Videokanál poslanca

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, je veľmi dobré, že dlho a tak podrobne diskutujeme o návrhu o reštitúciách, o návrhu, ktorý má zmierniť krivdy, ktoré boli spáchané v predchádzajúcom období za čias komunizmu, keď ľuďom majetky brali. Je pravdou, že zmiernením majetkových krívd nikdy nedôjde k úplnému ich odstráneniu. Za tie roky, počas ktorých vlastník nemohol užívať svoje vlastnícke práva, nemôže dostať svoj pôvodný pozemok naspäť každý. Tak ako poukázala aj pani kolegyňa Tkáčová, sú doliny na Slovensku, v ktorých to nie je vyriešené. A nie je to problém ani tohto zákona. Ale ja len na dokreslenie chcem povedať, že sa to netýka len Hnileckej doliny, ale celého pohraničného územia okolo Slovenskej republiky, či už je to poľská hranica alebo ukrajinská hranica alebo hranica s Maďarskom, pretože u vlastníkov, ktorých mali odškodniť jednotlivé krajiny na základe medzinárodných zmlúv, do dnešného dňa to nie je vyriešené. A to nie je možné riešiť týmto zákonom. Hlavne sa to týka tých vlastníkov, kde katastre sa rozdelili na dve územia a časť katastra prepadla do iného štátu, pretože za tieto pozemky, za to, že oni boli pripravení o svoj majetok takýmto spôsobom, na základe politického rozhodnutia, nikto ich do dnešného dňa neodškodnil, aj keď sú na to medzinárodné právne zmluvy a záväzky. A možnože niektoré boli aj naplnené, ale vtedy Česko-slovenská socialistická republika sa nevysporiadala s tým. A do dnešného dňa tento stav nesieme so sebou ako veľké bremeno.
Ja chápem pána kolegu Fecka, keď hovorí o tom, že treba to dokončiť aj s tou Tatranskú Javorinou. A som za to, aby sme urobili krok k tomu, aby sme to dokončili, no nechápem pani kolegyňu Košútovú, ktorá sa vyjadruje takýmto spôsobom, že táto vláda by mala byť tou vládou, ktorá rozdelí reštituentov, a zavedie dve skupiny reštituentov, na tých, ktorí mali kontakty, a tých, ktorí kontakty nemali. A práve predchádzajúca vláda, vláda Roberta Fica, bola tá, ktorá zaviedla dve kategórie reštituentov. Začala to tým, že prijala návrh zákona, kde rozdelila kategóriu reštituentov na ich kategórie do 5 000 korún a nad 5 000 korún. To je exaktný príklad na to, ako bola zavedená dvojaká kategorizácia.
Vláda Roberta Fica bola tá vláda, ktorá prijala, že nemôžu dostať reštitúciu na celom území, ale len v rámci okresu. A tá istá vláda prijala nariadenie vlády v rozpore s platným zákonom a išla ďaleko, ďaleko nad rámec platného zákona a hovorila, že je možné riešiť problém reštituentov aj mimo okresu, v územnej pôsobnosti regionálneho pracoviska Slovenského pozemkového fondu, čo je zjavné porušenie zákona z hľadiska vlády.
Práve dnešná opozícia, ktorá vtedy prijímala tieto zákony a nariadenia, išla ďaleko nad rámec. Tak nechápem, ako je možné hovoriť o tom, že práve táto vláda, ktorá zavádza transparentné prostredie do reštitučného procesu, je tá, ktorá rozdeľuje reštituentov do akýchsi kategórií. Táto vláda a táto vládna koalícia prijíma túto novelu zákona s jediným cieľom, a to zaviesť transparentné prostredie a povedať, že nie akýsi metodický pokyn, akési nariadenie vlády, ktoré je v rozpore so zákonom a ide nad rámec, je tým, čo poslúži ako podklad na vydávanie reštitúcií, ale sú to zákonné podmienky.
A tak ako v úvodnom slove som povedal, že ďakujem všetkým poslancom, ktorí sa aktívne zapojili do vylepšenia tohto návrhu zákona a zavedenia pravidiel, že najskôr je to obec, kde pôvodný nárok, reštitučný nárok, vznikol, resp. kde sa nachádza katastrálne územie, kde reštitučný nárok bol, potom sú to bezprostredne susediace obce, v druhom kroku, a v treťom kroku je to okres, ktorý nebol stanovený touto vládnou koalíciou, ale pohybujeme sa v rámci mantinelov, ktoré tu už boli nastavené, aby sme nemenili pravidlá nesystémovo, nekonzistentne, ale zaviedli jasné pravidlá.
Som presvedčený, že aj pripomienky pani kolegyne Sabolovej sú veľmi opodstatnené, pretože je potrebné raz a navždy ukončiť tento reštitučný proces aj na úrovni Slovenského pozemkového fondu. A práve preto aj ja ako minister budem vyvíjať maximálne úsilie vo vzťahu k Slovenskému pozemkovému fondu so všetkými možnými prostriedkami, ktoré mám k dispozícii, aby Slovenský pozemkový fond postupoval tak, aby najskôr vyriešil tých, ktorí sú najstaršími reštituentmi a majú najdlhšie podané žiadosti.
Treba ale vidieť, že tých 20 rokov reštitučného procesu vytvorilo aj mnoho ďalších problémov, ktoré otvárajú ďalšie dimenzie. Sú to dedičské konania, ktoré sú otvorené. V týchto prípadoch treba urobiť krok ďalej a ísť ďalej a riešiť tie veci, ktoré sa dnes momentálne dajú riešiť.
Je pravdou, že v tomto procese je dosť veľa záujmov. A preto treba zaviesť jasné a transparentné kritériá, tak ako ich tento návrh zákona nastavuje.
A ja dúfam, že pokiaľ Národná rada prijme tento návrh zákona, tak ako je predložený aj s pozmeňujúcimi návrhmi v spoločnej správe, tak Slovenský pozemkový fond sa nedostane už do takého stavu, v akom bol za vlády Roberta Fica, že zo štyroch rokov pôsobila maximálne tak jeden rok, lebo v ostatnom čase bola stále blokovaná kvôli nejakým kauzám, ktoré ich nominanti vytvorili. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony.
