Vážený pán predsedajúci. (Ruch v sále.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec Solymos, nech sa páči, máte slovo.
Solymos, László, poslanec NR SR
Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení členovia vlády, odznelo už častokrát, že nás čaká jedno z najdôležitejších, ale zároveň najzložitejších hlasovaní, aké sme v tomto volebnom období zažili. Som v rozpakoch, lebo si myslím, že k tomu niektorí poslanci Národnej rady nepristupujú tak. Moja rozpačitosť nepramení zo samotnej podstaty hlasovania, ani z predmetu hlasovania.
Som Európan a dovolím si tvrdiť, že hrdý Európan. Bol som rád, keď sme sa stali členom Európskej únie a cítil som sa výnimočne, keď sme sa stali členmi eurozóny. Takýto pocit podľa mňa mali viacerí občania Slovenskej republiky. Od začiatku nášho členstva v tomto spoločenstve sme vždy patrili k tým menším, ale dravým partnerom. Odzrkadľovali to tak prieskumy medzi občanmi, ale aj vyjadrenia eurolídrov na našu adresu. Ten pozitívny pocit pramení pravdepodobne aj z nepopierateľného faktu, že či sa nám to páči, alebo nie, fyzicky táto krajina nenarástla, dramaticky nenarástol ani jej počet obyvateľov, ale odrazu sme boli niekde, kde naši otcovia a mamy stále chceli byť. A odrazu to bola možnosť tento pocit zabezpečiť sebe a svojím deťom. Nemuseli sme sa už cítiť vždy a všade ako chudobný príbuzný. Tento pocit je pre sebavedomie jedinca, ale aj celého národa a krajiny dôležitý.
A tak ako to v živote býva, sú chvíle úspešné a sú chvíle neúspešné. V tých najmenších spoločenstvách, akou je rodina, ale aj v najväčších, ako je v tomto prípade eurozóna. Ten, kto z hocijakého zväzku chce len ťažiť, ale nič neobetovať, je outsider. V kamarátskych a rodinných zväzkoch je čiernou ovcou. Alebo jednoducho zlým človekom. Časom ho nikto nechce a nikto sa s ním nebaví. Môže byť sebavedomý, biť sa do pŕs, ale časom zostane sám.
Moja rozpačitosť, vážené kolegyne a vážení kolegovia, pramení z toho, že mám pocit, že vďaka niektorým našim kolegom Slovensko za posledné dva mesiace posunuli z rozvinutej Európy smerom späť. Sú nás plné už aj zahraničné média, ale rád by som oželel túto publicitu. Vôbec ju neprajem Slovenku.
Naťahovačkami, politikárčením sme ubrali Slovensku na medzinárodnej váhe. Mediálnymi výkrikmi a silácky akoby zásadovými postojmi niektorí kolegovia ničia povesť Slovenska ako zodpovednej a stabilnej krajiny. Zase jedenkrát sú niektorí z nás pápežskejší ako pápež a odrazu sa objavilo na môj vkus veľa politikov, ktorí vedia všetko a najlepšie. Boli časy, keď tu bol len jeden takýto, a aj to pre nás bohate stačilo. Čo sme ukázali Európe za posledné dni a týždne? Že sa vieme hádať, že niektorým vlastné ego je dôležitejšie ako osudy miliónov ľudí nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe. Náš éter sa hemží výrokmi kto, kedy, čo, ako povedal a nepovedal a aké sú zaručené scenáre. A najsmiešnejšie na tom je, keď počujem, že veď my im to ukážeme. Lebo to, čo nevie nik, ani nositelia Nobelovej ceny za ekonómiu, na to my tu na Slovensku máme zaručený a jediný správny názor a recept.
Niektorým z nás chýba pokora, kolegyne a kolegovia. Pri všetkej úcte som presvedčený, že na niektorých kolegov celkom nedolieha dôsledok nášho správneho alebo nesprávneho konania. A to ani dnes. Ešte stále v ich rozhodovaniach prevláda otázka, čo mi to politicky donesie, nad otázku, čo ak sa rozpadne eurozóna. Čo potom my tu? S ekonomikou bytostne naviazanou na tých veľkých Francúzov a Nemcov. Lebo, či sa nám to páči, alebo nie, je to tak. Tí veľkí sa rozhodli nás prijať medzi seba. Verili, že sme na to dozreli. Myslím si, že posledným vývojom udalostí u nás sme ich o tom nepresvedčili. Nedokázali sme, okrem škály trucovitých nie, povedať nič zmysluplné.
Zdá sa vám to ostré, kolegyne a kolegovia? Existuje jedno maďarské príslovie. Pomenuj dieťa vlastným menom. To som teraz urobil. Podľa svojho vedomia a svedomia. Lebo diskusie hlavne posledných desiatich dní ma presvedčili o jednom, že už kolegom z SaS nejde o euroval. V posledných diskusiách určite nie, a už tobôž nie o Grékov. Ide o to, kto z koho. Dospelí, vzdelaní a predpokladám aj zodpovední ľudia, volení zástupcovia ľudu, nedokážu nájsť kompromis. Žiaľ. Dnes nám nepomôže schovávanie sa za stranícke a akési kolektívne rozhodovania. Dnes každý jeden z nás sám za seba musí hlasovať tak, aby sa na druhý deň nehanbil pozrieť do zrkadla. Aby sám pred sebou vedel obhájiť, ako hlasoval. S konzekvenciami sám pred sebou. Bez týchto konzekvencií sa nemôže nikto z nás postaviť pred svojich voličov. A ešte raz podčiarkujem, každý za sebe, za seba a s čistým svedomím.
Kolegovia z SaS, sila verbálnych, imaginárnych prehlásení sa ukáže vtedy, ak ich dokážete premeniť v činy. Dnes máte šancu to urobiť. Postaviť sa za Ivetu Radičovú, za vládu, ktorej programové vyhlásenie ste podpísali. Je to šanca zachovať sa tak, ako ste to doteraz deklarovali. Vypochodovať zo sály je zutekanie. Neniesť zodpovednosť za svoje prehlásenia a činy je nedôstojné aj poslanca Národnej rady.
Kolegyne, kolegovia, budúcnosť Slovenska si viem predstaviť jedine v eurozóne, ale nie ako neposlušného a o zem sa hádzajúceho dieťaťa. Máme jedinečnú šancu dokázať Európe, Slovensku, sebe, ale hlavne občanom, že sme právom členmi eurozóny, že sme dospeli. Že sme konštruktívna a nie deštruktívna časť tohto spoločenstva, ktoré, podotýkam, je pre mňa, napriek ťažkostiam, tak ako to tu už predtým odznelo, elitným klubom. Krízu, ktorá sa na nás valí, a o riešení, ktoré sa intenzívne pokúšajú všetci ostatní členovia eurozóny, kým my sa tu hádame, prežijeme s čo najmenšími škodami len vtedy, ak v tomto klube zostaneme.
Poslanci strany MOST - HÍD sú za ozdravenie eurozóny, sú za euro, sú za Európu, ktorej súčasťou bude aj naďalej Slovenská republika. A poslanci strany MOST - HÍD stoja za vládou Ivety Radičovej. Preto my v klube MOST - HÍD podporíme euroval, podporíme vládu Ivety Radičovej. Takto jednoducho a jasne.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
