Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, ja vyslyším pána kolegu Suju a nebudem spomínať tragédiu, ktorá vlastne toto všetko rozbehla. Matej, pardon, prepáčte.
Spomeniem, ale iné tragédie. V decembri minulého roku strieľal policajt zo špeciálneho útvaru zvláštnych policajných činností v Devínskej Novej Vsi. Ďalší bývalý policajt strieľal v Humennom. Takýchto prípadov by sme našli aj viac. Títo ľudia zjavne mali psychotesty. Ja si kladiem otázku a vyslovím predpoklad, že ak by bola novela tohto zákona alebo tento zákon v platnosti v takom znení ako ho pán minister predkladá, ako by bol ten zákon zabránil týmto ľuďom strieľať tam, kde strieľali. Z boha šťastie, že nedošlo k žiadnej tragédii, ale mohlo dôjsť. Odvtedy sa stali aj ďalšie tragédie. Nejakí zločinci dopichali ľudí, dobili poriskami. Jednoducho, žiaľbohu je to realita, a aj keď chápem dobrý úmysel pána ministra, že chce bojovať proti kriminalite a znížiť tie možnosti a tie následky rôznych útokov, či už teda so strelnými zbraňami alebo chladnými zbraňami, nie je možné celkom tieto z nášho života vymazať.
Nedá mi trošku nezareagovať aj na to, čo hovoril pán kolega Přidal. Nebuďme naivní. Tu skutočne v tejto celej Európskej únii je možné zohnať, zadovážiť si strelnú zbraň. Ja súhlasím s tým, čo hovoril pán kolega Pado, že keby ste možno vedeli, koľko je na Slovensku nelegálne držaných strelných zbraní, možno by ste si, ak ho ešte nemáte, možno by ste si aj sám zadovážili zbrojný preukaz a nejakú krátku guľovú zbraň. Áno, tak potom je to v poriadku.
Chcel by som byť, ale vecný. Nemám v úmysle proste zdržiavať. Mnoho vecí bolo povedaných mojimi predrečníkmi. Dotknem sa len veľmi okrajovo § 20, ktorý hovorí o zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti. Pre mňa je to len priestor na to, aby sa vytvoril biznis pre klinických psychológov. Nič iné. Pokiaľ ide o § 28 návrhu, kde sa spomína v písm. o) umožniť policajnému útvaru vstup do obydlia za účelom kontroly zbrane, ak je držiteľom zbrane kategórie A, B. C. No, vzhľadom na dôvody, prečo tento zákon vzniká, sa mi zdá veľmi tvrdá táto dikcia zákona, obzvlášť, keď čl. 21 Ústavy Slovenskej republiky hovorí, že obydlie je nedotknuteľné a nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.
Ja viem, pán minister môže namietať, že tento článok má aj ďalšie odseky, ale v tých odsekov je určitá gradácia. V ods. 2 sa hovorí, že domová prehliadka je prípustná len v súvislosti s trestným konaním a v ods. 3 sa hovorí, že nedotknuteľnosť obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia, majetku, osobnú ochranu práv a slobôd. Mne sa zdá, že tuto sa snažíme bucharom rozbíjať orech. Taká sila je úplne zbytočná.
Pokiaľ ide o písm. r) a § 28 vidím tu, samozrejme, súvis dostaviť sa na výzvu policajného útvaru na vybavenie záležitostí týkajúcich sa na úseku zbraní a streliva a v § 28 súvis je v tom, že umožňuje držiteľovi zbrane niesť zbraň za účelom znaleckého posúdenia alebo kontroly zbrane policajným útvarom. Nehnevajte sa na mňa, ale trošku mi to zaváňa takým šikanovaním a vytváraním priestoru na to, aby príslušný policajný útvar alebo policajný úradník, aj to sú ľudia z mäsa a kostí. Je tu určitý priestor na vytvorenie šikanovania strelcov, či už je to poľovník, či už je to športový strelec alebo zberateľ. Toto nie je policajný štát, domnievam sa. Určité kritériá by sme mali rešpektovať neustále.
Pod bodom 16 sa skrýva § 28, teda novelizovaný a ten znie: Držiteľ skupiny E zbrojného preukazu musí mať uloženú zbraň kategórie B uvedenú v § 5 ods. 1 písm. f) u držiteľa skupiny D alebo E zbrojnej licencie, ktorý mu môže vydať túto zbraň iba za účelom výkonu oprávnenia podľa § 27 ods. 4 písm. b) a tak ďalej a tak ďalej. Nebudem ten odsek celý čítať. Samozrejme, kto vie, o čom je tento odsek, tak ho chápe, ale vidíte sami, že je pomaly až ťažké ho prečítať, nie to na prvý pohľad pochopiť.