Chcel by som z tohto miesta poďakovať všetkým poslancom, ktorí sa aktívne podieľali na dopracovaní a vylepšení návrhu zákona, a vyjadriť presvedčenie, že po prijatí novely zákona budú vytvorené podmienky na úspešné ukončenie procesu reštitúcií bez jeho zneužívania osobami, ktoré s nimi nemali nič spoločné.
Všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré sú obsiahnuté v predloženej spoločnej správe, mám za to, vylepšujú tento vládny návrh zákona, zavádzajú jasné pravidlá, ako má Slovenský pozemkový fond postupovať. Nie je to riešenie len na interných pokynoch Slovenského pozemkového fondu. Ale je to na základe zákona. Ktokoľvek poruší tieto pravidlá, porušuje nie metodický pokyn, ale zákon Slovenskej republiky, čo je nemysliteľné a v rozpore s platným právom. A preto som presvedčený, že ten priestor na korupciu a klientelizmus je oveľa menší po prijatí tohto návrhu zákona.
Naviac sa zavádza aj princíp, že Slovenský pozemkový fond bude musieť mať elektronickú podateľňu a vybavovať žiadosti v poradí, v akom boli, resp. budú predložené, pretože je faktom, že z predchádzajúceho obdobia je obrovský chaos v evidencii, je ťažko dokázateľné, kto kedy uplatnil na to nárok, kedy kto o to požiadal, pretože táto evidencia nebola vedená na takej úrovni, na akej by mala vedená byť. A práve preto týmto zákonom zavádzame jasné pravidlá aj do tejto oblasti. Preto vás prosím o podporu vládneho návrhu zákona aj s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe.
Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som.

Pán poslanec, vzhľadom k tomu, zopakujem to, čo som povedal. Päť mesiacov táto inštitúcia vôbec nič neadministrovala, nepodpisovala, neplatila. V oveľa väčšom probléme sú tí, ktorí realizujú projekt, ale neprichádzali platby. To znamená, že sme riešili tých, kde už reálne hrozili exekúcie na starostov, lebo nevedeli platiť. Potom sme robili, začali sme robiť na rozhodnutiach, ktoré boli schválené, ktoré sú absolútne v poriadku. Tie sa tiež urobili. Po tomto kroku je treba, aby daný beneficient, teda obec doplnil splnomocnenia, podpisové vzory a ďalšie dokumenty, čo potrvá zvyčajne nejakých 30 dní, keď všetky práce idú priebežne.
A ja len chcem povedať, že tých päť mesiacov, ktoré je, dnes finišujeme s platbami, lebo si uvedomujeme, Štátna pokladnica 7. decembra prestane platiť. Po 7. decembri je možné podpisovať zmluvy. Takže riešime najskôr najakútnejšie, aby išli financie a potom budeme riešiť aj ostatné. Nezabúdame na to.

Ďakujem. Vážený pán poslanec, áno, aj Operačný program Bratislavský kraj je v meškaní, tak isto ako ostatný Regionálny operačný program. Pracujeme intenzívne na tom, aby sme dobehli čas, ktorým táto inštitúcia vďaka zrušeniu ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja bola nečinná viac ako päť mesiacov, z hľadiska toho, že celé systémy zostali nefunkčné.
Chcem povedať, že dúfam, že si uvedomujete, že ste boli blízko vlády Roberta Fica, ktorá takéto uznesenie prijala. A nie je možné a nepristúpim na to, že budem niektoré veci uprednostňovať alebo niektoré veci zadržiavať. Tak, ako veci sú pripravené, boli schválené, tak sa podpisujú. Len pre ozrejmenie v oblasti Bratislavského kraja nie je problém z hľadiska financovania, pretože tam financie sú kryté.
Chcem len doplniť túto odpoveď vo vzťahu k Regionálnemu operačnému programu. Veľakrát dostávam otázky, prečo sa nepodpisujú zmluvy. No preto, lebo nie sú dostatočne finančne kryté, lebo predchádzajúca vláda Roberta Fica na opatrenie modernizácie infraštruktúry urobila kontraháciu 60 % viac než sú k dispozícii disponibilné zdroje. Podpísať ich nie je možné.
Opakujem, nie je to prípad Bratislavský kraj. Tam financie sú zabezpečené, ale ideme poradiť dnes, tá lehota je skrátená niekde na 60 dní, ale ešte stále dobiehame to, čo v tomto roku vďaka piatim mesiacom rušenia ministerstva výstavby bolo spôsobené.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážení poslanci, poslankyne, dámy a páni, je to opäť štatistický materiál o výsledkoch v pôdohospodárstve za obdobie roku 2009. Všetky tieto údaje odzrkadľujú, ako predchádzajúca vláda skutočne sa správala a stavala k pôdohospodárstvu a vidieku ako takému.
