dodať. V rozprave podal pozmeňujúci návrh pán poslanec Igor Matovič, na základe, máte to rozdané v laviciach, na základe ktorého žiadal vyhodiť z textu vyhlásenia zahraničného výboru vetu "berie na vedomie". Ja nielenže s tým nemám problém, ale ja to podporím, pretože mi aj tak v tom texte pripadala tá veta nadbytočná, hoci si nemyslím, že zobrať niečo na vedomie je to isté, ako súhlasiť. Tak už toľko sa v slovných konotáciách a obsahoch a semiotike vyznám, aby ste mi, prosím, uverili. Brať na vedomie môže človek aj vec, s ktorou ale hlboko nesúhlasí, ale nič mu nezostáva, len to zobrať na vedomie. Ale tá veta je tam zbytočná a proste návrh Igora Matoviča ju vypustiť podporím.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
