Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predseda, ale nemusíte sa obávať ohľadne toho.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, téma, ktorú dnes prerokovávame, je tradične magnetom pre silné slová a plamenné vystúpenia. Netýka sa totiž iba samotnej novej ústavy Maďarskej republiky, ale celkovo tzv. maďarsko-slovenskej karty. Tá síce postupne stráca na sile, ale nejakú ešte predsa len má. Strany a politici, ktorí inú kartu v rukách nemajú, sa ňou musia oháňať vždy, keď sa naskytne príležitosť. Inak tomu nie je ani, ani dnes.
Ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky hrám vždy s kartou, ktorú by každý z nás mal v ruke mať. Je to karta, ktorá pre mňa znamená jediné - suverénnu, demokratickú a sebavedomú Slovenskú republiku, v ktorej sa všetci slušní občania cítia ako doma.
Otázka znie, ako a či vôbec mám reagovať na schválenie novej ústavy Maďarskej republiky. Úprimne povedané, nemyslím si, že novo schválená ústava nášho južného suseda vstúpi do dejín ako zásadné dielo z oblasti demokracie a pokroku. Skôr nie. Je to však ústava iného štátu, kde si občania zvolili reprezentáciu, ktorá takúto ústavu prijala. Môže sa nám nepáčiť, dokonca nás môže v niektorých ohľadoch aj iritovať, ale je to ústava iného štátu. Nie naša.
U nás doma máme rovnako dosť problémov, ktoré nás nielen iritujú, ale aj trápia a trápiť budú. Tie sme povinní riešiť a tým sa musíme zaoberať. Ide o problémy, ktoré trápia našich občanov a voličov a ktoré sa týkajú nás. Bolo by chybou zahmlievať ich existenciu zbytočným špiritizovaním nad problémami iných. A to je práve to, čo chcem povedať. Niektorí politici a niektoré politické strany veľmi radi vyťahujú tzv. maďarskú kartu. Hra s ňou je pre nich veľmi jednoduchá, stačí iba plamenne rečniť, prípadne sa vulgárne vyhrážať a nič, bodka. Ako hovoria bratia Česi: Skutek utek. Fabulovať geopolitické hrozby, stratiť, strašiť stratou južných území a podobne. Je to totiž veľmi jednoduché. Nevadí, že ide o hlúposti, veľmi dobre a ľahko sa o nich reční, najmä tu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, kde mikrofón naozaj znesie všetko. Tomuto vábeniu nikdy neodolajú kolegovia z dnešnej opozície a v menšej miere a čas od času aj niektorí moji kolegovia z koalície. To je realita politiky. Nie vždy je racionálna, naopak, často je emocionálna a iracionálna.
Preto vyslovujem súhlas s návrhom vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k ústave Maďarskej republiky, ktorý sem predložil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, zároveň zásadný nesúhlas s návrhom Slovenskej národnej strany. Naozaj je zbytočné vykrikovať a búchať sa do pŕs. Úplne postačí vecná a najmä vecne správna deklarácia nespochybniteľného faktu, že na území Slovenskej republiky platia a vždy budú platiť zákony tohto štátu, ktoré schvaľuje tento parlament, a záväzky a pravidlá, ktoré plynú z našich medzinárodno-právnych záväzkov, zmlúv a dohôd. Nič viac a nič menej. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, je dojemné, ako sa staráte o stranu MOST - HÍD, nemusíte, verte mi, a hovorili ste o tom, že podľa vás nie je potreba takéhoto zákona. Ja si myslím, že to by sme mali nechať na menšiny, či cítia tak, že či je potrebný takýto zákon, alebo nie je potrebný.
Ja si ale myslím, že vám ani nevadí ten zákon samotný, lebo mohli by sme predložiť hocijaký, aj vtedy ani žiadny by nebol pre vás dobrý. Vám totižto, aj vašim niektorým kolegom, vadí menšina ako taká, samotná menšina, ktorej príslušníci v tomto štáte platia dane, tu žijú a chcú žiť a, samozrejme, chcú mať aj svoje občianske, aj menšinové práve, ale keď sa už o to hlásia, tak to je už pre vás problém.