Zámerom zelenej správy je informovať o situácii v poľnohospodárstve, potravinárstve aj u nás, ako aj vo svete v medziročnom vývoji rokov 2008 a 2009: Podľa predbežných údajov Štatistického úradu za rok 2009 hrubá poľnohospodárska produkcia vzrástla len v stálych cenách o 2,5 %, ale v bežných cenách klesla o vyše 20 %. Subjekty v pôdohospodárskej prvovýrobe podľa predbežných údajov Štatistického úradu dosiahli v roku 2009 záporný hospodársky výsledok pred zdanením vo výške 103,5 mil. eur, ktorý v porovnaní s rokom 2008 klesol o 158,2 mil. eur. Napriek zvýšenej celkovej podpore z Európskej únie oproti predchádzajúcemu roku prepad výsledku hospodárenia bol najmä vplyvom zníženia cien poľnohospodárskych výrobkov. Je to prvýkrát od nášho vstupu do Európskej únie, že pôdohospodárstvo dosiahlo takýto vysoký negatívny hospodársky výsledok. V roku 2009 podľa metodiky štvrťročného výkazníctva Štatistického úradu pracovalo v tomto sektore 81 500 ľudí, čo bolo o 9,5 % menej ako rok predtým. V mzdovom vývoji v poľnohospodárstve však mzdová disparita medzi poľnohospodárstvom a národným hospodárstvom pretrváva, keď priemerná mzda v pôdohospodárstve dosahuje len 79,9 % úrovne miezd v národnom hospodárstve. Ceny komodít rastlinnej výroby klesli o 30,6 %, a to najmä, ako už bolo spomenuté, pri olejninách a obilninách. Podľa výsledkov živočíšnej výroby situácia v chove hovädzieho dobytka opäť sa zhoršila. Medziročne sa znížil počet kusov hovädzieho dobytka na 472 000, čo bolo o vyše 16 000 kusov menej ako rok predtým. Počet kráv tiež klesol o vyše 3 %. Výroba kravského mlieka medziročne klesla o 10 %. V chove ošípaných sa spomalil nepriaznivý vývoj, ale pokles bol tiež o 7 600 kusov.
Pokiaľ by sme tieto údaje porovnávali vo vzťahu k roku 2005, tak dosť vidíme ešte alarmujúcejšie výsledky. Je to pokles pri chove ošípaných o 33 %, pri hovädzom dobytku o 19 %, pri produkcii mlieka, pokiaľ by sme to stiahli aj na rok 2010, o 20 %. Jediný teda pozitívny nárast nastal len v chove oviec a v chove hovädzieho dobytka bez trhovej produkcie mlieka. Saldo zahraničného obchodu sa prepadlo tiež. A to v porovnaní vo vzťahu k roku 2005, čo je meritórne, je pokles teda agrosalda o 284,4 mil. eur, čo je 7,5 mld. korún. Výsledok predchádzajúcej vlády za štvorročné obdobie spôsobil prepad v salde agropotravinárskych komodít o 7,5 mld. korún.
Potravinársky priemysel dosiahol v minulom roku zisk medziročne 196,2 mil. eur, ktorý sa zvýšil medziročne o 33 %. Teda vidíme, ako nesprávne je nastavená táto politika, pretože je v pôdohospodárskej prvovýrobe strata mínus 103 mil. eur a v potravinárskom priemysle, jeho spracovateľskej časti, je to plus 192 mil. Je evidentné, že ten systém je nastavený v neprospech poľnohospodárskej prvovýroby a bude treba sa s tým vysporiadať. Pokračoval pokles podielu potravinárstva na celkovej zamestnanosti, a to o 0,07 percentuálneho bodu. Výdavky do poľnohospodárstva a potravinárstva v roku 2009 dosiahli objem 946,8 mil. eur, medziročne vzrástli o 25,4 mil., najväčší podiel na celkových výdavkoch v roku 2009, vyše 46 %, mali platby na rozvoj vidieka.
Pán predseda, skončil som. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, predkladám správu o lesnom hospodárstve Slovenskej republiky za rok 2009, je to štatistický materiál, ktorý hovorí o stave lesného hospodárstva za predchádzajúci rok: Výmera lesných pozemkov dosiahla v minulom roku 2,009 mil. hektárov. V porovnaní s rokom 2008 vzrástla o 1 823 hektárov. Výmera porastovej pôdy vzrástla o 4 094 hektárov a dosiahla 1,938 mil. hektárov. Lesnatosť ako podiel výmery lesných pozemkov k celkovej výmere Slovenska je 41 %. Celková výmera chránených území v roku 2009 bola 1,103 mil. hektárov. Lesnatosť chránených území je približne 72 %. A plocha týchto území v pomere k výmere štátu i lesných pozemkov je nadpriemerná v porovnaní s väčšinou ostatných krajín Európskej únie. Objem ťažby v roku 2009 hospodárska kríza výrazným spôsobom neovplyvnila, pričom tu predstavovala objem približne 9,2 mil. metrov kubických, čo je v porovnaní s rokom 2008 menej iba o 219 000 metrov kubických. Na celkovej ťažbe dreva v roku 2009 mala výrazný podiel náhodná ťažba, ktorá predstavovala objem 5,5 mil. kubíkov, čo je približne 60 % z celkovej ťažby. V roku 2008 predstavovala podiel náhodnej ťažby 64,5 %. V rámci náhodnej ťažby išlo najmä o spracovanie podkôrnikovej kalamity v ihličnatých porastoch.
Hospodársky výsledok, zisk lesného hospodárstva predstavoval v roku 2009 hodnotu 13,49 mil. eur, čo je v porovnaní s rokom 2008 menej o 17,75 mil. eur. Hrubý domáci produkt lesného hospodárstva klesol v roku 2009 o 0,08 mld. eur. Podiel lesného hospodárstva na celkovom hrubom domácom produkte Slovenska klesol o 0,1 %, z čoho vyplýva, že negatívny dopad hospodárskej krízy sa vo väčšej miere prejavil v lesnom hospodárstve ako v celom národnom hospodárstve. V roku 2009 predstavovala podpora z verejných zdrojov do lesného hospodárstva 13,88 mil. eur.
Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som.