Veľmi jednoducho povedané, držiteľ zbrojného preukazu E, to sú dlhé guľové zbrane na športovú streľbu, alebo teda upravené zbrane, ktoré strieľajú dávkou a sú upravené na jednotlivú streľbu na športové účely. Takúto zbraň jej držiteľ by bol v zmysle tohto zákona povinný ísť niekam, kde tú zbraň má uloženú, odtiaľ si ju zobrať, ísť na strelnicu, tam sa venovať svojej záľube, potom túto zbraň vrátiť naspäť do tohto úložiska v zmysle tohto zákona. Ale ja sa pýtam a zas vyslovím predpoklad, ak by bola už takáto novela aktuálna a platná v tom čase, keď, nebudem sa teda vracať k tej udalosti, ale vymodelujme si čokoľvek, ako nám tento zákon a táto dikcia zabráni alebo ako zabráni niekomu, kto si pôjde túto zbraň vybrať z tohto úložiska, spácha nejaký zločin a potom možno s úsmevom na perách, nechcem byť ironický, ale zanesie tú zbraň naspäť. Zdá sa mi, že jednoducho, ak sa niekto rozhodne spraviť taký hrozný čin, tak mu tento zákon a proste táto dikcia nezabráni takéto niečo urobiť. Nebudem sa vracať už k tomu, čo som hovoril predtým, keď bol tento zákon prvýkrát predložený pred stiahnutím o riziku zhromažďovania zbraní, ktoré sú veľmi účinné, veľmi výkonné na jednom mieste.
Ďalej tu čítam, že orgán dozoru je povinný vykonať kontrolu bezpečného uloženia zbrane a streliva u držiteľa zbrane kategórie A. Mám za to, že tu je treba trošku vojsť do zákona a pripomenúť si, čo je to zbraň kategórie A. Ja budem citovať priamo zo zákona, aby som sa náhodou nepomýlil: Zbraňou kategórie A je zakázaná zbraň, zakázané strelivo a zakázané doplnky zbrane. Napríklad, nebudem hovoriť všetko, ale dám aspoň pár príkladov. Zakázanou zbraňou je vojenská zbraň, odpaľovacie zariadenie na výbušné strely, samočinná zbraň, zbraň vybavená zakázaným doplnkom zbrane a tak ďalej. Veď držiteľmi, alebo teda takéto zbrane predsa nie sú v civilnom sektore. Takéto zbrane má armáda, má polícia, prípadne colná správa. Ja celkom, prosím, zberatelia na výnimku. Áno, pán minister má pravdu, ale orgán dozoru je povinný vykonať kontrolu u takýchto osôb.
Ja nechápem jednu vec. Ten orgán dozoru bude vykonávať kontrolu aj v armáde, aj v polícii, aj v colnej správe, aj u všetkých ozbrojených zložiek, ktoré takéto zbrane vlastnia. Predsa odpaľovacie zariadenie, mám pocit, že asi ani na výnimku v Slovenskej republike asi nikto nemá. Tak mi to príde trošičku také zvláštne.
Zas na druhej strane, zbraň s úpravami sťažujúcimi jej kriminalistickú identifikáciu, zbraň s pozmeneným alebo odstráneným výrobným číslom. No, nezaváňa vám to trošku manipuláciou a trošku podsvetím, prečo by človek, ktorý drží v legálnej alebo má v legálnej držbe zbraň, prečo by odstraňoval výrobné číslo, alebo prečo by si na ňu montoval zakázané prostriedky? Čiže znova vyslovujem ten predpoklad a znova sa pýtam, ako by novela toho zákona zabránila legálnym držiteľom, proste takýmto spôsobom. Zbraň kategórie A je v podstate len v držbe ozbrojených zložiek, prípadne ako pán minister poznamenal správne, zberateľmi, ale tých neviem, či je až také veľké množstvo. A na druhej strane potom stojí podsvetie. To je to, tá súčasť našej spoločnosti, o ktorú samozrejme, nikto z nás nestojí, ale žiaľbohu je tu.
Ja osobne sa domnievam, že nepopieram, teda snahu pána ministra o riešenie problému, ale mám pocit, že tento výstrel, minul cieľ. A keď sa pozriem aj do doložiek vybraných vplyvov, vplyvov na podnikateľské prostredie, niektoré ďalšie veci, keď sa pozriem na dôvodovú správu, neviem sa ubrániť pocitu, že ten zákon alebo tá novela zákona, smeruje niekam inam, ako by smerovať skutočne mala. Nezohľadňuje absolútne, ako už bolo povedané, skutočné vplyvy na podnikateľské prostredie. Nezohľadňuje skutočne vplyvy na jednotlivcov, držiteľov zbraní, ktorých skutočne nie je na Slovensku málo, sú to mnohokrát skupiny stavovské, pre ktorých je česť byť v takýchto stavovských skupinách a veľmi striktne dodržiavajú určité zásady a pravidlá.
Nebudem ďalej zdržiavať toto plénum. Znova zopakujem, podľa môjho názoru tento zákon nerieši problém, ktorý ho vyvolal a neodstráni ďalšie možné takéto činy. Otvorene hovorím, že my tento zákon a hovorím za celú Slovenskú národnú stranu, nepodporíme. Ďakujem.