Strašíte, pán kolega, strašíte maďarizáciou, odtrhnutím južných území, niektorí aj genocídou zastrašujete. Takisto ako váš, pravdepodobne prípadný, vzor pán Mečiar pri tabuľovom zákone voľakedy strašil, že keď budú tabule, tak s tými okolíkujeme, alebo menšina okolíkuje svoje územie, ktoré chce odtrhnúť. Odvtedy ubudlo asi pätnásť rokov a výsledok je ten, že váš pán predseda, pán Fico, povedal, že po týchto voľbách, že musí prehodnotiť svoj postoj, čo sa týka lojality menšiny v tejto republike. To znamená, že, pán kolega, zaspali ste dobu.
Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

Ďakujem. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s rokovacím poriadkom prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o riadení bezpečnosti pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 350). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 29. apríla 2011 č. 341 a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, hovoríte o urážkach, súhlasím s vami, absolútne súhlasím, nemali by sme sa urážať navzájom. Je to však troška nedôveryhodné z vašich úst, keďže váš predseda bol prvý, ktorý hneď na začiatku pourážal podpredsedu parlamentu. A ja ako člen strany, ja by som sa veľmi hanbil za to, keby môj kolega používal také výrazy a tak pourážal slovenský národ, ako to spravil váš predseda s národom maďarským. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Takže na konkrétnu otázku konkrétna odpoveď. Keďže my v strane máme Rusínov a keďže aj ja osobne viackrát som bol na výjazdoch v tých oblastiach, tak dovolím si mať to právo hovoriť aj pri tomto prejave, použiť aj národnostnú menšinu Rusínov. A pán kolega, vy, ktorý ste hovorili, aby som nehovoril v mene Rusínov, len v mene Maďarov, neviem, prečo si vy, vy proste si osvojujete to právo hovoriť za rusínsku menšinu, keď vy vlastne sa k nim ani k tej menšine sa nehlásite. To je jedna vec.
Druhá vec, čo sa týka tých nadpisov, nápisov, to znamená, že nie preto sa takýto zákon prijíma, lebo by tí ľudia nevedeli prečítať a porozumieť tým nápisom po slovensky. Tento zákon je práve preto, aby sa tu, aby ten svoj občiansky a národnostný komfort našli v tomto štáte, ako ste vy hovorili. To znamená, že ani na úradoch nie preto by sa malo alebo môže použiť svoj jazyk menšinový, lebo by sa nevedel dohodnúť po slovensky. Len toľko k tomu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Vážený pán podpredseda vlády, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predložený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona číslo 318/2009 Z. z. by som rád povedal niekoľko dôležitých vecí. Možno trochu iným spôsobom a možno trochu z iného uhla. Nie každému v tejto sále sa zrejme budú páčiť, ale o tom je nakoniec parlament. Najprv by som chcel ku kolegom z opozície. Žijeme na Slovensku a poznáme sa. Zrejme si len čiastočne viem predstaviť spŕšku plamenných prejavov opozície o katastrofických scenárov o maďarskej hrozbe, ktoré v tejto sále dnes ešte zaznejú. Mnohé už, nakoniec, aj zazneli. Viem, že budem počúvať - a už sme aj počuli - všetky možné výpady a útoky o tom, ako približujeme túto krajinu ku odtrhnutiu južných území, útočíme na suverenitu, šliapeme po slovenskom jazyku, národe a jeho záujmoch. Viem si naozaj predstaviť prakticky čokoľvek. A to som, prosím pekne, v parlamente ešte iba nováčik. Napriek tomu všetkému, čo si viem, aj neviem predstaviť, by som rád povedal jednu zásadnú vec: tento zákon je dobrým zákonom a posúva našu krajinu tam, kde by sme ju všetci mali chcieť vidieť, bližšie ku rozvinutej, modernej nezakomplexovanej a demokratickej Európe. A je v plne súlade s programovým vyhlásením tejto vlády. Povedané jazykom zákona tento zákon prináša zosúladenie úprav v používaní štátneho jazyka a v používaní jazykov národnostných menšín na území Slovenskej republiky a predstavuje aj pokračovanie v implementácii medzinárodných dohovorov v oblasti ochrany práv, národnostných menšín a etnických skupín. V tomto zmysle sa odvoláva na všetky medzinárodné dohody, ktorými je Slovenská republika viazaná, čiže najmä na Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín a Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov. Povedané jazykom normálnych ľudí, ktorí žijú na národnostne zmiešaných územiach, je to zákon, ktorý zabezpečuje príslušníkom deviatich menšín právo používať svoj materinský jazyk, vytvára podmienky pre uplatnenie tohto ich práva a poskytuje im viac možností na normálne a bezproblémové používanie svojho materinského jazyka v úradnom styku. Nebudem vám tu čítať, kde všade a prečo tento zákon umožňuje popri informáciach v štátnom jazyku použiť aj jazyk národnostnej menšiny. Máte to pred sebou napísané. V kocke sa dá povedať, že všade tam, kde to zdravý rozum a princípy normálneho ľudského spolunažívania vyžadujú a potrebujú. Pretože tento zákon je najmä a predovšetkým o ľuďoch a pre ľudí. Pre Slovákov, Maďarov, Poliakov, Rusínov, Bulharov, Rómov, Nemcov, Čechov a Chorvátov. Je pre občanov tejto republiky, ktorí tu žijú, pracujú, vychovávajú deti a platia dane. Pre nich a pre nikoho iného. Najväčšia bitka sa tu nepochybne strhne okolo známeho percenta. Áno, tento zákon posúva možnosť používať jazyk národnostnej menšiny ďalej. Môže sa tak diať v obciach, kde tvorí menšina 15 % a viac percent z celkového počtu obyvateľstva. Doteraz to bolo 20 %. Tento bod je pre celkový duch zákona veľmi dôležitý a príznačný. Celý zákon totiž sleduje predovšetkým občiansky komfort a snaží sa, čo sa zákonom nie vždy a úplne darí, aplikovať do života ľudí normálne princípy zdravého rozumu. Ku prijatiu tohto zákona nás však nevedie iba zdravý rozum. Je faktom že medzinárodné organizácie dlhodobo upozorňujú Slovenskú republiku na pretrvávajúci nesúlad medzi úpravou používania štátneho jazyka a jazykov národnostných menšín. Ak to nevadilo členom bývalej vládnej koalície, táto koalícia sa chce a rozhodla tento nesúlad riešiť.
Toľko ku kolegom z opozície. A teraz ešte pár slov ku kolegom z vládnej koalície. Sami najlepšie viete, že tento návrh a zákon sa nezrodil ľahko. V MOST - HÍD sme si vedeli predstaviť aj ešte jeho lepšiu podobu a ešte viac princípov zabezpečujúcich normálne ľudské spolunažívanie. Avšak práve v mene týchto princípov sme sa dohodli a dosiahli kompromis, ktorý nás posúva vpred. Nebudem vám hovoriť nič viac iba to, čo som povedal aj kolegom z opozície už na začiatku. Tento zákon je dobrým zákonom a posúva našu krajinu tam, kde by sme ju všetci mali chcieť vidieť, bližšie ku rozvinutej, modernej, nezakomplexovanej a demokratickej Európe. A je v plne v súlade s programovým vyhlásením tejto vlády, za ktoré sme ako poslanci vládnej koalície všetci zahlasovali. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Náš predseda pán Bugár keď vystupoval za klub, Most – Híd, používal často jedno slovíčko. A to bolo slovo nedôvera. A prvýkrát som počul vo vašom prejave, pani poslankyňa, dôveru voči národnostnej menšine. A ja ako člen takejto národnostnej menšiny, ako príslušník národnostnej menšiny si vysoko vážim ten váš postoj. Viete, ten zákon, ktorý tu máme na stole, nevznikal ľahko a vznikal po širokej diskusii s predstaviteľmi národnostných menšín na Slovensku. A my sme si vedeli predstaviť aj troška iný zákon, ale to, čo tu máme na stole, je kompromis. A veľmi dôležité je si uvedomiť jednu vec, že s tým kompromisom a s tým zákonom súhlasia aj predstavitelia týchto národnostných menšín. Ja si myslím, že v normálnej a vyspelej spoločnosti tento posledný argument by stačil na to, aby parlament s podporou úplnej väčšiny prijal takýto zákon. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dohoda o zmenách zákonov, ktoré upravujú režim dvojitého občianstva pre občanov Slovenskej republiky sa nezrodila ľahko ani rýchlo. Od začiatku sme sa držali jednej kľúčovej premisy zabrániť situácii, aby občania tejto republiky prichádzali o svoje občianstvo len preto, že majú alebo nadobudnú aj občianstvo štátu iného. Táto kľúčová úloha, ktorú si koaličné strany predsavzali splniť od samého začiatku, viedla všetky naše kroky. Má zmysel sa vracať na začiatok, teda do obdobia, kedy sa to všetko začalo? Podľa mňa nie. Stačí iba kratučký exkurz do nedávnej histórie.