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, reštitúcia, tak ako to tu odznelo, je dvadsaťročný problém v tejto krajine. Až niekedy žasnem nad tým, ako ľahko prejdeme nad vecmi, ktoré majú súvislosti a snažíme sa ich zmiesť, resp. spájať do rôznych konfigurácií a podôb, ktoré vôbec nedávajú žiadny zmysel. Práve účelovo tak ako komu práve vyhovuje tento proces. Je faktom, že tento reštitučný proces, tak ako pán Fecko uviedol, mal pôvodne riešiť a rieši navrátenie pôvodného vlastníctva k pôde. Pani kolegyňa Košútová vo svojom prejave ste sa dotkli, že tento návrh zákona bude retroaktívny, po dvadsiatich rokoch mení podmienky plnenia, a to spätne, zúži možnosť reštitúcií, ale dovoľte, aby som ja položil otázku. Nebola to vládna koalícia pod vedením Roberta Fica, ktorá predložila návrhy zákona, ktoré toto všetko urobilo doteraz? Vtedy nikto zo súčasnej opozície, ktorý sedel v týchto laviciach, nemal problém? Vtedy ste aj vy osobne hlasovali za tie návrhy zákonov. Vďaka tým návrhom zákonov mohla vzniknúť kauza Veľkej Lomnice, či Starej Lesnej, či Beladíc. Pretože pokiaľ by bolo naplnené to, čo Robert Fico a predchádzajúca vláda tvrdila, tak tieto kauzy nemali čo vzniknúť. A predsa vznikli. To znamená, ale pokiaľ sa bavíme o retroaktivite, že menia sa pravidlá posudzovania, atď.
V každom prípade dovoľte, aby som upriamil pozornosť na prijatý zákon 523/2007 a 571//2007. Neboli to tie zákony, kde ste zaviedli pre skupinu reštituentov do 5 000 korún, že oni nemajú nárok na možnosť voľby? Oni nemajú nárok. Oni majú nárok len na finančné vysporiadanie. Potom, akým spôsobom tento návrh zákon eliminuje? Tento návrh zákona jasne definuje, že každý reštituent má právo na náhradu, na pôdu v katastri, kde pôvodný nárok vznikol. V obci, a s tým súhlasím, čo povedala pani kolegyňa Sabolová, aby sme riešili istú časovú postupnosť, aby žiadna pochybnosť o tom, že komu patrí a komu nepatrí. Aby každý špekulant, ktorý si nakúpil alebo zaobstaral zmluvou o budúcej zmluve od drobných reštituentov a scelil reštitučný nárok a teraz ho žiada niekde na druhom kúte Slovenska vydať, aby sme tento proces urobili. Ale takémuto procesu sa nikdy žiadna vláda nezaviazala. Žiadny takýto právny nárok neexistuje. Ani ústavný nárok na to neexistuje.
A treba si spomenúť na celý ten proces. Ten proces je v tom, že uplatníte si nárok na pozemkovom úrade. Pozemkový úrad vyhodnotí, či vám môže vrátiť pôvodný pozemok alebo nie. Pokiaľ nie, máte nárok na náhradu. Pozemkový úrad vypočíta výšku náhrady. Do tohto procesu od roku 1992 nikto nezasahuje. Je presne taký istý, práve preto, aby ústavná rovnosť každého žiadateľa na ten istý nárok bol zachovaný. Ďalší proces, ktorý začína za týmto krokom, je krok jeho vysporiadania alebo resp. poskytnutia náhrady. A tá náhrada môže byť v podobe finančnej a hmotnej. Podoba hmotná je pozemok. Tento vládny návrh zákona smeruje cieľ, aby sme hmotné plnenie obmedzili a nedali na ľubovôľu úradníkov, rôznych nominantov, ale striktne do zákona. Každý reštituent môže mať reštitúciu plnenú čo najbližšie k tomu, kde pôvodný reštitučný nárok vznikol. No a čo v tom prípade, keď tam pozemok štát nebude vlastniť? Na to zákon pamätá. Pokiaľ nemá pôdu, tak nemôže dať, ale to plnenie bude stále zabezpečené aj finančnou podobou. To znamená, že tento zákon nie je ani protiústavný, ani retroaktívny, ale chce odstrániť všetky tie nedostatky, kde vláda Roberta Fica urobila obrovské prešľapy. A tými obrovskými prešľapmi sú, že vláda Roberta Fica politickým rozhodnutím si zobrala tú trúfalosť a rozhodla o 119 katastroch, kde nie je možné poskytnúť reštitučný nárok. Bez žiadnej argumentácie, bez žiadneho odôvodnenia, bez žiadneho vysvetlenia občanom. Jednoducho, lebo sa vláda Roberta Fica rozhodla, a bác. Toto je riešenie? Je riešenie, že nariadením vlády vláda Roberta Fica prijala, že je možné plniť reštitúcie aj v susediacom okrese, keď to zákon neumožňuje? Tak potom treba stanoviť také pravidlá, aby ani vláda, ani úradníci nemohli vybočiť a dajme reštitučný nárok niekomu, kto má na to nárok tam, kde bol. Keď nárok vznikol v Humennom, tak dostane v Humennom, poprípade v susediacich obciach, ale nie vo Vysokých Tatrách, nie v Bratislave, ani naopak. Ten nárok bol tam, pôvodný. Aký je problém s tým, aby ten nárok tam vznikol? A zaviesť pravidlo ako navrhla pani Sabolová. Pani kolegyňa, ja som otvorený takému prístupu, aby sme riešili aj istú časovú postupnosť. Že ten, ktorý tam má žiadosť niekoľko rokov, možnože desať rokov, možnože viac, a nemá ho plnené, tak ho vysporiadajme a bude to tlak aj na samotný Slovenský pozemkový fond a jeho pracovníkov, aby dodržiavali časovú postupnosť. Tak ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, tak aby boli plnené, samozrejme. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229 /1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 55 ako prvé čítanie. Tento návrh zákona reaguje na programové vyhlásenie vlády, a to na zámer systémovo zmeniť vysporiadanie reštitúcií v rámci Slovenského pozemkového fondu a v rámci Slovenskej republiky. Je faktom, že v predchádzajúcom období mnohokrát vyvolalo pochybnosti vydávanie reštitúcií reštituentom na inom území, než kde pôvodný nárok vznikol. Preto vládny návrh zákona reaguje na túto skutočnosť a chce jednoznačne obmedziť možnosť subjektívneho zasahovania do procesu kto, kde a akým spôsobom dostane náhradný pozemok, a to takým spôsobom, aby sa náhradný pozemok vydával čo najbližšie k tomu, kde pôvodný reštitučný nárok vznikol. Tým pádom zabránime takým možnostiam, ktoré vyvolali pochybnosti v predchádzajúcom období a oprávnená osoba dostane pozemok len v katastri, kde pôvodný nárok vznikol. Áno, evidujem z radov poslancov niekoľko námetov, že nie každá obec má len jedno katastrálne územie. Môže ich mať niekoľko, preto som prístupný v ďalšom legislatívnom procese, aby sme viedli otvorený dialóg a hľadali námety, ako riešiť problém, aby reštituent mohol dostať reštitučný nárok vo svojej obci, kde pôvodný nárok vznikol, poprípade v susediacich obciach, ako i na ďalšie pozmeňujúce a vylepšujúce návrhy. Ale v každom prípade si myslím, že tento návrh zákona z dielne vlády sleduje jeden jasný zrozumiteľný cieľ. Obmedziť priestor na subjektívne posudzovanie a presun pôdy z Michaloviec do Vysokých Tatier alebo do iného kúta krajiny alebo naopak, a to v záujme toho, aby reštitúcie boli transparentné a bezproblémové. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, poslanci, poslankyne, včera, keď som tu sedel a počul ako pán poslanec Záhumenský začal vystupovať, som zostal takmer v nemom úžase. Počúvať všetko to, akým spôsobom hodnotil programové vyhlásenie vlády, pritom zabúda na predchádzajúce štyri roky vládnutia, kde sedel a bol účastníkom aj on sám.
