Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

20.10.2010 o 11:38 hod.

PhDr.

Ján Senko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 22.10.2010 10:29 - 10:31 hod.

Ján Senko
Pán predsedajúci, uzavreli ste rozpravu a požiadali ste o slovo spravodajcu. Ja mám za to, že v podstate už bola rozprava k tomuto zákonu ukončená.
Skryt prepis
 

Vstup predsedajúceho 20.10.2010 11:39 - 11:39 hod.

Ján Senko Zobrazit prepis
Pán podpredseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a výboru pre kultúru a médiá a ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním výbor pre kultúru a médiá a že prerokujú návrh zákona výbory v lehote do 24. novembra 2010 a gestorský výbor do 26. novembra 2010.
Skryt prepis
 

Vstup predsedajúceho 20.10.2010 11:38 - 11:38 hod.

Ján Senko
Pán podpredseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že sa Národná rada uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 20.10.2010 11:38 - 11:38 hod.

Ján Senko
Druhý návrh bol, aby sa vrátil návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 20.10.2010 11:38 - 11:38 hod.

Ján Senko
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. V rámci rozpravy vystúpilo k predmetnému návrhu zákona 8 poslancov a pán poslanec Rafaj predložil dva procedurálne návrhy.
Prvý je návrh, aby sa v zmysle § 73 ods. 2 písm. b) nepokračovalo v rokovaní o návrhu zákona.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 20.10.2010 11:25 - 11:26 hod.

Ján Senko Zobrazit prepis
Vo svojom vystúpení som sa dotkol opodstatnenosti alebo neopodstatnenosti predloženia tejto novely zákona. Myslím si, že dosť jasne som o tom hovoril, aj o istých súvislostiach. Trvám na nich.
A čo sa týka záverečných dvoch viet zo strany pána Krajcera, ministra kultúry, nemyslím si, že tomu tak je. My nie sme kritici tohto zákona, my sme iba za to, aby tento zákon sa dodržiaval v praxi a aby bol uplatňovaný, aby každý jeden občan Slovenskej republiky mohol dostať informáciu v štátnom jazyku a aby boli dodržiavané ľudské práva na území Slovenskej republiky, nič iné.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.10.2010 11:12 - 11:13 hod.

Ján Senko Zobrazit prepis
Ďakujem.
Pán poslanec Galbavý, vôbec nechceme robiť strašiaka z tohto zákona. Vôbec o to nejde. To skôr vy sa snažíte podsunúť verejnosti, že toho strašiaka chceme robiť. Tu vôbec o to nejde.
Pán poslanec Dostál, vy ste vo svojom vystúpení sa dotkli češtiny. Ja som reagoval na češtinu, nie na to, čo ste vy teraz hovorili. Pozrite si aj postavenie českého jazyka, aké je u nás a akým spôsobom sa vo vzťahu k nemu Slovensko zaviazalo ho riešiť. Takže opäť by to nebolo dobré, aj čo sa týka titulkovania, aj čo sa týka dabingu. Nie je to potrebné.
Ďakujem všetkým, ktorí na mňa reagovali.
Verím, že súčasné znenie zákona, ktoré je, bude potvrdené. A verím, že aj poslanci vládnej koalície budú rešpektovať názory verejnosti Slovenskej republiky. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 20.10.2010 10:41 - 11:06 hod.

