Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predkladaného návrhu zákona je nová jednoznačnejšia úprava výkonu činnosti a postavenia subjektov v oblasti šľachtenia a plemenitby. Vzhľadom na uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predmetného návrhu a vyjadrenie súhlasu s ním. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predloženého návrhu zákona je prijatie nových právnych aktov Európskej únie, a to najmä v oblasti nakladania s vedľajšími živočíšnymi produktmi.
Ale taktiež návrh zákona reflektuje na ďalšie zmeny v oblasti zdravia zvierat, pohody zvierat, ich dovozov z tretích krajín, vývozov do tretích krajín a na oblasť nakladania so živočíšnymi vedľajšími produktmi, ako aj rušenie krajských veterinárnych správ, rušenie územnej pôsobnosti inšpektorov regionálnych veterinárnych správ, evidenciu nebezpečných mäsožravých zvierat a cudzokrajných zvierat a taktiež ochranu zvierat a riešenie Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat, čo chceme riešiť v gescii Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, aby sme to zlacnili, zefektívnili a priblížili hlavne k ľuďom a k tým, ktorí sú spotrebiteľmi a konzumentmi na základe tohto zákona. Ďakujem.

Neporiadok. (Reakcia z pléna: „Bordel.“) Áno, ďakujem za opravenie. To je iná inštitúcia. Ďakujem.
Samozrejme, s týmto neporiadkom sa veľmi ťažko vyrovnáva a veľmi ťažko bojuje za to, že majú uverejniť výsledok, čo v skutočnosti a za akých podmienok predávajú, pretože obchod a potraviny, to je biznis, presne takisto ako ho pomenoval pán poslanec pán Radošovský pri svojom vystúpení, že sú nadnárodné európske spoločnosti, ktoré občanov Európskej únie na jednotnom trhu delia do dvoch kategórií. A ja sám za seba môžem povedať, že považujem takéto delenie na prvoradých a druhoradých občanov Európskej únie za neprijateľné. A takéto výrobky od takýchto firiem ja osobne nekupujem. A mali by sme na to asi spoločne vplývať. Neviem a nechápem, prečo my máme mať inú kvalitu pod tým istým označením, ako to majú v Nemecku, vo Francúzsku alebo neviem kde inde. My si za naše peniaze nezaslúžime tú istú kvalitu? My potrebujeme len akúsi náhražku miesto tých kvalitatívnych ukazovateľov? Áno, toto je téma, ktorou sa ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktoré je zodpovedné za potravinový dozor, bude zaoberať. A budeme hľadať riešenia, i keď Európska komisia povedala, že áno, je to legitímne, aby receptúry boli rôzne od krajiny ku krajine. Ale, zas, slovenská vláda a parlament sú zodpovedné za svojich občanov. A máme právo formovať a hľadať riešenie na to, aby sme odmietli takýto prístup od týchto spoločností, aby sme boli považovaní za druhoradých konzumentov a len ako zdroj príjmov pre občanov. Toto je, si myslím, neprijateľné.
Čo sa týka povinnosti oznamovania dovozov, áno, zavádzame to, pretože chceme mať kontrolu nielen na ambulantný predaj, ale aj na predaj, ktorý sa dováža, a taktiež aj povinnosť likvidácie. Áno, je možné povedať, že v každom zákone a každom paragrafe sa môže nájsť nejaká kľučka a východisko, špekulanti stále boli, sú a aj budú, ale je našou úlohou, aby sme hľadali precíznejšie riešenia. A tento zákon v tomto ponímaní aj bod, ktorý tu spomínal pán poslanec Radošovský, aj pani Sabolová, sa týka skutočne toho, aby obchod nemohol vrátiť tovar späť.
Pri tejto príležitosti musím povedať, že je podstatné aj riešenie vzťahu medzi úradnou kontrolou potravín z hľadiska orgánov ministerstva pôdohospodárstva a ministerstva zdravotníctva, kde sme jasne nanovo zadefinovali toto rozhranie, ktoré jednoznačne zabezpečí, že trebárs marinovanie v obchodoch a tak ďalej už bude tiež sťažené s tým, že tu nebude dvojitá kontrola, ale ju bude vykonávať len jedna organizácia, ktorá bude na to dozerať a ľahšie to odkontroluje.
Takže dúfam, že počas legislatívneho procesu tento zákon, kým príde do druhého a tretieho čítania sem, tak dostane a bude mať naďalej podporu. A som pripravený na rokovanie o jeho zlepšení alebo lepšom vyprecizovaní týchto niektorých pojmov, pretože aj v súčasnosti sa učíme. Aj Escherichia coli nám ukazujú, že sú mnohé nedostatky, o ktorých sme pred mesiacom a pol nevedeli. A dnes už vieme, že budeme musieť na ne reagovať, pretože nie sme na uzatvorenom trhu, ale na jednotnom trhu.