Dovoľte, aby som pred vystúpením o zámeroch vlády v programovom vyhlásení vlády reagoval na predrečníka. Pán kolega Záhumenský včera hodnotil toto programové vyhlásenie vlády, že je nasiaknuté liberalizmom a privatizáciou a všetkým zlým, a že aké je to zlé, lebo štát je ten dobrý vlastník a má nezastupiteľné miesto. Osviežme si kúsok pamäti. Viem pochopiť zmýšľanie poslanca Záhumenského a ostatných členov súčasnej opozície, nakoľko pre nich štát bol tým dobrým vlastníkom aj v prípade Carga a letiska, kde bolo treba dotovať peniaze daňových poplatníkov. Ale kde štát mohol získať, to bolo mýto, to už nebolo dobré, aby spravoval štát. To bolo dobré a správne, aby to dostali do privátnych rúk, pre vládnych mecenášov. Teda, privatizovali, a to bolo v poriadku, lebo to bola sociálna demokracia. Asi takáto je vaša predstava. Hodnotili ste síce kladne, ale s patričnou iróniou, že si vláda je vedomá toho, že krajina má 86 % vidieckej. Hodnotili ste dve vlády Mikuláša Dzurindu, že aká to bola priorita a že sa tejto oblasti nevenovala pozornosť a že sa nezvládol prístupový proces. Len pre osvieženie pamäti, pán kolega, vládli ste štyri roky s tými, ktorí zapríčinili, že Slovenská republika chodila pre časenky do Európskej únie a nepripravovala sa táto krajina reálne na vstup a členstvo Európskej únie.
Páni kolegovia a kolegyne, v rokoch 1998 až 2002 bola za pôdohospodárstvo zodpovedná SDĽ, ktorá je dnes súčasťou politickej strany SMER. Pán ex štátny tajomník, upriamili ste pozornosť na kritický stav produkcie mlieka, nedostatok podpory pre zeleninárstvo ako zdroj možných pracovných príležitostí. Tak vám chcem osviežiť pamäť, čo vyprodukovala vláda Roberta Fica za predchádzajúce obdobie v tejto oblasti. Aby som bol korektný, budem porovnávať roky 2005 a 2009 a nie roky volebné.
Hovädzí dobytok, celkový stav v roku 2005 520 889 kusov, rok 2009 471 565, pokles o 56-tisíc kusov, kravy dojné, 198 tisíc. V roku 2009 162 tisíc, pokles o 36 tisíc, ošípané, 1 mil. 108 tisíc. Minulý rok 740 tisíc, pokles o 367 tisíc kusov, prepad až o 33 %. Produkcia mlieka, v roku 2005 1 mld. 67 mil. litrov, rok 2009 929 mil., prepad o 138 mil. litrov, o 12 %. Pokiaľ by som zobral vyhliadky na tento rok, tak to bude produkcia pod 900 mil. litrov, takže ešte väčší prepad. Zeleninárstvo ste prebrali s výmerou 10 023 ha. Odovzdávate s výmerou ani nie 7 500. To znamená 25-percentný prepad. Toto sú holé čísla a fakty, pán kolega a vážení členovia opozície. S takýmito číslami a údajmi preberáme tento rezort, ale dovoľte, aby som ešte upriamil pozornosť aj na hospodársky výsledok.
Kým v roku 2005 sektor dosiahol vo výške plus 19 mil. eur, v roku 2009 to bolo mínus 103 mil. eur straty, pričom musím dodať, že v minulom roku túto krajinu ani prírodné katastrofy nezasiahli a agrárny sektor, ak teda nepočítam Ficovu vládu za živelnú pohromu, čo by som asi mal. Takýto zlý hospodársky výsledok nebol za posledných 10 rokov, pričom toto odvetvie bolo absolútnou prioritou pre vládu Robert Fica. Teda, ziskové odvetvie ste úspešne zlikvidovali.
Zahraničné saldo, ktorým ste mnohokrát v predchádzajúcom volebnom období operovali, dovoľte, aby som tiež zhodnotil.
Zahraničné obchodné saldo v roku 2005 pri agrokomoditách bolo mínus 665 mil. eur, pričom v roku 2009 zahraničné saldo dosiahlo až rekordných mínus 950 mil. eur, čo znamená zhoršenie o 284 mil. eur. Je to prepad o 7,5 mld. korún, aby ste vedeli porovnávať aj v korunách. Takýto hlboký prepad ste zapríčinili, a pritom ste sa tvárili, že pôdohospodárstvo je prioritou Ficovej vlády. Priorita Ficovej vlády až existenčne ohrozila samotné odvetvie a život na vidieku. Prečo si trúfam povedať, že aj život na vidieku? Preto, lebo financovanie obcí ste hnali do slepej uličky, a teraz mnohé, hlavne menšie obce, stoja pred krachom.