Ján Senko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, vážení hostia, pre ilustráciu bez nejakého komentovania uvediem na začiatku svojho vystúpenia dva príklady používania štátneho jazyka, komunikovania v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny v zahraničí.
Určite si spomínate na situáciu, bolo to nedávno, kedy v Poľsku, v Niedzici (Nedeci), odhaľovali pamätnú tabuľu nášmu známemu hercovi Michalovi Dočolomanskému. Myslím si, že slovenská komunita bojovala asi jeden rok za to, aby táto pamätná tabuľa v tejto obci, kde sa Michal Dočolomanský narodil a kde pôsobili jeho rodičia, na obecnej škole bola umiestnená. Po roku na tejto škole, po rôznych peripetiách, bola pamätná tabuľa odhalená. A túto udalosť nám priblížili aj naše médiá. Nebudem presný, ale poviem to, že na tej tabuli je asi napísaný text, najskôr v poľštine a potom v slovenčine, ktorý hovorí, že v tejto budove sa narodil vtedy a vtedy Michal Dočolomanský. Nekomentujem to.
Naša národnostná menšina, naši Slováci žijúci v zahraničí, v Chorvátsku, v Iloku, každoročne na konci augusta organizujú vo svojej obci tzv. matičné slávnosti, kultúrne podujatie za účasti rôznych folklórnych súborov z Chorvátska, ale komunikujúcich a vystupujúcich v slovenskom jazyku, súborov, ktoré prichádzajú aj zo Slovenska, ale aj súborov, ktoré prichádzajú z iných krajín. Toto podujatie sa začína príhovorom v chorvátčine a následne sprievodné slovo je v slovenčine. Uvedenie každého jedného vystupujúceho kolektívu je v chorvátčine a následne vystúpenie alebo komentovanie, uvedenie ďalšieho kolektívu je aj v slovenčine. Asi o tom to je, o vzájomnom porozumení, pochopení a tolerovaní sa.
Po vzniku súčasnej vládnej koalície bolo jasné, že súčasné vládne zoskupenie pristúpi k zmene zákona o štátnom jazyku nie z dôvodu aktuálnej občianskej potreby, ale z dôvodu naplnenia politickej agendy jednej strany vládnej koalície. Tak tomu bolo aj v nedávnej minulosti.
Novelizácia tohto zákona a ďalšie novelizácie dotýkajúce sa života menšín, hlavne maďarskej, sa stali prioritou Mostu, hoci, a to treba zdôrazniť, sme si zákon nielen tento obhájili aj pred európskymi inštitúciami a so súčasným znením zákona súhlasili všetky národnostné menšiny, ich zástupcovia, samozrejme, okrem maďarskej. Súčasné vládne strany, ich zástupcovia zo zištných dôvodov, samozrejme, súhlasili s požiadavkami Mostu. A návrh zmeny zákona v raketovom tempe bol na rokovaní vlády tak, aby to stihlo októbrové rokovanie parlamentu. Blížia sa totižto komunálne voľby, blíži sa rokovanie o štátnom rozpočte...
Celkový návrh zákona a jeho záverečné tempo prípravy sa v súvislostiach udalostí javí ako účelové a zdá sa, že malo slúžiť nakoniec aj ako vhodný manévrovací priestor pre návštevu ministra zahraničných vecí v Maďarsku. Preto bola taká šturmovčina pri jeho konečnom návrhu do vlády, preto bolo mimoriadne zasadnutie vlády v piatok, aby v pondelok mohol pán minister v Budapešti konštatovať, že Slovensko je pripravené rešpektovať pripomienky Budapešti aj v tejto oblasti, tak ako tomu bolo aj v nedávnej minulosti, tak ako je tomu aj teraz. Zdá sa, že túžba byť pri moci predstaviteľov súčasnej vládnej koalície ich k tomu zaväzuje a oni si to plne uvedomujú. A aj toto je zrejme lepidlo, o ktorom hovoril v období kreovania súčasnej koalície a tejto vlády pán Bugár. Tak to rezonuje medzi širokou verejnosťou, samozrejme, okrem zástupcov niektorých médií. Ale ľudia majú na túto vec svoj vlastný názor. Takže predložený návrh zákona je zákonom predovšetkým politického charakteru, zákonom tzv. politickej dohody. K tomu sa nakoniec vládna koalícia aj verejne priznáva.