Maďarský zákon, ktorý umožňuje zahraničným Maďarom získavať občianstvo Maďarskej republiky, vyvolal na Slovensku tradične hysterickú reakciu. Jej výsledkom je dnešný stav, ktorý nie je dobrý, ani želateľný. Jednak reaguje na maďarskú legislatívu, čo nemôže byť dostatočnou motiváciou k tvorbe akéhokoľvek zákona a dokonca reaguje na ňu presne naopak, akoby mal. Potencionálne totiž trestá svojich vlastných občanov, a to je choré. To musíme odstrániť, pretože to nie je hodné tohto parlamentu. Niektorí z vás teraz možno odo mňa alebo od iných predstaviteľov strany MOST - HÍD očakávajú nejaký plamenný prejav. Sklamem vás. My sa k tejto otázke staviame pragmaticky, pretože to nie je len menšinová záležitosť.
Držiac sa koaličných zmlúv sme od začiatku trvali iba na tom, že musíme odstrániť hrozbu vyháňania našich vlastných občanov a nielen Maďarov, samozrejme. V tomto snažení sme našli podporu v radoch koaličných partnerov a dosiahli sme rozumnú dohodu. Je tu síce stále veľa vecí, ktoré by sme vedeli napísať a schváliť lepšie, ale to nie je dôležité. Myslím si, som si dokonca istý, že držiteľ aj iného ako slovenského pasu nemusí predstavovať bezpečnostné riziko. Dvadsať rokov to nikomu nevadilo, ale dohoda, ktorú sme na pôde koalície pre návrh z KDH urobili je pre nás akceptovateľná. A výmenou za to, že naši občania nebudú prichádzať o slovenské občianstvo dokonca priamo vítaná. A v MOST - HÍD sme radi, že ju máme.
Kolegyne a kolegovia, dohoda síce je, ale aj nie je. Kolega Matovič, aj kolegovia z opozície si o nej myslia, že je detinská a nedostatočne sebavedomá. Pán Matovič položil niekoľko podmienok, asi by povedal, že národne uvedomelých, ktorých schválením podmieňuje svoj súhlas s dohodnutými zákonmi.
Ak aj odhliadnem od toho, že návrhy sa dávajú počas a nie po rokovaní, a to platí nielen v politike, ale aj v biznise a nakoniec aj v živote obyčajných ľudí, je jasné, že tieto podmienky oslabujú zásadný princíp, na ktorom naše zmeny stoja. A ten je, nedopustiť situáciu, aby naši občania prichádzali o občianstvo len preto, že majú alebo nadobudnú občianstvo iného štátu. Na toto totiž, kolega Matovič, pozabudol. Pozabudol na to, že môže existovať aj taký príklad a mne osobne stačí, ak bude jeden jediný, že niekto sa môže rozhodnúť získať občianstvo iného štátu aj z iných dôvodov ako rodinných, obchodných, pracovných alebo študijných. Dokonca existujú aj prípady, kedy sa niekto môže stať občanom iného štátu preto, že je mu to ponúknuté ako česť a tak ďalej a tak ďalej. Takýchto ľudí však podmienky pána Matoviča a kolegov z opozície ženú z tejto krajiny preč. Je to absurdné, a len trochu menej absurdné ako dnešný aktuálny stav.
Pre nás, predstaviteľov strany MOST - HÍD, dodržanie každej dohody znamená posilnenie stability tejto vládnej koalície. Verím, že dohoda, ktorá sa nie jednoducho vo vládnej koalície rodila, dostane aj vašu podporu. Ďakujem pekne.