Pán poslanec Záhumenský, spomenuli ste tu aj kvóty a ich neopodstatnenosť. Áno, sú neopodstatnené a my sme mali snahu už v roku 2004, 2005, aby sme tieto kvóty zrušili. Ja si ale pamätám veľmi živo rok 2006, keď ešte kvóty boli aj na tabak. V čom ste sa prejavili ako skutočný odborník, spolu aj s vtedajším pánom premiérom Robertom Ficom? Chvála pánu bohu, že tabak už kvótovaný nie je. Aj systém kvót a jeho zmeny boli naštartované v roku 2004, 2005. Je prirodzené, že chceme pokračovať v tej tendencii a zrušiť všetky obmedzenia a prekážky podnikania, ktoré sme začali v rokoch 2004, 2005.
Dovoľte, aby som sa vrátil k problematike mlieka. Tvrdíte, že nám je jedno, či kvótu máme a či nie. Pretože ich aj tak nevieme naplniť. Pán kolega, zaujímavé je, že produkcia mlieka rástla a v roku 2006 dosiahla maximálnu úroveň 1,1 mld. kg v tejto krajine. To znamená, že sme využili svoju kvótu v maximálnej miere. A dnes táto úroveň je ďaleko, ďaleko pod touto hranicou. Aby som bol korektný, musím povedať, že pokles produkcie mlieka sa datuje k rovnakému dňu, ako vláda začala podporovať veľké dobytčie jednotky a produkciu mlieka, bez toho, či niekto produkuje mlieko, alebo nie. Dobré by bolo, keby ste sa nad tým zamysleli.
Prepáčte, keď musím povedať, že nechcem, aby rezort bol takouto prioritou tejto vlády, pretože to by znamenalo absolútnu likvidáciu tohto odvetvia. Pre váš bol rezort prioritou až natoľko, že už moji kolegovia tu sa vyjadrili, že sa tam vystriedali 4 ministri, ale vystriedali sa tam aj 4 štátni tajomníci, vďaka čomu ste aj vy mohli absolvovať krátku, ale účinnú stáž na poste štátneho tajomníka. Aj Columbex bola prioritou tejto vlády Roberta Fica, až natoľko, akou vysokou sumou sa vláda do tohto projektu vhnala. Najskôr 30 mil. EUR, potom 20 mil. EUR, bez možnosti vypovedania a nefunkčnosti systémov. Tento projekt, ktorý je pečlivo sledovaný aj Európskou komisiou, zapríčinil, že dnes pôdohospodárska platobná agentúra je v ohrození akreditácie. Je v ohrození, že nebude vedieť vyplácať peniaze, ktoré majú ísť Európskej únii, a taktiež aj celým tým prístupom, ktorý ste uplatňovali, zavádzaním subjektívnych metód hodnotenia, odstránenia objektivity celého procesu a vášho, vôbec, prístupu k riešeniu podpory a rozvoja v agrárnom sektore, hrozí Slovenskej republike, že sa nám budú krátiť peniaze pre rozvoj vidieka a priame platby.
Dotkli ste sa v prejave aj témy snahy vlády riešiť vzťah prvovýroba, spracovateľ a obchod, že chceme riešiť túto problematiku na úrovni Európskej únie. Áno, chceme riešiť, ale nechceme ísť cestou, ktorou sa vybrala vláda Roberta Fica. Trikrát ste v predchádzajúcom volebnom období menili zákony o obchodných reťazcoch, a stále viac v neprospech slovenských výrobcov a prvovýrobcov. Výsledkom vašich riešení bol pokles slovenských výrobkov na pultoch obchodných reťazcov na území Slovenskej republiky. Každý súdny človek vedel, že to nebude fungovať, ale na marketingovú politiku vlády Roberta Fica to bohapusto poslúžilo. Postihy a konania, podľa vášho návrhu riešenia, neboli začaté ani v jednom jedinom prípade, lebo aj tie boli navrhnuté nie ako riešenia, ale ako trest pre slovenských výrobcov a spracovateľov. Takže, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora radšej nič nenahlásila. Tomu vy hovoríte dobré a správne riešenia a funkčný systém?
Ja si to takto neviem predstaviť. Dotkli ste sa aj poplatkov za vyňatie poľnohospodárskej pôdy, že ich táto vláda má snahu zrušiť. Áno, máme snahu zrušiť. Dôvod je veľmi jednoduchý. Chcel by som upriamiť vašu pozornosť na skutočnosť, že vláda zároveň sprísni sankcie za čierne stavby a boj proti nim. To znamená, že to nie je opatrenie len rušenia, ale opatrenie aj ochrany na strane druhej. Nehovorím o tom, že v rámci zákonného zrušenia poplatkov za vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu budú tam prísne stanovené podmienky hospodárenia alebo ochrany tej produkčnej pôdy, ale nemusí to mať súvis na výšku poplatkov.
Ale prečo vám vyhovovalo zavedenie takéhoto systému? Preto, lebo vytváral priestor na korupciu a klientelizmus, ktorý týmto riešením zanikne. Možno, že toto je práve moment, ktorý vám, vážení kolegovia v opozícii, dnes vadí na tomto vládnom programe a tomto jeho cieli.
Dovoľte, aby som trošku odbočil a pôjdem nad rámec programového vyhlásenia vlády a nedá mi sa k tomu nevyjadriť. Oblasť takého vzácneho klenotu, aký Slovenská republika má, značka Tokaj. Až neuveriteľným blbým spôsobom, keď ste menili zákony svojvoľne a nebrali do úvahy upozornenia, že môžme prísť o značku Tokaj, ste vhnali problematiku a ochrannú známku Tokaj pre Slovenskú republiku takmer do slepej uličky. Prečo hovorím o slepej uličke? Preto, lebo keď ste zákony predkladali v roku 2009, tak ste neverili, že bude z toho problém. Dnes Maďarská republika, vďaka tým zmenám, ktoré ste urobili v roku 2009, dala Európsku komisiu na Európsky súdny dvor a žiada o zrušenie zápisu, a tým ohrozuje existenciu značky Tokaj pre Slovenskú republiku. Nechápem, aký súdny človek toto mohol urobiť a mohol sa takto správať voči najväčšiemu klenotu slovenského poľnohospodárstva?