Zmena zákona, a to treba zdôrazniť, nie je odrazom potrieb praxe. Stále platná novela zákona o štátnom jazyku vychádzala z poznatkov z praxe a mala zabezpečiť, aby sa v Slovenskej republike dalo komunikovať vo verejnej sfére v štátnom jazyku, aby ten, kto neovláda jazyk menšiny, nebol diskriminovaný. Pri príprave ešte stále platného znenia zákona boli dôvody návrhu zákona odrazom stavu, akým sa zákon v praxi dodržiaval a vykonával, pretože prijatím zákona č. 184/1999 Z. z. sa predmetný zákon stal naozaj iba zákonom formálneho charakteru. Jeho ustanovenia sa v praxi nedodržiavali a nebolo prakticky možné dosiahnuť nápravu existujúceho stavu, ktorý nebol v súlade so zákonom. Upozornenia tu zostávali len upozorneniami, občania písali, občania sa sťažovali, jednoducho k náprave neprichádzalo.
Pre ilustráciu len taký jeden prípad, kde občan, ktorý mal problémy s rešpektovaním zákona o štátnom jazyku, píše: "Cítime sa ako občania Slovenskej republiky nehovoriaci maďarským jazykom diskriminovaní. Postupom obecného úradu nám vznikajú ekonomické škody, zvýšené životné náklady. Dochádza k častým výpadkom vody, elektriny. Nie sme informovaní o dianí v obci, ako ani o predaji tovaru v obci. Nemôžeme si urobiť zásoby vody pri výpadkoch. Mrzí nás, že sme nútení postupovať týmto spôsobom. Našou žiadosťou nikoho neobmedzujeme a považujeme ju za normálnu vec. V miestnom rozhlase sa informácie poskytujú len v maďarskom jazyku. Dodávame, že starosta i jeho administratívna pracovníčka ovládajú slovenský jazyk hovorovo veľmi dobre, takže ani s tým by nemal byť problém...“ Jednoducho ľudia nehovoriaci jazykom národnostnej menšiny, žijúci na území obce, kde bol aj prevažujúci počet občanov slovenskej národnosti, nemali možnosť dostávať informácie v štátnom jazyku.
To je prípad, ktorý je ozaj vhodný uviesť a ilustrujúci situáciu v niektorých častiach Slovenska. A je ich viacej. Dalo by sa o nich hovoriť, či to bolo v obci Štitáre, v okrese Nitra, v súvislosti s pamätnou tabuľou v meste Dunajská Streda, v meste Komárno a tak ďalej a tak ďalej. Náprava sa jednoducho nedosiahla. Takže nebudem ďalej pripomínať všetky prípady na území na južnom Slovensku, kedy starostovia odmietali vysielať oznamy v obecnom rozhlase v štátnom jazyku aj po upozorneniach, aj po dohodovacích rokovaniach naďalej ignorovali povinnosť sprístupňovať informácie vo verejnosti i pre verejnosť v štátnom jazyku. A to sa netýkalo len vysielania v miestnom rozhlase, ale aj zverejňovania napr. verejných písomných informácií, plagátov, ale aj novopostavených pomníkov či pamätných tabúľ, ktoré boli realizované z verejných, obecných zdrojov v obciach, kde nežila len menšina jednej národnosti, ale kde žili obyvatelia rôznych národností. Vznikala tu veľmi zaujímavá situácia, že vplyvom niektorých miestnych komunálnych predstaviteľov sa občania inej národnosti než maďarskej dostávali často do bezvýchodiskového, bezbranného postavenia, skoro cudzincov vo vlastnom štáte, v štáte, kde nie sú dodržiavané ich základné práva vyplývajúce z Ústavy Slovenskej republiky, aby boli informovaní a bola im poskytnutá informácia v štátnom jazyku. A štátnym jazykom je v zmysle Ústavy Slovenskej republiky jazyk slovenský.
Prax teda ukázala, že bez prípadnej možnosti sankčných ustanovení nemôže tento zákon zabezpečiť plnenie svojho poslania vo verejnom styku v dotknutých oblastiach, a preto nie je možné zabezpečiť ani právne bezporuchové fungovanie štátnej a verejnej správy v oblastiach verejného styku v národnostne zmiešaných oblastiach južného Slovenska.
Podotýkam ale, že pokutovanie nebolo a ani stále nie je dominantným cieľom zákona, tak ako sa to snažili a snažia neprajníci tohto zákona verejnosti, ako aj zahraničiu podsúvať. Sankčný mechanizmus je nastavený tak, aby sa každému, kto poruší zákon alebo ho nedodržiava, poskytla možnosť na nápravu bez uloženia sankcie. Hlavným cieľom platného zákona je zabezpečiť pre každého občana bez rozdielu národnosti právo na území Slovenska dorozumieť sa a dohovoriť sa v štátnom jazyku.
