Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, neočakával som, že už v prvom čítaní v návrhu dôjde k detailnému skúmaniu aj samotnej právnej normy, aj politickej situácie, ako aj slovensko-maďarskej histórie. Rečník zo Slovenskej národnej strany využil danú možnosť. A tu z tohto miesta ohlásil začiatok ich predvolebnej kampane, nakoľko až 90 % svojho vystúpenia venoval národno-buditeľskej histórii a krivdám z Rakúsko-Uhorska.
Síce nemám žiadnu kompetenciu, aby som hovoril či už za národ maďarský a tobôž za Maďarskú republiku, predsa som navrhol ešte týždne pred dnešným zasadnutím stretnutie aj predsedovi poslaneckého klubu SNS, aj predsedníčke výboru pre ľudské práva. Na týchto stretnutiach som plánoval navrhnúť či iniciovať obojstranné slovensko-maďarské skúmanie neuralgických bodov našej spoločnej histórie. Ak to vedeli urobiť Nemci s Francúzmi či Nemci s Nemcami po spadnutí berlínskeho múru, prečo by sme to nevedeli urobiť aj my? Žiaľ, predseda poslaneckého klubu SNS si nevedel nájsť čas a predsedníčka výboru pre ľudské práva ani nereagovala.
To, že udržiavanie napätia na slovensko-maďarskom poli slúži najmä politickým cieľom, som pred svojím zvolením za poslanca čítal len v tlači. Teraz však postupne si uvedomujem, že skutočne je to prvotným zdrojom opodstatnenia niektorých politických strán či už tu v parlamente alebo aj mimo parlamentu.
Nepovažujem za najšťastnejšie, že novela zákona o štátnom jazyku sa dostala do pléna mesiac pred komunálnymi voľbami, nakoľko skúsenosť už viackrát potvrdila, že v predvolebnom období sa správame s oveľa menšou sebareflexiou, avšak s oveľa väčšou cenzúrou vlastných myšlienok v domnení, že voliči od nás žiadajú skôr statočné obhájenie tradičných postojov ako reálnu snahu o riešenia problémov.
Ja za seba si môžem povedať, že nepociťujem potrebu sebatýrania a pykať si za krivdy z monarchie a takisto neobviňujem tu sediacu väčšinu, že je myšlienkovým nástupcom tých, ktorí môj národ označili biľagom kolektívnej viny po druhej svetovej vojne. Pociťujem však potrebu toho, aby sa o skutočných či zdanlivých problémoch hovorilo, nie však tým spôsobom, ako sa to dialo doteraz, že obidve komunity sa v kruhu svojich už stýkrát premelú, čo im vadí, čo im vadilo a čoho sa obávajú. A následne už len výstupy zo svojich úvah zakričia spoza plota.
Čudujem sa, že za 20 rokov sa nenašiel maďarský politik v iných ako v tunajších maďarských stranách, ktorý by sa hlásil k svojej národnosti a nebál sa tejto osvety mimo svojich. A takisto sa čudujem, že za 20 rokov sa nenapísala poriadna učebnica dejepisu či občianskej náuky, ktorá by ozrejmila... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)