Dovoľte, bolo tu viackrát spomenuté usporiadanie pozemkov, pozemkového vlastníctva, aby som reagoval na to. Vláda Roberta Fica zdedila mechanizmus aj s peniazmi, ako doriešiť register obnovenej evidencie pozemkov, bez ktorého usporiadané vlastníctvo nebude, ale vláda Roberta Fica v roku 2007 toto uznesenie vlády z predchádzajúceho volebného obdobia zrušila, ale peniaze použila. Dnes mal byť tento proces absolútne ukončený. Mali sme odfajknúť, že niet jedného katastra, kde register obnovenej evidencie nie je obstaraný a výsledok máme ešte 203, a ľudia hovoria, že ešte potrebujú 600 mil. korún. Fajn, toto tiež je treba vidieť.
Dovoľte, aby som upriamil teraz svoju pozornosť na programové vyhlásenie vlády a na jeho časť lesy. Je až údivu hodné, ako ste sa vyhli problémom, ktoré boli v oblasti lesného hospodárstva, ktoré ste zapríčinili. Dodnes nie je doriešené, kde zmizlo tých 19 tis. kubíkov dreva. Ale taktiež musím povedať, že tí, ktorí sa opovážili voči vláde Roberta Fica vystúpiť, upozorniť na tento nešvár, tak ste ich veľmi rýchlo umiestnili do múzea a potom ste ich vyštvali zo samotného štátneho podniku. Mám na mysli tých, ktorí sa zachovali ako vlastencami, pána Gogolu, Mičovského a ostatných. Ale aj takýto prístup, že za pravdu je treba obetovať na oltári vlasti, je blízky sociálnej demokracii.
Ale taktiež by som poukázal na nevýhodné zámenné zmluvy na lesných pozemkoch, aj na také, kde sa veľmi vrelo zabudlo, že tam je 22 mil. korún preinvestovaných, tie sa zabudli len preto, lebo pozemok susedí s golfovým ihriskom a pre niekoho bolo veľmi lukratívne. Ale taktiež podpisovanie zmlúv zo strany Štátnych lesov, aj s 50-percentnou finančnou sankciou pri jeho neplnení alebo meškaní alebo pri odstúpení. Tieto údaje som považoval za potrebné a považujem za potrebné tu povedať preto, lebo takmer predurčujú štátny podnik Lesy Slovenskej republiky na likvidáciu. Pretože mám obavu, pokiaľ sa nepodarí všetky tie zmluvy zrušiť, tak by sme mali pristúpiť k drancovaniu slovenských lesov, keby sme mali plniť všetky tie zmluvy, ktoré predchádzajúca vláda a jeho ľudia, nominanti tam zanechali. Nesiete za to plnú zodpovednosť a je to potrebné tu a v tejto chvíli aj povedať.
Ale taktiež aj možnosť doriešenia problematiky vjazdu cyklistov na lesné cesty. To znamená, že v štátnych lesoch vláda si zaumienila zvýšiť efektivitu správy štátnej lesnej pôdy a zavedenie verejného obstarávania do predaja dreva formou aukcií a elektronického predaja za účelom dosiahnutia maximálnych cien a odstránenia korupcie a klientelizmu z tohto celého procesu, ktorý ste tak vehementne vniesli, aj s poradcom generálneho riaditeľa štátnych lesov. 
Mohol by som ďalej menovať prístup a výsledky, ktoré ste dosiahli, radšej sa teraz zameriam na programové vyhlásenie vlády v kapitole pôdohospodárstvo. Vláda má záujem riešiť vidiek a jeho časti ako celok, a to na základe vzájomného pôsobenia viacerých faktorov tak, aby účinne využili prírodné danosti a možnosti, ako aj produkčnú schopnosť vidieka. Preto vláda sa zameria v prvom rade na výrobu potravín, bioenergií, ale aj agroturistiky a mimo produkčných funkcií. Bude preto podporovať maximálnu mieru finalizácie, pričom dôraz budeme klásť na regionálne špecifické produkty, zvýšime objektivitu pri kontrole potravinového reťazca a odstránime deformáciu, kde kontrolór, ten istý kontrolór, toho istého obchodníka kontroluje 20 rokov alebo počas jeho pracovného pôsobenia v tej pozícii. Budeme podporovať rastlinnú výrobu aj živočíšnu výrobu, ale v plnej miere využijeme možnosti včelárstva, zeleninárstva, rybárstva a ostatných odvetví tak, aby ten sektor mohol fungovať ako celok a nevytváral priestor pre jednotlivcov. Vrátime funkčnosť Pôdohospodárskej platobnej agentúre a objektivitu jeho rozhodovaniu. Zrovnoprávnime všetky formy podnikania, ktoré pre vládu Roberta Fica nebola typická. Systematicky zmeníme spôsob hospodárenia na pôde tak, aby sme maximálne zvýšili schopnosť udržať vodu v pôde a v lese, za účelom eliminácie prívalových záplav.
Reštitúcie zmeníme tiež systematicky tak, aby náhradná pôda bola poskytnutá v katastri, kde pôvodný nárok vznikol a v ostatnej časti finančné vysporiadanie. A to chceme urobiť preto, lebo sme mali takúto snahu aj v predchádzajúcom volebnom období. Len sme boli odmietnutí preto, lebo prípad Veľký Slavkov bol natoľko úspešný, že pre istotu sa zopakoval ešte dvakrát. My ho nechceme opakovať ani raz, preto chceme navrhnúť takéto riešenie. Taktiež posilníme vlastnícke práva k pôde. Bez súhlasu vlastníka nie je možné vstupovať na pozemok. Nie je možné stavať, nie je možné odovzdávať veci a ten proces vyvlastnenia je treba riadne dokončiť. Zefektívnime taktiež vlastnícku evidenciu k pôde na správe katastra. Odstránime zbytočné duplicity a obmedzenia výroby a podnikania z celého sektoru.