Ja som rád, že pán minister istým spôsobom udržal tlak a súčasné navrhované znenie počíta s istým mechanizmom, ktorý dokáže v praxi, aby zákon bol dodržiavaný a aby mohla byť vymáhaná náprava vo verejnom živote.
Ale vytvára sa možnosť veľmi zaujímavej situácie, kedy bude môcť ministerstvo kultúry v prípade nedodržiavania zákona sankcionovať. A kedy to bude chcieť, to bude závisieť zrejme od dobrej alebo nedobrej vôle pána ministra alebo od politických dohôd predstaviteľov Mostu a pána ministra, príp. od tlaku a vôle ďalších predstaviteľov vládnej koalície. Tak ako môže byť zákon prostriedkom na sankcionovanie, tak môže byť aj prostriedkom na politické, jemne povedané, vyjednávanie. A toto ustanovenie v takejto podobe môže byť politickým ustanovením. Nestanovuje totižto jasné pravidlá pre dodržiavanie zákona, ale môže sa stať potenciálnym zdrojom politickej korupcie a individuálneho vysvetľovania konkrétnym individuálnym človekom, funkcionárom, reprezentantom výkonnej moci.
Opakujem, aj súčasné znenie zákona má vo svojom vnútri mechanizmus vyjednávania a dohodovacieho konania. Neumožňuje sankcionovanie okamžite na základe zisteného stavu, vytvára priestor na dohodnutie a odstránenie stavu, ktorý nie je v súlade so zákonom. Prax potvrdzuje, že táto formulácia preventívneho charakteru má svoje opodstatnenie. Na druhej strane treba povedať ale, že počas existencie novely zákona nebolo potrebné uložiť sankciu. Individuálne provokačné iniciatívy smerujúce k porušovaniu zákona či navodzovaniu na porušovanie zákona nie sú bežnými prejavmi porušovania zákona v praxi, ale sú iniciatívnymi prejavmi politického charakteru, ktoré nemajú nič spoločné s tendenciou vzájomného pochopenia, rešpektovania sa a spolunažívania v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Opakujem, zmyslom súčasne platného zákona nie je ukladanie pokút, ale zabezpečiť uplatňovanie štátneho jazyka vo všetkých sférach verejného styku na celom území Slovenskej republiky. Štátny jazyk má plniť integračnú úlohu v našej republike a nielen v našej republike. Je tomu tak. Jazyková znalosť štátneho jazyka a komunikovanie v štátnom jazyku a možnosť komunikovania, dostávania informácií v štátnom jazyku je pre členov spoločnosti zároveň existenčná.
Súčasne platné znenie zákona vytvorilo vhodné podmienky na to, aby sa zabezpečila možnosť komunikovania vo verejnej sfére v štátnom jazyku a aby ten, kto neovláda jazyk menšiny, nebol diskriminovaný a mohol dostať informáciu garantovanú ústavným zákonom. Dezinterpretácia, ktorá sa snažila v očiach širokej verejnosti znižovať jeho obsahovú kvalitu týkajúca sa sankcií fyzických osôb a postihovania individuálnych prejavov jednotlivcov či nespisovných výrazov, bola a je tendenčná a nezakladá sa na pravde. Nekonečné opakovanie tohto klamstva je opäť politickou rétorikou, ktorá má za cieľ postupné, ale zásadné odmietanie používania slovenského jazyka v akejkoľvek oblasti verejného styku v Slovenskej republike.
Nie je pravdou, že človek sa na úradoch nemôže rozprávať v inom ako štátnom jazyku, ak ho ovláda druhá strana, a že môže byť pokutovaný, ak hovorí nárečím alebo nespisovne. To vôbec nie je obsahom tohto zákona. A to sú opäť iba výmysly, ktorých cieľom je znižovať jeho kvalitu a znižovať jeho účinnosť v očiach verejnosti.
Zákon v súčasnej podobe neobmedzuje používanie menšinových jazykov. Nebráni používaniu materinského jazyka. Zákon dokonca odstránil viacero prekážok ich používania a rozširuje možnosti na uplatnenie ostatných jazykov v živote našej spoločnosti.
Pán Dostál, aj pri lokálnom a regionálnom rozhlasovom vysielaní je možné vysielať len v jazyku národnostnej menšiny. Tento zákon to vôbec nijakým spôsobom neobmedzuje, práve naopak, ten zákon z roku 2009 to práveže uvoľnil, a mnoho ďalších.