A úprimne musím povedať, že aj z tohto miesta si musíme uvedomiť jednu skutočnosť, že v prípade slovenských výrobkov naši inšpektori sú prítomní podľa týchto zákonov u farmára, u spracovateľa aj v obchode, pri tých, ktoré dovážame, vieme kontrolovať niečiu prácu len v obchode. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. V prvom rade dovoľte, aby som sa poďakoval za otvorený záujem o tento zákon z dielne ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ale taktiež sa chcem poďakovať za podporu. Úplne som prekvapený a trošku ma aj teší, že z opozície a konkrétne od pána Záhumenského v jednom vystúpení až dvakrát sme dostali pochvalu za tento zákon alebo riešenia, ktoré predkladáme po piatich rokoch, som to nejako neočakával, práce v parlamente a vo vláde.
Ale v každom prípade k tým pripomienkam, ktoré tu odzneli.
V prvom rade musím povedať, že informačné tabule, tak ako boli navrhnuté, nie sú postihom. To, že vy a obchodné reťazce vnímajú informačné tabule ako akýsi postih, to je len a len odzrkadlenie skutočnosti, že dnes máme bordel v obchodoch, čo sa odzrkadľuje v 30-percentnom nedostatku... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predkladaného návrhu zákona je výrazné precizovanie doterajšej platnej právnej úpravy hlavne z pohľadu ochrany zdravia spotrebiteľa, organizácie kontrol orgánmi úradného dohľadu, úpravy sadzieb pokút pri porušovaní zákona a vypustenia tých ustanovení, ktoré sú už upravené inými, priamo aplikovateľnými právnymi aktmi Európskej únie.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že v tomto návrhu zákona pôvodne sa počítalo aj s informačnými tabuľami, budem sa uchádzať o vašu podporu po širokej dohode, aby sme takéto riešenie opäť do tohto návrhu zákona dali a zjednoznačnili to v tých prípadoch, kde je neodškriepiteľné, že došlo k pochybeniu. Tam, kde je jogurt po dobe spotreby, tak tam hádam nikto nebude spochybňovať, či to tam je alebo či to tam nie je. A bolo by potrebné v tejto oblasti nájsť širokú zhodu na tom, aby sme mali kvalitné a bezpečné potraviny v našich obchodoch, pretože to je základ zdravia tohto obyvateľstva. Ďakujem pekne.

Ak dovolíte, rád odpoviem. Pán poslanec Petrák je tiež jedným z predstaviteľov miestnej samosprávy. A tiež je to v jeho kompetencii a na jeho rozhodnutí, či tie dane zvýši alebo či tie danie nezvýši, resp. celej samosprávy.
A čo sa týka červenej nafty a sľubov. Pani kolegyňa, chcel by som len podotknúť, že červená nafta je citlivou otázkou pre poľnohospodárov. Dotklo sa ich to sumou 20 mil. eur pre tento rok. Vláda Roberta Fica takto dala 30 mil. na firmu COLUMBEX. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, kolegyne, kolegovia, úprimne musím povedať, že takéto finančné vyčíslenie ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka nemá a nedisponujeme ním. Je pravdou, že 20. apríla 2011 vláda schválila Program stability Slovenskej republiky na roky 2011 až 2014 s tým, že sú tam uvedené možnosti konsolidácie verejných výdavkov. Jedna z tých možností je spomenutá ako riešenie navýšenia dane z nehnuteľnosti, opakujem, dane z nehnuteľnosti, a nie z pôdy. Nie je to povinnosť, ale možnosť pre miestnu samosprávu. O zvýšení dane z nehnuteľnosti ešte prebieha diskusia vo vláde. A zatiaľ o tejto otázke definitívne rozhodnutie nepadlo. Vláda Slovenskej republiky vytvára podmienky pre život aj podnikanie. Rozhodnutie o zvýšení dane z nehnuteľností je vecou miestnej samosprávy. V prípade že ste proti zvýšeniu tejto dane, máte možnosť pôsobiť na starostov a primátorov, ktorí uspeli vo voľbách aj za stranu SMER. Na základe rebríčka daní z nehnuteľností z roku 2011, ktoré spracovala Podnikateľská aliancia Slovenska, ako príklad spomínam vašich a vami podporovaných starostov v Zlatých Moravciach či v Nitre, ktorí vedú tento rebríček zvýšenia týchto daní. Takže o zvýšení daní rozhoduje nie vláda Slovenskej republiky, ale miestna samospráva. Pritom aká bude možnosť hornej hranice a akú ju uplatnia, je to výlučne na rozhodnutí miestnej samosprávy. Ale vláda preto, aby sme neumožnili extra vysoko zvyšovať dane, prijala rozhodnutie ešte minulý rok. A zmenila zákon pri poľnohospodárskej pôde z možného navýšenia na 20-násobok. A znížila ho na 5-násobok. Vytvárame podmienky aj na efektívnu územnú samosprávu. A je to na rozhodnutí samosprávy, ako sa postaví k jednotlivým daniam.