Dovoľte, aby som pár slov aj k ochrane životného prostredia. Vláda si uvedomuje dôležitosť a opodstatnenosť potreby ochrany prírody ako takej, preto za prioritné považuje opätovné vytvorenie ministerstva životného prostredia v rozsahu, v akom bola pred jeho zrušením vládou Roberta Fica. Vláda chce a bude racionálne a obozretne pristupovať k prírode, a nie tak, ako tomu sme boli svedkami za vlády Roberta Fica, kde najfrekventovanejším ministerstvom bolo životné prostredie, ministrami, ani neviem ich spočítať, koľkí boli. Ale nie preto, lebo chránili záujem občanov, ale preto, lebo chránili záujem tých, ktorí sa chceli obohatiť na danostiach ministerstva životného prostredia. 
Či už by som spomenul ako kauzu emisie, či Pezinskú skládku, či zonáciu Tatier, ťažbu uránu a snahu uviesť a vynechať aj samotných vlastníkov. Alebo možno, že menej frekventované, ale o to horúcejší problém, povolávanie vrtúľ do krajiny. Keď urobíme veternú elektráreň na Orave, kto nám príde tam pracovať, možno že tam budeme mať 10 alebo 20 nových pracovných príležitostí, ale 2, 3-tisíc ich zlikvidujeme, lebo nikto tam nepríde a žiadny turizmus tam nebude. Aj toto je pozostatok, s ktorými sa táto vláda musí vysporiadať.
Všetky kauzy majú niečo spoločné, ktoré som uviedol, a to, že nesledovali spoločenský záujem, ale záujem úzkych lobistických skupín, ktorým vláda Roberta Fica bola tak zaviazaná. Preto naším cieľom je vytvorenie ministerstva životného prostredia, ale tak, aby skutočne chránil životné prostredie pre každého a nevytváral podnikateľský priestor pre niekoho a pre niečí záujem. Budeme ochraňovať zdroje pitných vôd ako najväčšie prírodné bohatstvo, ako najcennejšiu strategickú surovinu, ktorú v tejto krajine máme. Preto nepostavíme nový ropovod cez Žitný ostrov Bratislava - Schwechat.
Pán kolega Záhumenský, vyjadrili ste sa tu dnes, že neviete, o čom tento vládny program a tento jeho bod hovorí. Dovolím si vám osviežiť pamäť. Nebola to vláda Roberta Fica a jeho minister Jahnátek, minister hospodárstva, ktorý podpísal memorandum s jeho rakúskym kolegom o vybudovaní tohto ropovodu? Nebol to Transpetrol, kde je 100 percentným vlastníkom štát, ktorý začal a určil prístupový bod Jarovce - Kittsee na ropovod? Takže, vaše slová považujem za klamstvo od rečníckeho pultu, ktoré ste uviedli dnes, týkajúce sa ropovodu. Pretože, pokiaľ by bolo pravdou vaše vyjadrenie, že Robert Fico a vtedajšia vládna koalícia myslela pravdivo, že nepostaví ropovod, tak by pristúpil k tomu, čomu ho opozícia vtedajšia vyzývala a odstúpil by od memoranda s rakúskou stranou, prinajmenšom by zmenil memorandum v duchu, že ropovod áno, ale nie cez Žitný ostrov. Ale jediný projekt, ktorý bol nakreslený, vedie cez Žitný ostrov. 
Prehodnotíme taktiež kompetencie v povolení ťažobnej činnosti. Či sú to štrkoviská a bane, aby sme tiež chránili spodné vody. Budeme budovať kanalizáciu tam, kde je vysoká koncentrácia zdrojov pitných vôd. Prehodnotíme rozsah chránených území podľa medzinárodných záväzkov tejto krajiny, možnosti spoločnosti a ekonomickej situácie krajiny. Na základe takéhoto postupu stanovíme pravidlá obmedzenia vlastníctva a úhrady za obmedzenie, podporíme len takú zonáciu Tatier a ostatných území, ktorá umožní rozvoj aj turizmu, ale neohrozí chránené biotopy tejto krajiny.
Pre likvidáciu starých environmentálnych záťaží využijeme 10 % ročných príjmov envirofondu. To sú systematické opatrenia, ktoré chceme uplatňovať a ktoré chce vláda riešiť. Zavedieme transparentný systém predaja emisných kvót.
Dámy a páni, som presvedčený, že programové vyhlásenie vlády, nielen v časti pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a životného prostredia, ale aj v ostatnej časti, reaguje na všetky aktuálne potreby a výzvy tejto krajiny a na riešenie problémov, ktoré občania potrebujú. Nechceme ísť len propagandou, ktorá slúži na zavedenie klamu, očného klamu.
Ešte mi dovoľte pár takých uviesť. Pretože aj v súčasnosti je hitom zamestnávanie. Vláda prišla s riešením, že v kríze vytvorí nové pracovné príležitosti v poľnohospodárstve, bola to vláda Roberta Fica. Šesť a pol tisíc euro na novovytvorené pracovné miesta. Systém bol tak dobre nastavený, že nikto sa ani neopovážil podať žiadosť o takúto podporu. A takýmito očnými klamami táto vláda nechce a nepôjde.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem. Vážený pán predseda, navrhujem za poslanecký klub MOST - HÍD preradiť niektorých poslancov v rámci výborov, a to z ústavnoprávneho výboru Gábora Gála do branno-bezpečnostného, z branno-bezpečnostného Bélu Bugára do sociálneho a zo sociálneho Rudolfa Chmela do ústavnoprávneho. Ďakujem pekne.