A čo sa týka používania češtiny, tak jej používanie a verejné sprístupňovanie, uvádzanie audiovizuálnych diel aj v jazyku českom rieši audiovizuálny zákon.
Na rozdiel od súčasne predkladanej zmeny zákona sa mu na prípravu venoval oveľa väčší časový priestor a dotknuté orgány štátnej a verejnej správy, ako aj iné inštitúcie mali možnosť sa k nemu vyjadriť, aj predstavitelia národnostných menšín, v rámci pripomienkového konania, a s ich pripomienkami sa naozaj pracovalo.
Viete, dosť smiešne vyznieva zdôvodnenie, že medzirezortné pripomienkové konanie sa neuskutočnilo z dôvodu naliehavého plnenia krátkodobých štrukturálnych opatrení vlády Slovenskej republiky a z dôvodu naliehavosti. Pýtam sa: O akú naliehavosť ide? Aké škody by mohli hroziť? Prečo tu je taká rýchlosť? Veď aj posudok Vysokého komisára OBSE k novelizácii zákona o štátnom jazyku Slovenskej republiky z 22. 7. 2009, so snahou, samozrejme, po diplomatickom jazyku, konštatuje, že ustanovenia sú podľa súčasných medzinárodných štandardov akceptovateľné, že pri systematickom výklade zákona je jasné, že rozšírenie rozsahu pôsobenia zákona neznamená ani nemôže znamenať obmedzenie jazykových práv osôb patriacich k národnostným menšinám. Konštatuje, že úpravy, ktoré boli uplatnené v zákone, sú zlučiteľné s medzinárodnými záväzkami, ktoré prijalo Slovensko.
Trošku odbočím od zákona o štátnom jazyku a podotknem, že Slovensko praktizuje k národnostným menšinám jednu z najliberálnejších politík, diametrálne odlišnú napr. od Maďarskej republiky alebo od niektorých iných krajín v Európe. Otázka znie, prečo aj napriek tomu sa našu republiku niekto neustále snaží dostať pod tvrdú kritiku v oblasti menšinových politík v Európe, aj v otázke jazykových práv menšín. Myslím si, že máme stále veľké rezervy v oblasti zahraničnej politiky. Európa, svet o našej menšinovej politike asi veľmi málo vie. Možno to ani nie je záujem niektorých našich politických či diplomatických elít. Možno je to aj dôsledok rozpoltenosti našej domácej politickej scény pri zdôrazňovaní a presadzovaní národno-štátnych záujmov, jej nejednotnosti, ktorá vyplýva zo zištných politických záujmov. A to je naša slabosť a voda na mlyn pre všetkých, ktorí voči Slovensku majú iné ciele a dlhodobo a cieľavedome na nich pracujú.
Súčasný zákon a jeho uplatňovanie v praxi je aj o dobrej vôli, vôli pre jeho rešpektovanie. Ale je aj o rešpektovaní sa a pochopení sa. Ak by sa k zákonu pristupovalo s rešpektom, s vôľou ho uplatňovať a realizovať v praxi, tak nie sú žiadne dôvody na upozornenia či sankcie ako krajné riešenia. Prípadné dohodnutie sa nezakladá možnosť pokutovania. Problémom je určite netolerancia, nerešpektovanie a, nedajbože, provokačné konanie so snahou po vyvolaní konfliktu. Ale konflikt nielen v tejto oblasti spoločenského správania vyvoláva určité napätie a potrebu konania. Lenže filozofia, že ak neprijmeš môj návrh a ja tvoj nebudem rešpektovať a ty si vinný a ja nie som vinný, lebo si nerešpektoval môj názor, je zlá filozofia. Zákony alebo pravidlá hry sa rešpektovať majú. Slovenská republika sa zaviazala rešpektovať Európsku chartu regionálnych jazykov alebo menšinových jazykov v súlade so svojou ústavou s cieľom podporovať európske jazykové dedičstvo bez ujmy na používaní štátneho jazyka s tým, že ochrana regionálnych a menšinových jazykov by nemala byť na úkor oficiálnych jazykov a potreby ich učenia, a to v rámci zachovania národnej suverenity a územnej integrity. Myslím si, že svoje záväzky Slovenská republika dodržiava. Aj súčasne platný zákon je v súlade s týmito záväzkami. Dôvodom na potrebu jeho novelizácie sú len politické potreby, a nie potreby praxe a spoločnosti. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.10.2010 10:08 - 10:10 hod.

