Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Národnej rady. Ďakujem každému, kto vystúpil v rozprave a začal by som snáď od posledného, ktorý sa prihlásil, pána poslanca Radošovského. To, čo do tej dôvodovej správy nebolo napísané, to ste asi najvýstižnejšie pomenovali, pretože tie dôvody sú, vychádzajú z toho trhu, ktorý je. A naším cieľom je riešiť tento problém.
A v každom prípade chcem každého z vás, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ubezpečiť, že nie je cieľom tejto novely zbaviť vlastníctva kohokoľvek, alebo vydrancovať neštátne neodovzdané lesy. Ale k pravde patrí aj to, že v týchto prípadoch už od roku 1991 existuje § 22 ods. 2, ktorý znie: "Ak medzi doterajším užívateľom a vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného pozemku nedošlo k inej dohode, vzniká dňom účinnosti tohto zákona, alebo dňom, keď bol pozemok podľa druhej časti tohto zákona vydaný, medzi nimi nájomný vzťah." To znamená, že v prípade známych vlastníkov, ktorí neprišli, alebo neznámych vlastníkov v oblasti lesného hospodárstva, ktorí sa neozvali, existuje dnes nájomný vzťah medzi štátnym podnikom. Veľakrát sa nám naskytne skutočnosť, že príde vlastník a povie, že toto je moje, prosím, neťažte. Štátny podnik prestane, nevykonáva žiadnu činnosť, dane musí platiť, ale nič sa ďalej nedeje. Lebo vlastník si nepokladá za svoju povinnosť prísť a prebrať tento majetok. To, že niekto dnes môže mať vlastníctvo a ústava mu garantuje nedotknuteľnosť toho vlastníctva, neznamená, že ústava mu garantuje len mať zisk z tohto vlastníctva, ale vlastníctvo je aj zodpovednosť, ktoré je s tým priamo spojené. V oblasti lesníctva je to naviazané na lesné hospodárske plány ako na štátny nástroj dozoru nad hospodárením.
Pán Záhumenský, správne ste odcitovali to, čo uviedlo ministerstvo spravodlivosti, ale zabudli ste pomenovať ďalšiu skutočnosť, že legislatívna rada vlády tento návrh zákona aj v skrátenom konaní schválila, a to po vysvetlení, že nie všetko rieši zákon 504/2003, ale sú časti, ktoré sú pokryté zákonom 229/1991, a práve to, čo rieši zákon 503 a aby tam nebola diera, chceme riešiť aj v zákone 229. V každom prípade musím povedať, že cieľ, ktorý vláda sleduje, je legitímny a je opodstatnený a nie je narušením rokovacieho poriadku, a to z dôvodu, že sleduje cieľ navýšiť štátny rozpočet Slovenskej republiky ako legitímny cieľ na potrebu prispieť do spoločnej kasy za využívanie štátneho majetku a sleduje legitímny cieľ zachrániť prácu dvom tisíc zamestnancov. To, čo vyslovil pán poslanec Radošovský, že tie čísla mu nesedia, my sme vychádzali z čísiel Zväzu spracovávateľov dreva, ktorí nám tieto čísla podkladali, teda aspoň v časti spracovateľov dreva. Tých 220 tisíc hektárov, ktoré dnes touto novelou sú dotknuté, musím povedať, že do dnešného dňa na 114 tisíc hektárov žiadny vlastník sa fyzicky neprihlásil u správcu tohto majetku, teda štátneho podniku, že si chce nárokovať tento majetok naspäť.