Pán poslanec, bol by som nesmierne rád, keby som vám na túto otázku dokázal odpovedať. Robíme všetko pre to, aby sme to čím skôr doriešili. Je pravdou, že v predchádzajúcom období vláda Roberta Fica a jeho ministri pôdohospodárstva vykonali obrovský chaos v oblasti legislatívy Tokaja ako takého. A dnes musíme dlhodobo, postupnými krokmi pracovať na tom, aby sme tento bordel, ktorý tam bol vytvorený, napravili a potom vytvorili priestor na to, aby ministerstvo pôdohospodárstva a ministerstvo kultúry, ministerstvo zahraničných vecí a Košický samosprávny kraj mohli spolu sa uchádzať o zápis tejto časti našej krajiny do svetového dedičstva UNESCO, opakujem, nie ako jadrovej zóny, ale ako nárazníkovej zóny.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, odpoveď je áno.
A dovoľte mi, aby som trošku priblížil celú tú genézu. Prvýkrát som sa s touto problematikou stretol v roku 2002. To bolo na jeseň, keď som sa stal prvýkrát ministrom pôdohospodárstva. A nechal som pripraviť materiály, aby Slovenská republika požiadala o zápis do kultúrneho dedičstva UNESCO, o ktorý je možné každý rok požiadať k 10. januáru bežného roka. A potom je vyhodnocovací proces. Vzhľadom na to, že Slovenská republika nemala vyjasnené vzťahy s Maďarskou republikou, pre mňa z nepochopiteľných dôvodov minister Baco ešte pred rokom 1998 dal súhlas Maďarskej republike na zápis do UNESCO. Tak pre Maďarskú republiku bol zápis v UNESCO vykonaný v roku 2002 s tým, že má zapísaných 19 obcí ako jadrová zóna a 18 obcí ako nárazníková zóna. Z hľadiska tej mapy, keď sa na to pozrieme, tak vidno, že to, čo je najbližšie k slovenskej hranici, tam tie obce sú len v nárazníkovej zóne. Explicitne z toho vyplýva, že keď Slovenská republika chce to mať zapísané v kultúrnom dedičstve UNESCO, tak máme na to najväčšiu šancu, len pokiaľ sa budeme uchádzať o nárazníkovú zónu. Musím ale povedať, že v roku 2002 ministerstvo zahraničných vecí, do kompetencie ktorého vybavovanie tejto agendy patrí, nakoniec žiadosť o zápis do UNESCO nepredložilo. A predložilo zápis inej požiadavky, a to v oblasti slovenských pralesov. K tomu, aby sme mohli požiadať o zápis, potrebujeme mať, opakujem, vyjasnené vzťahy s Maďarskou republikou. Dnes tento problém je umocnený tým, že Maďarská republika žaluje Európsku komisiu preto, že Slovenská republika má právo užívať značku Tokaj, resp. užíva značku Tokaj. Obdobný problém bol aj v roku 2002. Preto sme zo strany vlády iniciovali dohodu medzi Ministerstvom poľnohospodárstva a rozvoja vidieka Maďarskej republiky a Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky, vzájomnú dohodu o spoluprácu v oblasti Tokaj. V rámci tejto dohody bola dohodnutá aj harmonizácia legislatívy, aby bolo zrejmé, že obe krajiny vyrábajú tokajské víno za rovnakých podmienok, a teda aj v Slovenskej republike sa tento unikátny región nachádza a je neoddeliteľnou súčasťou regiónu, ktorý už je zapísaný v UNESCO, a teda nie je prekážka, aby bol zapísaný aspoň ako nárazníková zóna. Vykonanie tejto dohody trvalo Slovenskej republike takmer dva roky, teda v rokoch 2004, 2005, začiatkom roku 2006. Bolo jasné, že prvýkrát Slovenská republika môže požiadať o zápis do zoznamu UNESCO do 10. januára 2007. Pre mňa z nepochopiteľných dôvodov vláda Roberta Fica, jeho minister pán Jureňa hneď po voľbách medzi prvými poradami vedenia na ministerstve pôdohospodárstva, konkrétne 24. augusta 2006, zrušil túto úlohu pre pracovníkov ministerstva, pripraviť takýto materiál a predložiť ho do Paríža na zápis do svetového dedičstva UNESCO. V súčasnej dobe má ministerstvo pripravené podklady na to, aby sme takto učinili. Ale potrebujeme mať vyjasnené vzťahy. A musíme najskôr ukončiť otvorené procesy dohody, ktoré medzi našimi krajinami sú, pretože Tokaj nie je možné zapísať dnes už bez súhlasu Maďarskej republiky, tak ako pre Maďarskú republiku nebolo možné ho tam zapísať bez súhlasu Slovenskej republiky. Pre mňa je absolútne nepochopiteľné, prečo vtedy minister dal súhlas, aby maďarská strana jednostranne mohla sa uchádzať o zápis do svetového dedičstva UNESCO, a nepožadoval takýto istý recipročný krok zo strany Maďarskej republiky vo vzťahu k Slovenskej republike. Ďakujem.