Ján Senko Zobrazit prepis
Pán poslanec, zbytočne dramatizujete, možno aj ďalší, ktorí sa vyjadrujú k tomuto zákonu. A zbytočne napínajú vzťahovosť medzi Slovenskom a Maďarskom, Slovenskom a inými krajinami. Tento zákon nie je o slovensko-maďarských vzťahoch. Tento zákon nie je o slovensko- neviem akých vzťahoch. Tento zákon je o práve na informácie. Tento zákon je jednoducho o tom, aby štát si plnil vo verejnom záujme na svojom území povinnosti vo vzťahu k občanom, aby občania, budem to donekonečna opakovať, mali právo dostať informácie v štátnom jazyku, tak ako je to zakotvené v Ústave Slovenskej republiky. A popritom nikto nikomu nebráni, aby mohol niekto dostať popri informácii v štátnom jazyku aj informáciu v inom jazyku, aj v anglickom, aj v nemeckom, aj v ruskom a, samozrejme, aj v maďarskom.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.10.2010 9:52 - 9:54 hod.

Ján Senko Zobrazit prepis
Pán poslanec, ja by som chcel doplniť vaše vystúpenie v časti ďalšej dokumentácie, ktorú je potrebné viesť v školách. Aj zmena § 4 tohto zákona svedčí o účelovosti tohto zákona, pretože predstavte si, že by sa v štátnom jazyku nemal viesť napr. návrh na prijatie žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do špeciálnej školy alebo by sa nemala viesť v štátnom jazyku správa zo psychologického alebo špeciálnopedagogického vyšetrenia, alebo by sa v štátnom jazyku nemalo viesť písomné vyjadrenie k školskému začleneniu, alebo by sa v štátnom jazyku nemusel viesť individuálny výchovno-vzdelávací program individuálne začleneného žiaka, alebo by sa v štátnom jazyku nemusel viesť štatút školského zariadenia, alebo by sa v štátnom jazyku nemusel viesť organizačný poriadok školy. No to je na uváženie pre vás všetkých a že niektoré zmeny znenia súčasne platného zákona sú ozaj iba účelovými zmenami a nevynútila si ich súčasná prax.
Skryt prepis