Dovoľte, aby som vyzdvihol pán čísiel zo štatistík štátneho podniku. Tak, ako som v úvodnej reči povedal pri uvedení tohto materiálu, celkovo sa obrátilo na štátny podnik vlastníci so žiadosťou o vydanie 940 tisíc hektárov. K dnešnému dňu z tejto výmery je 851 tisíc hektárov vydaných. To znamená, že o akýchsi veľkých extrémnych prieťahoch nie je možné sa vôbec vyjadrovať. Keď to porovnávam s tým, čo spravuje Slovenský pozemkový fond, tak je to alikvotne, ba by som povedal, že štátne lesy sú na tom lepšie ako Slovenský pozemkový fond vo vzťahu k reštitúciám a vlastnícky nevydokladovanej pôde. Ale taktiež je pochopiteľné, že chceme riešiť žiadosti, ktoré neboli napriek výzve štátneho podniku zo strany vlastníkov vydokladované, a takto vyzvané boli 8 193 vlastníkov na výmeru 19 818 hektárov. Jednoducho nevydokladovali. Potom sú pozemky, ktoré sú drobné, malé švíky, polhektárové, ktoré je možné efektívne vydať vtedy, keď sa vlastníci po drobení tohto majetku dohodnú a prevezmú tento majetok ako spoločný majetok. Nie je ochota vlastníkov postupovať ani takýmto spôsobom.
Na záver dovoľte mi jednu poznámku. Keď ktokoľvek na Slovensku zachytí informáciu o Uhorsku a Maďaroch, tak sa každému Slovákovi zježí srsť na chrbte. Ale každý Slovák v tejto krajine sa zubami nechtami drží uhorského práva v pozemkovom práve a nie je schopný prekonať bariéru, aby sme odišli od týchto praktík, ktoré sa už v strednej Európe uplatňujú len na území Slovenskej republiky. A to je skutočný problém, prečo nie je možné odovzdávať tento majetok. My keď chceme zachrániť a využívať stáročiami využitý majetok a prírodné bohatstvo tejto krajiny, tak musíme niekedy pristúpiť aj k takým riešeniam a k takým postupom, ktoré nie sú úplne štandardné. Preto možnože toto skrátené konanie je len posledným pokusom zachrániť dvetisíc pracovných príležitostí a zachrániť 4 milióny eur pre štátny rozpočet pre budúce obdobie a budúci rok, ktoré je pre nás veľmi napäté. A aby som vás ubezpečil, že štátny podnik koná a snaží sa získať maximum pre daňových poplatníkov tejto krajiny, tak vám musím povedať pár čísiel. Na rok 2010 mal štátny podnik naplánovaný zisk 832 tisíc eur. Po výmene garnitúry tento výsledok sa navýšil na 1 milión 700 tisíc eur. Pre tento rok už oproti plánu 1,9 milióna eur už štátny podnik sa nám javí, že bude mať hospodársky výsledok v objeme 8,8 milióna eur. Oproti plánu na rok 2010 rok 2011 je 10-násobne vyššie, pričom ťažba dreva klesla o 800 tisíc kubíkov. A skutočným problémom drevospracujúceho priemyslu dnes je pozostatok z predchádzajúceho volebného obdobia v podobe piatich nevýhodných zmlúv do roku 2020 pre vybraných exkluzívnych klientov. A preto musíme prikročiť aj k takým neštandardným riešeniam. A ja budem súhlasiť s každým návrhom riešenia, ktorý parlament v tejto chvíli príjme. Len by som chcel poprosiť pánov a panie poslankyne, aby skutočne rozhodovali skôr odborne s pohľadom na to, že sme v kríze a každé jedno pracovné miesto je veľmi cenné pre túto spoločnosť, aby sme sa na to nemuseli všetci skladať, a na druhej strane, aby sme sa pokúsili odhliadnuť od toho, že za pár mesiacov tu máme volebnú kampaň. Pretože keď z tohto urobíme volebnú kampaň, tak jednoznačne je možné povedať, že začiatkom budúceho roka 2012 dvetisíc ľudí pôjde na úrad práce. A myslím si, že žiadny politik bez rozdielu, či je v ktorom, v akom tábore, nepotrebuje takýto krok.
Ďakujem pekne.